Ako správne vysadiť vinohrad: Podrobný postup

Založenie vlastného vinohradu v domácich podmienkach je obohacujúca skúsenosť, ktorá vám prinesie nielen krásne plody, ale aj možnosť výroby domácich džemov, muštov či vína. Vinič, latinsky Vitis vinifera, je však náročná rastlina a vypestovať kvalitné hrozno si vyžaduje dodržiavanie špecifických postupov. Cieľom zakladania vinohradov by nemalo byť len dosiahnutie rýchlej a vysokej rodivosti, ale predovšetkým zabezpečenie dlhovekosti výsadieb viniča.

Hoci sa pestovanie hrozna môže zdať náročné, správne postupy vám zaručia úspech aj vo vašej záhrade. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť - od výberu miesta a prípravy pôdy až po samotnú výsadbu a následnú starostlivosť.

Výber vhodného stanoviska a príprava pôdy

Ideálne podmienky pre pestovanie viniča

Vinič vyžaduje teplé, slnečné stanovisko s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Je dobré, ak je miesto chránené pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča. Vinič najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Ideálna je ľahšia pôda s dostatkom humusu a pH v rozmedzí 6 až 7,5 (mierne kyslá až neutrálna reakcia). Niektoré odrody tolerujú aj kyslejšiu pôdu (pH 5 - 6).

Pre ochranu rastlín môžete využiť steny budov, garáže alebo iné stavby, najmä ak sú orientované na juh. Na zlepšenie pôdy sa podľa potreby pridáva piesok alebo hlina. Ak chcete zbierať hrozno aj v malej záhrade, najlepšie je zasadiť rastliny k južnej stene domu alebo garáže. V tomto prípade bude mať rastlina aj dekoratívnu funkciu. Pri výsadbe rastlín pri stene treba obzvlášť starostlivo dbať na kvalitu pôdy a dôkladne ju zbaviť stavebného odpadu.

Príprava pôdy po likvidácii starého vinohradu

Krátka životnosť mnohých výsadieb nie je len dôsledkom poklesu kondičného stavu a veľkého výpadu krov vplyvom ataku komplexu chorôb, ale aj nedôsledného postupu prípravy pôdy pred výsadbou. Pri obnove vinohradníckych plôch, na ktorých bol desaťročia pestovaný vinič konvenčným spôsobom ako monokultúra, musí byť príprava pôdy veľmi dôsledná a nedá sa oklamať.

Likvidácia a odpočinok pôdy

Jedným z najväčších nedostatkov je extrémne skracovanie obdobia od likvidácie starého vinohradu do novej výsadby. Staré vinohrady sú s veľkou pravdepodobnosťou infikované virózami, bakteriózami, drevokaznými hubami, prežívajúcimi v pôde na koreňových zvyškoch aj po vyklčovaní vinohradu. V pôde sa nachádzajú početné populácie škodcov, predovšetkým pôdnych háďatiek, ktoré sú okrem iného hlavnými prenášačmi vírusov. Zo starého vinohradu je potrebné odstrániť nielen nadzemnú časť krov s časťou vytrhnutého koreňového systému, ale následne vyorať a odstrániť čo najväčší podiel koreňových zvyškov ako možného zdroja infekcie pre mladé viničové sadence.

• V minulosti sa odporúčal odstup nových výsadieb 5 rokov po vyklčovaní vinohradu, pretože infekty bakteriózy spôsobenej Agrobacterium tumefaciens prežívajú v pôde až 5 rokov. Agrobacterium vitis prežíva v pôde „len“ 2 roky.
• Ak má novovysadený vinič dostatok živín a vody a bol použitý kvalitný výsadbový materiál, nemusí to na prvý pohľad znamenať katastrofu, ak sa robí nová výsadba hneď po vyklčovaní. Avšak radikálna obnova vinice zahŕňa odstránenie starej vinice, dôkladné prekopanie pôdy, odstránenie čo najväčšieho množstva dreva z koreňov, vyhnojenie maštaľným hnojom a hlbokú orbu.
• Odporúča sa rok nechať pôdu v pokoji, zasiať vhodnú rastlinu na zelené hnojenie (napr. ďatelinu lúčnu) a toto všetko po roku dobre zapraviť do pôdy pred realizáciou novej výsadby.

Predvýsadbová úprava a hnojenie pôdy

Predvýsadbová príprava pôdy znamená predovšetkým úpravu obsahu základných makroelementov, úpravu pH pôdy a zvýšenie obsahu humusu organickým hnojením. Stav sledovaných živín v pôde je odrazom výživy a hnojenia predchádzajúceho vinohradu, resp. predchádzajúcej plodiny. Dávky hnojív základného hnojenia pred výsadbou viniča môžu predstavovať množstvo niekoľkých ton na hektár.

• Optimálne zapracovanie a rozloženie takýchto vysokých dávok hnojív vyžaduje rozdelenie na dve, prípadne tri etapy s možnosťou striedavého výsevu miešaniek na zelené hnojenie ako najdostupnejšieho zdroja organickej hmoty.
• Hnojenie organickými hnojivami a zvýšenie obsahu humusu je neoddeliteľnou súčasťou predvýsadbovej prípravy pôdy. Namiesto 100 až 150 ton maštaľného hnoja na hektár, ktoré sú v dnešnej dobe skôr ilúziou, sú riešením komposty, ktoré v závislosti od kvality a obsahu živín možno aplikovať v nižších dávkach.
• Cieľom organického hnojenia je dosiahnuť stav humusu vo vinohradníckych pôdach aspoň 1,5 % (ľahšie pôdy) - 2,5 % (ťažšie pôdy).
• Na pôdach s nízkym pH a sklonom k okysľovaniu je potrebné maximálnu pozornosť venovať úprave pH a následnému udržiavaciemu vápneniu. Nestačí len upraviť pH na neutrálnu reakciu pred výsadbou, keďže vápnik je popri dusíku a draslíku najviac viničom odčerpávaným makroelementom výživy.
• Na úpravu pôdy je najlepšie použiť vyzretý maštaľný hnoj, kompost, alebo náhradou môže byť aj vhodná zemina určená na výsadbu rastlín. Do jamky vložte aspoň 10 kg kompostu, 250 g superfosfátu a 30 g draselnej soli. Niektorí pestovatelia volia záhradnícky substrát s rašelinou a kompostom, do ktorého primiešajú kravský maštaľný hnoj s pH 7,0 - 8,0.

Výber odrôd viniča

Ak s pestovaním viniča začínate, odporúčame vám vybrať si odrody, ktoré tolerujú prešľapy začiatočníkov. Medzi ne patrí napríklad odroda Chardonnay, Merlot a Shiraz. Tieto tri odrody rastú dobre v rôznych typoch pôd, vrátane ílovitých a vápenatých. Müller Thurgau je nenáročný na polohu, a preto ho možno pestovať aj v menej kvalitných lokalitách.

• Opýtajte sa vinohradníkov z okolia, tí vám poradia najviac s výberom vhodných odrôd pre vašu konkrétnu oblasť.
• Vyberte si odrody, ktoré sú vhodné pre vaše podmienky, či už ide o skoré alebo neskoré odrody, prípadne tie vhodné aj na dlhodobé skladovanie.

Čas výsadby viniča

Vinič sa vysádza na jar a na jeseň. Najlepší čas na výsadbu je apríl, v závislosti od stavu pôdy a počasia. Prostokorenné sadenice sa sadia na jar po rozmrznutí a oschnutí pôdy (do polovice mája) alebo na jeseň od konca októbra do konca decembra (pôda nesmie byť zamrznutá). Kontejnerové sadenice môžete vysádzať kedykoľvek.

1. V minulosti bolo odporúčané robiť podsadbu a výsadbu viniča od polovice apríla do polovice mája, ako najvhodnejšiu dobu.
2. V dôsledku meniacej sa klímy sa teraz tento termín dá posunúť aj o pol mesiaca dopredu.
3. V prípade veľmi skorej podsadby a výsadby však môžu byť sadenice v nepriaznivých rokoch poškodené vplyvom neskorých jarných mrazov.
4. Ak sa rozhodnete pre podsadbu a výsadbu v neskorších termínoch, môže nastať problém v podobe nedostatku vlahy v pôde, čo môže znížiť ujateľnosť vysadených jedincov.
5. Mesiac jún je na výsadbu absolútne nevhodný.

Príprava sadeníc pred výsadbou

Pred zasadením je sadenice vhodné na 12 - 48 hodín namočiť do vody. Sadenica sa pripraví na výsadbu tak, že korene zrežeme na 12 - 15 cm. Dĺžka koreňov vplýva na celkový rast letorastov i rozvoj koreňovej sústavy, a tým aj na vývin viničového kra v ďalších rokoch. Ak nie je výhonok zrezaný a sadenica zaparafínovaná, zreže sa na 2 očká.

Postup výsadby viniča

Správne vysadenie viniča je polovica úspechu. Začnite prípravou pôdy a výberom stanoviska v závislosti od odrody. Rastliny budú krásne, zdravé a plodné len na vhodne zvolenom mieste.

Všeobecné kroky výsadby

• Pozemok riadne vymedzte a vykolíkujte. Rastliny saďte 90 až 150 cm od seba, medzi radmi 2 - 3 m.
• Jamku urobte hlbokú približne 40 cm (40 x 40 cm), prípadne 40 až 50 cm podľa sadenice. Dno jamky môžete posypať kameňmi - to zabráni hnilobe koreňov počas dlhotrvajúcich dažďov.
• Pod korene pridajte trošku kompostu alebo substrátu, aby mala sadenica hneď pre začiatok živiny a dobre sa ujala.
• Korene pekne rozprestrite v jamke. Štepy sadíme 2 - 3 cm pod očkovacou jazvou. Sadenicu umiestnite do jamky tak, aby bol koreňový krčok tesne nad úrovňou zeme (alebo o 3 - 4 cm vyššie ako bol v kvetináči, následným utlačením pôdy sa miesto štepenia zapustí na úroveň pôdy). Sadenica by mala vyčnievať nad úrovňou zeme cca 6 cm, aby nezakorenila z naštepenej časti, čo oslabuje rast a vitalitu celého kra.
• Prihrňte zem a mierne ju utlačte, dbajte na to, aby v jamách neostal prázdny priestor.
• Po výsadbe sadenice dôkladne zalejte vodou, približne 3 - 5 litrov na sadenicu.

Výsadba a zakopčekovanie

Pri výsadbe na jeseň sa nad sadenicou vytvaruje kopček zo zeme (okolitá pôda) na ochranu pred zimnými mrazmi. Odporúčame aj pri jarnej výsadbe sadenicu mierne zakopčekovať (kvôli neskorým mrazom) do 15. mája. Na vytvarovanie kopčeka nepoužívame piliny, ani piesok. Piliny sú zdrojom pre hubové choroby a piesok premrzne viac ako pôda. Nástupom zimných mrazov sa kopčeky skontrolujú, či nevyčnieva vrch sadenice.

Po prezimovaní na jar kopček odtiahneme a prihrnieme znova sypkú zem, ktorú nastávajúci výhonok lepšie prerastie. Kopček do konca mája postupne odstránime. Ak sa všetko vykoná správne, výhonky viniča by mali do konca sezóny dosiahnuť dĺžku približne 100 cm.

Podsadby do starých vinohradov

Podsadby do starých vinohradov sa musia vykonať kvalitne a „poctivo“. Ak kopeme jamy s rýľom, mali by byť minimálne cca 20 x 20 x 40 cm až cca 40 x 40 x 40 cm. Hĺbku 40 cm odporúčame určite dodržať, pretože mladá sadenica pri podsádzaní bude čeliť silnejšej konkurencii starých štepov, ktoré ju budú oberať o svetlo na povrchu. To vieme riešiť rezom a zelenými prácami. Ak zanedbáme základný postup práce na začiatku, oslabíme rast sadeníc v prvom roku. Sadenica ostarne, zakrpatie a pomaly sa vyvíja, čo oddiali nástup do rodivosti aj na 5 rokov.

Podporná konštrukcia vinohradu

Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Opěrná konstrukce vinohradu sa najčastejšie stavia z vinohradníckych stĺpikov zapustených do zeme a vodorovných drôtov natiahnutých medzi nimi. Výhonky priväzujeme ku kolíku (agátový, kovový), aby bol kmienik rovný. Ponechávajú sa dva najsilnejšie výhonky.

Typy a inštalácia opornej konštrukcie

Vinohradnícke stĺpiky sú vyrobené zo zmesi zinku, hliníka a horčíka a na povrchu sú pozinkované. Vďaka tomu odolajú vetru, dažďu i snehu, nebudú hrdzavieť a pri správnom usadení sa ani nebudú kácať. Na rozdiel od drevených stĺpikov majú v podstate neobmedzenú životnosť. Vinohradnícke stĺpiky majú otvorený profil 50 × 30 mm a sú vysoké 220 alebo 250 cm. Majú na sebe háčiky, do ktorých sa usadia vinohradnícke drôty. Háčiky sú na protilehlých stranách, drôty budú od seba vodorovne vzdialené zhruba 10 cm, tak akurát, aby medzi nimi mohli prerastať sadenice.

• Viničová konštrukcia sa môže inštalovať do vinohradu druhý rok po výsadbe, ideálne je však mať ju pripravenú ešte pred výsadbou sadeníc.
• Kolíkmi a povrázkom si vytyčte rovnú líniu, kde bude rad sadeníc.
• Potom si rozmiestnite stĺpiky vo vzdialenosti 2,5 až 3 m. Vzdialenosť je potrebné prispôsobiť terénu.
• Následne na každý stĺpik vykopte dieru a zasuňte ho do nej. Vyrovnajte vodováhou, zasypte hlinou a poriadne udupte.
• Koncové stĺpiky vinohradníckeho radu sa zatlčú šikmo. Aby lepšie držali, odporúčame ich ukotviť oceľovým lankom do zeme.
• Najbežnejším systémom je jednoriadkový drôtový systém, kde sa drôty natiahnu vo výške približne 1,5 metra, pričom vinič sa vyväzuje k týmto drôtom.

Starostlivosť o vinič po výsadbe

Pestovanie hrozna môže byť jednoduché a obohacujúce, ak dodržíte správne postupy. Zabezpečte viniču dostatok slnka, dobrú pôdu, podporu rastu a pravidelný rez.

Zálievka a hnojenie

Počas prvých týždňov po výsadbe zalievajte intenzívnejšie, aby sa sadenice zakorenili. Hoci hrozno znáša sucho pomerne dobre, počas prvých rokov vývoja je dôležité zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä v suchých obdobiach a počas horúčav. Ak neprší, stačí sadenicu poliať každé dva týždne - cca 10 - 15 litrami vody, v prípade extrémnych teplôt aj častejšie. Keďže vinič zakoreňuje hlboko, potrebuje len miernu, ale dôkladnú zálievku. V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu, najmä tam, kde sa pôda zohrieva rýchlejšie.

Hnojenie by malo byť vyvážené. Na jar, pred začiatkom vegetačného obdobia, aplikujte hnojivo bohaté na dusík, čo podporí rast nových výhonkov. Používajte hnojivá s obsahom draslíka, fosforu, horčíka a vápnika. Ak sú sadenice nižšieho vzrastu, môžeme pridať raz za mesiac do vody jedno zo zálievkových hnojív.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia, ako sú múčnatka, peronospóra (Plasmopara viticola) a botrytída. Viničnú sadenicu do tretieho roku postrekujeme proti peronospóre a proti škodcom. Na trhu výrobcovia postrekov ponúkajú široký sortiment ochranných látok s rôznymi účinnými látkami.

Rez viniča

Jedným z najdôležitejších aspektov pestovania hrozna je rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu. Rez v lete obmedzte na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov.

• Zimný rez: Vykonáva sa v období vegetačného pokoja, najčastejšie od januára do marca, keď pominula hrozba silných mrazov. Zamerajte sa na silné výhonky z predchádzajúceho roka, ktoré vyrástli z hlavného kmeňa. Plodné výhonky skráťte tak, aby na každom výhonku zostali 2 - 3 očká.
• Letný rez: Vykonáva sa počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli.

Ochrana v chladnejších oblastiach

V chladnejších oblastiach chráňte vinič nahrnutím zeminy alebo kompostu ku miestu štepenia. Nástup zimných mrazov skontrolujte, či nevyčnieva vrch sadenice. Po prezimovaní na jar kopček odtiahnite a prihrňte znova sypkú zem, ktorú nastávajúci výhonok lepšie prerazí. Kopček do konca mája postupne odstráňte.

tags: #ako #vykopat #vinic