Výroba vlastného paliva pre vašu záhradu je jednoduchšia, než si myslíte. Premenou rastlinného odpadu na cenný humus prostredníctvom kompostovania získate optimálnu výživnú pôdu pre kvetináče, záhony, stromy aj trávnik. Kompostovanie nielenže obohatí vašu záhradu, ale zároveň výrazne zníži množstvo odpadu z vašej domácnosti.
Prečo sa oplatí kompostovať?
Kompostovanie prináša úžitok vám aj vašej záhrade. Pri správnom zaobchádzaní a starostlivosti produkuje kompost drahocenný humus, ktorý je nevyhnutný pre úrodnosť pôdy a optimálny rast rastlín. Okrem toho, kompostovanie je ekologický spôsob, ako zredukovať množstvo odpadu, ktorý končí na skládkach. Biologicky rozložiteľný odpad tvorí najväčší podiel v komunálnom odpade domácností, no pritom nemusí končiť na skládkach. Kompost dokáže pohltiť množstvo odpadu z kuchyne aj záhrady a premeniť ho na kvalitné organické hnojivo.
Výber vhodného miesta pre kompost
Pri výbere miesta pre kompost je dôležité zvážiť niekoľko faktorov. V prvom rade by malo byť miesto dobre dostupné, ideálne aj s fúrikom. Blízkosť kuchyne je výhodou, keďže odtiaľ pochádza veľká časť odpadu. Zároveň však myslite na vašich susedov a zachovajte dostatočný odstup od ich domu alebo terasy. V ideálnom prípade by malo byť miesto chránené pred priamym slnečným svetlom a vetrom. Pôda pod kompostom by mala byť bohatá na humus a mala by umožňovať prístup mikroorganizmom z pôdy. Ideálnym miestom je polotieň pod listnatými stromami, kde sa darí aj dážďovkám a iným mikroorganizmom. Vyhnite sa miestam, kde sa po daždi dlho drží voda, ale aj miestam na prudkom priamom slnku, ktoré by mohli kompost vysušiť.
Možnosti kompostérov
Existuje viacero možností, ako si založiť kompost. Klasikou je kompostová hromada, ktorá by mala mať v základe približne 1,5 metra šírku a maximálnu výšku 1 meter. Priestorovo úspornejšou alternatívou je kompostér z drevených lát, pričom je vhodné použiť drevo, ktoré dobre znáša proces tlenia, napríklad smrekovec. Spoľahlivou voľbou sú aj termokompostéry, ktoré udržujú vyššiu teplotu a stabilnú vlhkosť, čím proces kompostovania urýchľujú.
Pri výbere kompostéra zvážte rozlohu vašej záhrady. Pre väčšie záhrady (napríklad 1000 m²) je vhodný väčší kompostér. Môžete si vybrať aj viacero menších kompostérov. Dôležité je správne umiestnenie kompostéra na suchom mieste s dobrým odvodňovaním, ktoré nie je vystavené priamemu slnku celý deň. Je tiež dôležité zabezpečiť, aby ku kompostu nemali prístup zvieratá.
Správne vrstvenie kompostu
Základná vrstva kompostu je tvorená z hrubého materiálu, ako sú vetvy alebo kúsky dreva. Táto vrstva oddeľuje kompost od zeme a zabezpečuje prísun kyslíka pre pracujúce organizmy. Po základnej vrstve nasleduje striedavé nanášanie približne 10 cm vysokých vrstiev zeleného (dusíkatého) a hnedého (uhlíkatého) materiálu.
Čo patrí na kompost?
- Zelený (dusíkatý) odpad: pokosená tráva, zvyšky z ovocia a zeleniny, kávové a čajové zvyšky, mliečne produkty, popol z kozuba, pozberové zvyšky zo záhrady. Tieto materiály sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené.
- Hnedý (uhlíkatý) odpad: lístie, piliny, hobliny, slama, papier, drevná štiepka, štiepky z drviča záhradného odpadu, stonky starších rastlín, tvrdšie časti zeleniny, kukuričné kôrovie. Tieto materiály sú zväčša tvrdé, hnedé a suché.
Dôležité je dodržať správny pomer zeleného a hnedého odpadu, ideálne v pomere približne 1:3 v prospech uhlíka (C:N 30-35:1).
Čo nepatrí na kompost?
- Plasty, kovy a sklo (materiály, ktoré nie sú biologicky rozložiteľné).
- Rastliny napadnuté chorobami.
- Šupky z tropického ovocia.
- Cigaretový popol a popol z uhlia.
- Mäso a zvyšky mäsa.
Pre urýchlenie kompostovania je vhodné všetky materiály, ktoré do kompostu pridávate, narezať na čo najmenšie kúsky. Menšie častice zväčšujú plochu, na ktorú môžu mikroorganizmy pôsobiť, čím sa urýchľuje rozklad. Pri zakladaní kompostu sa odporúča na dno umiestniť 10 cm vrstvu rašeliny. Nasleduje vrstva hnedého materiálu (napr. tenké drevnaté konáre alebo slama) s hrúbkou približne 10-12 cm, ktorú je vhodné zľahka poliať vodou. Týmto spôsobom postupne navrstvite kompostovisko až po povrch, striedaním vrstiev hnedého a zeleného odpadu.
4 Základné pravidlá kompostovania
Starostlivosť o kompost
Počas procesu kompostovania je dôležité zabezpečiť dostatočný prísun vzduchu. Kompostovanie je aeróbny proces, čo znamená, že prebieha za prístupu kyslíka. Príležitostne pridávajte hrubú vrstvu mulčovacej kôry, triesok, slamy alebo vetiev, čím vytvoríte priestor medzi jednotlivými vrstvami a podporíte prísun kyslíka. Kompost je potrebné približne 2 mesiace od začiatku tlenia prekopať, teda dôkladne premiešať a znovu navrstviť. Toto prekopávanie zabezpečí dostatok vzduchu a rýchlejší rozklad odpadu. Prekopávať by sa mal minimálne 1-2x počas doby rozkladu.
Ďalším dôležitým faktorom je správna vlhkosť. Kompost by nemal byť ani príliš suchý, ani príliš vlhký. V prípade dlhotrvajúceho sucha ho pokropte vodou. Ak je kompost príliš vlhký, pridajte doň vrstvu uhlíkatých (hnedých) látok. Ak je naopak príliš suchý, pridajte vrstvu dusíkatých (zelených) látok. Optimálnu vlhkosť zistíte jednoduchým testom: hrsť kompostovaného materiálu stisnite v ruke. Medzi prstami by sa malo objaviť len niekoľko kvapiek tekutiny (cca 3 až 4). Po roztvorení ruky by mala zmes materiálov zostať pohromade.
Pre urýchlenie procesu kompostovania môžete použiť aj urýchľovač kompostu, čo je zmes mikroorganizmov a baktérií, ktorá podporuje rozklad bioodpadu a urýchlenie tvorby humusu.
Kedy je kompost hotový?
Proces kompostovania môže trvať od dvoch mesiacov (čerstvý kompost) až po 6 až 12 mesiacov (zrelý kompost). Čerstvý kompost, ktorý je ešte v ranej fáze tlecieho procesu, je možné použiť na rastliny vyžadujúce veľa živín, ako sú paradajky, zemiaky alebo uhorky. Zrelý kompost má hnedé až takmer čierne sfarbenie, vonia po lesnej pôde a obsahuje len málo zvyškov odpadového materiálu. Pred použitím je dobré ho preosiať, čím sa stáva ideálnou prísadou pre všetky druhy rastlín.
Test hotového kompostu: Do nádobky vložte dobre navlhčený kompost a vysejte doň semienka rýchlo klíčiacej rastliny, napríklad žeruchy. Nádobku zakryte fóliou. Ak väčšina semien do týždňa vyklíči, kompost by už nemal obsahovať žiadne látky škodlivé pre rastliny a je pripravený na použitie.
Ako zistíme, že kompost je už hotový?
Hotový kompost je veľmi tmavý, drobivý a má zemitú vôňu. Môžete vykonať jednoduchý test: do nádobky vložte dobre navlhčený kompost a vysejte tam semienka rastliny, ktorá rýchlo vyklíči, napríklad žeruchy. Nádobku zakryte fóliou. Ak väčšina semien do týždňa vyklíči, kompost by už nemal obsahovať žiadne látky, ktoré by mohli byť škodlivé pre rastliny. Kompost je hotový na použitie v záhrade.