Ako vypestovať ovocný strom z konára

Pestovanie vlastného ovocia prináša nielen radosť z úrody, ale aj istotu kvality a pôvodu. Ak túžite po chutnom a zdravom ovocí, ktoré si vypestujete sami, a zaujíma vás, ako získať nový ovocný strom z existujúceho, potom je tento návod určený pre vás. Zameriame sa na metódy vegetatívneho rozmnožovania, ktoré využívajú časti materskej rastliny, ako sú konáre alebo púčiky, a umožňujú tak zachovať všetky jej odrodové vlastnosti.

Metódy vegetatívneho rozmnožovania ovocných stromov

Vegetatívne rozmnožovanie je preferovanou metódou pre ovocné stromy, pretože zabezpečuje, že nová rastlina bude geneticky identická s materskou, čím si zachová jej odrodové vlastnosti. Na rozdiel od generatívneho rozmnožovania semenami, ktoré sa využíva skôr na získanie podpníkov a prináša variabilitu, vegetatívne metódy sú kľúčové pre pestovanie konkrétnych odrôd ovocia.

Rozmnožovanie odrezkami

Jedným zo spôsobov priameho vlastnokoreňového rozmnožovania je pestovanie z odrezkov. Okrem odrezkov sem patria aj oddelky, odkopky, potápanie a poplazy. Tieto metódy spočívajú v zakorenení časti materskej rastliny (napríklad kúska konára) priamo v pôde alebo vo vhodnom substráte.

Štepenie ovocných stromov

Štepenie je nepriamy spôsob vegetatívneho rozmnožovania, pri ktorom sa spájajú dve rôzne časti rastlín: podpník (spodná časť, ktorá poskytuje koreňový systém a má vplyv na rast a rodivosť) a vrúbeľ alebo očko (časť ušľachtilej odrody, ktorá vytvorí nadzemnú časť stromu). Toto je kľúčová metóda, ak chcete vypestovať strom s konkrétnymi vlastnosťami, ktoré nie je možné získať priamym zakorenením konára.

Očkovanie (Budding)

Očkovanie je špecifický spôsob vegetatívneho rozmnožovania listnatých drevín, pri ktorom sa na vhodný podpník prenáša len jedno očko (puk so štítkom alebo pásikom kôry, prípadne aj štítkom dreva) odrody toho istého alebo príbuzného druhu. Pri očkovaní sa prenáša menšia časť ušľachtilej rastliny, čím sa dosahuje väčší množiteľský koeficient. Očko je zároveň lepšie chránené pred vysychaním.

Podmienky úspešného očkovania

• Dobre vyvinuté spiace puky (puky v dormancii).
• Podpník požadovanej kvality vo fáze aktívneho rastu a zvýšenej deliacej aktivity kambia, kedy sa kôra ľahko odlupuje. Ak sa kôra neodlupuje ľahko, používajú sa špeciálne techniky ako Forkertovo očkovanie (chip-budding).

Odber očiek

Očká sa odoberajú zo zdravých letorastov alebo výhonkov s dostatočnou zásobou asimilátov, ktoré nie sú zvädnuté a pochádzajú z uznaných vrúbľových materských stromov. Vhodné sú letorasty z obvodu koruny, najmä z južnej strany. Z letorastov sa odstraňuje nevyzretá vrcholová časť a z listov sa ponechávajú len časti stopiek dlhé 5-10 mm. Samovoľné odpadnutie stopiek listov 2-3 týždne po očkovaní je indikátorom úspešnosti očkovania.

Techniky očkovania

• Klasické (T-rez): Špeciálnym očkovacím nožom sa nareže kôra podpníka vrátane lyka do tvaru písmena T a do vzniknutej štrbiny sa vsunie očko so štítkom. Vykonáva sa v období prúdenia miazgy (VII-VIII).
• Forkertovo očkovanie (chip-budding): Na podpníku sa urobí zárez až do dreva a do neho sa vloží vyrezané očko. Tento spôsob sa používa aj vtedy, keď podpník stráca miazgu a často sa využíva pri preočkovaní neujatých očiek.

Termíny očkovania

• Očkovanie na bdiace očko (V-VI, koniec V až do polovice VI): Prenášajú sa vlaňajšie očká. Očko po zrastení s podpníkom a následnom zrezaní podpníka ešte v danom vegetačnom období vypučí a vytvorí letorast. V našich podmienkach sa však mladý výhon horšie vyzrieva a môže zmrznúť.
• Očkovanie na spiace očko (VII-IX): Puk vypučí až na jar nasledujúceho roka po zrezaní podpníka. Má byť vykonané čo najneskôr, aby nemohlo dôjsť k jeho nežiaducemu vypučaniu.

Vrúbľovanie (Grafting)

Vrúbľovanie je spôsob nepriameho vegetatívneho rozmnožovania, pri ktorom sa prenáša časť jednoročného výhonu alebo letorastu (odlisteného alebo so sredukovanou listovou plochou) s niekoľkými pukmi alebo očkami (zvyčajne 1-5) z vrúbľa (letného, častejšie však zimného) ušľachtilej požadovanej odrody na vhodný podpník.

Odber vrúbľov

Výhony, z ktorých sa získavajú vrúble, sa odoberajú z uznaných materských vrúbľových stromov v období vegetačného pokoja (december až január). Vyberáme dobre vyzreté výhony, ktoré uskladňujeme v označených a evidovaných zväzkoch v chladných miestnostiach (teplota 0-5 °C).

Termíny vrúbľovania

Podľa ročného obdobia poznáme vrúbľovanie predjarné, jarné a letné. Najlepšie výsledky sa dosahujú predjarným a jarným vrúbľovaním vo februári až máji. Podmienkou je dostatočná teplota. Nepriaznivý vplyv na ujatie vrúbľov má vietor, dážď a sneženie v čase vrúbľovania. V predjarných a jarných mesiacoch sa vrúbľujú ovocné druhy v poradí ako egreš, ríbezle, čerešne, višne, marhule, slivky, hrušky a jablone. Letné obdobie je vhodnejšie pre očkovanie, v záhradkárskej praxi sa však s úspechom vrúbľujú egreše a ríbezle. Koncom augusta je možné vrúbľovať čerešne a višne.

Spôsoby vrúbľovania

• V období vegetačného kľudu, kedy podpník ešte nemá miazgu, sa používajú spôsoby ako kopulácia (spojkovanie), anglická kopulácia, plátkovanie, do rázštepu, sedielkovanie, vrúbľovanie na klin, vrúbľovanie na koziu nôžku.
• V období, kedy v podpníku prúdi miazga, sa môžu použiť všetky predchádzajúce spôsoby a tiež vrúbľovanie za kôru, do boku, Tittelov spôsob vrúbľovania.

Všetkým spôsobom vrúbľovania je spoločný základný kopulačný rez. Tento rez má byť dlhý asi 30 mm pri hrúbke výhonu 10 mm (pomer dĺžky rezu k šírke rezu 3:1). Pri vrúbľovaní môžu nastať dva varianty:

• Vrúbeľ a podpník sú približne rovnako hrubé: Používame kopuláciu, anglickú kopuláciu, vrúbľovanie na klin, bylinné vrúbľovanie.
• Podpník je hrubší ako vrúbeľ: Môžeme použiť sedielkovanie, plátkovanie, vrúbľovanie na koziu nôžku, vrúbľovanie za kôru, zlepšené vrúbľovanie za kôru, Tittelov spôsob vrúbľovania, vrúbľovanie do rázštepu, vrúbľovanie do boku. Tieto spôsoby sa používajú najmä pri zmladzovaní a preštepovaní starších stromov.

Kopulácia (Spojkovanie)

Podmienkou pre použitie spojkovania je rovnaká hrúbka podpníka a vrúbľa. Najprv sa v požadovanej výške zreže podpník šikmým a hladkým rezom, čím vznikne pretiahnutá elipsovitá rezná rana. Šikmým a hladkým rezom sa zreže aj vrúbeľ tak, aby sa najspodnejší púčik vrúbľa nachádzal v hornej štvrtine časti vrúbľa oproti reznej rane. Vrúbeľ sa potom skráti tak, aby mal 2-5 púčikov, priloží sa reznou ranou na reznú ranu podpníka a pevne sa priviaže. Miesto vrúbľovania sa zatrie štepárskym voskom (alebo prípravkom na ošetrenie rán), aby sa do rany nedostala voda, vzduch a patogénne organizmy. Voskom sa zatiera aj rezná rana na vrchole vrúbľa.

Vplyv podpníka na vrúbeľ

Afinita je schopnosť zrastenia podpníka a vrúbľa a závisí od botanickej príbuznosti rastlín, anatomickej stavby pletív a biochemických aspektov. Podpník má významný vplyv na rast, rodivosť a životnosť zaštepeného stromu:

• Slabo rastúci podpník - slabo rastúca odroda: Stromy silno a skoro rodia, slabo rastú a majú krátku životnosť - tento variant sa neodporúča.
• Slabo rastúci podpník - stredne silno rastúca odroda: Toto je najvhodnejšia kombinácia pre rast a rodivosť.
• Slabo rastúci podpník - silno rastúca odroda: Neodporúča sa, vrúbeľ sa často vylamuje a vzniká veľký zával.
• Stredne silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda: Neodporúča sa kvôli zníženej rodivosti.
• Stredne silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda: Rodivosť sa odďaľuje, rast koruny je bujnejší.
• Silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda: Neodporúča sa kvôli zníženej rodivosti.
• Silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda: Charakteristický je bujný rast, dlhoveké stromy a neskoršia, ale dlhotrvajúca rodivosť.

Výsadba mladého ovocného stromčeka

Po úspešnom rozmnožení ovocného stromu z konára (či už odrezkom alebo štepením) nasleduje fáza jeho výsadby. Správny postup je kľúčový pre jeho ujatie a dlhodobý rast.

Nie je stromček ako stromček: Kedy sadiť ovocné stromy

Termín vysádzania závisí predovšetkým od toho, či máte k dispozícii voľnokorenné stromčeky (bez balu) alebo stromčeky dopestované v kontajneri.

Kontajnerované stromčeky

Tieto stromčeky majú dostatočne vyvinutý koreňový systém, ktorý pri vysádzaní neporušíte. Môžete ich sadiť v každom ročnom období okrem zimy. Sú síce drahšie, ale majú takmer stopercentnú ujateľnosť.

Voľnokorenné stromčeky

Voľnokorenné ovocné stromčeky vysádzajte len v období vegetačného pokoja, kedy rastlina nerastie - čiže na jar a na jeseň. Stromčeky sa vyberajú z pôdy po opadaní listov, keď je drevo vyzreté. Optimálny jesenný termín je okolo 15. októbra. Ak tento termín urýchlite, mladé výhonky nebudú v priaznivej kondícii a počas tuhej zimy zmrznú. Jarný termín vysádzania nastupuje po rozmrznutí pôdy okolo 15. marca a trvá až do pučania stromov, keď sa objavujú listy. Odporúča sa umiestniť ich na trvalé stanovište najneskôr do konca apríla. Ideálny čas na jesennú výsadbu je od konca septembra do začiatku novembra, keď listy opadávajú a pôda je ešte teplá. Stromy majú čas zakoreniť sa pred príchodom zimy.

Zmena klímy však znižuje význam sezóny a kladie dôraz na správnu techniku a kvalitu samotnej výsadby. Problém jarnej výsadby spočíva v nedostatku vlahy a vysokých teplotách, ktoré komplikujú zakorenenie stromov. Nedostatok vody je pre ne kritický, a preto musí byť výsadba spojená s pravidelnou a bohatou zálievkou, hlavne počas suchších období.

Príprava stromčeka pred výsadbou

Hneď ako si prinesiete domov ovocný stromček alebo ho odoberiete z miesta rozmnožovania, treba ho zabezpečiť pred vysychaním. Ak ho nebudete sadiť okamžite, namočte korene do vody maximálne na 24 hodín. V prípade, že ani nasledujúci deň nebudete mať čas, strom v záhrade prihrňte vlhkou zeminou, pieskom alebo pilinami. Pri jarnom vysádzaní korene v každom prípade namočte na 24 hodín do vody a až potom saďte. Pred výsadbou mierne skráťte korene, aby si ihneď po vysadení vytvorili poriadnu spleť vlásočníc. Poškodené a choré korene zastrihnite až po zdravé drevo, čím oživíte priechodnosť ciev. Voľnokorenné stromčeky je dobré pred vysadením namočiť na 12-24 hodín do vody.

Krok za krokom: Sadenie ovocného stromu

1. Príprava jamy: Na zvolenom mieste vykopte primerane veľkú výsadbovú jamu, odporúča sa s rozmermi minimálne 50 cm širokú i hlbokú. Odporúča sa štvorcový tvar jamy.
2. Zálievka jamy: Na spodok jamy nalejte 10 litrov vody, ak je zem príliš suchá, nalejte 15-20 litrov. Na spodok jamy nasypte organické hnojivo (napr. vyzretý hnoj alebo kompost), ale vždy ho prekryte aspoň 10 cm vrstvou zeminy, aby korene neboli v priamom kontakte.
3. Umiestnenie stromčeka: Posaďte stromček do jamy a prihrňte ho pôdou. Miesto štepenia musí byť približne 10 cm nad povrchom pôdy. Stromček vsaďte tak, aby korene neboli zatočené nahor. Počas zasypávania jamy jemne potraste kmienkom, aby sa zemina dostala aj do priestoru medzi koreňmi. Hlinu v okolí stromčeka postláčajte.
4. Upevnenie a opora: Po vysadení je vhodné strom priviazať k stabilnému kolu (bambus alebo drevená opora), ktorý mu pomôže odolať silným vetrom, snehu a ľadu. Oporu umiestnite čo najbližšie ku kmeňu a zviažte ju s ním voľným osmičkovým uzlom. Oporu ponechajte pri stromčeku minimálne 2 roky.
5. Záverečná zálievka: Strom po výsadbe výdatne polejte a zálievku opakujte aj nasledujúci deň. Pôdu prihrňte, aby sa voda nevyparovala. Jamu zasypte a zarovnajte zmiešaním substrátu a pôdy, približne centimeter pod výškou pôdy - vhodné je nechať takzvanú misku smerom ku stromu.
6. Počiatočný rez: Urobte výchovný rez po vysadení. Kôstkoviny, najmä broskyne, pri jarnej výsadbe režte hlbším rezom. Broskyniam, ak nejde o štíhle vreteno, odstráňte aj terminál a založte kotlovitú korunu. V prípade jesennej výsadby počkajte s rezom až do jari. Na stromčeku ponechajte 3 až 5 konárov, ktoré skráťte o 2/3 ich dĺžky. Rezné rany zatrite voskom alebo latexom.

Dôležité aspekty pri výsadbe

• Výber správneho stanovišťa: Pre ovocný strom je dôležité vybrať vhodné miesto s dostatkom slnka a priestoru. Vyberáme slnečné a teplé stanovištia, najlepšie orientované na južnú stranu, s pôdou dostatočne bohatou na živiny, ľahkú, dobre priepustnú, vlhkú, ale nepremokrenú.
• Hnojenie: Nikdy nedávajte vápno, hnoj alebo umelé hnojivá priamo do výsadbovej jamy ani na povrch pri výsadbe. Toto by viedlo k úhynu stromčekov, pretože by to spálilo korene alebo znemožnilo ich zakorenenie. Ak použijete kompost alebo hnoj, vždy ho premiešajte s pôvodnou zeminou a umiestnite pod vrstvu čistej zeminy.
• Starostlivosť v prvom roku: Stromček je nutné prvý rok primerane zalievať, inak cez leto alebo aj na jar uschne. Kmene prvý rok ničím nenatierajte a okolie stromčekov udržujte nezaburinené a nezatrávnené.
• Ochrana pri preprave: Stromček pri preprave je vždy nutné chrániť proti vetru.

tags: #ako #vypestovat #z #ovocneho #konara #strom