S blížiacim sa letom je spojená aj nezameniteľná chuť jahôd, na ktoré sa už všetci istotne tešíme. Ak ste sa do vypestovania vlastnej úrody ešte nepustili alebo by ste ocenili užitočné rady, ako pestovanie zefektívniť, určite čítajte ďalej, pretože tie domáce predsa chutia najlepšie! Už dávno neplatí, že jahody možno pestovať len v záhradách a na plantážach. Pokiaľ ste majiteľom čo i len malého balkóna či terasy, môžete sa pokúsiť vypestovať si vlastné jahody aj tam. Jahody patria k rastlinkám, ktorým sa v kvetináči na balkóne mimoriadne darí. Pestovať ovocie na balkóne istotne spríjemní letné chvíľky aj dospelým a prinesie mnoho zábavy aj našim ratolestiam.
Prečo pestovať jahody v nádobách?
Jahody sa ľahko pestujú a dobre sa im darí v kvetináčoch, pokiaľ im doprajete bohatú, úrodnú pôdu a slnečné stanovisko. Jednou z výhod pestovania jahôd v nádobách je to, že dozrievajúce plody nepadajú na zem, čím zostávajú čistejšie a menej náchylné na hnilobu. Balkónové pestovanie navyše prináša významnú elimináciu straty úrody z dôvodu napadnutia škodcami. Mravce, slimáky a vtáčiky k vám na balkón určite nezavítajú tak často, ako sa to deje v záhradkárskej osade.
Výber správnych odrôd pre nádoby
Podľa toho, ako a kedy nám jahody prinesú úrodu, rozlišujeme dve hlavné skupiny. Poznáme jahody klasické, ktoré rodia jedenkrát za sezónu, a také, na ktorých plodoch si môžeme pochutnávať takpovediac až do obdobia prvých mrazíkov. Odborne ich nazývame jahody remontantné (stálerodiace). Stálerodiace jahody majú výnos rozvrhnutý v čase, teda síce nezbierate nárazovo veľké množstvá, zato sa však budete z úrody tešiť až do prvých mrazov.
Špeciálnou skupinou sú mesačné jahody, ktoré rozmnožujeme výsevom. Ich celkový vzhľad rastliny je iný, nevytvárajú poplazy a ich plody sú pomerne malé, pripomínajúce ich lesné príbuzné. Ich plody sú však chuťovo veľmi príjemné, pričom atraktívna je aj ich schopnosť rodiť takisto počas celého vegetačného obdobia od júna do septembra.
Ako ideálnu voľbu pre balkón vnímame jahody ťahavé (previsnuté) a stálerodiace. Liany plné kvetov, ktoré môžu mať pestrú škálu farieb od bielej až po fialovú, nádherne ozdobia váš balkón. Rôzne previsnuté formy sú vhodné aj do visiacich nádob. Ťahavé odrody môžeme umiestniť na zábradlie balkóna alebo im vytvoriť vhodnú podperu, na ktorú popínavé odrody priviažeme.
- Na pestovanie jahôd v kvetináči sú vhodné odrody s vysokou úrodnosťou, napríklad popínavá jahoda Super Star alebo previsnutá balkónová jahoda Delikatess.
- Priamo na pestovanie v črepníku je určená aj zaujímavá jahoda 'Summer Breze Rose', ktorá okrem chutných a aromatických plodov vytvára aj krásne, červené kvety.
- Do nádob môžeme samozrejme zasadiť aj stáleplodiace odrody, ktoré sa tradične pestujú v záhonoch. Z remontantných odrôd je výborná napríklad 'Mara de Bois' so stredne veľkými jemnými a veľmi aromatickými plodmi, ktorej sa najlepšie darí na priamom slnku.
- Veľmi vďačná je aj odroda 'Selva', ktorá je nenáročná na pestovanie a odolná voči chorobám. Plody sú sladké, pevné a dobre prenosné.
- Z mesačných jahôd môžeme spomenúť odrodu 'Tubby®Red', ktorej chuť sa podobá chuti lesných jahôd.
Ak túžite po kuriozitách, pri troche námahy určite zoženiete aj „inverznú“ verziu jahody, ktorá je v stave zrelosti biela.
Nádoby a substrát: Základ úspechu
Jahody vyrastú prakticky v akejkoľvek nádobe, od klasického hrantíka až po stojanový alebo závesný kvetináč. Ak sa rozhodnete pre bežné pestovanie jahôd v obdĺžnikových kvetináčoch, postačí vám hĺbka a tvar nádoby ako pre bežné kvetiny (napr. pelargónie).
Výber nádoby
- Na každých 15 cm dĺžky kvetináča počítajte jednu priesadku.
- Nádoba určená na pestovanie jahôd by mala mať aj dobrú drenážnu vrstvu a otvory na dne. Platí to najmä ak nebude chránená pred dažďom, aby jahody nikdy neboli premočené.
- Zaujímavou možnosťou je aj pestovanie vo vreci: Do vreca z pevnejšieho materiálu po celom obvode urobíme pravidelné otvory. Postupne sypeme zem a prekladáme ňou rastlinky, ktoré cez otvory vyťahujeme smerom von. Takéto „pestovacie vrece na jahody“ následne zavesíme na strop balkóna.
Príprava substrátu
Jahody obľubujú mierne kyslý substrát s pH v rozmedzí od 5 do 5,5. Kvetináč naplníme substrátom na jahody a drobné ovocie, ktorý je bežným predajným artiklom v záhradkárskych potrebách. Ako alternatívu môžeme použiť rašelinový substrát so stredne hrubou štruktúrou. Uspokoja sa však aj s univerzálnym substrátom. Nepridávajte však príliš veľa čistej rašeliny do pôdy. Substrát v črepníkoch sa veľmi rýchlo vyčerpá, preto je nevyhnutná aplikácia doplnkového hnojenia.
Výsadba jahôd v nádobách
Termín a typ sadeníc
Termín výsadby naplánujeme buď na apríl - máj (jarná výsadba), alebo na obdobie od augusta do októbra (jesenná výsadba). Na pestovanie v kvetináči je najvhodnejšie zakúpiť kontajnerové sadenice jahôd. Sadenice z dcérskych poplazov materských jahôd sa vysádzajú v júli až v auguste, najneskôr do polovice septembra, prípadne na jar po mrazoch. Pri výsadbe v letných mesiacoch je však potrebné zabezpečiť dostatočnú závlahu pre zakorenenie. Pre jarnú výsadbu si možno vybrať aj tzv. frigo sadbu, teda sadbu, ktorá sa vyjme zo zeme už v priebehu decembra, korene sa zabalia do fólie a uložia sa do chladiaceho boxu. Frigo sadenica má iba korene a srdiečko, ktoré by malo byť bez mechanického a iného poškodenia.
Správna technika sadenia
Výsadbu zahájte kedykoľvek po rozmrznutí pôdy. Jahody vysádzame tak, aby srdiečko rastliny - dužinatá koruna, na ktorej rastú listy - bolo zarovnané s povrchom pôdy v kvetináči. V žiadnom prípade ho nezasypávame zeminou ani ho nenechávame príliš vysoko nad úrovňou pôdy. Ak by bolo zahrabané pod úroveň pôdy, jahoda by neprosperovala a bola by náchylnejšia na choroby. Príliš plytko vysadená zase môže namrznúť.
Na každých 15 cm dĺžky kvetináča vysadíme jednu silnú a dobre zakorenenú sadenicu. Substrát okolo rastliny po výsadbe dobre utlačte, aby korene dobre dosadli do pôdy, a bohato polejte, aby bola všetka pôda navlhčená. Obdobie od výsadby po rozvinutie prvého lístka je pre rastlinu najdôležitejšie, pretože vytvára nové korene. Pre ich správny vývoj je potrebná pôdna vlhkosť. Znakom úspešného ujatia sadenice sú prvé lístky, ktoré sa objavujú v ideálnych podmienkach (teplota + vlhkosť pôdy) už po 10-20 dňoch.
Pestovanie zo semienok
Okrem priesad môžeme na balkón vysádzať aj semienka jahôd, najmä pri mesačných jahodách. Výsev uskutočňujeme skoro na jar v januári až marci, pričom ich vysádzame do nádob v máji. Pestovanie jahôd zo semienok je odlišné od pestovania sadeníc predovšetkým v náročnosti a čase potrebnom pre rast. Semená jahôd vyžadujú viac starostlivosti a trpezlivosti, pretože klíčenie môže trvať niekoľko týždňov a mladé rastlinky sú spočiatku veľmi krehké.
Na výsev používame keramické misky s otvorom na dne, do ktorých dáme najprv drenážnu vrstvu z keramzitu či štrku, na ňu vrstvu humusovo-pieskového výsevného substrátu, centimetrovú vrstvu agroperlitu a všetko dobre zavlažíme. Na vlhký agroperlit riedko vysejeme drobné semiačka jahôd, zakryjeme sklom alebo igelitom a necháme klíčiť pri teplote 20 °C v polotieni. Zavlažujeme vlažnou vodou len zahmlievaním. O 10 až 14 dní semená vyklíčia a zakorenia sa, postupne jahody odkrývame a po 3 až 4 týždňoch, keď už majú vytvorené pravé lístky, rastlinky nariedko rozsadíme alebo ich vysadíme priamo do kvetináčov. Zasiate semienka spočiatku rosíme, aby sa prúdom vody nevyplavili. Dospelé rastliny pestujeme na plnom slnku. Mladé rastliny vysadené zo semien nie je vhodné ihneď umiestniť na miesto, kde bude pršať priamo do nádoby.
Optimálne umiestnenie a svetlo
Ak chceme, aby sa nám rastlinky odvďačili hojnou úrodou, musíme im zabezpečiť poriadnu dávku slnka. Jahody vyžadujú slnko, prípadne mierne zatienenie a milujú južné a juhozápadne smerované umiestnenie. Ak je váš balkón orientovaný na východ alebo sever, zvážte radšej pestovanie byliniek alebo šalátu. Jahody by vám totiž mohli pripraviť zbytočné sklamanie. Nedostatok slnka sa prejaví v malej výnosnosti, drobných kyselkavých plodoch a dlhej dobe zrenia. Jahody musia mať stále dostatok svetla, vody a živín, najmä ak sa pestujú v nádobách. Previsnuté jahody lepšie prosperujú v aspoň prechodnom miernom zatienení a vo vlhkejšom vzduchu - tak sa zmierni nadmerné odparovanie vody.
Starostlivosť o jahody v črepníkoch
Zálievka
Črepníky s jahodami schnú rýchlejšie ako rastliny vysadené v pôde, preto je potrebné polievať ich častejšie a v menších dávkach. Počas leta zalievame pokojne aj každý deň. Jahody viac uvítajú výdatnú zálievku než časté a plytké zalievanie alebo dlhotrvajúce dažde, a to tak, aby sa voda dostala do hĺbky až ku koreňom. Následne po výsadbe jahody bohato zavlažíme, snažíme sa rastlinky polievať predovšetkým ku koreňom, nie na listy.
Vo všeobecnosti je dobré, ak na jahodách nikdy nebadáme ani najmenšie náznaky vädnutia. Výdatne treba zalievať tesne po výsadbe, aby jahody dobre zakorenili. V čase kvitnutia a nabiehania do plodu je tiež vlaha dôležitá, inak môžu mladé plody zoschnúť. V inom období zalievajte podľa potreby a vlhkosti pôdy. Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno. Ošetrovanie, najmä zavlažovanie, nám uľahčia tzv. samozavlažovacie hrantíky. Aby ozaj netrpeli suchom, je veľmi výhodné dodávať im potrebnú vodu priebežne, napríklad kvapkovou závlahou. Spoločnou charakteristikou všetkých opakovane rodiacich jahôd je, že im musíme zabezpečiť nepretržitý dostatok vlahy, no nie ich premokriť.
Hnojenie
Pri balkónovom pestovaní jahôd musíme mať na zreteli, že v obmedzenom priestore kvetináča je rastlinka odkázaná na našu pomoc s výživou. Preto už dva týždne po výsadbe by sme mali začať s hnojením vhodným prostriedkom. Pohodlnou voľbou sú tekuté hnojivá, ktoré vieme bez problémov kúpiť aj v prírodnej verzii. Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov. Po každom kole plodenia je vhodné rastlinu prihnojiť tekutým organickým hnojivom.
Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky, preto hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Rastliny hnojíme najlepšie kompostom obohateným o špeciálne jahodové hnojivá (zriedenými roztokmi). Pri použití granulovaného kravského hnoja si dajte pozor, aby sa dávka nedostala na listy rastliny a nepopálila ich tak. Ak máte v pláne pestovať bio jahody, vhodným riešením je výživa vo forme kompostu, ktorý nahrniete ku koreňom. Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte. Neaplikujte ani hnojivá priamo na plody.
Odporúčame používať špeciálne hnojivá určené pre jahody, napríklad tie s obsahom organickej hmoty alebo dvojzložkové rýchlopôsobiace. Dôležitá je aj tekutá výživa, ako i mimokoreňové hnojivé postreky.
Mulčovanie a netkaná textília
Ak pôdu okolo jahôd následne zamulčujeme, udržíme ju tým dlhšiu dobu s požadovaným mierne kyslým pH a zároveň aj vlhkú. Mulčovanie je spôsob, ako ideálne pestovať jahody bez veľkej námahy. Mulč udržiava substrát dlhšie vlhký a najmä bez konkurenčných rastlín - burín, ktoré odoberajú vlahu. Povrch zeminy v kvetináči môžeme zakryť machom, aby sa v nej lepšie udržala vlhkosť.
Môžete použiť aj čiernu netkanú textíliu, ktorá prepúšťa vlahu aj dážď, zamedzuje rastu burinám a zabezpečuje, že plody sú pekné a čisté. Vďaka čiernej farbe poskytne aj čiastočnú ochranu proti mrazom a urýchli vstup plodov do rodivosti. Na záhon ju položte pred samotnou výsadbou a následne dobre ukotvite. V závislosti od spôsobu pestovania a požadovaného sponu vytvorte otvory (dvomi priečnymi rezmi do tvaru písmena X), do ktorých vysadíte sadenice.
Odstraňovanie poplazov
Okolie rastlín pravidelne odburiňujeme, pričom poplazy, ktoré sa priebežne vytvárajú, odstraňujeme, aby sa neoslabovala hlavná materská rastlina. Poplazy oslabujú materskú rastlinu. Ak neplánujete ďalšie výsadby, odstráňte ich. Až do neskorej jesene z rastlín odstraňujte poplazy, aby sa príliš nevysiľovali, čím docielite bohatú úrodu v budúcom roku. Keď sa začnú objavovať odnože, väčšinu z nich odstrihnite, aby sa rastliny neoslabovali.
Rozmnožovanie jahôd
Jahody najčastejšie množíme vegetatívne - rastlinkami, ktoré vyrastú na poplazoch z materských rastlín. Takýmto spôsobom sa vlastnosti pôvodných jahôd dedia stopercentne. Je tu však riziko prenosu chorôb či niektorých škodcov z materských rastlín na mladé. Preto je dôležité uistiť sa, že materské rastliny nie sú veľmi staré; najlepšie sú dvojročné, staršie už môžu byť zamorené chorobami.
Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorenia tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu. Na rozmnožovanie používajte len prvé 2 dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie. Tie, ktoré nemajú vyvinuté korene, zasaďte do nádob alebo debničiek.
Zber, životnosť a zazimovanie
Zber úrody
Jahody zbierame postupne tak, ako dozrievajú, čím podporíme väčšiu produkciu bobúľ. Úrodu zbierajte priebežne a odstraňujte aj poškodené a nahnité plody. Jahody dlhodobo neskladujte, ale v krátkom čase spracujte. Najviac vydržia v chlade a s 1 cm stopkou. Pokiaľ ich nepestujete na textílii alebo fólii, podložte ich špeciálnymi alebo doma vyrobenými podložkami, ktoré chránia plody pred stykom s pôdou.
Slovenské jahody Slahôdky zo skleníka (Farmárska revue)
Životnosť porastu
Plodivosť rastlín začne klesať zhruba v 3. až 4. roku od výsadby. Vtedy je vhodný čas na nákup nových priesad alebo rozmnožovanie jahôd. Staré jahody nemá zmysel presádzať, lepšie je založiť nové jahodovisko z mladých kusov, dcérskych poplazov alebo novozakúpených kultivarov.
Zazimovanie
Prezimovanie rastlín jahody je v balkónových podmienkach náročnejšie. Ideálnou voľbou by bola možnosť presadiť rastliny na jeseň do pôdy v záhrade a na jar ich opäť presadiť na balkón. Druhou možnosťou je prezimovanie priamo na balkóne. Ešte pred prvými mrazmi prenesieme nádoby s jahodami dovnútra a umiestnime ich na slnečné miesto, kde zostanú až do jari. Koncom septembra ich prenesieme do bytu a umiestnime na slnečný parapet. Okrem zálievky a prihnojovania je dobré zvlhčovať vzduch, avšak už nehnojte.
Ak nádobu nemôžete priniesť do interiéru, vyskúšajte klasické zazimovanie črepníka. Rastlinky zostriháme, kvetináče obalíme do bublinkovej fólie. Môžeme ich aj naukladať vedľa seba do krabice vystlanej slamou, kde je menšia šanca, že nám vymrznú korene. Počas zimných mesiacov nezabúdame na občasnú miernu zálievku, približne raz mesačne. Pred holomrazmi ich treba chrániť prekrytím čečinou alebo listami ihličnanov. V jeseni, keď je po zbere a výsadbe, je potrebné jahody stále zalievať a záhony udržiavať čisté a bez burín. Odstraňujte poškodené a suché listy.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Porasty pravidelne kontrolujte, aby ste včas odhalili prípadné choroby a škodcov. Jahody môžu byť napadnuté roztočíkom jahodovým, kvetovkou jahodovou, plesňou sivou alebo bielou škvrnitosťou listov. Krčková hniloba sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí. Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy.
Po zbere jahôd ich zostrihnite, čím odstránite zárodky chorôb. Ak sú v poraste jahôd mravce, často to svedčí o nízkej a nepravidelnej zálievke, pretože mravce si nikdy netvoria mraveniská v zemi, kde sú neustále vytápané vodou. Okrem toho ich radi napádajú aj slimáky. Proti slimákom sa osvedčili granule proti slimákom.