Pestovanie cibule zo sadzačky a zo semena: Komplexný návod pre záhradkárov

Cibuľa patrí medzi najobľúbenejšie a najpoužívanejie druhy zeleniny v slovenskej kuchyni. Je nenáročná na pestovanie, dobre skladovateľná a jej všestranné využitie oceňuje každý kuchár. Dodá skvelú chuť mnohým jedlám a je výborným pomocníkom pri liečbe nádchy a kašľa. Tento sprievodca vás prevedie krok za krokom pestovaním cibule, so zameraním na výsadbu zo sadzačky, ale aj s porovnaním pestovania zo semena. Zistite, ako dosiahnuť bohatú úrodu zdravých a chutných cibúľ.

Základné informácie o cibuli

Charakteristika a životný cyklus

Cibuľa (lat. Allium cepa, cesnak cibuľový) je dvojročná rastlina, ktorá sa v našich podmienkach zvyčajne pestuje ako jednoročná. V prvom roku vytvára malú cibuľku - sadzačku ako zásobný orgán. Na spodnom konci robustnej dutej stonky nájdeme dužinatú cibuľu s vrstvami. Listy sú sediace, jednoduché a priliehajú k stonke. Cibuľa pravdepodobne pochádza zo strednej Ázie, avšak konkrétne miesto pôvodu nie je známe, pretože sa táto rastlina pestuje po celom svete už po stáročia. Niet divu, cibuľa totiž nie je len skvelým dochucovadlom či zeleninou, ale aj všeliekom na rôzne neduhy, má vysoký obsah kyseliny listovej i vitamínu C, je veľmi bohatá na železo aj zinok. Vďaka svojmu zloženiu cibuľa pomáha predchádzať infekciám, dezinfikuje nos, ústa a hltan, posilňuje imunitný systém, pomáha proti kašľu, chrípke i prechladnutiu.

Druhy a odrody cibule

Jednotlivých odrôd poznáme viac než 30. Líšia sa svojou farbou, veľkosťou, chuťou i obsahom zdraviu prospešných látok. Na kuchynské účely sa najlepšie osvedčila cibuľa biela, cibuľa červená, cibuľa šalotka, cibuľa žltá aj jarná cibuľka. Všetko menované však patrí pod druh Allium cepa. V obchodoch sa najčastejšie stretneme s cibuľou bielou, červenou, rezanou, so šalotkou či cibuľkou jarnou.

• Žltá cibuľa - Najbežnejší druh cibule, ktorý sa využíva takmer vo všetkých receptoch. Má jemne sladkú chuť a po varení sa stáva ešte sladšou. Zo skorých nehybridných odrôd na letný zber sem patria Alica, Argenta, Aroma a Banko.
• Biela cibuľa - Tento druh cibule má jemnejšiu a miernejšiu chuť v porovnaní so žltou cibuľou. Z bielych je populárna Ala, Albion F1 či Argenta.
• Červená cibuľa - Svojou fialovou farbou je ideálna do šalátov a na priamu konzumáciu. Z červených odrôd sú to Karmen a Long Red Florence.
• Jarná cibuľka - Táto mladá cibuľa má jemnejšiu chuť a jemnejšiu štruktúru. Používa sa najmä do šalátov, polievok a ako ozdoba. Nejde o samostatný druh, ale o názov zeleniny.
• Šalotka - Menšia cibuľka, ktorá má jemnú, sladkú chuť a je často používaná v gurmánskej kuchyni. Predtým bola považovaná za samostatný druh, dnes sa podľa odbornej literatúry jedná o variant cibule kuchynskej.
• Zimná cibuľa - Najviac sa pestuje v Ázii.

Zo skorých odrôd na letný zber sem patria najmä hybridné odrody Alba Regina, Aldato a Brenda.

Voľba spôsobu pestovania: Zo sadzačky alebo zo semena?

Pri výbere spôsobu pestovania máte dve možnosti - sadzačka alebo semienka. Oba postupy majú svoje výhody.

Pestovanie zo sadzačky

Cibuľa sadzačka predstavuje najčastejší spôsob pestovania cibule v slovenských záhradách. Ide o malé cibuľky vypestované zo semien a následne uskladnené na ďalšiu výsadbu. Je to rýchlejšia a jednoduchšia cesta. Úrodu zozbierate skôr a rastliny lepšie zvládnu výkyvy jarného počasia. Sadzačka urýchli štart rastu a zníži nároky na starostlivosť, pretože je odolnejšia voči burine a škodcom. Už po pár mesiacoch budete mať vypestovanú chutnú a zdravú jarnú cibuľku. Väčšie cibule sadzačky však môžu rýchlejšie vybiehať do kvetu. Pri kúpe si vyberajte zdravé, pevné a nepoškodené cibuľky s priemerom okolo jedného až dvoch centimetrov.

Pestovanie zo semena

Pestovanie cibule zo semena je lacnejšia alternatíva, ktorá však vyžaduje viac trpezlivosti a je vhodnejšia predovšetkým pre skúsenejších pestovateľov. Cibuľa zo semien má intenzívnejšiu chuť a dlhšiu trvanlivosť. Výsledkom býva chuťovo kvalitnejšia cibuľa, ktorá je vhodná na dlhodobé skladovanie - do zásob. Pri pestovaní zo semena si môžete vypestovať trvanlivejšie a kvalitnejšie plody, pričom tento spôsob je vhodný pre pestovateľov, ktorí chcú väčšiu kontrolu nad odrodou a výslednou kvalitou úrody. Na druhej strane, tento spôsob trvá dlhšie a na začiatku sa pri ňom viac narobíte. Nevýhodou je pomalší počiatočný rast a potreba dôslednej starostlivosti v prvých fázach. Cibuľa zo semien začne dozrievať najskôr koncom júla a najneskôr koncom septembra. Ak sa pre tento spôsob rozhodnete, vyberte si kvalitné osivo.

Odporúčanie

Ideálne je skombinovať oboje - do jednej časti záhonu dať semienka a do druhej sadzačky.

Príprava pôdy a výber stanovišťa

Cibuľa potrebuje slnečné a teplé stanovisko s pôdou, ktorá sa dobre zohrieva a má dostatočný prístup slnečného svetla. V studenej pôde bude náchylnejšia na ochorenia. Pre cibuľu sú dôležité otvorené polohy, kde sa hýbe vzduch, pretože na uzavretých miestach cibuľa často trpí plesňovými ochoreniami.

Rastline sa najlepšie darí na ľahších piesčito-hlinitých pôdach, ktoré sú zásobené živinami, dostatočne vlhké a majú pH 6,5 až 7,5, teda sú neutrálne až mierne zásadité. Cibuľa zakoreňuje veľmi plytko. Potrebuje kyprú pôdu s pH od 6,0 do 7,0. V ťažkej a mokrej ílovitej zemi cibuľa trpí, pretože nemá rada ťažkú, ílovitú pôdu, ktorá zadržiava vodu.

Predpríprava pôdy

Pred výsadbou je dôležité poriadne prekypriť pôdu. Na jeseň záhon zryjte a zapracujte dobre rozložený kompost alebo organické hnojivo. Záhon by mal byť úplne bez buriny, kyprý a vlhký. Pred samotnou výsadbou na jar pôdu dôkladne prekyprite, odstráňte burinu a zapracujte kompost. Ak je pôda kyslá, môžete ju vápniť dolomitickým vápencom na jeseň pred výsadbou. Pre lepšiu štruktúru pôdy môžete pridať aj trochu piesku alebo perlitu, čo zvýši priepustnosť a obmedzí hromadenie vody okolo koreňov.

Vyhnite sa čerstvému hnoju: Čerstvý maštaľný hnoj cibuli vyslovene škodí. Zvyšuje riziko hniloby a láka škodcov. V prípade cibule nepoužívajte maštaľný hnoj ani chlorid draselný, mohlo by dôjsť k spáleniu cibule.

Vhodné predplodiny a spoločníci

Najlepšie sa cibuli bude dariť, ak ju vysadíte na políčka, na ktorých ste minulý rok pestovali kapustu, uhorky alebo strukoviny. Ako prevencia pred plesňou cibuľovou a ďalšími chorobami napádajúcimi cibuľovú zeleninu sa neodporúča pestovať na rovnakom mieste cibuľu, cesnak, pór či pažítku častejšie ako raz za päť rokov. Stanovisko je potrebné pravidelne meniť - každý rok! Striedanie záhonov je kľúčové.

Cibuľu nie je vhodné sadiť blízko kalerábu, hrachu a fazule. Ideálnym spoločníkom bude mrkva, uhorky, kôpor a hlávkový šalát. Takzvané partnerské pestovanie vychádza z toho, že niektoré plodiny dokážu popri sebe lepšie benefitovať s cieľom podporiť ich silnejší rast a vyššiu úrodu. Ak uvažujete o tom, čo vysadiť do blízkosti cibule, vyskúšajte mrkvu, petržlen, paštrnák alebo červenú repu. Cibuľa nedokáže bojovať s burinou, jej tenké listy nezatienia pôdu, takže burina ju okamžite prerastie.

Správne načasovanie výsadby

Pri všetkých rastlinách je alfou a omegou správne načasovanie sadenia a inak to nie je ani v prípade cibule. Väčšina záhradkárov volí jarné sadenie, a to platí pri sadení cibule sadzačky aj tej zo semena. Sadenie cibule je možné ako na jar, tak aj na jeseň.

Jarná výsadba

Cibuľa sadzačka: Sadzačky sadíme od druhej polovice marca až do mája. Sadzačky sa sadia skoro na jar, len čo pôda rozmrzne a prehreje sa na aspoň 5 až 7 °C, najčastejšie je to v marci alebo apríli podľa počasia a oblasti. Skoré výsadby zabezpečia väčšie cibule a lepšie vyzrievanie pred zberom. Ak si vyberiete jar, saďte ich až na prelome marca a apríla, keď je už menšia pravdepodobnosť silných nočných mrazov. Sadzačky cibule sú na chlad náchylnejšie, preto je ich výsadba vhodná najskôr koncom marca. Pri jarnej výsadbe ukladáme do zeme sadzačku od marca do apríla. Pôda už musí byť rozmrznutá, aby bolo možné vyhĺbiť dostatočne hlboké riadky a cibuľky prekryť kyprou zeminou. Pred výsadbou ich odporúčame niekoľko dní otužovať na chladnejšom mieste, napríklad umiestnením na chladné miesto, kde ju prikryjete vrecovinou. Jarný chlad cibuli neprekáža, naopak, v chlade si buduje silné korene. Neriaďte sa kalendárom, ale tým, ako vyzerá pôda vo vašej záhrade. Sadzačku vtlačte do zeme hneď, ako pôda na jar preschne a môžete ju rýľovať.

Výsev semien: Semená vysievame od marca do polovice apríla. Semienka cibule môžete vysievať už koncom februára, najneskôr v prvej polovici apríla. Výsadbu cibule zo semien je ideálne stihnúť v priebehu marca, najneskôr začiatkom apríla. Semená nesmú byť vkladané do zamrznutej pôdy. Cibuľa klíči už pri teplotách okolo 2 °C, takže sa nemusíme báť ani skorého výsevu. Priamy výsev semienok na záhon prebieha skoro na jar do dobre pripravenej pôdy. Vhodný čas na vysádzanie je v prvej polovici marca až začiatkom apríla, keď je pôda už dostatočne prehriata. Odporúča sa hustý výsev, aby sa zabezpečilo čo najlepšie uchytenie semien. Neskôr mladé rastlinky jednotlivo pretrhajte a vytvorte im optimálne rozstupy. V chladnejších oblastiach sa oplatí predpestovať sadenice v parenisku alebo doma za oknom a vysádzať ich neskôr, keď nehrozia mrazy. Semená je vhodné najprv predpestovať. Vysievať ich možno už vo februári a marci doma alebo v skleníku. Po predpestovaní je možné priesady vysadiť von na záhon, približne v druhej polovici apríla.

Jesenná výsadba (ozimná cibuľa)

Na jesenné sadenie sú vhodné ozimné odrody cibule. Vykonávame ho tesne pred príchodom prvých mrazov. Je lepšie, ak osivo vyklíči až na jar, aby vzídené rastliny nezničili prvé holomrazy. Na jeseň je možné sadiť cibuľu sadzačku aj cibuľu zo semien, pričom vyberáme odrodu určenú na jesennú výsadbu. Vhodným termínom je október a začiatok novembra, kedy si ešte pôda udržuje teplotu vyššiu ako 5 °C. Ozimné odrody zasaďte v októbri. Do zimy si vytvoria korene a na jar vám rýchlo vyženú zelenú vňať. Ak chcete skorú úrodu, zasaďte ozimné odrody už na jeseň. Pred výsadbou najskôr zvoľte tú správnu odrodu vhodnú na jesenné uloženie do pôdy, jarné cibule by nemuseli zimu v zemi prežiť. Počas zimných mesiacov je cibuľu dobré prikryť vetvičkami, vrstvou rašeliny alebo popadaným lístím. Osvedčilo sa napríklad zimné prekrývanie netkanou textíliou. Dôležité je vyznačiť si miesto vysadenia cibule, aby sa na ňu do jari nezabudlo.

Jarná cibuľka

Pestovanie cibule ako takzvanej jarnej cibuľky je v podstate rovnaké ako u klasiky. Čo je odlišné, je hlavne výber odrody a doba zberu. Jarné cibuľky sa obvykle pestujú zo semien, vysievame ich teda na jar. V rovnakom období ich tiež zberáme - semená by sme mali vysievať do záhona už v marci, aby bola vňaťová cibuľa do konca jari pripravená na zber. Jarnú cibuľku môžete vysiať aj do kvetináčov.

Technika výsadby

Výsadba sadzačky

Pri výsadbe sadzačky skontrolujte cibuľky - vyhoďte poškodené alebo plesnivé kúsky. Cibuľu sadzačku vysádzame do prekyprenej pôdy korienkami smerom dole. Nevkladáme ich príliš hlboko do zeme, vrcholky sadzačky po zahrabaní môžu trochu vytŕčať. Hĺbka výsadby je približne 3 cm, pričom špička cibule musí lícovať so zemou alebo z nej kúsok trčať. Príliš hlboká výsadba spomalí rast a tvorbu cibule, zatiaľ čo príliš plytká môže spôsobiť vyschnutie.

Vzdialenosť medzi jednotlivými cibuľkami by mala byť aspoň 5 cm, ideálne 7 až 10 centimetrov v riadku. Riadky natiahnite 20 až 25 centimetrov od seba. Ak záhon bežne okopávate motykou, nechajte si medzi riadkami aj 30 centimetrov, aby ste mali dostatok priestoru. Po výsadbe jemne zalejte a udržiavajte pôdu vlhkú, ale nie premokrenú.

Pri výsadbe cibuli výrazne pomôžu mykorhízne huby, napríklad prípravok Symbivit. Tieto užitočné mikroorganizmy sa napoja na korene, zväčšia ich plochu a pomôžu cibuli lepšie čerpať vodu a živiny.

Výsev semien

Semená cibule sa sejú do riadkov vzdialených 20 až 25 centimetrov. Hĺbka riadkov by mala byť 1 až 3 centimetre. Semená do záhona vysievame veľmi plytko, iba 1-3 centimetre pod povrch a opatrne zalievame, sú totiž drobné. Po tom, čo sa objavia 3 až 4 listy, rastliny pretriedime. Po vzídení prvých štyroch lístkov pristúpime k pretriedeniu a jednoteniu na konečnú vzdialenosť 3 až 5 cm medzi rastlinkami v riadku. Pri výsadbe cibule zo sadzačky sa vyhneme pretrieďovaniu mladých rastlín, čo je jedna z jej výhod.

Starostlivosť o cibuľu počas rastu

Pletie a kyprenie

Cibuľa citlivo reaguje na pôdu a neznesie burinu. Jej tenké listy nezatienia pôdu, takže burina ju okamžite prerastie. Pre rovnomerný a silný rast cibuľa vyžaduje pravidelné odburinenie a plytké kyprenie pôdy medzi riadkami. Koreňový systém cibule je plytký, preto sa vyhnite hlbokému okopávaniu. Mulčovanie ľahkou vrstvou slamy alebo posekanej trávy pomôže obmedziť burinu a udržať vlhkosť.

Zálievka

Cibuľa, podobne ako cesnak, nepotrebuje príliš vlhkú pôdu. Zálievka sa odporúča len v období sucha, v čase tvorby cibúľ až do začiatku ich dozrievania. Cibuľa potrebuje dostatok vody najmä v období rastu. V poslednom mesiaci pred zberom obmedzte zalievanie, aby sa cibuľa lepšie skladovala a nepraskala. Pôda by mala zostať mierne vlhká, ale nesmie byť premokrená, pretože nadmerná vlhkosť môže spôsobiť hnilobu koreňov.

Hnojenie

Hnojenie cibule sa vykonáva s mierou. Pri výsadbe do dobre vyživenej pôdy často nie je potrebné ďalšie prihnojovanie. Ak je pôda menej výživná či málo úrodná, cibuľu je vhodné hnojiť v troch cykloch. Na začiatku rastu potrebuje cibuľa vyvážené hnojivo NPK. Prvýkrát hnojíme vtedy, keď má rastlina dva listy. Druhé hnojenie by malo prebehnúť dva týždne po prvom. Počas rastu môžete použiť hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu. Dusíkaté hnojivá používajte len v prvej fáze rastu, a to iba na začiatku vegetácie. Posledný raz hnojíme cibuľu koncom júna, aby cibule mohli dozrievať. Pri vyživovaní cibule sa neodporúča používanie dusíkatých hnojív neskôr v sezóne - priveľa dusíka v pôde môže spôsobiť pomalšie dozrievanie a kratšiu trvanlivosť plodov. Neskôr v sezóne čistý dusík (ako je napríklad močovina) narobí obrovské škody. Rastlina vyženie hrubý kŕčik, hlavička zostane malá a cibuľa v zime zhnije. Pri hnojení sa vyhýbajte chloridu draselnému, ktorý by cibuľu mohol spáliť.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Cibuľu môžu, rovnako ako iné plodiny vo vašej záhrade, napadnúť rôzne choroby či škodcovia. Vhodnou ochranou je mechanické odstraňovanie a v prípade potreby aj chemické postreky.

Choroby cibule

• Pleseň cibuľová (Peronospóra cibule): Najobávanejšou a taktiež najškodlivejšou chorobou cibule je pleseň cibuľová, často tiež podľa svojho pôvodcu nazývaná peronospóra cibule. Je najvážnejšou chorobou cibule, pretože okrem výrazného poklesu úrody je ohrozená aj jej skladovateľnosť. Vo vlhkých a dusných dňoch útočí pleseň cibuľová. Spoznáte ju tak, že na listoch uvidíte bledé škvrny s fialovo-sivým povlakom. Listy sa zlomia a cibuľa prestane rásť. Prvé príznaky sa prejavujú žltkastými, sivohnedými škvrnami na listoch alebo kvetných stvoloch a to už v druhej polovici mája.
  • Prevencia a ochrana: Základom obrany je prevencia. Nesaďte cibuľu na to isté miesto aspoň 3 až 4 roky. Keď pleseň udrie naplno, záhradkári siahajú po meďnatých fungicídoch. Pamätajte, že meď chorobu nevylieči, ale funguje kontaktne. Úrodu môžete chrániť pravidelným 10-14-dňovým postrekom (s použitím zmáčadla). Cibuľa má mastné, voskové listy a kvapky postreku z nich rýchlo skĺznu. Pridajte do vody zmáčadlo, aby postrek z listov nestiekol.
• Antraknóza cibule: Druhou nepríjemnou chorobou je antraknóza cibule. Ide o hubovité ochorenie, charakteristické čiernymi fľakmi na plodoch. Odhaliteľné je až vo fáze skladovania plodov.

Škodcovia cibule

• Kvetárka cibuľová: Zo škodcov, ktoré môžu spôsobovať škody na cibuli, môžeme v niektorých oblastiach stretnúť kvetárku cibuľovú. Larvy tejto nápadnej muchy vyžierajú pletivá cibúľ. Jeden z najvážnejších škodcov, ktorý sa prejavuje svetlými bodkami a neskôr dierami, spôsobenými larvami. Napadnuté listy sú zdeformované a cibuľa praská. Proti kvetárke cibuľovej najlepšie funguje, ak záhon ihneď po výsadbe prikryjete bielou netkanou textíliou. Je to najspoľahlivejšia mechanická ochrana v prvých týždňoch rastu.
• Háďatká: Háďatko je častým škodcom, ktorého larvy dokážu prezimovať v pôde a skoro na jar preniknú do mladých rastlín, kde sa živia ich šťavou.
• Slimáky a slizniaky: Slimákom a slizniakom sa lepšie darí vo vlhkom prostredí, bohatšom na zrážky. Taktiež obľubujú tienisté miesta. V záhrade si veľmi nevyberajú, preto ak napadnú akúkoľvek plodinu, je vhodné sa ich čo najskôr zbaviť. Na chemické ničenie sú najvhodnejšie chemické návnadové prípravky, ktoré stačí rozložiť medzi rastliny alebo k záhonom.

Všeobecná prevencia

Vyhýbajte sa nadmernej vlhkosti, ktorá podporuje vznik hubových chorôb. Využite prírodné postreky na báze mydla a oleja na šetrnú ochranu rastlín.

Zber a uskladnenie cibule

Kedy zbierať cibuľu

Správny termín zberu má zásadný vplyv na kvalitu aj skladovateľnosť. Zber cibule prebieha podľa odrody zvyčajne od júla do septembra. Cibuľa vám naznačí, kedy je ten správny čas na jej zber. Vňať začne postupne zasychať, poliehať a postupne žltnúť. Krčky cibúľ mäknú a zatvárajú sa. Zrelú cibuľu spoznáme podľa zaschnutej vňate. Keď je vňať úplne suchá, je cibuľa pripravená na zber. Cibuľa má byť na povrchu suchá a pevná, s papierovitou šupkou. Krčok sa pri ohnutí ľahko zlomí - už nie je šťavnatý ani mäkký.

Najskôr zberáme cibuľu vysadenú už na jeseň, termín zberu je obvykle máj až jún. Ako poslednú zo záhonov zbierame cibuľu z priamej jarnej výsadby. Tú zberáme od konca júla až do septembra. Čím neskôr bude zelenina zo záhona zozbieraná, tým vhodnejšia bude na uskladnenie. Pozor však na premrznutie. Úrodu cibule je najlepšie zberať ručne, chytiť za vňať a vytiahnuť. Cibuľa sa vyberá vidlami alebo opatrne vytiahne rukou.

Sušenie po zbere

Cibuľu zbierajte za suchého a slnečného počasia. Jemne ju vykopte alebo vytiahnite zo zeme. Dôležité je nechať cibuľu dobre preschnúť ešte na záhone. V prípade suchého a slnečného počasia ju necháme na záhone 7-10 dní, aby sa presušila. Potom ju preneste pod strechu, kde je teplo a prievan. Tam ju sušte ďalšie 2 až 4 týždne, kým vonkajšie šupiny nešuštia ako papier. Dôkladné dosušenie je kľúčové pre skladovanie. Po zbere ju nechajte 2 - 3 týždne doschnúť na suchom a tienistom mieste.

Skladovanie cibule

Po dôkladnom vysušení odstránime vňať, cibuľu očistíme a pripravíme na uskladnenie. Suchú vňať môžete buď skrátiť na 3 - 5 cm, alebo cibuľu zapliesť do vencov či vrkočov. Správne usušená cibuľa už pri stlačení krčku neuvoľňuje šťavu. Cibuľu skladujeme na suchom a chladnom mieste, ktoré je chránené pred mrazom. Ideálna teplota na skladovanie cibule je 0 - 10 °C (ideálne 0 - 5 °C) a vlhkosť okolo 60 - 70 %. Nadmerná vlhkosť podporuje hnilobu, príliš suché prostredie zasa spôsobuje zosychanie. Cibule uložte do tmavej, chladnej (ale bezmrazej) a suchej pivnice. Cibuľu skladujte na vzdušnom a tmavom mieste, aby nezačala klíčiť. Vhodné sú debničky, sieťky alebo zavesené cibuľové vrkoče. Cibuľu pravidelne kontrolujte a odstraňujte mäkké či napadnuté kusy. Na dlhodobé skladovanie dávame prednosť cibuli vypestovanej zo semena. Z úrody vytriedime všetky poškodené cibule, ktoré nie sú v žiadnom prípade vhodné na dlhšie skladovanie. Na dlhšie skladovanie sú najlepšie neskoré odrody. Dobre usušená cibuľa vydrží niekoľko mesiacov bez problémov.

Čo so záhonom po zbere?

A čo s prázdnym záhonom po letnom zbere cibule? Nenechávajte pôdu holú, aby ju nevysušilo slnko a neprerástla burina. Vysejte na ňu zelené hnojenie (ideálna je rýchlorastúca facélia alebo dusík-viažuca ďatelina), vďaka čomu si zem oddýchne a pripraví sa na ďalšiu sezónu.

Najčastejšie chyby a ako sa im vyhnúť

• Príliš hlboké sadenie: Ak cibule zasadíte príliš hlboko, môžu zhniť a ich rast sa spomalí. Ak budú príliš vysoko, môžu vyschnúť. Sadzačku netlačte hlboko, špička cibuľky musí lícovať so zemou alebo z nej kúsok trčať.
• Nedostatočné odburinenie: Cibuľa nedokáže bojovať s burinou. Jej tenké listy nezatienia pôdu, takže burina ju okamžite prerastie. Pravidelné pletie a kyprenie je nevyhnutné.
• Príliš veľa dusíka: Neskôr v sezóne čistý dusík (ako je napríklad močovina) narobí obrovské škody. Rastlina vyženie hrubý kŕčik, hlavička zostane malá a cibuľa v zime zhnije. Priveľa dusíka v pôde môže spôsobiť pomalšie dozrievanie a kratšiu trvanlivosť plodov.
• Zatvorené miesta a nadmerná vlhkosť: Na uzavretých miestach cibuľa často trpí plesňovými ochoreniami. Vyhýbajte sa nadmernej vlhkosti, ktorá podporuje vznik hubových chorôb. Slimákom a slizniakom sa tiež lepšie darí vo vlhkom prostredí.
• Malé hlavy cibule: Malé hlavy cibule môžu byť dôsledkom nedostatku živín, nesprávnej zálievky alebo príliš hustej výsadby. Dodržujte odporúčané rozostupy a správny režim zálievky a hnojenia.
• Nesprávny výber stanovišťa: Cibuľa potrebuje slnečné a vzdušné miesto, kde sa pôda dobre zohrieva.

Prehľad výsadby a zberu

tags: #ako #si #vypestovat #cibulku #sadzacku