Figovník (Ficus carica) je ovocný strom alebo ker pôvodom zo Stredomoria a Blízkeho východu, ktorý je cenený pre svoje sladké a chutné plody - figy. Táto subtropická rastlina sa vďaka zmenám klímy a šľachteniu nových odrôd čoraz častejšie úspešne pestuje aj v našich podmienkach, a to nielen v južných oblastiach. Figy sú nielen lahodné, ale aj bohaté na vitamíny a minerály.
Vlastnosti a vzhľad figovníka
Figovník je opadavý ker alebo menší strom, ktorý v našich podmienkach zvyčajne dorastá do výšky 2 až 3 metrov, hoci v prirodzených podmienkach môže dosiahnuť až 10 metrov. Má hladkú, bielu kôru a charakteristické, veľké, hlboko vykrajované listy, ktoré pôsobia dekoratívne aj bez plodov. Výhonky figovníka obsahujú biely, lepkavý latex, ktorý môže pri kontakte s pokožkou spôsobiť podráždenie.
Plody figovníka, figy, sa tvoria bez kvitnutia a ich farba sa líši v závislosti od odrody - od zelenej cez žltú až po modrofialovú. Majú hruškovitý tvar, sú plné semienok, sladké, šťavnaté a príjemne voňajú po dozretí. Zberajú sa od augusta do októbra.
Možnosti pestovania figovníka
Pestovanie figovníka nie je náročné a ponúka sa niekoľko základných spôsobov, ako si vychutnať vlastné figy:
1. Pestovanie v nádobách
Tento spôsob je ideálny pre pestovanie v chladnejších oblastiach alebo pri obmedzenom priestore, ako sú balkóny či terasy. Mladé rastliny sa sadia do dostatočne veľkých nádob (minimálne 60 litrov pre staršie rastliny), ktoré sa na jeseň a v zime premiestňujú do interiéru, do chladnej miestnosti s teplotou okolo 0 °C. Počas leta sa nádoby s figovníkmi vynášajú von. Tento spôsob síce obmedzuje plný potenciál rastliny a úrodu, ale chráni ju pred mrazmi. Rastliny v kvetináčoch zvyčajne schnú rýchlejšie a vyžadujú častejšiu kontrolu a zálievku.
2. Pestovanie v skleníkoch alebo fóliovníkoch
Pestovanie v skleníku alebo fóliovníku poskytuje ideálne podmienky pre rast a bohatú úrodu, pretože rastlina má dostatok priestoru a je chránená pred nepriaznivým počasím.
3. Pestovanie vo voľnej pôde
Poslednou možnosťou je pestovanie priamo v záhrade. Tento spôsob je najvhodnejší v teplejších oblastiach, najmä na južných svahoch, ktoré sú chránené pred vetrom a využívajú akumulované teplo stien alebo múrov. Figovník vo voľnej pôde je vystavený poveternostným vplyvom, ale pri výbere mrazuvzdorných odrôd a vhodnej lokalite môže priniesť bohatú úrodu. V chladnejších oblastiach je nevyhnutné mladé rastliny pred zimou dôkladne zazimovať.
Podmienky pre úspešné pestovanie
Pre zdravý rast a plodnosť figovníka je dôležité dodržať niekoľko kľúčových zásad:
Stanovište
Figovník potrebuje veľa slnečného svetla. Ideálne sú teplé, slnečné a chránené miesta, ideálne na južnej strane domu alebo pri múre, ktorý slúži ako akumulátor tepla. Znesie aj priame slnečné žiarenie.
Pôda
Figovníky preferujú dobre odvodnenú pôdu s kvalitným organickým obsahom. Vhodná je kombinácia piesčito-hlinitej pôdy, do ktorej je ideálne pridať kompost, záhradnícky substrát alebo maštaľný hnoj na jeseň zarýľovaný v okolí koreňa. Neprekáža im ani slnečný úpal. Znášajú širokú škálu pôd, od ľahkých pieskov až po bohaté íly, pokiaľ je zabezpečená dostatočná drenáž. Vyhýbajte sa premokreným pôdam.
Zálievka
V období rastu a tvorby plodov je dôležité udržiavať pôdu primerane vlhkú, ale nie premokrenú. Pri pestovaní v nádobách je zálievka častejšia, najmä počas vegetácie a v lete (2-3 krát týždenne). V obdobiach sucha alebo horúcich letných mesiacoch by sa mal kontrolovať aj figovník vo voľnej pôde a polievať aspoň dvakrát týždenne. V čase dozrievania plodov je dôležité obmedziť prísun vody na nevyhnutné minimum, aby sa zabezpečilo dobré vyzretie a vysoká cukornatosť plodov. Závlaha a hnojenie sa úplne vylučujú počas zimovania.
Hnojenie
Hnojenie je dôležitým krokom k zdravej úrode. Ideálne je použiť hnojivo s postupným uvoľňovaním, alebo organické formy hnojenia - vyzretý kravský hnoj, slepačí trus, kompost. Pre vyzrievanie pletív sa používajú hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Odporúča sa hnojiť do konca septembra. Rastliny pestované v nádobách vyžadujú vyššiu zálievku aj celkovú starostlivosť a prihnojovanie.
Rez
Pravidelné orezávanie figovníka pomáha udržiavať strom kompaktný, zlepšuje tvorbu plodov a podporuje jeho vitalitu. Rez sa odporúča vykonať aspoň raz ročne. Odstraňujú sa odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. V prvých rokoch po výsadbe sa robí výchovný rez, kedy sa hlavný výhonok skráti na 5-6 púčikov, čím sa podporí rozvetvenie. Odrodené výhonky sa odstraňujú po minuloročné drevo. Vďaka rezom sa vytvoria nové plody v pazuchách.
OREZANIE FIGOVNÍKOV | Najlepšie techniky rezu pre VÄČŠIE OVOCIE a LEPŠIU ÚRODZU
Výsadba a presádzanie
Najvhodnejším obdobím na výsadbu figovníka je jar alebo jeseň. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú do voľnej pôdy od jari do jesene. Voľnokorenné rastliny sa odporúča vysádzať alebo presádzať na jar po odoznení mrazov, keď je pôda už teplejšia. Pri výsadbe do voľnej pôdy vyhĺbte jamu, na dno ktorej dajte kompost alebo substrát zmiešaný s pieskom. Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie, než rástol v kvetináči.
Rastliny pestované v kvetináčoch vyžadujú presádzanie približne každé dva až štyri roky do väčšieho kvetináča s novým, výživným substrátom. Pri presádzaní figovník opatrne vyberte z pôvodného kvetináča, korene po obvode zrežte a umiestnite ho späť do nádoby s čerstvým substrátom v rovnakej hĺbke výsadby.
Ochrana pred mrazom a zazimovanie
Figovníky sú v našich podmienkach mrazuvzdorné do približne -18 °C. V chladnejších oblastiach alebo pri silnejších mrazoch je však potrebné rastliny chrániť. Staršie dreviny je lepšie zazimovať obalením do jutoviny, bielej textílie s výplňou (slama, seno) alebo nastlaním pomocou lístia a čečiny. Mladé rastliny je potrebné dôkladnejšie ochrániť - výhony sa spoja do jedného trsu, zviažu a obaľujú vhodným materiálom, prípadne sa celý zviazaný trs ohne k zemi a prikryje. Aj po premrznutí figovník často regeneruje a vytvorí nové výhonky.
Odrody figovníkov
Existuje mnoho odrôd figovníkov, pričom nie všetky sú vhodné na pestovanie v našich podmienkach. Pri výbere je dôležité zohľadniť mrazuvzdornosť a potrebu opeľovania. Odporúčajú sa odrody, ktoré nevyžadujú opeľovača (partenokarpické), keďže osička Blastophaga psenes, ktorá figovníky opeľuje, sa u nás prirodzene nevyskytuje.
Medzi najpestovanejšie a u nás dostupné odrody patria:
- Brown Turkey: Často pestovaná odroda s červenými plodmi.
- Peretta: Obľúbená odroda.
- Dottato: Často predávaná s označením pre žlté plody.
- Brogiotto Bianco: Odroda so žltými plodmi.
- Ronde de Bordeaux: Odroda s hnedými plodmi.
Choroby a škodcovia
Figovníky sú vo všeobecnosti odolné voči chorobám a škodcom. V skleníkoch ich môžu napadnúť molice. Na plodoch, ktoré prasknú a vyteká z nich šťava, sa môžu objaviť mravce. Ojedinele sa môže vyskytnúť antraknóza (hrdza figovníkov), ktorá sa prejavuje hnedočervenými škvrnami na listoch a môže spôsobiť ich opadávanie. V takom prípade je potrebné napadnuté časti odstrániť a preventívne aplikovať postrek. Listomôľka figovníková, malá húsenička, ktorá vyžiera listy a pokrýva ich pavučinkami, sa objavuje najmä začiatkom leta a na jeseň. Vírusová mozaika je ďalším ochorením, ktoré sa šíri. V prípade pestovania v nádobách alebo v interiéri je dôležité sledovať rastliny kvôli možným škodcom.
Skladovanie a konzumácia fíg
Čerstvé figy sú sladké a šťavnaté, ale majú krátku trvanlivosť a v chladničke sa uchovávajú maximálne 2 dni. Po dozretí by mali jemne voňať a začať klesať na stonkách.
Figy sú výborné aj sušené. Na sušenie sú vhodné aj menšie alebo prezreté plody. Odstráňte stopky, nakrájajte ich na plátky a sušte v sušičke, na dobre vetranom mieste alebo v rúre pri teplote 60 °C približne 12-24 hodín. Hotové sušené figy skladujte v uzavretej nádobe na suchom a tmavom mieste. Sušené figy si môžete vychutnať samostatne, pridať ich do ovsenej kaše, jogurtu, dezertov alebo ovocných smoothies.
Okrem konzumácie v čerstvom a sušenom stave sa figy dajú spracovať aj do kompótov, džemov alebo vína.
tags: #ako #vypestovat #figovu #palmu