Pestovanie šošovice: Od výsevu po zber

Šošovica (Lens culinaris) je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete, cenená pre svoj vysoký obsah bielkovín, vlákniny a minerálov. Táto strukovina sa ľahko pestuje a dokáže obohatiť pôdu dusíkom. V mnohých kultúrach je šošovica symbolom hojnosti a prosperity. Hoci sa na Slovensku pestuje len minimálne, vďaka meniacej sa klíme a lepšej dostupnosti osiva si ju môžete vyskúšať aj vo vlastnej záhrade. Šošovica jedlá (Lens culinaris) patrí medzi výživovo najhodnotnejšie strukoviny a jej pestovanie je možné aj v našich podmienkach.

Druhy šošovice

Šošovica sa vyskytuje v niekoľkých druhoch, ktoré sa líšia farbou, chuťou a dobou varenia.

• Hnedá šošovica - Najbežnejší druh šošovice. Je nenáročná na pestovanie a dobre sa varí. Ide o jeden z druhov s najpestrejším nutričným zložením. Obsahuje 3x viac vápnika ako obilniny a 7x viac železa ako špenát.
• Zelená šošovica - Známa pre svoju pevnejšiu štruktúru a ostrejšiu chuť. Špecifickú chuť majú aj zelené semená, v tomto prípade ide o korenistú esenciu. Mínusom tohto typu šošovice je dlhšia príprava.
• Červená šošovica - Rýchlo variteľná šošovica, ktorá sa často používa v indických jedlách. Je zbavená šupky, po uvarení sa vždy rozpadá, je až kašovitá. Pochádza z Turecka a postupne sa rozšírila do celej Ázie a dnes už aj do Európy.
• Čierna šošovica (Beluga) - Tento druh je menší, s intenzívnou chuťou a vzhľadom pripomínajúcim kaviár. Mnohí ju považujú za „vegetariánsky kaviár“. Chuťou však pripomína skôr gaštany. Po uvarení má tmavohnedo-zelenú farbu a zachováva si svoj tvar. Má len nízky glykemický index, takže pozitívne pôsobí na hladinu cukru v krvi.
• Žltá šošovica - Tento druh obľubujú najmä v Indii, kde z nej pripravujú viaceré hlavné jedlá. Pred varením sa nemusí namáčať a veľmi rýchlo sa rozvarí. Je obohatená o kyselinu listovú, draslík, kremík, železo, cenné bielkoviny, vitamíny skupiny B, tokoferol a cenné aminokyseliny, vlákninu, betakarotén.

Šošovica je jednou z najstarších plodín, ktorá sa pestuje už viac ako 10 000 rokov. Rastlina šošovice jedlej (Lens esculenta L.) pochádza z Ázie a severnej Afriky a je jedným z našich najstarších zdrojov potravy. Oficiálne je však známe, že pochádza z Indie, kde sa pestuje dodnes a je veľmi obľúbenou potravinou. Šošovica bola vraj známa už v starom Egypte, kam sa dovážala a stala sa jedlom boháčov. Poznali ju tiež Rimania i Gréci. Podľa historických prameňov sa ako potravina používala už pred mnohými rokmi (6-tisíc rokov pred n. l.).

Podmienky pre pestovanie

Pestovanie šošovice je jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel.

Výber stanovišťa a pôdy

• Slnečné miesto: Šošovica má rada slnko, preto ju vysádzajte na miesta s priamym slnečným svetlom počas celého dňa. Rastlina je teplomilná, vyžaduje dostatok slnečného žiarenia a skôr suchšie podmienky.
• Dobre priepustná pôda: Šošovici sa darí v ľahkej a priepustnej pôde, ktorá nebráni odtoku vody. Najlepšie sa jej darí v ľahších, dobre priepustných pôdach s neutrálnym až mierne zásaditým pH. Vyhovujú jej hlavne slnečné stanovištia. Veľkosemenné odrody vyžadujú vzdušnejšie, ľahšie hlinito-piesočnaté pôdy. Drobnosemenné odrody nemajú vyhranené požiadavky na pôdu a sú dosť prispôsobivé. Nevyhovujú jej kyslé a slané pôdy, nevhodné sú tiež pôdy prehnojené dusíkom.
• Úrodnosť pôdy: Pôdu môžete obohatiť kompostom alebo organickými hnojivami, aby ste zvýšili obsah živín a podporili zdravý rast. Šošovica je nenáročná plodina, ktorá prináša nielen bohatú úrodu, ale aj zlepšenie kvality pôdy, pretože obohacuje pôdu o dusík.

Výsev a starostlivosť

• Čas výsevu: Šošovica sa vysieva skoro na jar, keď sa pôda zahreje na približne 10 °C. Ideálnou dobou je koniec marca, resp. začiatok apríla. Semená sú schopné klíčiť v pôde zahriatej iba na päť až šesť stupňov Celzia. V teplejších klimatických podmienkach sa rastliny zvyčajne pestujú na jeseň cez zimu, zatiaľ čo v chladnejších klimatických podmienkach sa semená môžu zasiať na jar pred príchodom letných horúčav. Semená by mali byť zasiate priamo do záhrady asi dva až tri týždne pred posledným dátumom mrazu vo vašej oblasti.
• Rozostupy: Medzi jednotlivými rastlinami udržujte vzdialenosť 5 cm, aby mali dostatok priestoru na rast. Pri sejbe je veľmi dôležitá vlhkosť pôdy. Preto v suchom jarnom období je lepšie brázdy pred sejbou zaliať. Semená sa ukladajú do vytvorených drážok a prehlbujú ich asi o 3 centimetre. Nie je možné umiestniť semená blízko: vzdialenosť medzi nimi by mala byť niekoľko centimetrov.
• Mierna zálievka: Šošovica je citlivá na premokrenie, preto je dôležité, aby ste udržali pôdu mierne vlhkú, ale nie premočenú. Niektorí záhradkári šošovicu nepolievajú vôbec. Polievanie by malo byť rovnomerné počas celého vegetačného obdobia, ale medzi aplikáciami by sa malo nechať odkvapkať a dôkladne vyschnúť, aby sa zabránilo premokreniu pôdy, čo môže viesť k hnilobe koreňov a iným problémom. Keď struky začnú hnednúť, prestaňte zalievať, aby rastliny mohli začať odumierať a schnúť pred zberom.
• Ochrana pred burinou: Šošovica sa vyznačuje pomalým počiatočným rastom, v dôsledku čoho dochádza k postupnému zaburineniu porastu hlavne širokolistými a trávnatými druhmi. V porastoch šošovice je preto potrebné zaburinené porasty vyplieť alebo aplikovať vhodné herbicídy. Burina je pre šošovicu jedným z hlavných nebezpečenstiev.
• Hnojenie: Korienky šošovice si dokážu držať živiny z pohnojenej pôdy dosť dlho. Hnojiť tak stačí pred samotným výsevom. Na chudobných pôdach však môžu trpieť výnosy. V tomto prípade môže byť užitočné pridanie miernej dávky dusíkatého hnojiva. Na okrajových pôdach sa šošovica kŕmi dvakrát. Prvýkrát sú kŕmené pred kvitnutím. Druhá je pri nalievaní fazule.

Zber a skladovanie

Šošovica dozrieva približne 80-100 dní po výseve. Struky sú pripravené na zber, keď začnú hnednúť a jemne šušťať. Najlepší čas nastáva, keď dolné dve tretiny strukov zožltnú a semená v nich začnú tvrdnúť. V čistom a nepoľahnutom poraste možno použiť priamy kombajnový zber. V prípade, že je porast čiastočne poľahnutý, sa odporúča delený zber. Porasty, ktoré sú silne zaburinené a nerovnomerne dozrievajú, je potrebné desikovať v správnom termíne (6 - 10 dní pred zberom) pri vlhkosti semien pod 35 %.

Po zbere nechajte struky dosušiť niekoľko dní, aby boli úplne suché. Následne sa vylúskava a uskladňuje v suchu a tme podobne ako iné strukoviny.

Nutričné a pôdne benefity

Šošovica je nielen výživná plodina, ale aj výborná pre pôdu, pretože obohacuje pôdu o dusík. Okrem toho, že je šošovica bohatým zdrojom rastlinných bielkovín, obsahuje aj železo, vápnik, selén a významné množstvo vitamínov skupiny B. Má nízky obsah tukov a vysoký podiel vlákniny, vďaka čomu prospieva tráveniu, stabilizuje hladinu cukru v krvi a pomáha znižovať cholesterol.

Šošovica na Slovensku

Na Slovensku patrila šošovica medzi tradičné druhy strukovín, ktoré sa pestovali hlavne v oblasti juhozápadného Slovenska, na Zemplíne a na Spiši. Génová banka SR vo svojej kolekcii strukovín uchováva v aktívnej a základnej kolekcii 296 genetických druhov šošovice, z ktorých je 7 slovenského pôvodu. V minulosti boli registrované slovenské odrody ako Trebišovská, Slovenská modrá, Moravská veľkozrnná, Hrotovická veľkozrnná, Nelka, Renka a Slovenská zemplínska. Momentálne nie je registrovaná žiadna slovenská odroda šošovice.

Po štyroch rokoch (2014 - 2017) zvyšovania pestovateľských plôch strukovín na zrno, ich výmera v rokoch 2018 a 2019 medziročne klesla. Na Slovensku sa pre úrodu šošovice v roku 2020 šošovica zasiala na výmere 263,7 ha. V roku 2020 klesol dovoz šošovice, v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 9,5 % na 2 826,7 ton, pričom vývoz sa zvýšil o 64,3 % na 1 347 ton. Stále najrozšírenejšou pestovanou strukovinou na Slovensku je hrach, ktorého podiel v roku 2019 na osiatej výmere strukovín na zrno dosiahol 71,1 %, šošovica tvorila len 1,3 %, čoho dôsledkom je, že šošovicu v prevažnej miere dovážame.

tags: #ako #siat #sosovicu