Pestovanie brusníc: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu

Menšie kríky zdraviu prospešných brusníc zvládne pestovať ako v záhradke, tak aj v kvetináči naozaj každý. Za rok až dva tak získame zásobu chutných plodov plných antioxidantov. Brusnice (Vaccinium vitis-idaea L.) sa u nás vyskytujú prirodzene od nížin až po subalpínske pásmo na chudobných kyslých piesočnatých pôdach. Brusnice - Cranberry alebo aj kľukva, takto sa dá nazvať drobné červené guľaté drobné ovocie na nízkych polodrevnatých kríkoch. Najznámejšia je Brusnica pravá (Vaccinium vitis idaea). Známa je po celej Európe. Pre špecifickú chuť, použitie aj jednoduché pestovanie. Brusnice (Vaccinium vitis-idaea) je kompaktnejšia a husto rozkonárená rastlina z čeľade vresovcovitých. Plodom sú červené bobule, ktoré dozrievajú postupne. Na ideálnych stanovištiach táto nízka drevina bohato rodí a rýchlo sa rozrastá. Nedarí sa jej však všade.

Vlastnosti brusníc

Brusnice vo všeobecnosti (a teda aj kľukvy) patria medzi stálozelené, neopadavé a veľmi odolné kríky podobné čučoriedkam. Koncom jari a počas leta kvitnú brusnice jemnými ružovkastými alebo krémovobielymi kvietkami pripomínajúcimi zvončeky. Z toho dôvodu sa vynikajúco hodia do záhrad nielen ako pôdopokryvné rastliny slúžiace na vytvorenie súvislého porastu či živého plotu, no pokojne môžu byť vysadené i do záhonu alebo ako dekoratívny podrast k rastlinám s podobnými nárokmi na pôdu. Na jeseň sa k žiarivým červeným plodom pridajú aj listy s výraznými odtieňmi žltej, červenej, bordovej a fialovej.

Krík je relatívne nízky, plazivý, v závislosti od odrody dorastá do výšky 20 - 40 cm. Podobne je to i s plodmi, ktoré môžu dorásť do veľkosti 0,5 - 1,5 cm. Ich chuť je svieža, horko-kyslá, ak však so zberom počkáte do prvých mrazov, budú mierne nasladlé. Plody v závislosti od odrody dozrievajú raz ročne alebo postupne v 2 etapách: prvýkrát už začiatkom leta, kedy je úroda o čosi slabšia.

Brusnice zaraďujeme medzi menej známe ovocniny. Ich pôvodným domovom je Severná Amerika a severné časti Ázie a Európy, kde v suchších lesoch tvoria podrast, najmä borovíc. V týchto častiach sveta je jej pestovanie veľmi rozšírené a populárne. U nás sa na jej pestovanie zameriavajú skôr záhradkári, pre ktorých je vítaným spestrením jedálnička. Sú to nízke polokry s výškou 20 - 30 cm, s kožovitými vždyzelenými listami. Plodom sú červené postupne dozrievajúce dekoratívne bobule. Ich pestovanie je pomerne jednoduché. Možno ich pestovať takmer všade, i v oblastiach, kde sa ostatným ovocninám už nedarí.

Podmienky pre pestovanie brusníc

Výber stanovišťa a pôdy

Na výsadbu je najvhodnejšie jarné alebo jesenné obdobie. Volíme polotienisté stanovištia, priamy slnečný úpal im škodí. Brusnice najlepšie rastú na miestach, kde dostanú aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. V tieni takmer neplodia. Pôda by mala byť dobre priepustná, dostatočne vlhká, ale predovšetkým kyslá. Brusnice potrebujú pôdu s pH medzi 4,0 a 5,5. Ak je vaša pôda menej kyslá, môžete ju upraviť pridaním síry, rašeliny alebo hnojív určených pre kyslomilné rastliny. Brusnice a kľukva patria medzi kyslomilné rastliny. Znamená to, že ak ich zasadíte do obyčajnej zeminy v záhrade, nebudú prosperovať. Prirodzene kyslá je pôda len v niektorých lokalitách a aj tu sa ešte vyplatí ju upraviť. Stačí pridať čistú rašelinu alebo ešte lepšie substrát, ktorý je určený na pestovanie kyslomilných rastlín. Pestovať brusnice v bežnej záhradnej pôde nie je možné. Vyžadujú kyslé pH, slnečné stanovisko. V záhone sa im darí priamo s klasickými čučoriedkami.

Príprava pôdy a výsadba

Pripravíme si preto jamu o veľkosti 30x30x30 a vysypeme ju rašelinou zmiešanou s bežnou zeminou alebo substrátom pre kyslomilné rastliny. Ak sa chystáme pestovať brusnice v kvetináči alebo v inej nádobe, nezabudneme na drenáž na odvod prebytočnej vody. Použite špeciálny substrát pre kyslomilné rastliny - ideálne pH pôdy pre brusnice a kľukvu by malo byť maximálne do 5,5. Vhodne kyslú pôdu si môžete pripraviť aj doma - zmiešaním hrubozrnného piesku a rašeliny. Ak vysádzate do kvetináča, určite zabezpečte spodnú drenážnu vrstvu pre správny odtok vody - brusnice neznášajú premokrenie. Kvalitne zakorenené sadenice brusníc odporúčam vysádzať aj s koreňovým balom na jar (prípadne skoro na jeseň) do sponu aspoň 30 x 30 cm. Vhodné je vysadiť viac kusov, minimálne dve rastliny z jedného kultivaru. Brusnice vysádzajte vždy len s neporušeným koreňovým balom. Saďte ich hlbšie v porovnaní s tým, ako rástli v predajnom kontajneri. Dostatok vlahy, ideálne odstátu vodu, vyžadujú tieto rastliny aj po vysadení, v období kvitnutia a dozrievania plodov.

Zálievka a hnojenie

Vlhšia pôda je rastlinám prospešná, ale vyložene neznáša premokrenie. Brusnice potom majú tendenciu postupne odumierať. Brusnice nepotrebujú veľa vody, stačí mierna zálievka, najlepšie dažďovou odstatou vodou. Po výsadbe je dôležitá pravidelná zálievka najlepšie dažďovou vodou - substrát nesmie na dlhšiu dobu preschnúť. Závlahu vyžadujú iba po vysadení, neskôr sa zavlažujú iba v obdobiach dlhotrvajúceho sucha. Zabezpečte, aby pôda zostala vlhká, ale nie premočená. Rašelinové pôdy sú pre brusnice ideálne, pretože dokážu udržať vlhkosť a zároveň poskytnúť potrebnú kyslosť. Brusnice majú rady vlhkosť, ale pôda by mala byť dobre priepustná, aby sa zabránilo premočeniu, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov. Pravidelné zavlažovanie: Brusnice vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia rastu a plodenia.

Brusnice vyžadujú hnojivá bez obsahu vápenatých zložiek. Na živiny nie sú veľmi náročné, starosti s hnojením vám preto robiť nebudú. Hnojiť treba veľmi opatrne, nakoľko pri prehnojení sa rastliny stávajú citlivejšími na fytoftórovú hnilobu. Vhodné sú hnojivá pre rododendrony a azalky, ktoré neobsahujú vápenatú zložku. Odporúča sa tiež použitie nástielky, najlepšie vo forme pilín alebo kôry. Brusnice majú relatívne nízke nároky na hnojenie, preto je vhodné používať hnojivá s nízkym obsahom dusíka.

Starostlivosť o korene a odstraňovanie buriny

Brusnice korenie plytko, čo môže byť problémom pri odstraňovaní buriny. Ak budete v priebehu sezóny v okolí kríkov pravidelne odstraňovať burinu, budú mať viac svetla i vzduchu, čo sa odzrkadlí na ich úrode. Veľmi zle reagujú na zarastenú plochu, nakoľko sú nízke a plytko korenia. Zabudnite však na nejaké okopávanie. Pôdu je potrebné udržiavať vlhkú a odburinenú.

Rez a ochrana

Rez brusníc

Rez brusnice prakticky nepotrebujú. Každá rastlina brusnice je tvorená poliehavými i vzpriamenými výhonkami. Kvety a následne plody sa tvoria vždy na tých vzpriamených. Ak by sa v priebehu 1 - 2 rokov po vysadení rastlina v záhone príliš rozrástla, stačí znížiť prísun hnojiva, prípadne skrátiť plazivé výhony, čím prestane rásť do šírky a svoju silu bude tlačiť do spomínaných vzpriamených. Na jar, keď sa rastliny opätovne začnú prebúdzať, je veľmi prospešné listovú časť kríkov zľahka prečesať. Po zime je tiež dobré staršie poliehavé konáre trochu ponadvihovať, prevzdušniť a ak sú príliš dlhé, skrátiť. Rez nie je nutný vykonávať každý rok. Po zime len odstráňte suché a poškodené výhonky. Rez spočíva iba vo vyrezávaní prestarnutých a zahusťujúcich výhonov. Staršie rastliny je tiež vhodné sporadicky skosiť, resp. zostrihnúť.

Ochrana pred mrazom

Brusnice sú mrazuvzdorné, pre lepšiu ochranu pred vyschnutím a vymrznutím ich môžeme na zimu prikryť čečinou alebo zahrnúť opadaným lístím. Pokiaľ niektoré vetvičky zamrznú, alebo sa polámu, skoro na jar poškodené časti odstránime. Rastliny sú odolné nielen voči väčšine škodcov, ale aj voči mrazu. Nič však nepokazíte, ak ich na zimu prikryjete ihličnatými vetvičkami alebo opadaným lístím. Brusnice v kvetináči umiestnite do záhradného domčeka či pivnice.

Škodcovia a choroby

Výhodou brusníc je, že takmer nebývajú napádané škodcami ani chorobami. Jedinou výnimkou sú choroby hubové, ktoré spôsobujú opad listov.

Odrody brusníc

Zo súčasného dostupného sortimentu možno doporučiť najmä tieto odrody:

• Koralle: Jedna z najznámejších odrôd. Je rozšírená v záhradách ako i vo veľkovýrobe. Vytvára vzhľadné kry výšky cca 20 cm s lesklými kožovitými listami. Odroda je pomerne úrodná, úrody z kra sa dosahujú 200 g. Veľkosť plodov je malá až stredná, farba žiarivočervená. Je to najstaršia, stredne skorá odroda, dorastajúca do výšky 30 cm. Vytvára mnoho podzemných výhonkov, ktorými pomerne rýchlo zaplní vymedzený priestor. Je to dostatočne mrazuvzdorná, veľmi úrodná odroda, vhodná aj do podmienok vašej záhrady pod Tatrami. Plody prináša dvakrát za vegetačné obdobie. Z hľadiska spoľahlivého dozretia druhej, teda jesennej úrody sa ‘Koralle’ odporúča vysádzať len po nadmorskú výšku 700 m n. m.
• Ida (BV 8726 - 8): Odroda bola získaná z voľného opelenia BV 68 pochádzajúcej z provincie Smaland vo Švédsku. Vytvára malé kry výšky 10 - 20 cm, nie veľmi husté. Listy má veľké s výraznými žilkami na vrchnej strane listu. Pomerne skoro vstupujú do rodivosti. Kvitne v riedko rozmiestnených súkvetiach. Plody má veľké (0,5 - 0,8 g), jasne červené, dozrievajúce od polovice do konca augusta. Rastliny majú tendenciu druhého kvitnutia v tom istom roku. Úrody v treťom roku po výsadbe sú 140 g z jednej rastliny. Druhá, podľa mňa skvelá odroda je ‘Ida’. Ide o stredne skorú odrodu guľovitého vzrastu. Vytvára nižšie, kompaktné a veľmi dekoratívne kry guľatého tvaru. Dorastá do výšky asi 20 cm a v porovnaní s odrodou ‘Koralle’ neodnožuje tak výrazne. Listy má táto odroda veľmi dekoratívne, tmavozelené, pomerne veľké a lesklé s výraznou žilnatinou na vrchnej strane. Bobule sú sfarbené do atraktívnej žiarivočervenej farby, pomerne veľké a guľaté. Majú zaujímavú vínovosladkú chuť a vyrastajú v podlhovastých krátkych strapcoch. Kvitne dvakrát za vegetačné obdobie. Dozrieva v rovnakom čase ako odroda ‘Koralle’, preto sa takisto odporúča vysádzať len po nadmorskú výšku 700 m n.
• Linnea (BV 8739 - 8): Získaná bola z voľného opelenia BV 82 v tej istej provincii ako odroda Ida. Má hustý rast, vytvára množstvo výhonov výšky 15 - 25 cm. Listy má lesklé, pomerne veľké. Skoro vstupujú do rodivosti, kvety majú zoskupené vo veľkých hustých súkvetiach. Plody sú stredne veľké až veľké (0,35 - 0,45 g), jasne červené, dozrievajú v polovici augusta. Ovocie má silnú odolnosť proti zahnívaniu. Druhé kvitnutie je slabšie, ale pomerne pravidelné. Úroda v treťom roku je 150 g z rastliny.
• Sussi: Odroda bola vyšľachtená v švédskej Univerzite poľnohospodárskych vied v meste Balsgard. Kry sú nízke /15-25 cm/, tvoriace výhonky z koreňov. Veľmi dobre pokrývajú povrch pôdy. Listy má oblé, lesklé. Kvitne dva krát - prvýkrát koncom mája, druhýkrát na konci leta. Plody sú guľaté, tmavo červenej farby, stredne veľké až veľké /0,40 g/. Dozrievajú približne 20. augusta, v našich polohách aj skôr. Od tretieho roku sú rastliny veľmi úrodné, priemerné úrody z kra sa pohybujú od 200 do 300g.
• Sanna: Odroda má rovnaký pôvod ako odroda Sussi. Vytvára vysoké výhony dĺžky 20 až 30 cm, stredne pokrývajúce povrch pôdy. Listy sú okrúhle, podobné ako u predchádzajúcej odrody. Kvitne koncom mája, plody má okrúhle, červené, veľkosť plodov a doba dozrievania je ako u odrody Sussi. Plody sú rozmiestnené po okrajoch kra na koncoch výhonov, čo umožňuje zber pomocou ručných česákov. Odroda je veľmi úrodná, úrody z kra sa dosahujú 200 - 600 g!

Výber odrôd je širší, skvelé sú napríklad aj odrody ‘Linnea’, ‘Red Pearl’ či ‘Sanna’. Každá má svoju pridanú hodnotu a všetky sú vhodné aj do vašej záhrady. Je len na vás, pre ktoré z nich sa rozhodnete.

Kľukva: Príbuzná brusníc

Kľukva veľkoplodá - (Vaccinium macrocarpon) z rodu brusníc. Viac je rozšírená po Amerike a Kanade, ale tiež ju nájdete v Európe a dokonca aj v našich podmienkach. Je to nedocenené, zdravé ovocie. Plody sú malé, červené podobné brusnici. Podmienky pre pestovaniu sú rovnaké ako pri brusnici pravej. Nájdete ju aj pod názvom kľukva močiarna, americká brusnica, Brusnica veľkoplodá, tiež Cranberry. Kľukva patrí tiež medzi menej známe ovocné druhy. Jej popisov ako aj návodov na jej pestovanie v súčasnosti v literatúre veľa nie je, záujemcovia o jej pestovanie len veľmi problematicky vyhľadávajú informácie a odpovede na svoje otázky. To je hlavný dôvod jej malého rozšírenia, napriek tomu že si táto rastlina zasluhuje našu väčšiu pozornosť.

Pestovanie kľukvy

Podobne ako brusnica vyžaduje pre pestovanie kyslé prostredie, ktoré vytvoríme rovnako ako u brusníc. Na rozdiel od brusnice však dobre reaguje na hnojenie. Takisto používame hnojivá bez zásaditej zložky. Na jar v období plného rastu prihnojujeme dusíkatými hnojivami v amoniakálnej forme, v období nástupu kvitnutia a rastu plodov využívame viac fosforečné a draselné hnojivá. Ďalším rozdielom oproti brusnici je že nielenže nemá rada suché prostredie, ale priam vyžaduje zavodnenie. Rastliny zaplavujeme vodou v jarnom období a zamorený pozemok udržujeme až do jesene. V záhradkách sa to dá jednoducho dosiahnuť výsadbou rastlín do väčších nádob, ktoré nemajú odtokový otvor alebo aspoň častým zalievaním vysokými dávkami vody.

Využitie brusníc

Brusnice sú nielen chutným ovocím, ale aj plodom plným vitamínov, ktoré majú množstvo zdravotných benefitov. Čerstvé, sušené, v omáčke či ovocnej šťave - v akejkoľvek podobe brusnice poskytujú mnoho zdravotných benefitov. Sú osvedčeným prírodným liekom pri zápale močových ciest i mechúra. Majú protizápalové, dezinfekčné aj močopudné účinky. Brusnice i kľukva sú považované za jedny z najzdravších zdrojov vitamínu C. Obsahujú množstvo antioxidantov, minerálnych látok, organických kyselín. Tie vyživujú pokožku, znižujú riziko rakoviny a srdcových chorôb. Vďaka nízkej hladine cholesterolu sú vhodné aj pri redukčných diétach, no v tomto prípade by sa mali konzumovať čerstvé, najlepšie z vlastnej záhradky.

V gastronómii je vychýrená najmä delikátna brusnicová omáčka hodiaca sa k jedlám z diviny, hydiny i k syrom. Brusnice sú tiež veľmi obľúbené vo forme džemov, džúsov, kompótov, sirupov, vína, ale aj ako zdravá pochúťka do koláčov, jogurtov či cereálií. Brusnicové plody môžete konzumovať čerstvé alebo konzervované. Využijete ich do koláčov, ovocných šalátov a pudingov, skvelý je aj brusnicový kompót. V gastronómii sa brusnicové plody uplatňujú ako príloha k mäsu, na prípravu omáčok, zálievok, raňajkových marmelád a prílohových kompótov.

Väčšina kultúrnych odrôd vznikla z druhov kľukva veľkoplodá /Oxycoccus macrocarpus/ a kľukva močiarna /Oxycoccus palustris/. Jej pôvodným domovom sú zamokrené rašeliniská a horské lúky Severnej Ameriky a Sibíre. U nás rastie voľne v prírode napríklad v niektorých oblastiach pohoria Roháče /CHPN Medzi borami/, v CHKO Horná Orava, na najvyšších miestach Krivánskej Fatry a v ďalších menších lokalitách. Jej plody obsahujú podobne ako brusnice veľké množstvo organických kyselín, minerálnych látok, cukrov, vitamínov a pektínov. Vhodné sú na priamu konzumáciu i spracovanie. Výrobky z nich /sirupy, džemy, kompóty, čaje a p./ majú vynikajúcu lahodnú chuť a vysokú nutričnú hodnotu.

tags: #ako #vybrat #brusnice #na #pestovanie