Palmy sú nádhernou a dlhoročnou ozdobou staršieho aj moderného interiéru, pričom vnášajú do priestoru atmosféru exotiky, zvyšujú jeho energiu a dodávajú mu štýl. Vyžarujú dobrú energiu a pomáhajú aj zlepšiť vzduch v miestnosti. Pestovanie paliem je možné aj v našich podmienkach, len je potrebné im vytvoriť vhodné podmienky a dodržať niekoľko kľúčových pravidiel starostlivosti. Súčasným trendom je aj pestovanie mrazuvzdorných paliem v záhradách či na terasách.
Trachycarpus fortunei: Mrazuvzdorná palma konopná
Trachycarpus fortunei (tzv. Palma konopná) je vždyzelená palma s vejárovitými, tmavozelenými listami, ktorá patrí medzi jednu z našich najobľúbenejších. Pri dospelých palmách v lete vytvára mierne ovisnuté metliny žltkastých kvetov exotického vzhľadu. Plody sú spočiatku žlté a pri dozrievaní na jeseň sa sfarbujú do tmavej modročiernej farby. Vďaka svojej odolnosti môže táto palma dodať krajinám s chladnejšími klimatickými podmienkami nezvyčajný, zaujímavý a exotický nádych. Tento druh sa radí medzi mrazuvzdorný s pomerne vysokou teplotnou odolnosťou, čo je dané aj konopným návlekom, ktorý má palma okolo kmeňa, ale i celosvetovým výskytom v chladnejších severských oblastiach (palma himalájska) a flexibilitou k adaptácii v náročnejších klimatických podmienkach. Trachycarpus nevyžaduje horúce letá, toleruje i chladnejšie počasie.
Výsadba a vhodné prostredie pre Trachycarpus fortunei
Táto palma s exotickým vzhľadom je ideálna na výsadbu v záhradách, vrátane dvorov. Je taktiež možné ju zasadiť a dlhodobo pestovať v črepníku, avšak jej rast v nádobe je veľmi pomalý. Trachycarpus fortunei je potrebné pestovať vo vlhkej, ale zároveň dobre odvodnenej, úrodnej pôde buď na priamom slnku, alebo v polotieni. Aby ste dosiahli čo najlepšie výsledky a krásny, rýchly rast, vysádzajte palmu do pôdy, ktorá je bohatá na organické látky.
Palmy je najlepšie vysádzať na jar, maximálne do polovice leta, aby stihli čo najviac prekoreniť, sú tak odolnejšie, prispôsobia sa na danú lokalitu a môžu tak lepšie čeliť zime. Vysádzame len palmy dobre prekorenené (korene v celom objeme kvetináča). Pri jarnej výsadbe po ukončení mrazov je však potrebné myslieť na to, aby zem nebola ešte príliš chladná, premrznutá - mohli by sa podchladiť korene. Pri vložení do studenej pôdy/jamy by mohli dostať teplotný šok, potom sa palma musí dlho spamätávať.
Tretina úspechu pestovania paliem je práve výber vhodnej lokality na výsadbu. Vysádzať je najlepšie na miesto chránené pred silným chladným severným vetrom, najlepšie južné slnečné stanovisko, ideálne za domom, v rohu budov, vo dvore, za plotom a pod. Aby palma bola chránená voči severnému vetru a práve počas zimy ju mohlo slnko zohrievať. Veterné stanovisko môže poškodiť listy, čo síce nie je vada, ale palmy môžu pôsobiť nevzhľadne a mať nižšiu odolnosť. Vhodné na výsadbu sú slnečné, ale aj tienisté miesta s minimálnou dobou priameho slnka 5 hodín. Podľa svetelných podmienok sa upravuje aj zálievka.
Veľkosť jamy, do ktorej sa palma vysadí, môže byť rovnaká ako koreňový bal, bez dodatočnej úpravy a prímesí ďalších substrátov. Väčšina typov pôd na Slovensku je mnohokrát lepšia ako tá, kde palmy prirodzene rastú a kde sa pestujú, takže palmy budú za ňu vďačné a budú prosperovať. Hoci sa v minulosti odporúčala drenáž, z vlastných skúseností vieme, že je nevhodná, nakoľko bola často vytvorená nevhodne a neslúžila na odvodnenie, ale skôr ako zásobník vody, čo hlavne počas mrazivých dní robilo problémy. Palmy pochádzajú z oblastí, kde je 3-4x väčší úhrn zrážok ako na Slovensku, je zrejmé, že voda v pôde nie je problém, vedia sa s ňou vysporiadať a práve naopak, dostatok vlahy aj počas zimy je výhoda. Avšak pre rastliny pochádzajúce z veľmi suchých oblastí, najmä počas zimy, sa odporúča vysádzať ich do dobre odvodneného a vyvýšeného miesta. Vykopanú jamu nestačí vysypať vrstvou štrku alebo inou priepustnou vrstvou, ale celá drenážna časť musí byť odvodnená mimo koreňový systém, aby prebytočná voda mala kam vytiecť a nehromadila sa na dne jamy (v oblasti koreňov). Pri výsadbe je dôležitá dôkladná drenáž, pretože nahromadená voda len v štrkovom lôžku bez vyvedenia by počas zimy palmám neprospievala.
Starostlivosť a zimovanie Trachycarpus fortunei v záhrade
Keď sa palma dostatočne zakorení, je odolná voči suchu a zriedkavo ju postihujú škodcovia alebo choroby. Od teplého, vlhkého leta až po chladné zimy táto rastlina znesie široký rozsah teplôt vďaka svojej vysokej odolnosti voči mrazu a extrémnym poveternostným podmienkam (v dospelosti).
Letná starostlivosť a hnojenie
V letných horúcich mesiacoch je potrebné palmu výdatne zalievať; Trachycarpus zbožňuje vodu, preto počas horúcich letných dní odporúčame výdatnú zálievku každý deň. O to intenzívnejšie v priepustnejších pôdach, kým korene prerastú do väčšej hĺbky, čo je približne po 2 - 3 rokoch. S príchodom chladnejších dní zálievku zmierňujeme. Počas vegetačnej sezóny palmu môžeme prihnojiť, čo sa odzrkadlí na jej vzraste, farbe a prírastkoch. Štandardne palmám Trachycarpus narastie za sezónu 8-15 listov a prírastok kmeňa je 10-30 cm. Platí, že dobre prekorenené palmy menšieho vzrastu sa lepšie aklimatizujú a majú väčšie prírastky ako väčšie a staršie palmy. Od polovice augusta odporúčame prihnojovať jesenným hnojivom, ktoré podporuje vyzrievanie pletív, čo je pre správne prezimovanie paliem kľúčové.
Zimná ochrana a mrazuvzdornosť
Trachycarpusy sú palmy s relatívne nízkymi nárokmi na starostlivosť, avšak na zlepšenie estetického vzhľadu a pre krásny rast odporúčame pravidelne odstraňovať zožltnuté, prípadne hnedé a odkvitnuté kvety, ktoré ju zbytočne vysiľujú a spomaľujú jej rast.
Táto palma je mrazuvzdorná do -17 °C, avšak potrebuje zimnú ochranu v dlhotrvajúcich obdobiach chladného počasia a zimy. V prípade, ak hrozí pokles teploty vzduchu pod -12 °C, je nutné rastlinu zabezpečiť a dostatočne ju ochrániť, nakoľko pri tejto teplote začína mráz trhať listové pletivá a listy začínajú postupne mrznúť. Vtedy je nutné správne zazimovanie. Trachycarpusy pochádzajú z vysokohorských oblastí Himalájí a vyskytujú sa aj v niektorých alpských mestách, čo im dodáva genetickú odolnosť voči mrazu. Mladé rastlinky do 3 rokov sú na nízke teploty obzvlášť citlivé, zatiaľ čo 5-ročné rastliny už majú odolnosť podstatne vyššiu. Už v zóne 7 je potrebné Trachycarpus sadiť a umiestňovať na veľmi slnečné miesta. Je dôležité palmu nevystavovať hraničným teplotám pre stratu listov, ktorou je -12°C (u mladých paliem je to iba -7°C). Dobre zakorenené palmy Trachycarpus fortunei majú odolnosť až od -17 do -20°C.
Kľúčový faktor pri zimovaní je slnko a vzduch. Pri mrazoch pod -12°C sa palmám poškodzujú listy, praskajú v nich pletivá a uvoľňuje sa z nich voda. Tu je vzduch a vetranie práve potrebné. Ak je palma pri tejto teplote zabalená, vlhkosť neunikne a palmy budú mať tak väčšie poškodenie listov, čo môže taktiež naštartovať hnilobné procesy a uhynie celá rastlina. Preto palmy do teploty -15°C baliť ani zimovať nijako neodporúčame. Pri najsilnejších mrazoch je často jasno, čo je veľký predpoklad, že hneď ráno vyjde slnko a to môže palmu pri vhodnom umiestnení ohriať.
Metódy zimnej ochrany
Celý proces zimovania palmy vo voľnej prírode spočíva v jej zahrievaní. Nakoľko sa na našom území môžu vyskytovať a naozaj vyskytujú teploty, ktoré môžu palme ublížiť alebo ju úplne zahubiť, je potrebné sa na tieto poveternostné stavy včas pripraviť. Jednoduché zazimovanie môžeme obzvlášť aplikovať pre rastliny menšieho vzrastu a pre nižšie mrazy. Klímu rastlín dokážeme zdvihnúť až o niekoľko stupňov Celzia prikrytím prenosným kartónom, zabalením takéhoto obalu do deky, starého hrubého oblečenia, juty, igelitu a pod. Vhodným prvkom sú vrecia naplnené skartovaným papierom, pilinami, hoblinami, lístím a pod. Rastlina musí byť takto ochránená pred vetrom a podfúknutím. Vhodné sú aj kryty z plastových nádob, prípadne prekrytím plastovým vrecom. Ide o krátkodobé kryty, aby nedošlo k prevlhnutiu rastliny a vzniku hniloby a plesní.
Pre rastliny vyššie a väčšie je potrebné urobiť okolo rastliny skelet z troch až štyroch drevených, prípadne roxorových tyčí, obaliť tieto pletivom. Pletivo a celý skelet je potrebné obaliť agrotextíliou a na hornú časť navliecť prevráteným spôsobom big-bagové, prípadne iné vrece. Medzi vrecom a obalom je vhodné zabezpečiť vzdušné kanály na odvetranie rastliny pred vlhkosťou. Iným druhom konštrukcie je drevený hranol vysoký od zeme až nad rastlinu, priviazaný o kmeň palmy. Na horné ukončenie hranola vyrobíme na plocho kríž v tvare X, o niečo viac ako je šírka rastliny, a v jeho strede ho zmontujeme o stredový hranol. Rastliny je pod krytom potrebné navyše vyhrievať.
Vyhrievanie rastliny zabezpečíme špeciálnym výhrevným káblom, ktorý ovinieme okolo kmeňa rastliny od spodnej časti až nahor tak, aby nedošlo k prekríženiu kábla. Tento kábel dôkladne upevníme a privedieme k palme sieťové napätie. Kvalitné káble s výhrevnosťou 12 Watt/1bm sú postačujúce pre palmu.
Kryty je potrebné pravidelne vetrať, aby nedochádzalo k pravidelnému zapareniu. Nepravidelné zaparenie rastline neublíži. Zálievka v zimnom období pre zimujúcu rastlinu nie je nutná. V prípade suchej jesene pred zazimovaním rastlinu opakovane výdatne polejeme. Postačuje jej vlhkosť z koreňovej sústavy z vegetačného obdobia a vlhkosť z krytu. Pri vzniku plesne je potrebné rastliny ihneď výdatne vyvetrať. Na ochranu kmeňa sú palmy vybavené spleťou vlákien, ktoré sa tvoria spolu s listami a tvoria prirodzenú ochranu kmeňa. Listy je dobré zviazať dohora a k sebe. Týmto spôsobom sa ochráni stred vegetačného vrcholu, teda nové listy.
Rastliny prikryjeme buď priamo, alebo vytvoríme drevenú/kovovú konštrukciu (ihlan) a zabalíme tkanou, netkanou textíliou, vrecovinou alebo mechovinou v dostatočne hrubej vrstve. V prípade potreby môžete skombinovať aj výhrevné káble. Vrstva musí byť dostatočne hrubá a odolná voči poveternostným vplyvom a brániť tak prestupu mrazu a prístupu vody k rastline. Je však nutné mať vytvorené aj vetracie otvory, cez ktoré ale neprenikne voda. Zabránime tak tomu, aby sa rastlina nesparila a následne nezhnila. Po napadnutí snehu je dobré ho nakopiť na celý tento palmový bal, pretože sneh je veľmi dobrý izolant tepla. S príchodom oteplenia sa ochrana odstraňuje. Po príchode teplejších a dlhších dní už palmy začnú bez problémov rásť a rýchlo vyrastajú nové listy a zregenerujú.
Všeobecné zásady pestovania izbových paliem
Izbové palmy sú krásnym doplnkom interiéru, ktorý prináša kúsok exotiky do našich domovov. Dokážu byť exkluzívnou ozdobou staršieho, no aj moderného interiéru. Za minimálnu starostlivosť sa neraz odmenia vysoko reprezentatívnym vzhľadom a množstvom krásnych listov. Ich teplomilný charakter nezaprú ani po dlhých rokoch pestovania v tunajších podmienkach. Ochladenie, úbytok denného svetla či príchod mrazov im vôbec nerobí dobre.
Výber vhodného druhu a umiestnenie
Palmy obecne milujú svetlo, ale ich potreby sa môžu líšiť v závislosti od druhu. Zatiaľ čo niektoré palmy vyžadujú veľa priameho slnečného svetla, iné preferujú čiastočný tieň alebo indirektné svetlo. Dôležité je vybrať pre palmu správne miesto v dome, kde bude mať dostatok svetla podľa svojich potrieb. Palmy ocenia väčší priestor a svetlé miesto, no ak také v byte nemáte, poslúži aj polotieň. Počítajte však s tým, že v plnej nádhere sa tu neukážu. Úplný tieň im nevyhovuje.
Palmy majú vyššie nároky na svetlo. Nepestujte ich v tmavých interiéroch. Väčšine paliem vyhovuje bežná izbová teplota od 20 °C do 23 °C. Datľovníky (Phoenix), Chamaerops a Washingtonia dobre znášajú aj teploty okolo 4 °C až 8 °C. Palmy potrebujú priestor a svetlé miesto. Najviac sa im bude dariť tam, kde je plné rozptýlené svetlo, teda ďalej od okna a radiátorov. Listy sa nesmú dotýkať okenných tabúľ ani by na ne nemalo priamo dopadať slnko.
Palmy neumiestňujte do prievanu, do blízkosti tepelných zdrojov či často otváraných okien a dverí ani do detských izieb. Čo však palmy neznášajú, sú prievan a „studené nohy“. Chladná podlaha im neprospieva, ale to sa dá riešiť drevenou podložkou na kolieskach, ktorá uľahčí manipuláciu s väčšími rastlinami. Všeobecne sa palmám nedarí v miestnostiach s plynovými spotrebičmi. Rozhodne ich preto nedávajte do kuchyne ani do kúpeľne. Vzhľadom na predpokladaný mohutný vzrast sú ideálnymi rastlinami do vstupnej haly (ak je svetlá a má okná), obývačky alebo jedálne. Vhodným miestom, kde budú v centre pozornosti a zároveň nebudú prekážať, je priestor medzi nábytkom alebo miesto za sedačkou.
Niektoré druhy, napríklad Palma Kentia (s prívlastkom rajská), vnáša do domu optimizmus a dobrú energiu. Kentia je veľmi vhodná na vytváranie rastlinných zákutí a v zelenej skupinke má najradšej palmy, papradie, kaktusovité a tropické druhy. V domovine vo východnej Austrálii má až 18 m. V domácom prostredí tiež potrebuje priestor. Rastie pomaly, za rok pribudnú 1 až 2 listy, dosiahne však 2 až 4 metre.
Väčšinu druhov rodu Phoenix, Cocos a Chamaerops môžete v lete (máj-september, prípadne až do októbra) pestovať vonku na terase alebo v záhrade. Ale pozor, keď palmu vynášate von, umiestnite ju do polotieňa, napríklad pod košatý strom, aby jej slnko nespálilo listy.
Zálievka a vlhkosť vzduchu
Napriek tomu, že sa môže zdať, že ako tropické rastliny potrebujú palmy veľa vody, prelievanie je jednou z najčastejších chýb v starostlivosti o ne. Zemina by mala medzi zalievaním vyschnúť, ale nikdy nie úplne. Používajte vlažnú vodu, aby sa predišlo šokom z teplotných rozdielov. Palmy prežijú malú prestávku v zálievke ľahšie ako ich preliatie. Prvým signálom nadmernej zálievky sú hnedé škvrny na listoch. Napríklad Howeia znesie preschnutie i teploty okolo 10 °C, ale pri preliatí rýchlo hnije. Žltnutie listov paliem hlási opak - palma trpí suchom. Rastlinu zachráni len rýchla pomoc - substrát dôkladne preliať vodou tak, aby prebytočná voda vytiekla do misky. Akonáhle sa pôda dostatočne prevlhčí, zvyšnú vodu z misky vylejte. Všeobecným vodítkom pre mieru zálievky je teplota.
Potreba zalievania sa u rôznych druhov paliem líši. V zásade sa dá však povedať, že väčšina paliem vyžaduje dostatočne bohatú zálievku, ktorú je nutné prispôsobiť teplote vzduchu v miestnosti a vlhkosti. Mieru zálievky rovnako ovplyvňuje aj to, aká je ročná doba. Na jar a v lete by mala byť bohatá, zatiaľ čo v zime potom striedma. Zálievka by mala byť pravidelná. Medzi jednotlivými zálievkami nechajte zeminu preschnúť, nie však vyschnúť. Veľkým nebezpečenstvom pre život paliem je preliatie. Rastlina nesmie v žiadnom prípade stáť vo vode. Keď dôjde k premokreniu jej koreňového systému, začne zahnívať a rastlina potom začne chradnúť. Dôležitá je tiež kvalita vody. Mala by byť najlepšie dažďová, alebo aspoň odstáta. Pozor, nikdy by však nemala byť chladnejšia ako substrát v kvetináči.
Palmám tiež svedčí príležitostné rosenie alebo sprchovanie vlažnou vodou (pokiaľ nie je rastlina taká veľká, aby ju bolo nemožné preniesť do kúpeľne). V miestnostiach so suchým vzduchom treba palmy každodenne postrekovať vlažnou vodou, prípadne položiť črepník do misky s vlhkým keramzitom. Na povrch substrátu môžeme nasypať vrstvu keramzitu.
Hnojenie pre zdravý rast
Hnojenie je pre palmy taktiež veľmi dôležité, pretože podporuje jej celkový rast, zdravie a kondíciu. Od obdobia jari až jesene odporúčame hnojenie palmy 1x mesačne kvalitným hnojivom obsahujúcim všetky potrebné živiny. Během růstové sezóny, která obvykle připadá na jaro a léto, by palmy měly být pravidelně hnojeny. Používejte hnojivo určené pro pokojové rostliny, nebo speciálně pro palmy. Důležité je dodržovat doporučené dávkování, protože přehnojení může rostlině škodit.
Ak pestujete palmu zo semena, môžete začať s prihnojovaním až po objavení prvého listu. Dovtedy rastlina nečerpá živiny z pôdy, ale zo semena. Pre dospelé palmy je vhodné minerálne dlho pôsobiace hnojivo, ktoré rastlina vstrebe rýchlejšie ako organické. Formu prihnojovania volíme buď v prášku, alebo môžeme zvoliť tyčinky a tablety, či pohnojiť tekutým hnojivom. Čo sa hnojenia týka, v období od marca až do konca septembra palmu prihnojujte viaczložkovým hnojivom pre nekvitnúce izbové rastliny, alebo ešte lepšie špeciálnym hnojivom, ktoré je určené priamo pre palmy. K vhodným hnojivám patrí dokonca aj vylúhovaný kravský trus, pričom vďaka vylúhovaniu máte istotu, že rastlinu nespálite. Nikdy im však nedávajte čerstvý, pretože ten je spáli celkom zaručene. Pri umelých hnojivách starostlivo dbajte na dávkovanie odporúčané výrobcom.
Presádzanie paliem
Palmy nemajú rady presádzanie, a preto ich presádzajte až vtedy, keď je to naozaj nutné - keď je prekorenený substrát a vidieť vystupujúce korene. Najvhodnejšia doba na presádzanie je od jari až do augusta, pred začiatkom rastovej sezóny. Pri výbere nového kvetináča sa uistite, že je o niečo väčší ako predchádzajúci a má dostatočné drenážne otvory. Vhodný je špeciálny, tzv. palmový črepník (vyšší a užší) a substrát určený na palmy či izbové rastliny okrasné listom. Ak sa rozhodnete pestovať svoju palmu v kvetináči, nebude potrebné ju viackrát presádzať do väčšej nádoby, pretože jej rast v nádobe je veľmi pomalý. Keď sa dostatočne zakorení, je odolná voči suchu.
Pri presadení nasypte na dno drenážne otvory riadený piesok, jemný štrk alebo keramzit. Až na túto drenáž potom dajte tenkú vrstvu zeminy. Vsaďte do kvetináča palmu a zahrňte ju zeminou, upchajte ju a prelejte kvetináč vodou. Prebytočnú vodu z misky vylejte. Substrát v kvetináči by mal byť ľahký a dobre priepustný (s prímese rašeliny a piesku). Presádzajte ich veľmi opatrne, aby nedošlo k poškodeniu koreňového systému, a iba do kvetináča, ktorý je maximálne o dve čísla väčší ako ten existujúci (aby ste rastline nespôsobili šok). So zložením si nemusíte robiť starosti. Pokiaľ sa sťahujete alebo chcete preniesť objemnejšiu palmu, ktorá má navyše nepríjemne ostré listy, zíde sa vám jednoduchý tip: palmovú korunu opatrne obaľte potravinovou fóliou tak, aby listy smerovali nahor.
Palmy môžeme pestovať celoročne v kvetináči. Počas vegetačnej sezóny môžeme palmy umiestniť von podľa potreby na rôzne miesta s rovnakými podmienkami ako pri vysadených palmách. Neodporúčame palmy vysádzať do kvetináčov bez dier, nakoľko ak do takého kvetináča naprší alebo zle odhadnete množstvo zálievky, palme stoja korene vo vode, odhnijú a palma vie rýchlo uhynúť. Podobne je to aj s miskami pod kvetináčmi, rovnako s nimi opatrne. Palmu treba výdatne poliať a ak v miske zostane voda, taktiež po daždi, treba ju vyliať.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Izbová palma síce nepatrí medzi najslabšie a najnáchylnejšie rastliny, no zároveň sa nemôže pochváliť ani najlepšou odolnosťou. Týka sa to najmä škodcov, ktorí na ňu zaútočia pri prvej možnej príležitosti. Vo väčšine prípadov sa tak deje, keď sa rastlina pestuje v nevyhovujúcich podmienkach, ktoré ju oslabujú. Rizikovým býva najmä suchý vzduch, premočený substrát či príliš nízka, resp. vysoká teplota v miestnosti. Jednotlivé druhy škodcov sú schopné reagovať na každý z týchto faktorov.
Keď sú palmy v miestnosti, kde je suchý vzduch a málo sa vetrá, sú viac náchylné na ochorenia. Najčastejšie ich vo chvíľach oslabenia napádajú puklice, svilušky a pavúkovia. Škodcom je však možné predchádzať, stačí, keď budete listy palmy umývať a občas ich porosíte alebo ich osprchujete. Pravidelne otierajte listy od prachu, čo nielen zlepšuje vzhľad rastliny, ale tiež umožňuje lepšiu fotosyntézu. Buďte pozorní na príznaky napadnutia škodcami, ako sú pavúci, vošky alebo štítničky. Nie každý útok škodcov je potrebné riešiť chemickými postrekmi. Napríklad vošky, ktoré nie sú pre palmu veľkou hrozbou, stačí z listov zotrieť pomocou navlhčenej handričky. V prípade iných neželaných hostí bude postrek viac potrebný. Preti škodcom potom môžete nasadiť chemický postrek, ktorý je však nutné opakovať 2× až 3× v dvojtýždňových intervaloch.
Ak ste túto zeleň letnili počas sezóny vonku, na jeseň skontrolujte, či v listovej základni nezostali suché listy a drobné konáriky. Mohli by byť zdrojom chorôb, prípadne úkrytom pre škodce. Burina musí takisto preč z vegetačnej nádoby - odoberá palme vlahu aj potrebné živiny.
Starostlivosť v zimnom období (izbové palmy)
V zime palmy znesú aj miernejšiu teplotu od 5 do 15 °C. V prekúrených priestoroch sa im veľmi dariť nebude. V miestnostiach so suchým vzduchom treba palmy každodenne postrekovať vlažnou vodou, prípadne položiť črepník do misky s vlhkým keramzitom. Počas zimy priebežne skontrolujte zdravotný stav rastlín. Zvyknú totiž trpieť ochorením listov alebo sa môžu na nich vyskytovať škodcovia. V miestnostiach so suchším vzduchom palmám väčšinou zasychajú špičky listov. Počas zimy zalievajte menej ako v lete. Substrát musí byť mierne vlhký, nie premáčaný. Z podmisky odstraňujte priebežne prebytočnú vodu, aby korene nezahnívali. Ani v najchladnejších dňoch nezabúdajte, že i tieto izbovky majú vyššie nároky na svetlo. Nepestujte ich v tmavých interiéroch. Palmy pestované v byte vegetačný pokoj nepotrebujú. Ten palmám doprajte len v prípade, keď ich premiestnite do nevykurovanej zimnej záhrady alebo na chladnú chodbu.
Palmy v kvetináči nezimujeme vonku počas zimy! Ani tá najmrazuvzdornejšia palma by to nezvládla. Je to iné ako pri výsadbe priamo vo voľnej pôde, kde palmy proti premrznutiu koreňov chráni substrát. Palme v črepníku premrznú korene zo všetkých strán, vysilí ju to a následne uhynie. Bežne takto palmy zvládnu mráz v črepníku do -5°C (krátkodobo -8°C). Ideálne pre lepšie prezimovanie je na zimovanie umiestniť do chladnej miestnosti (pivnica, garáž a pod.) pri teplote 0°C až 10°C, aby si palma odpočinula. Pri pohyblivých teplotách je to od 0 do +12°C. Priestory vhodné pre zimovanie sú: sklady, pivnice, garáže, skleníky, zimné záhrady, vstupné haly, chodby, pavilóny. Ak umiestnime palmu do priestorov, kde teplota dosahuje 12°C a viac, palma už vyžaduje viac zálievky a svetla. Palma pri takejto vyššej teplote už nie je na zimnom odpočinku a jej jarná kondícia sa čiastočne zníži. Počas zimy pri tejto teplote polievame len mierne, udržujeme substrát mierne vlhký. Čím je chladnejšie, tým menej potrebuje palma vodu a svetlo, pretože v nej neprebieha fotosyntéza a palma „spí“. Akonáhle sa začne dvíhať teplota, nároky na vlahu a svetlo sa zintenzívňujú. Ak je na jar vhodné počasie, palmu presunieme von a pokračuje opäť v raste.
Miestnosti, v ktorých je palma zimovaná, nemusia mať dostatočnú svetlosť - pre výšku palmy. Palma môže byť počas zimovania, kedy je v spánku, aj v šikmej polohe. Ani mimo hlavnej sezóny nezabúdajte čistiť palmové listy od prachu, najmä veľkolisté druhy. Lesk na listy však nepoužívajte. Ak nie je povrch substrátu vysypaný keramzitom, občas prekyprite substrát, ku koreňom sa tak dostane viac vzduchu. Palmy s ostnatými listami by nemali prekážať pri prechádzaní.
Množenie paliem
Palmy môžete množiť dvoma spôsobmi: zo semien alebo pomocou odnoží. Množenie paliem odnožami je možné iba u tých paliem, ktoré odnože vytvárajú, a vykonáva sa iba vo vegetačnom období. Dobre zakorenenú odnož veľmi opatrne oddeľte od materskej rastliny a zasaďte ju do hlbokého kvetináča.
Pokiaľ ide o množenie paliem zo semien, je nutné počítať s tým, že niektoré vyklíčia už za 6 týždňov, iným to však trvá aj 6 mesiacov. Vysievajú sa iba čerstvé semená, pretože veľmi skoro strácajú schopnosť klíčivosti. Pred výsevom semena namočte na 2-3 dni do vlažnej vody, to by malo urýchliť proces klíčenia. Potom ich zasejte do riečneho piesku zmiešaného s rašelinou. Zasaďte ich do takej hĺbky, aké sú veľké. Nádobu so semenami prikryte fóliou a udržujte ju v teple (25 ℃). Zeminu pravidelne vlhčite.
tags: #ako #vypestovat #palmu