Paradajka Pavlína: Kompletný sprievodca pestovaním a starostlivosťou

Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov potrebujú dobrú starostlivosť. V tomto článku sa pozrieme na všetky dôležité aspekty pestovania, so zameraním na obľúbenú odrodu Pavlína, od výsevu semien až po zber úrody.

Predstavenie paradajky Pavlína

Paradajka ker Pavlína je unikátny a obľúbený druh kríčkovej paradajky, ktorý sa vyznačuje svojou kompaktnou rastlinou a bohatou úrodou. Táto stredne raná odroda je ideálna pre pestovanie na záhrade, ale aj v skleníkoch či na balkónoch, vďaka svojej schopnosti prispôsobiť sa rôznym podmienkam prostredia. Kríčková paradajka Pavlína ponúka kompaktný rast, vysokú úrodu a odolnosť voči chorobám. Je skvelá na šaláty, omáčky aj priamu konzumáciu.

Paradajky Pavlína sú známe svojou vynikajúcou chuťou, ktorá je sladká a šťavnatá. Jednou z hlavných výhod tejto odrody je jej odolnosť voči chorobám, čo zabezpečuje zdravú a bohatú úrodu. Rastliny dorastajú do výšky približne 60-80 cm a nevyžadujú oporu, čo zjednodušuje ich pestovanie. Plody sú guľovité, veľmi pevné a sladké, s hladkou červenou šupkou a dosahujú hmotnosť okolo 80-100 gramov. Po zbere plodov hneď po sčervenaní je možné ich skladovať 2-3 týždne. Semená Pavlína sú dodávané v balení po 1 gram, čo je približne 25 semien, ideálne pre menšie záhradky alebo začínajúcich pestovateľov, ktorí chcú vyskúšať svoje pestovateľské schopnosti.

Parametre odrody Pavlína

Všeobecné informácie o paradajkách

Paradajka jedlá či rajčina (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože rastliny neprečkajú mrazy. Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok.

Druh je samozrejme iba jeden - paradajka, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky. Medzi nimi si vyberie určite každý. Paradajky delíme do troch základných skupín:

• Kríčkové paradajky (determinantné odrody): Sú nižšieho vzrastu, dorastajú maximálne do výšky jedného metra a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory a jednotlivé bočné výhony (zálistky) sa nevyštipujú, nechávajú sa voľne ležať alebo plaziť.
• Tyčkové paradajky (indeterminantné odrody): Sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Kolíkové odrody počas vegetácie vysádzame k opore a odstraňujeme bočné výhony z pazúch listov.
• Cherry paradajky: Sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom. Bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu.

V posledných rokoch sú veľmi obľúbené paradajky "ovocného" typu, ktoré majú lahodnú chuť a rôzne odtiene. Svojimi tvarmi pripomínajú rôzne druhy ovocia a môžu mať názvy ako datľové, ríbezľové, melónové alebo hruškovité.

Príklady populárnych odrôd

• ‘Valdo’
• ‘Tornádo F1’: Klasická odroda - rastlina je vysoká, plody veľké, červené a okrúhle.
• ‘Tumbling Tom Yellow’: Malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty.
• ‘Mirado Red’: Plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch.
• ‘Oxheart’ (Býčie srdce): Odrody, ktoré majú obrie mäsite plody s hmotnosťou až do 500 g.

Podrobný sprievodca pestovaním paradajok

Predpestovanie sadeníc

Paradajky je možné pestovať buď zo zakúpených sadeníc, ktoré môžu byť klasické aj vrúbľované, alebo zo semienok. Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné. Hoci je výsev kríčkových paradajok možný priamo na záhradu, odporúča sa najprv predpestovať sadenice. S predpestovaním semien môžete začať už od februára do apríla.

Výber semien

Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné, pretože sa obvykle jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky. Na obale certifikovaných semien nájdeme dôležité informácie, ako je odroda, vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu.

Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale sú odolné voči stresu, prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne a bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy a je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať.

Príprava substrátu

Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Ideálny substrát má neutrálne pH a je určený špeciálne na výsev. Tak docielime, že rastlinky budú klíčiť rovnomerne.

Výsev semien

Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Ideálne je použiť sadbovače alebo jiffy tablety. Hĺbka výsevu by mala byť 0,5 cm. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť.

Nádoby so semienkami umiestnime na teplé miesto - do skleníka alebo na parapet. Ideálna teplota by sa mala pohybovať okolo 25 °C, čo môžeme dosiahnuť prikrytím nádoby potravinovou fóliou alebo mikroténovým vreckom. Ak ste umiestnili nádobu so semienkami na parapet, využite orientáciu okna na juh. Rastlinky sa potom prirodzene ťahajú za svetlom. Doba klíčenia je obvykle 1 - 2 týždne, ale môže byť aj dlhšia.

Starostlivosť o sadenice a pikírovanie

Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Priesady neustále zavlažujte, lebo pôda nesmie byť ani suchá, ani premočená.

Akonáhle majú rastlinky prvé pravé lístky, vykonáva sa pikírovanie, čiže prepichovanie. V tejto chvíli je nutné šetrne vybrať malinké sadenice a presunúť ich do samostatného kelímku, sadbovacích alebo iných nádob, kde sa budú môcť rozrásť. Pikírovanie spočíva v presadení sadeníc do väčších nádob, čím im poskytneme viac priestoru pre rast a vývoj koreňového systému. Počas rastu sadeníc je dôležité zabezpečiť im dostatok svetla a tepla. Pri pestovaní rastlín na parapete ich nezabúdajte raz za čas otočiť, aby sa neťahali za svetlom do jedného smeru. Za 5 - 7 týždňov by ste mali mať pripravené kvalitné sadenice s priemernou výškou 20 cm, pričom by mali mať 3 - 5 pravých listov.

Výsadba na trvalé stanovisko

Približne od polovice mája je možné premiestniť rastliny von, keď už nehrozia ranné mrazíky. Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája (obdobie po troch „zmrznutých“). Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari.

Výber miesta

Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sa paradajky mali sadiť ďalej od seba. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých (napr. paradajky, papriky, baklažány), pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Príprava pôdy

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Pôdu môžeme obohatiť o kompost, ktorý poskytne rastlinám potrebné živiny. Pôdu na jeseň vyhnojíme. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány.

Postup výsadby

Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme.

Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách.

Pestovanie v nádobách (na balkóne či terase)

Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne či terase. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia).

Starostlivosť o rastliny

Paradajky sú pomerne náročné na živiny a vlahu, preto je dôležité im venovať pravidelnú starostlivosť počas celej vegetačnej doby.

Zálievka

Po vysadení je dôležité paradajky pravidelne zalievať. Dajte si však pozor na časté začiatočnícke chyby pri pestovaní paradajok. Tieto rastliny sa totiž nikdy nezalievajú priamo na listy, ale vlahu je nutné smerovať skôr ku koreňom. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. Zalievame vždy po zbere, aby sa znížilo nebezpečenstvo praskania plodov. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Výhodná je zálievka podmokom. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Hnojenie

Paradajky sú pomerne náročné na živiny a vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit (Symbivit na zeleninu). Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá alebo vlastný kompost zo záhrady. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka.

Vylamovanie zálistkov (vyštipovanie)

Na rozdiel od tyčkových paradajok sa kríčkové odrody nevyštipujú. Jednotlivé bočné výhony (zálistky) sa nechávajú voľne ležať alebo plaziť a nevyväzujú sa ani k žiadnej konštrukcii, pretože by potom mohli mať tendenciu rásť do výšky. Hlavná stonka dorastá iba do obmedzenej dĺžky, a akonáhle dosiahne svoj vrchol, vytvorí sa na ňom strapec kvetov. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.

Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Zber úrody

Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.

Ochrana paradajok pred chorobami a škodcami

Paradajky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, preto je dôležité ich pravidelne kontrolovať a v prípade potreby zasiahnuť.

Choroby paradajok

1. Pleseň zemiaková (fytoftóra): Agresívna hubová choroba listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
2. Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
3. Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
4. Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
5. Hniloba špičiek plodov: Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
6. Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Škodcovia paradajok

1. Strapka západná: Drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
2. Pásavka zemiaková (mandelínka): Tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
3. Molica skleníková (biela muška): Je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
4. Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Prehľad odrôd paradajok podľa vzrastu a typu

• Vysoké odrody (tyčkové): Sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
• Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1.
• Skoré odrody s veľkými plodmi: Patria sem napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.
• Poloskoré odrody s obrími plodmi (nazývané aj paradajky býčie srdce): S hmotnosťou až do 500 g, patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
• Kríčkové odrody (nízke):
  • Previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi: Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách.
  • Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi: Minigold so žltými plodmi a Rubinek.
  • Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi: Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni).
  • Poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca 130 g.

tags: #paradajka #druh #pavlina