Pôda je základným prvkom rastlinného života na zemi, ktorý zásobuje rastliny živinami a zároveň ich v sebe upevňuje. Ak neustále bojujete s chorobami a so škodcami, prvotný problém treba hľadať v pôde. Každý záhradkár by mal prvoradú pozornosť venovať práve pôde a jej vlastnostiam, aby jeho budúca úroda bola kvalitná a v dostatočnom množstve. Poznanie typu pôdy je kľúčové pre úspešné pestovanie. Pôda pozostáva z minerálnych a organických látok, vody a vzduchu. Základom jej úrodnosti je organická časť, množstvo a kvalita humusu. Pôda najčastejšie vzniká zvetrávaním materskej horniny a je obohatená o organické zložky, čím sa vytvárajú vhodné podmienky na rast rastlín.
Typy pôd a ich vplyv na pestovanie
Hoci niektoré pôdy môžu byť upravené pre pestovanie, existujú typy, ktoré sú pre väčšinu bežne pestovaných druhov rastlín prirodzene nevhodné alebo vyžadujú značné úsilie na ich skvalitnenie.
Ľahké a vysychajúce pôdy
Charakteristické sú rýchlym presakovaním vody a nízkou schopnosťou zadržiavať živiny, čo vedie k ich rýchlemu vysychaniu a ochudobňovaniu.
Piesočnatá pôda
Piesočnatá pôda je ľahká a priepustná. Pre vysoký obsah piesku je sypká a nemožno ju tvarovať v ruke. Jej nevýhodou je, že nezadržiava vodu a ľahko prichádza o živiny. Preto nie je vhodná na pestovanie plodín prvej trate. Na jar sa však rýchlo zohreje, čo je výhodné pre skoré sejby. Hodí sa aj na pestovanie koreňovej zeleniny, hlavne mrkvy a petržlenu, ktoré tvoria pekné rovné korene. Z pedofyzikálneho hľadiska sú tieto pôdy charakteristické vysokou makropórovitosťou, čo zabezpečuje nadmernú prevzdušnenosť a extrémne vysokú hydraulickú vodivosť. Zrážková voda rýchlo infiltruje do hlbších horizontov, čo však spôsobuje nízku retenčnú vodnú kapacitu a neschopnosť zadržať vlahu pre rastliny. Obsahujú ťažké častice, ktoré sa usadia na dne nádoby v hrubej vrstve a zanechajú vodu takmer úplne číru.
Kriedové pôdy
Kriedové pôdy majú často bielu vrstvu prachu alebo zjavné kriedové častice v pôde, vďaka ktorým sú okamžite rozpoznateľné. Ich vlastnosti sú podobné ako u piesočnatých pôd, majú tendenciu k rýchlemu presychaniu a môžu mať špecifické pH hodnoty.
Ťažké a zamokrené pôdy
Tieto pôdy sú hutné, zle prevzdušnené a majú tendenciu zadržiavať nadmerné množstvo vody, čo môže viesť k premokreniu a nedostatku kyslíka pre korene rastlín.
Ílovitá pôda
V ílovitej pôde sa nachádzajú častice ílu, mikroskopické doštičky, ktoré sa o seba ľahko prilepia, a tým vznikne hmota držiaca tvar. Takúto pôdu spoznáte jednoducho podľa toho, že ju možno ľahko tvarovať v ruke. Veľmi dobre drží vodu a s ňou aj živiny, ale je veľmi hutná, má malý obsah vzduchu a pre väčšinu rastlín je neprístupná. Navyše sa veľmi pomaly zohrieva, preto treba s prvým jarným siatím trochu počkať. Na rozdiel od ľahkej piesčitej pôdy patrí ílovitá pôda k „ťažkým pôdam“, ktoré neprepúšťajú vodu a dajú sa len ťažko obrábať. Drobné ílové častice viažu vodu a živiny tak efektívne, že sú pre rastliny len ťažko dostupné. Čisto ílovitá pôda sa preto ťažko obrába, korene rastlín len ťažko prenikajú hustou pôdou a prevzdušnenie má od ideálu ďaleko. Z týchto dôvodov sa mnohé mikroorganizmy a rastliny v ťažkej ílovitej pôde necítia dobre. Fyzikálne sú charakteristické vysokou hustotou, prevahou mikropórov a veľmi pomalým pohybom vody. Vyznačujú sa vysokou plasticitou, lepivosťou a schopnosťou napučiavania a zmršťovania, čo v suchom období vedie k tvorbe hlbokých trhlín.
Prachovité pôdy
Tieto pôdy sa vyznačujú vysokým obsahom prachovej frakcie, čo im dodáva špecifické, často problematické fyzikálne vlastnosti. V suchom stave sú prašné a múčnaté, v mokrom stave majú tendenciu k tečeniu a zlievaniu (tixotropia). Ich najväčším nedostatkom je náchylnosť na degradáciu štruktúry vplyvom dažďa, kedy dochádza k upchávaniu pórov a tvorbe nepriepustnej pôdnej kôry (prísušku).
Nivné a lužné pôdy
Sú to pôdy, vznikajúce pôsobením nadmernej vlhkosti v niektorých obdobiach. Táto nadmerná vlhkosť môže byť problematická pre rastliny, ktoré netolerujú trvalé zamokrenie koreňového systému.
Veľmi ťažké a glejové pôdy
Patria medzi pôdy, ktoré sú pre intenzívne pestovanie nevhodné. Glejové pôdy sú špecifické svojím oxidačno-redukčným režimom spôsobeným trvalým zamokrením, čo negatívne ovplyvňuje rast väčšiny kultúrnych rastlín.
Extrémne a poškodené pôdy
Sem patria pôdy s výraznými obmedzeniami v obsahu živín, chemickom zložení alebo fyzickej štruktúre, ktoré ich robia prakticky neúrodnými.
Skeletové - kamenisto-skalnaté pôdy
Kamenisté a skalnaté pôdy sa nachádzajú v hornatých častiach, kde zmenšovanie a rozklad horniny nepokročil do takej miery, aby poskytol rastlinám a živočíchom dostatok živín a vody. Sú to kamenisto-skalnaté podkladové pôdy. V týchto typoch sa síce dá pestovať, no nepatria k úrodným.
Zasolené pôdy
Sú z poľnohospodárskeho hľadiska bezcenné. Nahromadenie soli v pôde je viazané na výskyt podzemných vôd, obsahu solí v nich a ich prúdenie nahor. Patria sem aj slaniská a slance.
Rašelinové pôdy
Rašelinová pôda je tmavá a kyprá pôda bohatá na organickú hmotu, ktorá výborne zadržiava vodu. Má však často kyslé pH, čo nevyhovuje všetkým rastlinám. Pri stlačení môže uvoľňovať vlhkosť a pri uvoľnení sa trochu vracať späť ako špongia.
Pôdy poškodené imisiami
Výrazne poškodené pôdy imisiami sú chemicky zmenené a nevhodné pre pestovanie z dôvodu toxicity alebo narušenia ich prirodzených funkcií.
Problematické miesta pod stromami a živými plotmi
Pestovanie rastlín pod stromami a živými plotmi býva problematické. Preniká sem veľmi málo svetla, býva tu príliš vlhká alebo aj suchá pôda, ktorá je navyše chudobná na živiny.
Ako určiť typ a vlastnosti pôdy
Pred akýmkoľvek zásahom je dôležité zistiť, aký typ pôdy máte. Existuje niekoľko metód, ako určiť jej vlastnosti.
Test v dlani
Najjednoduchší spôsob, ako určiť typ pôdy, je „test v dlani“. Naberiete trochu vlhkej zeminy, skúsite z nej vytvarovať guľôčku a sledujete, ako sa správa. Ak sa pôda v dlani nedá formovať vôbec, alebo len s ťažkosťami, máte v záhrade piesočnatú pôdu. Ílovité pôdy budú veľmi tvárne a po uvoľnení si dlho udržia tvar, do ktorého boli stlačené. Hlinitá pôda - dá sa z nej vyformovať valček.
Indikačné rastliny
Rastliny, ktoré sa sami od seba udomácnili vo vašej záhrade, a burina v záhonoch vám poskytujú informácie o tom, akú pôdu máte vo vašej záhrade.
- Pôda bohatá na dusík: žihľava, lipkavec syridlový, loboda, hviezdica prostredná, iskierník prudký, púpava lekárska
- Pôda chudobná na dusík: rozchodník prudký
- Kyslá pôda: štiav kyslý
Laboratórny rozbor pôdy
Najspoľahlivejší je samozrejme test v akreditovanom laboratóriu. Vzorka pôdy má zmysel predovšetkým vtedy, ak chcete pestovať zeleninu. Rozbor pôdy poskytne informácie o všetkých vlastnostiach pôdy v záhrade. Potrebujete na to odobrať na sklonku jesene alebo na začiatku jari asi na 10 až 20 miestach obrábanej pôdy malé vzorky na hĺbku rýľa. Na rozbor stačí zmes vzoriek s hmotnosťou asi 250 až 500 g. Zeminu zo záhrady môžete odovzdať v ústave pôdoznalectva. Rozbor záhradnej zeminy by sa mal opakovať každých tri až päť rokov. Na základe testu pôdy môžete vo vzorke pôdy zistiť prítomnosť nasledujúcich živín:
Hodnota pH pôdy
Hodnota pH pôdy podáva informáciu o takzvanej reakcii pôdy: kyslá, neutrálna alebo zásaditá. Stupnica siaha od 0 (extréme kyslá) cez 7 (neutrálna) až po 14 (veľmi zásaditá). Kyslá pôda obsahuje väčšinou veľa humusu, ale takmer žiadny vápnik. Hodnotu pH pôdy vo vašej záhrade si môžete sami určiť pomocou jednoduchých testovacích súprav. Ideálna hodnota pH je v rozmedzí 6 a 7. Pre kapustu by mala byť hodnota ešte o niečo vyššia, ako prevencia choroby „nádorovky kapustovej“.
Obsah živín
Laboratórny rozbor pôdy odhalí obsah dôležitých živín a ich vplyv na rastliny:
| Prvok | Prečo je potrebný? | Nedostatok v rastlinách | Nadbytok v rastlinách |
|---|---|---|---|
| Bór | Vytvára sodík a vápnik | Slabý rast, povrch rastlín praská a korkovatie | Nedostatočná tvorba listového farbiva, odumierajúce listy |
| Železo | Základný enzymatický prvok, sfarbuje pôdu do červena/červeno-hneda, zabezpečuje drobivú štruktúru pôdy | Žily listov sú zelené alebo dokonca biele, odumierajúce listy | Vedie k nedostatku horčíka |
| Draslík | Posilňuje rastlinné tkanivo a odolnosť proti mrazu, reguluje hospodárenie s vodou | Ochabnuté listy aj napriek polievaniu, vysychanie zvonku dovnútra | Obmedzený rast, rastlina môže odumrieť |
| Meď | Dôležitá pre tvorbu bielkovín a enzymatických procesov, má fungicídny účinok | Spôsobuje prebytok dusíka, ktorý prispieva k vzniku chorôb; nižšia úroda | Spôsobuje nedostatok železa, molybdénu a zinku, a tiež žlté listy a narušený rast koreňov |
| Horčík | Najdôležitejšia zložka listového farbiva, dôležitý pre tvorbu bielkovín | Malé plody, svetlé listy | Vedie k nedostatku vápnika |
| Molybdén | Dôležitý pre tvorbu enzýmov | Slabý rast, sfarbené listy | - |
| Fosfor | Dôležitý pre stavbu bunkového jadra, tvorbu semien, kvetov a plodov | Slabý rast; sfarbené, odumierajúce listy; neúrodnosť | Narušený rast, blokáda prísunu železa, následný nedostatok živín |
| Hodnota pH | Kyslosť pôdy, pre väčšinu rastlín neutrálna až mierne kyslá | Zelené až biele žily listov, odumieranie listov (pri extrémnej kyslosti/zásaditosti) | Spôsobuje nedostatok horčíka (pri nadmernej zásaditosti) |
| Zinok | Dôležitý stopový prvok | Narušená tvorba bielkovín a metabolizmus fosfátov, hromadenie dusičnanov, zlý rast | Poškodzuje rastliny a pôdne mikroorganizmy |
Opatrenia na skvalitnenie pôd
Pokiaľ pôda v záhrade nie je ideálna na pestovanie, môžete vykonať opatrenia na jej skvalitnenie. Kto záhradníči s ohľadom na pôdne podmienky, má zdravé a dobre prospievajúce rastliny.
Všeobecné princípy
Väčšinu pôdy, ktorú chceme v našej zemepisnej šírke užívať k pestovaniu, musíme zveľaďovať. Pri výsadbe nových záhradných rastlín sa rozhodujte nielen podľa miesta na slnku, v polotieni alebo tieni, ale treba zohľadniť aj druh pôdy. Ak máte pôdu s vysokým obsahom ílu alebo super piesočnatú, môžete pridať hnojivá, aby ste vyvážili ich nežiaduce vlastnosti, alebo pestovať plodiny, ktoré sú vhodné pre váš typ pôdy.
Typy úprav a ich vplyv
Existujú rôzne materiály a metódy na zlepšenie vlastností pôdy, ktoré pomáhajú premeniť nevhodné typy na úrodné prostredie:
| Prísada | Vplyv na pôdu |
|---|---|
| Piesok | Zvyšuje priepustnosť (pre ťažkú pôdu) |
| Štrk | Zvyšuje priepustnosť (pre ťažkú pôdu) |
| Lávová drvina | Zvyšuje priepustnosť (pre ťažkú pôdu) |
| Kamenná múčka, bentonit | Zvyšuje kapacitu zhromažďovania vody |
| Kompost | Zvyšuje obsah humusu (pre ľahkú pôdu) |
| Kôrový humus | Zvyšuje obsah humusu (pre ľahkú pôdu) |
| Hnoj (skompostovaný) | Zvyšuje obsah humusu (pre ľahkú pôdu) |
| Záhradné vápno | Reguluje hodnotu pH v pôde (proti kyslým pôdam) |
Regulácia pH
Ak má pôda príliš nízke pH, teda je kyslá, vápno je ideálnym riešením. Vápnenie pomáha neutralizovať kyslosť, čím sa zlepšuje dostupnosť živín pre rastliny a obmedzuje sa výskyt machov či kyslomilných burín. Použiť sa dá pálené vápno, dolomitický vápenec alebo mletý vápenec. Na záhony sa vápno aplikuje najmä na jeseň alebo skoro na jar. Síra má opačný efekt - znižuje pH pôdy, čiže ju robí kyslejšou. Preto je vhodná na úpravu zásaditých, vápenatých pôd, kde môže byť problém s nedostatkom železa a iných prvkov. Používa sa napríklad vo forme síranu železnatého alebo síranu amónneho na jar.
Zlepšenie štruktúry pôdy
Štruktúra pôdy je spôsob, akým sa jednotlivé častice - piesok, prach a íl - spájajú do väčších zhlukov nazývaných pôdne agregáty. Tie vytvárajú póry a priestory, ktorými môže prenikať vzduch, voda aj korene rastlín. Dobrá štruktúra pôdy zabraňuje nadmernému utuženiu, zabezpečuje dostatočný prienik vzduchu a vody a zároveň udržiava vlhkosť. Štruktúru pôdy možno zlepšiť pravidelným dopĺňaním organickej hmoty vo forme kompostu, hnoja alebo zeleného hnojenia. Prospešné je striedanie plodín a pestovanie rastlín s hlbokými koreňmi, ktoré uvoľňujú pôdu. Vyhnúť sa treba nadmernému utláčaniu pôdy, či už ťažkou technikou alebo častým chodením po záhone.
Mykoríza ako biohnojivo
Výraz mykoríza sa používa na označenie určitej symbiózy húb a koreňov rastlín. Huba zväčšuje koreňovú plochu a umožňuje rastline lepšie vstrebať vodu a živiny. Rastlina na oplátku prostredníctvom svojich koreňov zásobuje hubu živinami, ktoré si sama nevie vyrobiť. Biohnojivo uľahčí zakorenenie po presádzaní.
Zelené hnojenie
Zelené hnojenie spočíva vo vysievaní rastlín, ako je horčica, facélia či vika, ktoré sa po pár týždňoch zapracujú do pôdy. Tým sa obohacuje pôda o organickú hmotu a zlepšuje sa jej štruktúra a úrodnosť.