Úspešný proces kompostovania si vyžaduje vytvorenie optimálnych podmienok pre činnosť mikroorganizmov a pôdnych organizmov. Materiál určený na kompostovanie je potrebné pred pridaním do kompostu upraviť na správnu veľkosť. To je obzvlášť dôležité pri ťažšie rozložiteľných materiáloch, ako sú drevo, staré rastlinné stonky, tvrdšie časti zeleniny, slama či kukuričné kôrovie. Veľkosť materiálov môžeme upraviť pučením, sekaním, lámaním alebo strihaním. Platí, že čím sú častice menšie, tým rýchlejšie sa kompostujú, pretože sa zväčšuje plocha pre pôsobenie mikroorganizmov. Menšia veľkosť častíc tiež uľahčuje manipuláciu s materiálom, napríklad pri prekopávaní. Veľkosť častíc ovplyvňuje aj ostatné dôležité podmienky kompostovania.
Základné predpoklady pre dobrý rozklad
Kľúčovým predpokladom pre dobrý rozklad je vyvážené miešanie materiálov. Materiály do kompostéra by sa nemali pridávať bez rozmyslu, pretože každý druh má iné vlastnosti. Dusíkaté materiály, ktoré sú zvyčajne mäkké, šťavnaté a zelené (napr. hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský biologický odpad, pozberové zvyšky zo záhrady), je potrebné zmiešavať s uhlíkatými materiálmi, ktoré sú zväčša tvrdé, hnedé a suché (napr. drevná štiepka, piliny, hobliny, lístie, slama, papier). Optimálny pomer uhlíka k dusíku (C:N) v namiešanom kompostovanom materiáli je 30-35:1 v prospech uhlíka.
Keďže uhlíkaté materiály vznikajú na záhrade často v inom období ako dusíkaté, je vhodné si ich uskladniť. Môžu sa skladovať napríklad vo vreciach vedľa kompostéra.
Význam prístupu kyslíka
Kompostovanie je aeróbny proces, ktorý prebieha za prístupu kyslíka. Hoci menšie častice sa rýchlejšie kompostujú, pri príliš malých časticiach vzniká menej dutiniek na udržanie vzduchu, čo môže viesť k hnilobnému procesu a zápachu. Pri výbere kompostéra je dôležité myslieť na vetracie otvory, ktoré umožnia samovoľné prevzdušňovanie. Ďalšou možnosťou, ako zabezpečiť dostatok vzduchu, je prekopávanie kompostu, ktoré by sa malo vykonávať minimálne 1-2 krát počas doby rozkladu. Prekopávanie okrem prevzdušnenia zabezpečuje aj dôkladné premiešanie materiálov, čím sa podporuje rovnomernejší rozklad.
Prácu pri zakladaní kompostu si možno uľahčiť vytvorením drenážnej vrstvy na dne kompostéra z hrubších konárov (cca 20 cm hrubých a 2-5 cm hrubých). Do tejto vrstvy sa môžu vpichnúť perforované rúrky, ktoré mierne presahujú úroveň zásobníka, čím sa zabezpečí dostatočné prevetranie. Alternatívou sú drevené koly, ktoré sa po naplnení kompostéra vytiahnu, čím sa vytvorí tzv. komínový efekt.
O kompostovaní #3 - Ako si založiť kvalitný kompost?
Správna vlhkosť kompostu
Správna vlhkosť je nevyhnutná pre úspešné kompostovanie. Nedostatok vlhkosti proces spomaľuje alebo zastavuje. S vlhkosťou úzko súvisí štruktúra materiálov - hrubšia štruktúra umožňuje vyššiu vlhkosť, ale proces rozkladu trvá dlhšie. Do uzavretého kompostéra sa voda bez pomoci nedostane. Optimálnu vlhkosť možno zistiť jednoduchým testom: hrsť kompostovaného materiálu stisnutá v ruke by mala pustiť len pár kvapiek tekutiny a po roztvorení ruky by mala zmes materiálov zostať pohromade. Ak vytečie veľa vody, materiál je prevlhčený a je potrebné pridať suché, savé a hrubšie materiály.
Čo robiť, keď sa kompostu nedarí?
Ak proces kompostovania neprebieha podľa očakávaní, môže to byť spôsobené chybami v postupe alebo nepriaznivými podmienkami. V takom prípade je potrebné kompost skontrolovať, premiešať a poskytnúť mu potrebné podmienky.
Problém so zápachom
Kyslý a nepríjemný zápach kompostu signalizuje hnilobný proces, nedostatok kyslíka a pravdepodobne aj príliš veľa vlhkosti. Často je to spôsobené naraz vloženým množstvom vlhkej pokosenej trávy alebo mokrého kuchynského odpadu. V takom prípade je potrebné obsah kompostéra prevzdušniť prekopaním, prípadne znížiť vlhkosť vypustením vody alebo pridaním suchých materiálov. Kompostér by mal byť zakrytý tak, aby sa k nemu dostal vzduch, ale nie nadbytočná voda.
Prílišné sucho
V letných mesiacoch môže dôjsť k nadmernému vysychaniu kompostu, čo zastaví proces rozkladu. Tomu možno predísť vhodným umiestnením kompostéra na zatienené miesto. Ak presun nie je možný, vytvorte mu striešku alebo tienidlo. Na suchom komposte sa často objavujú plesňové povlaky a môže zapáchať. V takom prípade je potrebné pridať vodu a vlhký zelený materiál, a najmä premiešať kompost pre rovnomernú distribúciu vlhkosti a vzduchu.
Teplota kompostu
Pri správnom fungovaní sa obsah kompostéra zahreje na teplotu 50 až 70 stupňov Celzia. Táto teplota je dôležitá pre hygienizáciu surovín. Správnu teplotu dosiahneme dodržaním všetkých podmienok: dostatočná vlhkosť, správny pomer surovín a dostatočné prevzdušnenie. Teplotu možno sledovať bežným kuchynským teplomerom. Ak teplota nie je dostatočná alebo prudko klesla, je potrebné skontrolovať vlhkosť, pomer obsahu a zabezpečiť prevzdušnenie. V prípade potreby možno použiť urýchľovač kompostu.
Typy kompostovania a kompostérov
Kompostovanie je možné realizovať rôznymi spôsobmi, či už vo forme hroble, kompostovacieho boxu alebo plastového kompostéra.
Hrobľové kompostovanie
Pri tomto type sa vytvárajú hrobľe vysoké do 1,5 m a široké 1,5 až 2 m. Rozdrvené suroviny sa dobre premiešajú, zavlažia a v kyprom stave sa z nich zostaví hrobľa. V lete by sa kompost mal zohriať na približne 50 °C už po 3 dňoch. Hotový kompost môže byť pripravený za 4 až 6 mesiacov. Pre menej objemný odpad možno hrobľu vytvárať postupne po vrstvách (max. 15 cm hrubých). Ak je potrebné zvýšiť rozkladnú teplotu, primiešava sa čerstvo pokosená tráva.
Kompostovacie boxy
Obvodové steny boxov by mali byť dierované, aby umožňovali prúdenie vzduchu. Dno boxu by malo byť tvorené pôdou pre prístup mikroorganizmov a dážďoviek a odtok prebytočnej vody. Steny môžu byť murované, drevené, drôtené, plechové, plastové. Pri obmedzenom množstve odpadu je výhodou vytvorenie vyššej teploty (až 65 °C) už pri objeme 1 m³, čo urýchľuje tvorbu kompostu na 8 až 10 týždňov.
Plastové kompostéry
Tieto kompostéry sú často bez dna a majú rôzne veľkosti. Zvyčajne sú vybavené odnímateľným vekom s ventilom na reguláciu prístupu vzduchu a spodnými dvierkami na odber hotového kompostu. Po obvode plášťa sú vytvorené otvory na prístup vzduchu. Postup kompostovania je podobný hrobľovému, ale v plastovom kompostéri je materiál lepšie tepelne izolovaný, dosahuje vyššiu teplotu a proces je urýchlený. Dobre funguje v lete aj v zime.
Domáce kompostéry
Jednoduchý domáci kompostér možno vyrobiť z 200-litrového plechového suda, z ktorého sa odrežú dná a do plášťa sa vyvŕtajú otvory na prístup vzduchu. Sud sa postaví na mrežu podloženú tehlami a vrch sa zakryje dreveným príklopom. Rozdrvenie základného materiálu výrazne urýchľuje kompostovanie.
Kedy kompost prehadzovať?
Prehadzovanie kompostu je dôležité pre udržanie žiaduceho priebehu kompostovania a prevenciu chýb. Sledujú sa teploty v jednotlivých vrstvách - ak sa v horúcej fáze výrazne odlišujú od optima (45-65 °C), je dôvod na premiešanie. Rozdielne teploty signalizujú vznik neaktívnych zón. Prehadzovanie sa odporúča vykonať po 3 až 4 dňoch od založenia kopy, najmä ak sa použil urýchľovač kompostu. Následne sa prehadzovanie uskutočňuje každé 2 dni.
Pre uľahčenie prehadzovania možno vytvoriť konštrukciu, napríklad z plechového suda s otvormi, ktorý sa položí na rovnú plochu a gúľa sa zo strany na stranu. Kompost v sude nesmie byť premokrený, aby sa nevytvorila zlepená guľa.
Aplikácia kompostu
Hotový kompost sa rozhodí na povrch pôdy alebo sa do nej zapraví hrabľami, ale nie hlboko. Komposty sú oproti bežným pôdam bohatšie na živiny. Dusík sa z nich uvoľňuje pomaly (v prvom roku do 10 %), preto je pri občasnom používaní potrebné doplniť ho inak. Pri pravidelnom používaní sa uvoľňovanie dusíka zvyšuje.
Pre kyslomilné rastliny sa robí kyslý kompost najmä z dubového lístia a kyslej rašeliny. Kompost by sa mal aplikovať do pôdy počas celého vegetačného obdobia.
Riešenie problémov s kompostom
Ak teplota kompostu nedosiahne 50 °C do 3 dní alebo sa nezvýši do týždňa na optimálnu hodnotu, príčinou môže byť:
- Veľmi mokrý kompost: Voda vytlačila vzduch a materiál sa zlepil. Treba ho prehodiť a zmiešať so suchým materiálom alebo pilinami.
- Presušený kompost: Zložený z málo vodnatých zložiek. Treba ho zmiešať so zelenými šťavnatými odpadmi alebo dovlhčiť.
Ak teplota stúpne nad 65 °C, zvyšujú sa straty dusíka a je to nebezpečné kvôli terpentínovej živici. Kompost by nemal zapáchať ani pri pridaní hnoja či trusu. Ak sa tak deje:
- Čpavkový zápach: Základný materiál je príliš bohatý na dusíkaté látky. Treba kompost prehodiť za prídavku slamy alebo drevnej drviny.
- Hnilobný zápach: Pochádza z vysokej vlhkosti a nedostatku vzduchu. Treba kompost prehodiť a pridať sekanú slamu.
Pridávanie špeciálnych materiálov do kompostu
Do kompostu možno pridávať aj rôzne rastliny na zlepšenie jeho kvality:
- Žihľava: Bohatá na dusík a železo, pôsobí ako pôdotvorný činiteľ.
- Kostihoj: Podobne ako žihľava, má vyvážený pomer uhlíka a dusíka.
- Čakanka, lipkavec, iskerník hľuznatý: Akumulujú draslík.
- Praslička, skorocel kopijovitý, vika plotná: Skladujú kobalt.
- Pichliače: Obsahujú meď.
- Púpava: Absorbuje veľa železa.
- Krvavec menší: Bohatý na horčík.
- Štiav menší: Zhromažďuje fosfor.
Pridávanie burín, bylinného odpadu a zvyškov z kuchyne, najmä z varenia s bylinkami, robí kompost výživným. Drevitý odpad sa rozkladá rýchlejšie, ak sa najprv rozdrví alebo nastrúha a zmieša s iným materiálom, napr. trávovým šrotom. Kompost z opadaného lístia je dobrý, ak sa zmieša s iným materiálom. Ihličie a orechové listy sa do kompostu nepridávajú.
Riasové vápno a jeho využitie
Riasové vápno (calcified seaweed) vzniká z vápenatých usadenín koralínových rias. Je bohaté na uhličitan vápenatý a horečnatý, plus stopové prvky. Pôsobí miernejšie a postupnejšie než bežné vápno. V pôde znižuje kyslosť (zvyšuje pH), dodáva rastlinám vápnik a horčík a mení podmienky pre mikroorganizmy. Je vhodné pre pôdy, ktoré dlhodobo okysľujú, alebo kde sa nedaria plodinám citlivým na nízke pH.
Riasové vápno sa neodporúča používať k rastlinám ako rododendrony, azalky, vresy, kamélie a hortenzie (ak cieľom je modré sfarbenie kvetov). Aplikuje sa v suchý deň na povrch a jemne zapracuje do vrchnej vrstvy pôdy, radšej v menších dávkach.
V komposte sa riasové vápno používa opatrne. Môže pomôcť regulovať pH a urýchliť rozklad, ale vyššie pH môže podporiť únik amoniaku. Praktické pravidlo: ak kompost vonia normálne a pracuje, nechajte ho tak. K riasovému vápnu siahnite skôr, keď je kompost výrazne kyslý, a pridajte len tenký poprašok. Často je lepšie kompost prevzdušniť a premiešať s viac "hnedým" materiálom.
Mikrobiologická kvalita kompostu
Kvalita kompostu závisí od viacerých faktorov ovplyvňujúcich mikrobiálnu aktivitu:
- Vstupné suroviny: Rôzne suroviny prinášajú rôzny mikrobióm. Pre vysokú mikrobiálnu diverzitu je potrebné pridať veľa rôznych druhov rastlinných a povolených živočíšnych zvyškov.
- Voda a chemické zloženie: Použitie závadnej alebo chlórovanej vody môže zničiť časť mikrobiómu. Do kompostu nepatria plasty, sklo, kovy, nebezpečné odpady, nadmerné množstvo soli. Problémom môže byť aj vysoký podiel plesnivých alebo skvasených materiálov. Zber biologicky rozložiteľného odpadu by mal byť čo najčastejší. Vylúčenie vareného jedla, pečiva, mäsa, kostí a syrov je bežné v statickom kompostovaní.
- Vlhkosť a pomer C:N: Materiály ako drevo, lístie, seno môžu byť príliš suché. Potrebujú navlhčenie. Premočená kopa vedie k anaeróbnemu procesu a zápachu. Vždy je lepšie prekopať, ako riskovať anaeróbny proces. Pomer C:N je dôležitý pre mikrobiálnu dostupnosť. Drevnatá frakcia by mala byť rozdrvená na veľkosť maximálne palca na ruke. Piliny sú príliš malé, kuchynský odpad potrebuje čo najmenšie kúsky. Vstupné materiály je vhodné homogenizovať zmiešaním.
- Veľkosť častíc: Drevnatá frakcia by mala byť rozdrvená pozdĺžne. Piliny môžu upchať kompost. Kuchynský odpad potrebuje byť čo najmenší.
- Pomer vstupných surovín: Množstvo dusíkatej stravy (hnoj, jarná tráva) predurčuje nárast teploty. Menej dusíkatými materiálmi (letná tráva) sa teplota udržiava. Uhlíkaté suroviny (drevo) dodávajú štruktúru pre prívod kyslíka.
- Vlhkosť: Optimálna vlhkosť je 50 % pri tepelnom kompostovaní a 70 % pri vermikompostovaní. Vlhkosť je dôležitá pre rozmnožovanie a prácu mikrobiómu. Kompost treba chrániť pred priamym dažďom, slnkom a vetrom.
- Prístup vzduchu (kyslík): Bez kyslíka sa množí anaeróbny mikrobióm produkujúci zápach. V priemyselných kompostárňach sa používajú prevzdušňovacie kanály.
- Teplota: Začína zmiešaním surovín s vlhkosťou. Pri optimálnych podmienkach narastá teplota a množí sa bakteriálny mikrobióm. Patogény a semená burín sú ničené vyššou teplotou. Pri tepelnom kompostovaní sa teplota udržiava na dostatočne vysokej hodnote (napr. 55 °C na 3 dni, 65 °C na 2 dni, 72 °C na 24 hodín) a kompost sa prekopáva. Počet prekopaní sa minimalizuje, ale je dôležitejšie zabezpečiť prístup vzduchu.
Urýchľovače kompostu
Na urýchlenie kompostovacieho procesu možno použiť urýchľovače. Domáci urýchľovač možno vyrobiť z teplej vody, cukru a droždia. Na 1 meter kubický kompostéra sa použije roztok z 1 litra teplej vody, pár lyžíc cukru a 500 g čerstvého droždia. Po 15-20 minútach sa roztok zriedi vodou v pomere 1:10 a zaleje sa ním každá vrstva pri ukladaní kompostu.
Kvalitný kompost je základom pre dobrú úrodu. Jeho výroba zo záhradného a kuchynského odpadu je ekologická a ekonomická. Dodáva pôde a rastlinám dostatočnú výživu a zlepšuje jej štruktúru.