Pestovanie sóje: od výsevu po zber

Sója (Glycine max) je jednou z najdôležitejších plodín na svete vďaka svojmu vysokému obsahu bielkovín a olejov. Pestovanie sóje je prospešné nielen pre zdravie, ale aj pre pôdu, pretože je schopná fixovať dusík. Existuje viacero druhov sóje, ktoré sa pestujú pre rôzne účely. Jedným z nich je edamame sója - tento druh sóje sa pestuje predovšetkým na konzumáciu ako mladé struky.

Pestovanie sóje je pomerne jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel. Je to teplomilná plodina, ktorá najlepšie prosperuje v teplých oblastiach. Sója vyžaduje dostatočné množstvo vody, najmä v období kvitnutia a tvorby strukov. Udržiavajte pôdu mierne vlhkú, no dávajte pozor, aby nebola premokrená.

Príprava pôdy a výsev

Výber pozemku a pôdne podmienky

Pre optimálnu úrodu sóje je dôležité zvoliť vhodné stanovište. Ideálne sú teplé, pokiaľ možno rovinaté pozemky, ideálne v blízkosti vodných plôch, ktoré vplývajú na mikroklímu. Pôdy by mali byť hlboké, černozeme alebo piesočnato-hlinité, či hlinito-piesočnaté, s dostatkom humusu a živín. Významný je aj dostatok vápnika, sóji sa na kyslých pôdach nedarí, a to ani pri zvýšenom hnojení. Reakcia pôdy by preto mala byť neutrálna až slabo kyslá, s pH 6,5 - 7,0. Vyvarujte sa pôd zamokrených a vysušujúcich sa, kyslých, zatienených, utužených a zaburinených.

Základným a predseťovým spracovaním pôdy je dôležitou časťou v celom systéme pestovania sóje. Moderné spracovanie pôdy pomocou radličkových kypričov je rýchlejšie a časovo menej náročné. Klasická orba je síce časovo náročnejšia, ale prospešnejšia vďaka lepšiemu prevzdušneniu pôdy a neskoršiemu synergickému efektu s hlízkovými baktériami. Ak je orba urobená už na jeseň, je to lepší postup vďaka spojeniu vlahy v spodných vrstvách pôdy. Naopak, ak orbu robíme až na jar, je dobré vykonávať prípravu pôdy plytko (do hĺbky siatia) z dôvodu, aby sa nemiešala suchá a vlhká pôda.

Výber odrody a osiva

Základom úspechu pri pestovaní sóje je dobrý výber odrôd, ktoré sa hodia do miestnych špecifických podmienok. V južnejších oblastiach je lepšie siahnuť po stredne skorých odrodách, zatiaľ čo severnejšie oblasti s drsnejšími podmienkami vyžadujú odolnejšie a výnosnejšie odrody dozrievajúce veľmi skoro. V prípade upršanej jesene je problematické dozrievanie sóje, preto sú lepšie veľmi skoré odrody, aby ste sa vyhli slabej úrode. Kvalitný osivový materiál je základom dobrej úrody, pričom sója je citlivá na poškodenie semien pri zbere, deformovanie klíčkov a variabilitu klíčivosti.

V ponuke sú rôzne odrody, ktoré sú rozdelené do skupín podľa ranosti. Veľmi rané odrody sú vhodné do vyšších, chladnejších aj okrajových oblastí. Sortiment raných odrôd je najpočetnejší a ponúka odrody, ktoré možno podľa zvolenej odrody pestovať vo vlhších i sušších oblastiach.

Termín a hĺbka siatia

So sejbou netreba ponáhľať, pretože sója má rada dostatočne prehriatu pôdu podobne ako kukurica. Optimálny termín pre zakladanie porastov sóje je v 3. dekáde apríla až do začiatku mája. V tomto termíne je pôda prehriata a zabezpečuje rastlinám rýchly štart aj vyššie nasadenie prvého pätra luskou oproti skôr zasiatemu termínu. Hĺbka siatia sa pohybuje okolo 5 cm. Málokedy sa sejba vykonáva hlbšie ako 6 cm, no pri neskoršom termíne sejby by mala ísť hlbšie do zeme. Mielko zasetá sója (3 cm) je ohrozená preemergentným herbicídnym postrekom, ktorý vytvára film na povrchu pôdy 1-2 cm. Taktiež je mělko založený porast sóje ohrozený škodcami, hlavne vtákmi, ktorí môžu zdecimovať celé pole pri nerovnomernom vzchádzaní.

Vzdialenosť riadkov je štandardne od 12,5 do 25 centimetrov, závisí od veľkosti poľa a dostupnej techniky. Podľa sponu sa volí aj výsevok, priemerne predstavuje 100 až 140 kilogramov sóje na 1 hektár.

Starostlivosť počas vegetácie

Výživa a hnojenie

Sója je schopná fixovať dusík z atmosféry pomocou symbiotických baktérií, preto nevyžaduje intenzívne hnojenie dusíkatými hnojivami. V pôdach s optimálnym pH, kde sú hrčkotvorné baktérie produktívne, môže byť potreba sóje na dusík z veľkej časti pokrytá. V niektorých prípadoch však na koreňoch nenájdeme ani jednu hrčku. Podľa populácie týchto baktérií na koreňoch treba pristupovať aj k plánu nitratácie. Viaceré štúdie poukázali na negatívny vplyv hnojenia nitrátovým dusíkom na ich početnosť. Na zváženie je preto použitie amidických a amónnych foriem. Vo všeobecnosti sa odporúča štartovacia dávka 20 - 40 kg N/ha. Pri výžive dusíkom treba brať do úvahy čas kvitnutia, kedy sója spotrebúva najviac živín. Aj keď majú strukoviny lepšiu osvojovaciu schopnosť fosforu, netreba zabúdať ani na tento prvok spolu s draslíkom, kedy je potrebné vykonať ich aplikáciu na základe analýzy pôd, ideálne už na jeseň.

V prípade veľmi kyslej pôdy je aktivita hrčkotvorných baktérií nízka a sója potrebuje priemyselné hnojivá. Vápnením sa vytvárajú vhodné podmienky pre tieto baktérie a zlepšuje sa prístupnosť fosforu. Do pôdy sú vhodné hnojivá s dusíkom, fosforom, draslíkom, horčíkom, vápnikom a sírou. Sója priaznivo reaguje aj na dostatok organických látok v pôde.

Zálievka

Sója potrebuje dostatočné množstvo vody, najmä v období kvitnutia a tvorby strukov. Udržiavajte pôdu mierne vlhkú, no dávajte pozor, aby nebola premokrená. V oblastiach s nedostatočnými a nevhodne rozloženými zrážkami, aj za vhodnej teploty, je produktívnosť sóje nízka a voda sa stáva limitujúcim faktorom jej pestovania. Veľké nároky na vlahu má už v období klíčenia. V letných mesiacoch využije sója viac ako 100 mm zrážok mesačne. Obzvlášť je citlivá na nedostatok vlahy v priebehu kvitnutia a v priebehu tvorby strukov a semien. Ak je v tomto období dostatok zrážok, dosahujú sa dobré úrody. Vodný stres v priebehu tvorby semien redukuje úrodu semena sóje zrýchľovaním starnutia listov a skracovaním rastovej fázy tvorby semien. Sója priaznivo reaguje na vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu, hlavne v období tvorby kvetných púčikov, kvitnutia a tvorby strukov, preto nie je vhodné jej pestovanie vo výsušných oblastiach.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Sója môže byť napadnutá voškami, húsenicami a rôznymi hubovými ochoreniami. Vyskytuje sa viac ako 100 druhov patogénov, z čoho asi 20 je hospodársky významných. V suchých rokoch sa choroby vyskytujú menej, takže pozornosť treba zvýšiť počas sychravej jesene.

Vírusové a bakteriálne ochorenia

• Vírusová mozaika: Prejavuje sa zosvetlením žilnatiny a striedaním svetlejších a tmavších plôch s kučeravením listov. Prenáša sa infikovaným osivom alebo voškami.
• Bakteriálna škvrnitosť: Na malých rastlinkách sa objavujú hnedé škvrny, postupne odumierajú. Staršia sója má na sebe žlté škvrny nepravidelného tvaru, ktoré sa časom trhajú a môžu spôsobiť opadávanie listov.

Hubové ochorenia

• Pleseň sójová: Prejavuje sa žltými škvrnami ostro ohraničenými žilkami. Silno napadnuté listy sa skrúcajú a predčasne odpadávajú. Choroba prezimuje v odumretom pletive listov.
• Fuzariózy: Objavujú sa v ťažších a mokrých pôdach, spôsobujú hnilobu koreňov a vädnutie rastlín, čo môže znížiť úrodu až o 50 %.
• Biela hniloba: Prejavuje sa svetlými škvrnami, mäknutím pletiva a odlupovaním pokožky. Napadnuté rastliny sú plnené bielou tekutinou.
• Koreňová spála: Na koreňoch sa objavujú tmavé škvrny, veľká časť rastlín odumiera ešte pred vzídením.

Z agronomického hľadiska má sója v osevnom postupe dôležitú úlohu, pretože je vynikajúcou predplodinou. Zanecháva v pôde veľa minerálneho dusíka a zlepšuje pôdnu štruktúru. Zároveň je výbornou predplodinou pre obilniny, najmä pšenicu a kukuricu.

Regulácia burín

Sója nie je odolnou rastlinou proti burinám a zle znáša aj používanie herbicídov. Jediným riešením je kvalitne vyčistená pôda od všetkej buriny. Pri studenšej jari neskorší termín sejby umožňuje vlnu skorých jarných druhov burín, ktoré sa dajú zničiť plytkým obrobením povrchu. Pri väčšom množstve sóje sa často využíva dlhšie vzchádzanie sóje a likvidácia burín herbicídmi. Sója je citlivá na vedľajšie účinky herbicídov, preto by ste ich mali aplikovať vo vhodnej rastovej fáze a za vhodných klimatických podmienok.

Herbicídna ochrana počas vegetácie je založená na dvoch ošetreniach, kde sa kombinuje preemergentné ošetrenie pôdnym prípravkom s následným postemergentným riešením neskoršieho zaburinenia. V prípade priaznivých vlahových podmienok a doznievania účinnosti herbicídov býva v sóji problém najmä s neskorším letným zaburinením, napr. mrlíkmi. Sója je veľmi citlivá na vedľajšie účinky použitých herbicídov. Je preto nevyhnutné aplikovať ich vo vhodnej rastovej fáze sóje a burín, a hlavne za vhodných klimatických podmienok. Porasty stresuje predovšetkým aplikácia herbicídov pri vysokej teplote a intenzívnom slnečnom žiarení, alebo vtedy, ak po aplikácii za tepla nasleduje ochladenie.

Zber a skladovanie

Termín zberu

Sójové bôby sa sklízejú, keď semená chrastia v lusku, keď zaklepeme s rastlinou. Optimálna vlhkosť semena je medzi 14-15 %. Sója dozrieva približne 90 až 120 dní po výseve, v závislosti od druhu a klimatických podmienok. Tradične dozrievajú nejdříve veľmi rané odrody. Rané odrody sú dozreté najskôr až vo 3. dekáde septembra. Termín zberu ovplyvňuje aj termín siatia sóje a priebeh „babieho leta“. V prípade, že sa pestovatelia rozhodnú porast nedesikovať a nastane vlhká jeseň, dochádza často k veľmi problematickému dozrievaniu, struky začínajú pukať a semeno vypadávať.

Metódy zberu

Pre zber sóje je vhodné použiť flexibilné lišty. S pevnými klasickými obilnými lištami nie je istota nízkeho strniska (pod 7 cm). Alternatívou k desikácii je používanie prípravkov na báze lepidiel, ktoré zabraňujú pukaniu strukov. Okrem vypadávania semien spôsobuje výrazné zberové straty nasadenie prvých strukov. Vylepšovanie tohto znaku je jedným z hlavných šľachtiteľských cieľov.

Skladovanie

Nazbieranú sóju by ste mali umiestniť na suché a chladné miesto. Ideálna je špajza, pivnica alebo chladná izba na prízemí.

Nutričné a zdravotné benefity sóje

Sója fazuľová (Glycine max) patrí medzi strukoviny s vysokým obsahom kvalitných bielkovín. Nachádza sa v nej až 40 % bielkovín podobného zloženia, akými sú bielkoviny v mäse. Z tukov sú v sóji hlavne polonenasýtené mastné kyseliny, ako napríklad kyselina linolová, esenciálne mastné kyseliny, ktoré zastávajú dôležité funkcie v organizme. Z vitamínov sa v sóji nachádzajú vitamín E, A, C, K a vitamíny skupiny B.

Z hľadiska výživových hodnôt má sója 446 kalórií na 100 gramov. Najväčší podiel majú proteíny (36,49 g), potom sacharidy (30,16 g), lipidy (19,94 g) a vláknina (8,54 g). Fazuľky sóje majú v sebe aj lecitín, ktorý je dôležitý pre správnu činnosť nervového systému a znižuje zlý cholesterol v krvi. Vďaka množstvu vitamínov a minerálov má sója komplexné účinky pre naše zdravie: upravuje činnosť trávenia, reguluje a optimalizuje činnosť ciev, slúži ako prevencia osteoporózy, chráni pred chorobami srdca, reguluje hladinu krvného tlaku a optimalizuje činnosť ciev. Pri cukrovke ju odborníci odporúčajú na zníženie potrebnej dávky inzulínu.

Fermentované a nefermentované sójové výrobky

Za najviac zdraviu prospešnú formu sú považované fermentované výrobky ako tempeh, pasta Miso a Natto. Tieto produkty majú vynikajúcu stráviteľnosť a obsahujú probiotiká a vitamín K2. Vyhýbajte sa polotovarom zo sóje, napríklad sójové mäso sa neodporúča, pretože patrí medzi vysoko priemyselne spracované potraviny.

Vplyv na zdravie a potenciálne riziká

Vďaka vysokému obsahu bielkovín a nízkemu obsahu tukov býva sója a sójové výrobky odporúčaná pri redukčných diétach. Je skvelým spestrením zdravého jedálnička, avšak nič by sa nemalo preháňať a ideálne je bielkoviny dopĺňať aj z ďalších zdrojov.

Niektoré štúdie naznačujú, že sója môže obsahovať goitrogény, ktoré by mohli ovplyvniť funkciu štítnej žľazy u ľudí s jej zníženou funkciou. Tieto látky sa však nachádzajú aj v iných bežných potravinách ako brokolica, kapusta či kel. Tvrdenie, že sója bráni telu vstrebávať dôležité živiny a minerály, nie je stopercentne dokázané. Rozhodujúcu úlohu hrá množstvo prijatých fytátov zo stravy, pričom menej fytátov obsahujú fermentované sójové výrobky.

Problémom môže byť konzumácia nadmerného množstva sóje v jedálničku, čo je bežné v západnej civilizácii. V Ázii sa konzumujú oba varianty (fermentované aj nefermentované) už po stáročia a čistá sója je zdraviu prospešná. Všetko je o pestrosti a striedmosti.

Sója v kuchyni

Sója je považovaná za hlavného konkurenta mäsa a mäsových výrobkov. Vegetariáni a vegáni si obľúbili sójové kocky, plátky, salámy, párky a podobne, aby doplnili potrebné bielkoviny. Sója je tiež obľúbená medzi ľuďmi, ktorí nemôžu alebo z rôznych dôvodov nekonzumujú živočíšne mlieko a mliečne výrobky, nahrádzajú ich rôznymi výrobkami zo sóje: sójové mlieko, sójové jogurty, smotany či sójová majonéza (sojanéza).

Populárne sójové produkty

• Tofu (sójový tvaroh): Vyrába sa zrážaním sójového nápoja, má bielkovinový charakter a predáva sa väčšinou ako kocka, buď prírodná neochutená alebo s rôznymi príchuťami.
• Sójový nápoj (sójové mlieko): Pripomína mlieko vzhľadom, môže byť rôzne ochutené.
• Textúrované sójové výrobky (sójové mäso): Upravené do podoby plátkov, kociek či granulátu, používajú sa ako náhrada mäsa.
• Sójové orechy: Vyrábajú sa lúpaním, varením, sušením a pražením sójových bôbov.
• Sójové výhonky: Konzumujú sa klíčené výhonky, ktoré obsahujú väčšie množstvo vitamínu C.
• Sójový lecitín: Používa sa ako emulgátor alebo na výrobu vegánskych doplnkov stravy.
• Sójová múka: Obsahuje až 50 % bielkovín a možno ňou obohatiť iné múky.
• Tempeh (sójový syr): Fermentovaný výrobok z varených sójových bôbov, má vynikajúcu stráviteľnosť.
• Kyslé sójové výrobky (sójové jogurty): Obľúbené u ľudí, ktorí odmietajú klasické jogurty.
• Sójová omáčka: Fermentovaný produkt zo sójových bôbov, slúži na dochucovanie ázijských jedál.
• Miso: Sójová pasta hnedej farby, vyrábaná zo sójových bôbov, soli a obilnín.
• Natto: Fermentovaný sójový syr, dobre stráviteľný, bohatý na bielkoviny, probiotiká a vitamín K2.

Príklady receptov

Zo sóje je možné pripraviť chutné polievky, šaláty, teplé a studené pokrmy i sladké dezerty. Tempeh môžete naložiť do marinády a opiecť na panvici. Tofu môžete jesť tepelne upravené alebo studené, dobre na seba viaže rôzne chute.

tags: #ako #siat #soju