Marhule sú jedným z najobľúbenejších druhov ovocia, vďaka svojej osviežujúcej a veľmi sladkej chuti. Ak máte radi marhule a chcete si ich vypestovať doma, môžete to urobiť ľahko z kôstky. Pestovanie rastlín z kôstky je fascinujúci a uspokojujúci proces, ktorý vám umožní vypestovať si vlastný ovocný strom alebo rastlinu priamo z plodu, ktorý ste práve zjedli. Či už chcete vypestovať avokádo, broskyňu, marhuľu alebo citrusy, tento spôsob pestovania je nielen ekologický, ale aj skvelý spôsob, ako sledovať rastlinný životný cyklus od samého začiatku.
Výber vhodného miesta a pôdy
Marhule vysádzajte na slnečnom mieste, kde budú mať dostatok svetla a tepla. Nedarí sa im na rovinách a v údoliach, kde sa bude zachytávať voda a kde v zime tuhšie mrzne. Zasaďte ich skôr na vyvýšené miesto, nie však veterné, ale mierne kopčeky a svahy orientované na juhozápad, kde budú mať aspoň 8 hodín svetla denne. Marhuli doprajte v okolí dostatok priestoru pre rast nielen ako malému stromčeku, ale s priestorom počítajte aj do budúcna, keď sa koruna rozrastie.
Výber pôdy je dôležitý pre rast silnej koreňovej sústavy marhule. Pôda musí byť piesočnatá, dobre priepustná, aby sa v nej nezachytávala voda, hlavne v zime, čo by viedlo k vymrznutiu koreňa. Pôda by mala byť neutrálna až zásaditá s pH od 6,5 do 8. Ak máte pôdu skôr hlinitú, môžete si ju zmiešať s pieskom, ale aj kompostom a kravským hnojom, čo jednak umožní ľahší rast koreňom, no zároveň pôdu obohatí o živiny.
Spôsoby rozmnožovania marhúľ
Marhule sa zvyčajne rozmnožujú štepením (vrúbľovaním) alebo pučaním, čo sú pomerne zručné postupy, ale oplatí sa vyskúšať ich. Najlepším spôsobom, ako si rozmnožiť založený strom, sú však odrezky. Rozmnožovanie odrezkami je najbežnejším spôsobom množením marhúľ, keďže pri množení z kôstok si nikdy nemôžete byť úplne istí, či sa zachová DNA tak, ako očakávate. Rozmnožovanie odrezkami je jednoduchý spôsob, ako získať väčšie množstvo obľúbených rastlín a najlepší spôsob množenia odrôd i kultivarov.
Metódy rozmnoženia marhúľ:
- Z kôstky: Táto metóda sa považuje za dlhodobú, ale najspoľahlivejšiu. Pestovanie zo semien miestneho stromu zaručuje vysokú adaptáciu budúcej marhule na klimatické podmienky konkrétneho regiónu. Najprv si musíte zvoliť vhodné materiál na výsadbu - zrelú ovocnú kosť. Marhuľové jadro si zachováva všetky svoje materské vlastnosti, preto by sa malo zvoliť najväčšie a šťavnaté ovocie, aby sa zaistilo, že strom netrpí chorobami typickými pre záhradnícke plodiny.
- Odrezkami: Odrezky môžete odobrať v jeseni a do vysadenia ich môžete uchovať v chladnom a vlhkom prostredí. Odrezky by mali mať 15 - 20 cm.
- Vrúbľovaním (štepením): Táto metóda je najviac preferovaná záhradníkmi, pretože umožňuje experimentovať krížením odrôd. Ako podnož na štepenie sa používajú sadenice nielen marhúľ, ale tiež mandlí, broskýň, sliviek, mirabel.
- Koreňové výhonky: Metóda reprodukcie sa používa zriedka: potrebujete rast, ktorý vyrástol zo semien. Tento jav je možné pozorovať, ak sú korene stromu poškodené hlodavcami, alebo ak nadzemná časť marhule uhynula.
- Vzdušné vrstvenie: Tento spôsob vegetatívneho rozmnožovania je účinný, ale moderní záhradníci ho nezaslúžene zabúdajú.
Výsadba marhúľ
Výsadba voľnokorennej sadenice
Voľnokorenené stromy sadíme od marca až do mája, na jeseň od októbra až do prvých mrazov. Na začiatku upravíme korene stromu odstránením poškodených a dlhých koreňov. Po úprave korene namočíme do vody - minimálne na 2 hodiny, maximálne až na 24 hodín.
Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu cca 60cm x 60cm. Jamu do ⅓ treba zaplniť zeminou zmiešanou s dobre rozloženého maštaľného hnoja a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Treba si dávať pozor na to, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom! Do jamy nalejeme min. 15 l vody. Až teraz môžeme posadiť stromček do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Dávajme si pozor na to, aby zemina sa dostala dobre aj pod korene! Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy približne až 20 cm. Posledným krokom je poriadne zalievanie (približne 20 l vody) a rez po výsadbe. Keď stromy sadíme na jeseň, rez odložíme na jar.
Výsadba kontajnerovej sadenice
Pri kontajnerových stromoch samozrejme rez koreňov a namáčanie vo vode nie sú potrebné.
Výsadba z kôstky
Čo sa týka sadenia z kôstky, to je vhodnejšie na jar. Kôstku je potrebné roztĺcť, aby ste sa dostali k jadru. Jadierko na noc namočte do vody izbovej teploty a potom zabaľte do vlhkej vreckovky. Tú umiestnite do plastového vrecúška a vložte do chladničky, kde vyklíči. Naklíčené jadierko môžete vysadiť vonku, avšak až od apríla/mája, keď vymiznú nočné mrazy.
Ak zasadíte kôstku tak, ako je, bude proces klíčenia trvať dlhšie, pretože výhonok musí vlastnými silami rozlúsknuť tvrdú kôstku. Je tiež možné zdrsniť kôstku brúsnym papierom. Pôda pre výsadbu by mala byť piesková a nehnojená, čím sa zabráni okrem iného aj tvorbe plesní. Potom, čo ste zasadili kôstku alebo len semeno, je dôležité, aby ste udržiavali pôdu vlhkú. Ak ste zasadili celú kôstku, budete potrebovať trochu trpezlivosti - klíčenie môže trvať až jeden rok. Keď sú konečne vidieť výhonky, dajte kvetináč na svetlé miesto. Ak žijete v teplej oblasti, môžete si zasadiť mladý marhuľový strom vo vašej záhrade. Na jar marhuľa zvyčajne kvitne bieloružovo sfarbenými kvetmi. Stromová kôra pomaly dostáva červeno-hnedú farbu. Ak všetko pôjde dobre, prinesie mladý strom prvé ovocie po štyroch alebo piatich rokoch.
Oporné koly a mykorhízne huby
Pri novosadených stromoch potrebujeme osadiť aj oporné koly. Koly sú potrebné počas zakoreňovania, chránia kmeň až 6 rokov po vysadení.
Mykorhízne huby vytvoria v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytí vodu, minerály a privedie ich aj zo vzdialenejších miest, kam by koreň bez húb nedočiahol. Mykorhízna symbióza má okrem rastového efektu priaznivý vplyv na zdravie rastliny a jej hormonálnu rovnováhu.
Pri použití na záhonoch nasypte prípravok na dno výsadbovej jamky tak, aby sa vytvorila súvislá vrstva (1 cm) a vysaďte rastlinu. Pri použití v kvetináčoch je dávka 1 odmerka na každý 1 liter objemu kvetináča. Prípravkom nemôžete rastlinu predávkovať. Prípravok je možné aplikovať plošne vo vrstve cca 3 cm pod semená pred samotným výsevom (150 g / m²).
Zálievka a hnojenie
Po výsadbe musíme stromy častejšie zalievať, ako aj v lete počas vlny horúčav. Čerstvo zasadené marhule polievajte dvakrát týždenne asi dva mesiace, tvarované marhule, marhule v nádobách a v skleníku musíte polievať pravidelne počas celého vegetačného obdobia. Marhuľa potrebuje približne 2,5 cm zrážok týždenne.
Hnojivá používame, aby sme skvalitnili pôdu a zveľadili úrodu. Hnojením marhúľ dopĺňate dôležité živiny, ktoré strom potrebuje. Marhule by ste mali hnojiť na jar na podporu rastu a kvitnutia a na jeseň, po pozbieraní plodov, ale pokojne aj v lete na podporu rastu plodov. Hnojením zlepšujete nielen rast a kvalitu úrody, ale zvyšujete tým obranyschopnosť stromu voči škodcom a chorobám. Dobré hnojivo predstavuje maštaľný hnoj a kompost, ale aj iné hnojivá s dusíkom, fosforom a draslíkom. Vhodné je hnojivo na marhule, resp. špeciálne organické.
Rez stromčekov
Rezanie marhule je pre strom veľmi prospešné, zlepšíte tak celkové zdravie stromu, vytvarujete korunu a zabezpečíte bohatšiu úrodu. Na rez budete potrebovať ostré záhradné nožnice, pílku na hrubšie vetvy, príp. rebrík (pri vyšších stromoch).
Rez po výsadbe
Po vysadení marhule - Upravíte tak tvar koruny a zbavíte sa nepotrebných konárov, aby mohol kmeň stromu zmocnieť a nové vetvy rásť. Pri prvom reze určíte niekoľko hlavných vetiev, ktoré vytvoria hlavnú kostru stromu (3, no nie viac ako 6 vetiev). V prvom roku po výsadbe necháme hlavný terminál a 4 bočné výhony. Skrátime im na 4 až 6 očká tak, aby smerovali von z koruny.
Výchovný rez
Výchovný rez vykonávame, aby sme tvarovali novovznikajúcu korunku. V druhom roku odstraňujeme prebytočné vetvy. Vyberieme si najslabší výhonok a skrátime ho cca. o polovicu a aj ostatné vetvy a terminál skrátime v rovnakej úrovni. Patričný uhol treba dodržiavať tak, aby konáre neboli ani príliš blízko, ani ďaleko od kmeňa. V treťom roku urobíme tie isté kroky, ale necháme aj slabšie vetvy rásť dlhšie. Vo štvrtom roku obmedzujeme rez u tých vetiev, na ktorých sa už objavujú prvé kvety. Slabé vetvy odstránime iba v prípade, že náš strom rastie bujne. V piatom roku opakujeme tie isté kroky, naše ovocné stromy by v tomto roku už mali plodiť.
Letný rez
Letný rez: aby sme podporili tvorbu púčikov, zakracujeme alebo zaštipeme letorostov.
Jarný rez
Jarný rez - Vykonáva sa skoro na jar, upraví sa koruna stromu a zbaví sa zmrznutých alebo poškodených konárov. Preriedením konárov dosiahnete hustejšiu korunu aj bohatšiu úrodu.
Šittov rez
Šittov rez - Tento rez sa vykonáva na začiatku leta. O polovicu sa skracujú vetvy dlhšie ako 30 cm.
Rez po zbere
Rez po zbere - Je to ďalší letný rez, ktorý sa však robí až v auguste po pozbieraní úrody.
Zmladzovací rez (rez starej marhule)
Zmladzovací rez vykonávame skracovaním základných vetiev. V prvom rade spravíme presvetľovací rez, základné vetvy skrátime na dĺžku 1-2 metrov. Ak máte staršiu marhuľu, ktorá už robí čím ďalej, tým menej, pomôže jej omladzujúci rez v lete.
Ochrana pred mrazom
Mladšie stromy sú menej odolné voči mrazu, za to ich odporúčame zakryť závojovou fóliou. Marhule je treba ochrániť voči mrazom hlavne v severnejších oblastiach, kde bývajú zimy tuhé a dlhé. Korene je vhodné zasypať mulčom, kompostom, rašelinou, lístím, slamou alebo prikryť čečinou, pričom čím severnejšie bývate, tým väčšiu vrstvu mulču použite. Pri mladých stromoch určite zabaľte kmeň, niekedy aj korunu do bielej netkanej textílie. Pokiaľ ide už o dospelý strom, stačí obaliť kmeň, a to do výšky 1 m.
Škodcovia a choroby
Marhule napadá viacero škodcov a chorôb, proti väčšine však sa dá aj preventívne brániť vďaka biologických a chemických prípravkov. Správna pôda, vhodné podmienky na rast a dostatok živín na zvýšenie obranyschopnosti stromu sú kľúčové.
Najčastejšie choroby marhúľ:
- Monilióza: Napáda všetky časti marhule, najprv vetvičky, listy, potom kvety a plody, ktoré zostanú malé, zasychajú a nakoniec hnijú.
- Múčnatka: Spoznáte ju podľa charakteristických „pomúčených“ listov, ktoré neskôr začnú vysychať a opadávať.
- Šárka sliviek: Môže sa objaviť na plodoch ako žlté kruhy a mapovité útvary a na listoch ako svetlé pásiky.
- Kučeravosť listov: Listy marhúľ sa začnú skrúcať a deformovať, až kým neuschnú a neopadnú.
- Hnednutie a dierkovitosť listov: Listy marhúľ začnú naberať škvrny, najprv žltkasté, potom hnedé.
Najčastejší škodcovia marhúľ:
- Vošky: Napádajú listy, z ktorých vysávajú šťavu, čím sa postupne deformujú a vysychajú.
- Obaľovače a psoty: Spôsobujú odumieranie vetiev a častí stromov. Zo stromu vyžierajú dutinu, čím začne vysychať.
Zber a využitie plodov
Čas, keď dozrievajú marhule, sa líši v závislosti od vami zvolenej odrody. Tie skoré vás potešia už v júli, väčšina dozrieva v polovici augusta a neskoré sa zbierajú na konci augusta až do polovice septembra.
Marhule zbierajte priebežne, aby mohol strom rodiť stále nové plody. Marhule môžete zbierať v 3 štádiách - v skorom štádiu zrenia, keď už majú oranžovú farbu a typickú vôňu, no sú ešte tvrdé; v zrelom štádiu, keď už zmäknú a sú šťavnaté; a v štádiu prezretia, keď sú najsladšie aj najmäkšie. Ešte tvrdé marhule sú výborné na zaváranie. Zrelé marhule sú najlepšie na priamy konzum, do koláčov, ale aj na spracovanie.
Tip: Ak vám marhuľa urodila malé plody, ktoré nedozrievali pekne, skúste marhule o rok pretrhať. Pretrhávka sa robí vtedy, keď sú marhule ešte zelené. Marhule sa pretrhajú tak, že ostanú na konári vo vzdialenosti 4 - 5 cm od seba. Marhule, ktoré na strome ostanú, tak budú mať viac živín a miesta pre rast.
Zimný rez marhule
Výber odrody marhúľ
Existuje niekoľko odrôd marhúľ, ktoré dozrievajú v rôznych časoch od polovice do konca leta. Na výber máte niekoľko odrôd marhúľ, ktoré dozrievajú v rôznych časoch od polovice do konca leta. Niektoré odrody sú včasnejšie, iné neskoré. Mrazuvzdorné marhule sú vítané hlavne v severnejších okresoch, kde marhule musia byť voči mrazu odolné, aby prežili cez zimu. Do niektorých záhrad sa hodia nízkokmenné marhule, ktoré zaberú menej miesta a pri zbere nedajú tak zabrať.
Príklady odrôd marhúľ:
- Veharda: Obľúbená slovenská odroda, dozrieva koncom júla. Marhule sú sladké, šťavnaté, mierne kyslé v svetlooranžovej farbe a s červeným líčkom.
- Aurora: Skorá odroda, plody dozrievajú už v júni. Marhule bývajú veľké, oranžové s červeným líčkom.
- Harcot: Stredne skorá odroda dozrievajúca v júli. Má veľké, tmavooranžové plody s červeným líčkom.
- Kioto: Stredne skorá, plody rodí už v druhej polovici júla. Marhule sú veľké, celočervené s pevnejšou dužinou.
- Bergeron: Neskorá odroda (koncom augusta), má stredne veľké plody svetlooranžovej farby s červeným líčkom.
- Pinkcot: Veľmi skoro dozrievajúca marhuľa s veľkými plodmi. Kvety sú pomerne odolné voči neskorým jarným mrazom.