Ako si vyrobiť domáci kompostér: Návod a tipy

Kompostovanie je výborný spôsob, ako znížiť produkciu odpadu a zároveň vytvoriť ekologické prírodné hnojivo, ktoré pomáha rastlinám rásť rýchlejšie. Mnohých ľudí odrádza nedostatok alebo absencia priestoru, no kompostovať môžete aj v interiéri bez ohľadu na to, koľko miesta máte. Kuchynské zvyšky sa tak premenia na cenné hnojivo pre izbové aj balkónové rastliny. Kľúčom k úspechu je dodržiavanie základných pravidiel, čo do kompostu patrí a ako ho správne udržiavať.

Prečo sa oplatí mať kompostér aj v byte

Na prvý pohľad sa môže zdať nepredstaviteľné mať kompost v kuchyni alebo na balkóne. V skutočnosti však ide o veľmi praktické riešenie s viacerými výhodami:

• Zníženie množstva odpadu: Domáci kompostér dokáže znížiť množstvo komunálneho odpadu až o tretinu.
• Environmentálny prínos: Zabraňuje tomu, aby organické zvyšky končili na skládkach, kde produkujú metán.
• Výroba hnojiva: Vytvára prírodné, na živiny bohaté hnojivo pre vaše rastliny.
• Úspora peňazí: Šetrí náklady na kupované hnojivá a substráty.

Ak pestujete bylinky, zeleninu v črepníkoch alebo máte len pár kvetináčov na parapete, kompost sa vám zíde častejšie, než si myslíte.

Aký domáci kompostér si vybrať

Pri zakladaní domáceho kompostéra máte dve hlavné možnosti: kúpený kompostér alebo vlastnoručne vyrobený.

Kúpený kompostér

V obchodoch sú dostupné špeciálne nádoby určené na kuchynský kompost. Tieto kompostéry často disponujú:

• Pevným uzatváraním.
• Uhlíkovým filtrom vo veku na zachytávanie pachov.
• Vetracími otvormi na zabezpečenie prúdenia vzduchu.
• Niekedy aj roštom na oddelenie tekutiny, známej ako "kompostový čaj".

Hlavnou výhodou kúpených kompostérov je ich premyslený systém odvetrania a filtrácie, ako aj celkové pohodlie pri ich používaní.

Jednoduchý vlastnoručne vyrobený kompostér

Ak nechcete investovať do kúpeného zariadenia, môžete si kompostér vyrobiť z bežne dostupných materiálov:

• Nádoba: Plastová nádoba alebo vedro s vekom.
• Vetranie: Niekoľko otvorov (napríklad na bokoch alebo vo veku) na prívod vzduchu.
• Filter: Kúsok starej pančuchy alebo textílie na prekrytie otvorov, ktorý poslúži ako improvizovaný filter.
• Dno: Vrstva novinového papiera bez farebnej potlače na dno nádoby.

Takáto nádoba udrží obsah uzatvorený, ale zároveň umožní materiálu dostatočne dýchať.

Čo do domáceho kompostéra patrí

Domáci kompostér v byte je ideálny predovšetkým na kuchynský a rastlinný odpad. Medzi vhodné materiály patria:

• Šupky z ovocia a zeleniny (okrem citrusových plodov a banánov).
• Zvyšky zeleniny a ovocia.
• Kávová usadenina a čajové vrecúška.
• Vaječné škrupiny - po ich podrví na menšie kúsky rýchlejšie sa rozložia a dodajú kompostu vápnik.
• Novinový papier bez farebnej potlače, kartónové obaly (natrhané na menšie kúsky).
• Suché lístie.
• Piliny a hobliny (z neošetreného dreva).
• Tráva.

Čomu sa v domácom kompostéri vyhnúť

Nie všetky kuchynské zvyšky sú vhodné na kompostovanie, najmä v uzavretej nádobe v byte. Do kompostu by ste sa mali vyhnúť:

• Mäsu, kostiam a rybám.
• Mliečnym výrobkom.
• Omáčkam a tučným jedlám.
• Zvyškom vareného jedla s korením či olejom.
• Veľkému množstvu pečiva a chleba.
• Chorým rastlinám napadnutým plesňou alebo škodcami.
• Citrusovým plodom a banánovým šupkám vo veľkom množstve.

Tieto materiály môžu lákať hmyz, spôsobovať nepríjemný zápach a podporovať hnilobné procesy namiesto kompostovania.

Základná zásada: Vyvážte „zelené“ a „hnedé“ zložky

Aby kompost správne pracoval a nesmrdel, potrebuje rovnováhu medzi dvoma typmi materiálov:

• „Zelené“ materiály: Sú vlhké a bohaté na dusík. Patria sem napríklad šupky, zvyšky zeleniny, kávová usadenina, tráva.
• „Hnedé“ materiály: Sú suché a bohaté na uhlík. Patria sem papier, kartón, piliny, suché listy, malé vetvičky.

Pri každom pridaní vlhkého kuchynského odpadu (zeleného materiálu) je dôležité pridať aj primerané množstvo „hnedej“ zložky. Môže to byť napríklad kartón natrhaný na kúsky, suché lístie alebo tenká vrstva zeminy. Týmto postupom zabránite nadmernému premokreniu kompostu a zabezpečíte jeho lepšie prevzdušnenie.

Triky, ako zabrániť zápachu v domácom kompostéri

Správne vedený kompost by mal mať minimálny zápach. Ak cítite výrazný, nepríjemný pach, je niečo zle. Aby ste predišli problémom:

• Udržujte správnu vlhkosť: Kompost by mal byť skôr vlhký ako mokrý. Ak sa z neho dá žmýkať voda, je príliš mokrý.
• Prikrývajte nové vrstvy: Každú novú vrstvu organických zvyškov prikryte „suchým“ materiálom (zemina, papier, piliny).
• Zabezpečte vetranie: Nádoba musí mať dostatočné vetranie. Bez prístupu vzduchu sa rozbehne hniloba namiesto kompostovania.
• Premiešavajte: Kompost občas jemne premiešajte, aby sa materiál prevzdušnil.

Minitip: Ak to priestor dovolí, zvoľte nádobu s uhlíkovým filtrom vo veku. Ten zachytí prirodzené pachy a umožní vám umiestniť kompostér aj priamo do kuchyne.

Kam umiestniť domáci kompostér

Miesto pre kompostér by malo byť praktické a stabilné. Najčastejšie fungujú tieto možnosti:

• Roh kuchyne.
• Priestor pod drezom.
• Zastrčený kút na balkóne alebo lodžii.
• Komora bez priameho slnka.

Nádobu držte ďalej od radiátorov a priameho slnečného žiarenia. Prílišné teplo môže urýchliť vysychanie a podporiť nepríjemné pachy.

Ako spoznať hotový kompost a čo s ním

Hotový kompost spoznáte podľa nasledujúcich znakov:

• Má tmavú, drobivú štruktúru.
• Voní zemitou, lesnou vôňou, nie odpadkami.
• Nerozoznáte v ňom jednotlivé druhy zvyškov.

V byte ho môžete využiť rôznymi spôsobmi:

• Primiešajte ho do substrátu pri presádzaní izbových rastlín.
• Pridajte tenkú vrstvu na povrch kvetináčov 2-3× do roka.
• Použite ho na doplnenie pôdy v kvetináčoch na balkóne.

Ak váš kompostér disponuje nádobkou na odkvapkávanie prebytočnej tekutiny, získate takzvaný „kompostový čaj“, ktorý po rozriedení vodou môžete použiť ako hnojivo na rastliny.

Základy na začiatok - hnedý a zelený odpad

Hnedý odpad dostal príznačný názov podľa farby odpadu, ktorý doň spadá. Pomáha kompost prevzdušňovať a je zdrojom uhlíka. Uhlík dodáva energiu mikroorganizmom, ktoré sa v komposte nachádzajú. Zelený odpad je opakom hnedého nielen vo farbe, ale aj v tom, že tieto materiály sú väčšinou mokré. Poskytujú aminokyseliny a bielkoviny potrebné na to, aby baktérie a huby mohli vykonávať svoju prácu.

Ako si založiť kompost?

Založiť si kompost môže každý, kto má záhradku a chce si vytvoriť vlastné prírodné hnojivo. Prvým krokom k úspechu je vybrať si správny kompostér. Ten si treba vyberať podľa toho, akú veľkú záhradu máte. Pokiaľ máte napríklad záhradu veľkú 1000 m2, kompostér TOP 1050 by bol pre vás ideálnou voľbou. Nemusíte sa samozrejme obmedzovať tým, že si zadovážite len jeden kompostér. Či už ste si vybrali jeden väčší kompostér alebo viacero menších, dôležité je ich umiestnenie. Nedávajte ich hocikam! Vopred si odsledujte, kde v záhrade je suché miesto s dobrým odvodňovaním, na ktoré svieti slnko, no nie od rána do večera. To je totiž dokonalé miesto pre váš nový kompostér. Určite ho nenechajte stáť na mieste, kde aj niekoľko dní po daždi stále stojí voda alebo na prudkom priamom slnku.

Našli ste to pravé miesto? Výborne! Teraz vám prídu vhod poznatky o tom, čo je to hnedý a zelený odpad. Zakladanie kompostu je ako príprava lasagní. Navrstvite kompost až po vrch striedaním vrstiev hnedého a zeleného odpadu. Do prvej vrstvy dáme hnedý - uhlíkatý odpad v podobe drievok, ktoré by nemali byť v priemere hrubšie ako 1,5 cm.

Čo nedávať do úplne prvého kompostu?

Je mnoho vecí, ktoré do kompostéru môžeme dávať bez rozmýšľania. Šupky z citrusov sú pre skúsenejších.

Čo dať do úplne prvého kompostu?

Do prvej vrstvy dáme hnedý - uhlíkatý odpad v podobe drievok, ktoré by nemali byť v priemere hrubšie ako 1,5 cm.

Najčastejšie otázky a odpovede začiatočníkov pri kompostovaní

Spolu so zakladaním kompostu vzíde aj veľa otázok. Tie najčastejšie sa týkajú práve zápachu z kompostu, no taktiež toho, ako čo najviac urýchliť celý proces kompostovania.

Ako urýchliť kompostovanie?

Kompostovanie viete urýchliť tým, že sa oň budete dobre starať:

1. Všetky materiály, ktoré do kompostu pridávate, narežte na čo najmejšie kúsky.
2. Nezaobíďte sa bez správneho pomeru zeleného a hnedého odpadu.
3. Klasická rada, ktorú je však dobré mať na pamäti, nezabúdajte kompost prehadzovať a tak ho prevzdušniť.
4. Polievanie kompostu je taktiež dôležitou súčasťou procesu.

Ak hľadáte spôsoby, ako urýchliť kompostovací proces, môžete siahnuť po prírodných urýchľovačoch kompostovania, alebo sa zamerať na časté prehadzovanie a správnu vlhkosť materiálu.

Ako spoznať hotový kompost?

Moment na ktorý čakáme od založenia kompostu je rozhodne jeho konečný produkt. Hotový kompost je veľmi tmavý, drobivý a má zemitú vôňu.

Výroba záhradného kompostéra

Záhradný kompostér si môžete vyrobiť aj svojpomocne - lacno, udržateľne a presne podľa svojich potrieb. Poďme si ukázať, ako si kompostér ľahko postaviť a čo je pri jeho používaní dôležité.

Materiály na výrobu záhradného kompostéra

Medzi najčastejšie materiály na výrobu patria:

• Palety
• Drevené debny
• Plastové kontajnery

Tip: Pre záhradný kompostér môžete použiť napríklad 3-4 drevené palety - jedna na zadnú stranu a dve na boky, prípadne štvrtá ako dvierka.

Postup výroby záhradného kompostéra (drevený typ)

1. Vhodné miesto: Najlepšie je čiastočne pritienené miesto, ale nie prekryté stromami či strechou.
2. Vymeranie stojok: Vymeriame vzdialenosti stojok a umiestnenie stredového oddeľovača komôr.
3. Rozmeranie rebrovania: Použijeme meter a laty a rozmeriame si rozstupy medzi rebrami kompostéra.
4. Šikmé ukotvenie: Na vymerané drevené kolíky šikmo poukladáme rebrá.
5. Spojovací materiál: Všetko dôkladne pospájame pomocou skrutiek, klincov a kovových L-profilov. Spojovací materiál je vhodnejší antikorový, pretože nehrdzavie. Lepšie sa pracuje so skrutkami a jednoduchšie sú aj výmeny lát po pár rokoch. Dajú sa však použiť nové alebo už použité klince.
6. Zaistenie: Pomocou stredového hranola zafixujeme a spevníme celý kompostér.
7. Hotovo: Osadíme predný panel, ktorý bude snímateľný - ľahšie odoberieme vyzretý kompost.

Na stojky použite masívnejšie drevo, aby vydržali čo najdlhšie. Drevo môžete mierne opracovať a určite ho ošetrite lazúrou. Neskôr môže pracovať a praskať, čo však nie je chyba, len vysychá.

Zastrešte kompostér (napr. doskami alebo vekom) - zabránite nadmernému vysychaniu či premočeniu.

DIY kompostér

DIY kompostér je lacný, ľahko prístupný a môžete ho prispôsobiť priestoru aj objemu odpadu.

Typy záhradných kompostérov

Pokiaľ máte veľkú záhradu, môžete vytvoriť zapustený kompostér. Typicky to býva zakopaný sud so spodnými otvormi. Ak chcete voľne stojaci variant, siahnite po inom type.

Ako vyrobiť vermikompostér doma?

Kompostéry s dážďovkami, známe ako vermikompostéry, sa bežne používajú na interiérové kompostovanie. Malé a prenosné nádoby spracujú odpad z domácnosti veľmi rýchlo. Dôležité je, aby ste vytvorili dážďovkám správne podmienky pre život.

1. Do bokov a spodku jednej plastovej nádoby vyvŕtajte 30 milimetrov veľké otvory.
2. Nádobu s dierami vložte dovnútra druhej.
3. Do zeminy pridajte kalifornské dážďovky.

V úplne najspodnejšom vedre sa nám zbiera „dážďovkový“ čaj, ktorý po rozriedení vodou môžeme použiť ako hnojivo na rastliny, v druhom vedre nám vznikol hotový kompost, ktorý jednoducho zapracujeme do zeminy našich rastlín.

Čo je to hnedý a zelený odpad?

Hnedý odpad je zdrojom uhlíka a pomáha kompost prevzdušňovať. Ide o materiály ako:

• Drievka a malé vetvičky (do priemeru 1,5 cm).
• Suché lístie.
• Piliny a hobliny (z neošetreného dreva).
• Papier a kartón (natrhané na menšie kúsky).
• Slama.

Zelený odpad je bohatý na dusík a dodáva kompostu vlhkosť. Patria sem:

• Šupky z ovocia a zeleniny.
• Zvyšky zeleniny a ovocia.
• Pokosená tráva.
• Kávová usadenina a čajové vrecúška.
• Hnoj (z rastlinožravých zvierat).

Základná rada: Pri každom pridaní vlhkého kuchynského odpadu (zeleného materiálu) je dôležité pridať aj primerané množstvo „hnedej“ zložky.

Čo do kompostu patrí a čo nie

Vhodné materiály:

• Všetky rastlinné zvyšky zo záhrady (pozberové zvyšky, lístie, suchá i pokosená tráva, rastlinné odrezky).
• Burina, ale v štádiu bez semien. Vyhnite sa burine rozširujúcej sa koreňmi (pýr, kozonoha hostcová).
• Šupky zeleniny a ovocia (s výnimkou citrusových a banánových plodov).
• Z kuchyne: kávová usadenina, čajové vrecúška, vaječné škrupiny (podrví).
• Papier a kartón (bez farebnej potlače).
• Piliny a hobliny z neošetreného dreva.
• Trus domácich zvierat (rastlinožravých).

Nevhodné materiály:

• Mäso, kosti a ryby.
• Mliečne výrobky.
• Omáčky a tučné jedlá.
• Zvyšky vareného jedla s korením či olejom.
• Veľké množstvo pečiva a chleba.
• Choré rastliny napadnuté plesňou alebo škodcami.
• Citrusové plody a banánové šupky vo veľkom množstve.
• Anorganické materiály (plasty).
• Chemicky ošetrené drevo.

Kompostovanie živočíšnych produktov či anorganických materiálov môže vážne poškodiť proces kompostovania, prilákať škodcov a produkovať nepríjemný zápach.

Proces kompostovania a jeho urýchlenie

Rozklad organického materiálu majú na svedomí najmä baktérie, ktoré sa bežne vyskytujú v pôde. Preto občas na niektorú vrstvu hodíme zopár lopát pôdy. Aby baktérie pre nás pracovali a dobre a rýchlo sa namnožili, potrebujú vlhko. V obdobiach sucha obsah kompostéru polievame. Vzduch do tlejúceho kompostu dostaneme i jeho „prekopaním“. Najjednoduchšie je ho prehodiť z jednej kopy na druhú. Proces kompostovania tým opäť naštartujeme. Prejaví sa to jeho zohriatím, vo vnútri by ste namerali cca 50 až 60 °C.

Čo je dôležité pre správne kompostovanie?

1. Správna veľkosť materiálu: Najdôležitejšie je to v prípade ťažšie rozložiteľných materiálov - drevo, stonky starších rastlín, tvrdšie časti zeleniny, slama, kukuričné stonky. Ich veľkosť by nemala presiahnuť veľkosť palca na ruke. Mäkké materiály, ktoré sú ľahko rozložiteľné, nie je nutné zmenšovať.
2. Vyvážený pomer kompostovaného materiálu: Základným predpokladom pre dobrý rozklad je vyvážený pomer materiálu. Platí, že dusíkaté materiály (hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský bioodpad, zvyšky z úrody), ktoré sú väčšinou mäkké, vlhké a zelené, treba zmiešať s uhlíkatými materiálmi (drevná štiepka, piliny, lístie, slama, papier), ktoré sú väčšinou tvrdé, suché a hnedé.
3. Dostatočný prístup vzduchu: Kompostovanie je aeróbny proces - za prístupu kyslíka. Kompost by sa práve preto mal prekopávať minimálne 1 - 2x v priebehu času rozkladu.
4. Správna vlhkosť: Ak má kompostovaný materiál nedostatok vlhkosti, proces sa spomaľuje alebo sa zastaví. Pokiaľ je vlhkosť nadmerná, dochádza k nežiadúcemu hnilobnému procesu.

Dĺžka rozkladu a kompostovanie v zime

Rastlinné zvyšky sa rozkladajú jeden až tri roky, v závislosti od toho, čo kompostujeme. Čím hrubšie zložky sme doň ukladali, ako napríklad konáre, tým dlhšie trvá rozklad. Dĺžka rozkladu súvisí i s tým, či sa nám darí v ňom udržiavať primeranú vlhkosť. Kompostovanie v zime sa nezastavuje - proces sa spomalí, ale nezastaví. Zaistite preto, aby kompost nezamrzol a pomôžte mikroorganizmom prikrytím kompostéra (napr. senom, lístím alebo plachtou). Obmedzte pridávanie nového materiálu, ale pokračujte vo vrstvení a občasnom premiešaní.

Ako využiť hotový kompost

Na záhrade využijeme kompost pri zakladaní záhonov ako priame hnojivo alebo prímes do pôdy (priame hnojenie záhonov a kvetináčov). Do kvetináčov odporúčame v pomere cca 1:3 s bežným substrátom, na trávnik iba ako jemný posyp pre výživu.

Chyby pri kompostovaní

Medzi najčastejšie chyby pri kompostovaní patrí nevedomosť, ako kompostovať kuchynský odpad.

tags: #ako #si #vyrobit #domaci #komposter