Úspešné pestovanie, rast, vitalita a dobrá kondícia bonsajov závisia v prvom rade od správneho výberu pestovateľského substrátu. Substrát by mal umožniť drevine dobre sa zakoreniť, prijímať dostatok vody i živín, a pritom nepodliehať hnilobným procesom. Ak zemina nie je dostatočne ľahká a vzdušná, je vhodnejšie použiť zeolit. V žiadnom prípade nesadte strom priamo z prírody do bonsajovej misky, aby ste predišli mnohým sklamaniam. Tento sprievodca sa zameriava na bonsaje, ktoré sa už dlhšie pestujú v bonsajových miskách alebo menších kontajneroch, a na ich presádzanie.
Výber správneho substrátu pre bonsaje
Najvhodnejším univerzálnym substrátom na pestovanie bonsajov je jednoznačne japonská akadama. Jej prednosti využívajú a odporúčajú mnohí známi majstri v Japonsku i v Európe, pričom osobné skúsenosti potvrdzujú jej výborné vlastnosti. Presadením do čistej akadamy sa dokážu stimulovať k rastu aj oslabené, neduživé stromy.
Vlastnosti a pôvod akadamy
Významnými vlastnosťami akadamy sú jej vzdušnosť a ľahkosť, ktoré umožňujú dokonalé prekorenenie drevín v substráte. Hustú a homogénnu koreňovú sústavu, aká vzniká pestovaním bonsajov v akadame, je ťažké dosiahnuť v bežných zemitých substrátoch. Akadama sa do Európy dováža z Japonska, kde sa ťaží a spracováva najmä na bohatých ložiskách červených ílov hory Akayi na ostrove Honšú. Po povrchovej ťažbe sa akadama zhruba tri týždne pomaly suší pod prístreškami z fólie, potom sa prevracia, drví, triedi, balí a expeduje pestovateľom po celom svete.
Ako akadama funguje?
Zrná akadamy výborne prijímajú vodu a pozvoľna ju uvoľňujú do medzipriestorov substrátu ku koreňom rastliny, čím udržujú vhodnú mikroklímu rastu. Akadama neobsahuje výživné mikroelementy, preto je nevyhnutné bonsaje pravidelne hnojiť organickými, najlepšie pozvoľna sa uvoľňujúcimi hnojivami. Toto však nie je jej nedostatok, skôr naopak. Živiny sa denným polievaním rýchlo vymývajú aj z černozemných substrátov, a preto je pravidelné hnojenie pre bonsaje nevyhnutné v každom prípade. Neutrálna akadama je pre pravidelné hnojenie ideálna, pretože výživové elementy hnojiva výborne naviaže a zároveň udržuje stálosť prostredia.
Proces presádzania bonsajov
Pred presadením do akadamy je potrebné korene dreviny dokonale umyť od predchádzajúcej zeminy. Je dôležité dať pozor na dreviny, ktoré majú na koreňoch potrebnú mykorízu. Čisté korene sa potom upevnia drôtmi o dno misky vysypanej vrstvou hrubozrnnejšej akadamy. Strom musí byť v substráte pevný a nepohyblivý; nestačí korene len zasypať.
Technika vyplnenia misky substrátom
Pomocou drevenej paličky sa snažte dostať do objemu misky čo najviac akadamy. Ak používate dve frakcie, hrubozrnnejšiu akadamu doplníte ešte drobnejšou frakciou. Rýchlymi pichavými pohybmi paličky sa akadama zahustí tak, že budete prekvapení, koľko sa jej do misky vojde. Ak je to možné, voľte pre pestovanie drevín v akadame radšej hlbšie misky, aby ste zabránili jej prudkému presychaniu počas slnečných letných dní.
Polievanie a zakoreňovanie
Vlhká akadama je tmavá, čo je výborným indikátorom dostatočného polievania. Bonsaje v akadame sa nedajú preliať, pretože voda sa viaže len v granulách substrátu a z voľných priestorov jej prebytok ľahko odteká. Akadama je výborná aj na zakoreňovanie odrezkov a klíčenie semien, pretože vznikajúcej koreňovej sústave nekladie žiadne prekážky a ideálne podporuje jej rast. Treba však počítať s tým, že po dlhšom čase sa akadama drví na prach a je potrebné ju vymeniť. Napriek tejto spotrebnej tendencii sa jej hojné využívanie vrelo odporúča.
Alternatívne a doplnkové substráty
Hoci sa akadama v ideálnom prípade používa čistá bez akýchkoľvek prímesí, niektorí autori odporúčajú jej premiešanie s inými substrátmi, ako je černozem, rašelina, piesok alebo záhradná zemina. V takom prípade sa však vlastnosti výslednej zmesi menia a akadama stráca svoju ideálnu vzdušnosť. Aj keď sa takéto substráty tvoria predovšetkým z úsporných dôvodov, pre pestovateľa je skôr finančnou stratou prisypať akadamu do zemitého substrátu.
Ďalšie japonské vulkanické substráty
- Kanuma: Vynikajúci japonský vulkanický substrát na pestovanie azaliek a rododendronov. Má kyslejšie pH a typickú bledožltú farbu.
- Kiryu: Pôvodný japonský vulkanický substrát mimoriadne vhodný pre pestovanie ihličín, najmä borovíc (Pinus) a borievok (Juniperus). Jeho kyslejšie pH a bohatší obsah minerálnych látok podporujú ich zakorenenie a rast.
Ihličnaté stromy, ktoré nie sú v dobrej kondícii a vyžadovali by na niekoľko rokov vysadenie do voľnej pôdy, sa môžu alternatívne zasadiť do hlbšieho kontajnera s kiryu. V tomto priaznivom substráte pri dobrej starostlivosti strom opäť zosilnie po 2-3 rokoch.
Špeciálne substráty a materiály
- Keto (Ketotsuchi): Čierny hutný japonský lepivý íl, ideálny pre výsadbu bonsajov na strmé vertikálne skaly a ploché kamene. Je výborný na modelovanie okrajov pôdneho substrátu.
- Zeolit: Minerál s pôvabnou tyrkysovo-modrou farbou a výbornými vlastnosťami podporujúcimi rast a zakoreňovanie rastlín. Ťaží sa na území Slovenska a vznikol hydrotermálnou premenou vulkanického skla. Má špecifickú štruktúru s veľkým množstvom dutých priestorov a kanálikov. V praxi má výborné vlastnosti ako pôdny substrát, hydroponický materiál, selekčný sorbent a molekulárne sito.
Zeolit sa využíva v čistej forme bez prímesí napríklad na pestovanie fíkusov (Ficus retusa) a ďalších izbových bonsajov, najmä v období, keď sa potrebujú dobre zakoreniť. Môže slúžiť ako obdoba japonskej akadamy, ale pozor na ľahšie presychanie. Odporúča sa pestovať dreviny v zeolite v hlbších miskách a upevniť ich drôtom o misku, aby sa nepohybovali v sypkom substráte. Odpar vody zo zeolitu sa zníži uložením vrstvy machu na povrch substrátu. Zeolit výborne viaže vodu a organické hnojivá, pomaly ich uvoľňuje a umožňuje bezproblémové prekorenenie rastlín. Na rozdiel od akadamy, ktorá má ílovitý charakter, je zeolit drobný porézny kamenný substrát, ktorý sa ľahko nerozdrobí.
Tradičné zmesi a ich modifikácia
Klasikou v pestovaní bonsajov zostáva dobrá pôdna zmes zložená z ornice (černozeme), piesku a rašeliny v pomere 1:1:1. Môže sa použiť skompostovaná parenisková zemina alebo lesná pôda ako hlavná výživová zložka, premiešaná s riečnym pieskom a kyprou vláknitou rašelinou. Zmes je vhodné preliať niekoľkokrát vriacou vodou, prípadne povariť vo veľkom hrnci na elimináciu burín a choroboplodných zárodkov, a potom ju nechať asi 2 týždne sušiť na slnku a dobre odležať.
Túto základnú zeminu je možné modifikovať podľa uváženia a vlastných skúseností. Môže sa do nej pridať viac piesku alebo zeolit. Akadama sa do tejto zmesi neodporúča.
Techniky tvarovania bonsajov: Strihanie a drôtovanie
Umenie pestovania miniatúrnych stromčekov, známe ako bonsaje, má svoje korene v Číne, odkiaľ sa rozšírilo do Japonska a postupne aj do západného sveta. Prináša so sebou nielen pravidlá pestovania, ale aj filozofiu trpezlivosti a umenia. Tvarovanie bonsajov si vyžaduje dôkladné znalosti, šikovnosť a trpezlivosť. Delí sa na dve hlavné techniky: strihanie a drôtovanie.
Strihanie bonsajov
Strihanie je základnou metódou, ktorou sa ovplyvňuje rast a tvar koruny bonsaja. Spočíva v pravidelnom skracovaní výhonkov a listov, aby sa kontroloval smer a spôsob rastu stromčeka. Na jar je vhodné vykonať prvý jarný strih, ktorý podporí nový rast.
Drôtovanie bonsajov
Drôtovanie je technika, ktorá umožňuje ohýbať konáre do požadovaného tvaru. Pomocou drôtov, ktoré sa obmotávajú okolo konárov, sa postupne vytvárajú oblúky a zvislé alebo horizontálne línie. Je to základná a často najdôležitejšia technika bonsajovej tvorby, ktorú je potrebné dobre zvládnuť hneď na začiatku.
Výber správneho drôtu
Pri drôtovaní je veľmi dôležité zvoliť na každú vetvičku správnu hrúbku drôtu. Príliš hrubý drôt sa ťažko navíja a odstraňuje, zatiaľ čo príliš tenký nedrží požadovaný tvar. Hrúbka drôtu by mala byť približne 1/3 hrúbky vetvičky. Zohľadňuje sa materiál: meď je pevnejšia a tvrdšia (stačí tenší drôt), zatiaľ čo hliník je mäkší. Tvrdú meď sa odporúča pred použitím vyžíhať v ohni, aby zmäkla.
Technika navíjania drôtu
Drôt sa ovíja pevne okolo vetvičky, ideálne pod uhlom 45°. Drôt má kopírovať povrch tak, aby nebol príliš zatiahnutý, ale ani uvoľnený. Drôt sa navíja na vetvičku len jedným smerom, či už v ľavotočivej alebo pravotočivej špirále. Drôty sa nikdy nesmú krížiť, inak by mohli hrubnúci konár zaškrtiť. Každý drôt musí byť ukotvený, najhrubší drôt navinutý na kmeň sa ukotví zapichnutím do zeme. Drôty konárov sa kotvia o kmeň alebo o iný hrubší konár.
Materiály drôtu
Spravidla sa používajú dva druhy drôtov: hliníkový a medený. V čínskych a kórejských veľkých škôlkach sa možno stretnúť aj s oceľovými drôtmi, ale tie na serióznu prácu nie sú vhodné, sú tvrdé a hrdzavejú. Najvyhľadávanejší je hliník kvôli svojej tvárnosti. Jeho nevýhodou je nápadná strieborná farba a špinenie rúk pri práci. Japonci tento problém riešia eloxáciou, ktorá zmení farbu drôtu na decentnú hnedú, ale takéto drôty sú drahšie. Meď má peknú farbu, ale jej tvrdosť spôsobuje problémy pri odstraňovaní drôtu.
Ukončenie drôtu
Podľa klasickej japonskej školy je dôležité, aby koniec drôtu nepichal (ani opticky) a netrčal od konára. Zavedie sa za vetvičku alebo za kmeň a tak sa ukončí. Mnoho odstávajúcich končekov drôtov v korune pôsobí neporiadne, zachytáva vetvičky a škriabe ruky pri práci. Je to chyba aj podľa učenia feng-šuej. Odporúča sa konček drôtu zahnúť, aby nepoškriabal.
Chyby pri drôtovaní
Častou chybou je, že sa drôt navíja palcom a ukazovákom bez fixácie druhou rukou. Tiež je chybou, ak drôt nie je ukotvený. Pri drôtovaní tenkých vetvičiek sa môže stať, že sa omotá vetvička okolo drôtu namiesto drôtu okolo vetvičky.
Pravidlo č. 1: Každý drôt musí byť ukotvený.
Je správne viesť drôt z kmeňa na konár zhora, pretože pri skláňaní konárov nadol by spodný drôt vetvičku podpáčil a mohla by na báze prasknúť. Ideálne je jedným drôtom drôtovať dve striedavé vetvičky podobnej hrúbky. Ak sa navíjajú dva a viac drôtov na jeden konár, drôty sa vedú tesne vedľa seba.
Strom sa drôtuje od kmeňa a najhrubších konárov k najtenším, postupne od bázy kmeňa k vrcholu a koncovým vetvičkám. Najprv sa používajú najhrubšie drôty a potom tenšie. Ak by sa začalo tenkými vetvičkami, drôty by sa krížili a stratila by sa rovnomerná štruktúra ukladania drôtov.
Nikdy neovíjame drôt cez zeleň, listy, mladé vetvičky alebo ihličie. Drôtujeme len zdrevnatené časti, zelené konáriky nie, pretože by pod drôtom čoskoro zahynuli a stali sa domovom parazitov a plesní.
Skúška správneho drôtovania
Ak ohneme nadrôtovanú vetvičku, ohyb musí byť zafixovaný a vetvička sa nemôže svojvoľne vystierať. Pri tvarovaní konárikov dbáme na to, aby sme konárik ohýbali vždy proti drôtu, ktorý ho fixuje a bráni jeho rozštiepeniu. Ak by sme tlačili pri ohybe slučku drôtu do dreva, vytvorili by sme páku a spôsobili nebezpečenstvo poškodenia a popraskania kôry.
Drôty nenechávame do dreva zarásť, ale odstránime ich včas. Ak je potrebné, môžeme drôtovanie zopakovať. Rôzne dreviny rôzne rýchlo hrubnú, a preto drôty môžu zarásť. Strom rastie najrýchlejšie pri vrchole. Ak drôt zrástol do dreva, nikdy sa ho nesnažíme odtočiť, ale slučky prestriháme kliešťami a drôt jednoducho snímeme z kôry. Následné drôtovanie vedieme kolmo na starú ryhu.
Zavlažovanie a hnojenie bonsajov
Bonsaje treba pravidelne zalievať. Frekvencia závisí od mnohých faktorov, ako je svetlo, umiestnenie, vlhkosť vzduchu a ročné obdobie. Vhodný čas na zálievku nastáva, keď je substrát na dotyk mierne vlhký. Interiérové bonsaje sa odporúča zalievať ponorením misky do vody na približne desať minút. V panelákoch je vhodné bonsaje aj rosiť, najmä v zime počas vykurovacieho obdobia, aby sa vytvorilo vlhkejšie prostredie.
Polievanie v lete a zime
V lete roste stromček ráno a večer, cez zimu stačí ráno. Pri častom rosení sa na listoch môže vytvárať biely povlak (usádza sa vodný kameň), ktorý možno odstrániť špeciálnymi lakmi na listy.
Hnojenie bonsajov
Bonsaje rastú v obmedzenom priestore a rýchlo vyčerpávajú živiny, preto sú odkázané na ich pravidelný prísun. Interiérové bonsaje sa prihnojujú približne každých 14 dní od jari do jesene, cez zimu raz mesačne. Pri exteriérových bonsajoch sa v zime nehnojí.
Špecializované bonsajové hnojivo neexistuje; ide o marketingový ťah. Použiť sa dá akékoľvek plnohodnotné hnojivo obsahujúce NPK (dusík, fosfor a draslík). Vhodné sú organické hnojivá, ktoré v pôde nezabíjajú mikroorganizmy. Najúčinnejší spôsob dodania živín je tekutá zálievka, granuláty sa rozkladajú pomalšie (približne dva mesiace).
Presádzanie bonsajov
Bonsaje je potrebné pravidelne presádzať, aby mali čerstvú pôdu bohatú na minerály a aby sa udržala rovnováha medzi korunou a koreňovým systémom. Väčšina bonsajov vyžaduje presádzanie každé dva až tri roky, mladé stromčeky dokonca každý rok. Najlepší čas na presádzanie je jar alebo jeseň.
Redukcia koreňového balu
Pri presádzaní sa redukuje koreňový bal, zvyčajne o jednu tretinu až polovicu. Dôležité je zachovať aspoň polovicu vlásočníc, ktoré slúžia na čerpanie živín. Staré suché a hrubé korene bez vlásočníc možno odstrániť. Keď sa redukuje koreňový bal, treba ostrihať aj korunu, aby rastlina dokázala zvyškom koreňov vyživiť zelenú časť.
Kedy presádzať?
Pozná sa to tak, že rastlinu aj s koreňmi možno bez problémov vybrať z misky, pričom z balu neopadáva zemina - vtedy je koreňový bal prerastený a treba ho redukovať. Nikdy sa nesmie presádzať slabá rastlina, napríklad ak má žlté listy alebo je napadnutá škodcami.
Výber bonsajovej misky a umiestnenie
Základným pravidlom pri výbere misiek k bonsajom je harmónia. Nádoby by mali mať tlmené, zemité farby, ktoré bonsaj dopĺňajú, a nemali by byť príliš veľké alebo krikľavé, aby sa pohľad nepresunul zo stromčeka na misku.
Umiestnenie bonsaja v interiéri
Bonsaj by mal byť umiestnený tam, kde má dostatok denného svetla, ideálne čo najbližšie k oknu. Ak je umiestnený v tieni, nemusí sa mu dariť.
Ochrana pred slnkom a radiátormi
Niektoré druhy bonsajov, najmä okrasné listom či kvetom, potrebujú zatienenie pomocou špeciálnej siete, ktorá prepúšťa 20 až 80 % slnečného žiarenia, najmä počas letných horúčav. Javory sú napríklad veľmi citlivé na priame slnko, listy im môžu zhoreť za jeden deň. V interiéri, ak je pod parapetnou doskou radiátor, je vhodné umiestniť pod misku s bonsajom väčšiu nádobu so štrkom a vodou, čím sa vytvorí vlhkejšie prostredie.
Zazimovanie exteriérových bonsajov
Nesúskúsení pestovatelia sa často obávajú, že bonsaje vonku v zime zamrznú. V skutočnosti sú tieto rastliny prispôsobené na prežitie mrazov. Na zimu sa odporúča obaliť misku s koreňovým balom a zakopať ju do zeme, čím bude rastlina chránená. Týka sa to všetkých exteriérových bonsajov, ktoré u nás rastú vo voľnej prírode (javor, dub, buk, borovica).
Filozofia bonsajistického umenia
Filozofia bonsajistického umenia je zobrazená v cykle, ktorým prechádza stromček počas celého roka. Bonsaj je živé umelecké dielo, dokonalá miniatúrna kópia stromu rastúceho v prírode. Vytvoriť takýto verný obraz si vyžaduje dobrý pozorovací talent a veľkú dávku trpezlivosti. Bonsaje sú symbolom trpezlivosti, harmónie a príbehov prírody v malom merítku.
Buďte trpezliví, učte sa a nezabudnite si užívať tento jedinečný zážitok pestovania a tvarovania týchto malých umení.