Kompostovanie je jeden z najjednoduchších spôsobov, ako premeniť organický odpad na kvalitné prírodné hnojivo pre záhradu. Každý záhradník vie, že kvalitná pôda je potrebná pre dobrú úrodu a na jej získanie je potrebné zem patrične zúrodniť. Mnoho ľudí tiež vie, že najlepším hnojivom je organické hnojivo, v prvom rade samozrejme kompost. Môže sa považovať za cenovo najdostupnejší a najjednoduchší typ hnojiva, ktorý dodáva zemi a tým aj rastlinám dostatočnú výživu. Správne založený kompost zlepšuje štruktúru pôdy, dodáva rastlinám živiny a zároveň znižuje množstvo bioodpadu v domácnosti.
Kompost je zmes rozloženého organického materiálu, ktorá vzniká prirodzenou činnosťou mikroorganizmov. Tie postupne rozkladajú rastlinné zvyšky, lístie alebo kuchynský bioodpad na živiny, ktoré sú pre rastliny veľmi dobre využiteľné. Ak s kompostovaním začínate, nepotrebujete žiadne zložité vybavenie. V záhrade nie je o biologický odpad nikdy núdza. Najmä na jeseň sa ho nakopí množstvo, no vzniká aj počas sezóny, a priebežne ho treba aj likvidovať. Ideálne je na to kompostovanie. Z rastlinných zvyškov tak vznikne hodnotné a najmä prirodzené hnojivo. Sú to vlastne dve užitočné veci v jednom: jednak sa šikovne zbavíte veľkej časti záhradného odpadu, jednak získate vyzretý kompost, čo je fakticky organické hnojivo, ideálne na pestovanie rastlín.
Pre proces kompostovania sú okrem organických zvyškov potrebné aj živé organizmy (baktérie, huby a rôzne bezstavovce), ktoré sa postarajú o ich rozloženie. Pre ne je dôležitá vhodná vlhkosť a prístup vzduchu. Tak vzniknú podmienky, pri ktorých sa mikroorganizmy rozmnožujú a premieňajú biologický odpad na kvalitný humus. Kompost je živý organizmus, v ktorom prebieha obrovské množstvo živých procesov. Kompostovanie je témou, ktorá zaujíma nie len dlhoročných pestovateľov, ale aj nadšencov ekologického životného štýlu. Vďaka moderným návrhom kompostérov si môžeme založiť kompost aj na balkónoch, terasách či v bytoch.
I. Základy kompostovania
Výber a umiestnenie kompostéra
Založenie kompostu nie je zložité. Prvým krokom k úspechu je vybrať si správny kompostér. Ten si treba vyberať podľa toho, akú veľkú záhradu máte. Veľkosť kompostoviska závisí od veľkosti záhrady a množstva odpadu, ktorý v nej vzniká, teda od skladby rastlín a spôsobu starostlivosti o ne. Dôležité je, že by malo mať dve oddelené časti: do jednej sa ukladá vhodný rastlinný odpad, v druhej je hotový kompost. Na výrobu kompostu možno využiť aj kompostéry, čo sú uzatvorené nádoby bez dna. Dajú sa pomerne jednoducho premiestňovať a kompost v nich dozrieva rýchlejšie, pretože je do nich zabezpečený prísun vzduchu cez steny.
Medzi najdôležitejšie pravidlo kompostovania patrí jeho správne umiestnenie. V záhrade musíme vybrať také miesto, aby procesy prebiehali správne. Kompost umiestňujeme do polotieňa, pretože kompost na výslní spôsobuje vysychanie vnútorného materiálu. Kompost potrebuje určitú vlhkosť, takže ho umiestnime do tieňa - na miesto, kde nebude na priamom slnku, aby materiál nevysychal príliš rýchlo a rozkladné procesy mohli prebiehať tak, ako majú. Malo by byť dobre dostupné, najlepšie spevneným chodníkom, zároveň by okolo kompostu mal byť dostatočne veľký priestor na prípravu odpadu aj na manipuláciu s hotovým kompostom (mali by ste sa tu vedieť napr. otočiť s fúrikom). Ak máte v záhrade záhradný domček alebo montovanú garáž, kompostér umiestnite k zadnej alebo bočnej stene stavby. Okrem toho, kompostér by nemal byť malý, optimálne rozmery sú 1 meter na 1 meter a ľubovoľná výška. Hromada kompostu by v žiadnom prípade nemala pripomínať iba hromadu odpadu.
Prvým základným pravidlom je, že kompostér musí byť nad zemou, to znamená, že to v skutočnosti nie je vôbec jama. Pokiaľ vyberáme miesto na kompost, určite by nemal mať betónový základ. Kompost by mal zostať v kontakte s pôdou, pretože mikroorganizmy, ktoré v nej fungujú, sa takto dostanú aj do kompostu. Toto miesto musí byť tiež dobre prevzdušnené, takže procesy spracovania budú oveľa rýchlejšie. Rovnako kompost nemôžeme umiestniť na miesto v blízkosti zdroja pitnej vody (napr. studňa). Dávame si pozor, aby nebol kompost umiestnený v depresívnej pôde. Závisí od našich priestorových možností, odporúčame, aby sa kompostér svojim dnom dotýkal zeme. Okolo kompostu sa môže objavovať hmyz a niekedy zápasíme aj s myšami. Závisí od toho, aký odpad a ako ho ukladáme. Ak budeme pracovať iba s rastlinným odpadom, myši ani hmyz sa tam nebudú zdržiavať. Zároveň musíme myslieť na to, aby kompost neobťažoval susedov. Ideálne je, ak sa susedia dohodnú a majú komposty na rovnakej strane a rovnakom mieste, len na druhej strane plotu.
Pomer uhlíkatých a dusíkatých zložiek (hnedý a zelený odpad)
Druhým veľmi dôležitým bodom je pomer uhlíkových a dusíkatých zložiek, mal by byť 5:1 alebo 3:1. Aby kompost správne pracoval, mali by sme dodržať pomer 3 diely suchých hnedých materiálov na 1 až 2 diely zelených materiálov. Ak pridáte viac uhlíkatých zložiek ako 3 alebo 5 častí, výrazne to spomalí proces „prípravy“ hnojiva.
- Zelený odpad: K dusíkatej zložke označujeme všetko zelené. Tieto materiály sú väčšinou mokré a mäkké (napr. pokosená tráva, zvyšky zo záhrady po zbere úrody). Poskytujú aminokyseliny a bielkoviny potrebné na to, aby baktérie a huby mohli vykonávať svoju prácu.
- Hnedý odpad: K uhlíkatej zložke označujeme všetko hnedé. Tieto materiály sú zväčša suché a tvrdé (napr. drevo, slama, suché lístie). Pomáha kompost prevzdušňovať a je zdrojom uhlíka. Uhlík dodáva energiu mikroorganizmom, ktoré sa v komposte nachádzajú. Keď pridávame zelený materiál, ktorý obsahuje veľké množstvo vody a často aj dusíka, hnedé zložky ho neutralizujú.
II. Správne zakladanie a vrstvenie kompostu
Princípy vrstvenia
Základným princípom výroby kompostu je vrstvenie. Kompostér by sa nemal plniť postupne, ale naraz. Založiť kompost je ideálne skôr na jeseň, keď v záhrade končíme s úrodou a množstvo odpadu zrazu narastá. Jeseň je ideálna aj z dôvodu, že máme k dispozícii ďalšie materiály, ktoré potrebujeme na prvotné založenie. Kompost je dobré položiť do určitých vrstiev: na samé dno sa ukladajú hrubé materiály, napríklad stonky kukurice alebo malé vetvičky. Bez problémov sa budú rozkladať a tiež budú hrať úlohu drenáže, cez ktorú bude odchádzať prebytočná tekutina. V prvej vrstve môžeme všetko stohovať.
Po hnedej vrstve dáme zelenú, napríklad vrchné časti rastlín, zelenú trávu atď., asi 5 cm. Potom opäť hnedú vrstvu: seno, suché lístie atď. Vrstvy teda opakujeme. Ak má vrstva biologického materiálu asi 30 cm, nasypte na ňu zeminu a opäť môžete pokračovať v ukladaní odpadu. Novú vrstvu, ktorú pridávame, by sme mali vždy miešať z týchto dvoch zložiek. Veľmi vhodné je mať vedľa kompostu napríklad spracované, nadrvené vetvy z ostrihaných stromov, a pri pridávaní zeleného materiálu prisypávať práve z tejto štiepky. Pomer by sme mali stále udržiavať 3:1 až 3:2. Celková výška kompostu by mala byť ideálne okolo 1,5 m.
Veľkosť materiálu
Čím menšie čiastočky budete kompostovať, tým rýchlejšie prebehne proces ich premeny. Zväčší sa tým totiž plocha, na ktorú môžu pôdne organizmy pôsobiť. Všetky veľké kusy sa pritom musia narezať alebo nastrihať záhradníckymi nožnicami na menšie časti, drevo a konáre je ideálne rozdrviť v drviči. Ťažšie rozložiteľné materiály (najmä tie uhlíkaté), napríklad drevo, tvrdé a veľké stonky rastlín, ukladáme do kompostu v menších veľkostiach. Pokosenú trávu, orezané konáre aj opadané lístie sa oplatí pred kompostovaním správne spracovať - nechať trávu preschnúť, konáre podrviť a tvrdšie listy (napríklad z orecha) posekať na menšie kúsky. Na kompost nepatria ani celé konáre. Rozkladali by sa totiž príliš dlho. Treba ich najskôr podrviť v drviči záhradného odpadu. Ak sme na jar ostrihali stromy a vetvy z nich niekde uložili, môžeme ich rozštiepkovať alebo prejsť cez drtič.
Dôležitosť vlhkosti a prevzdušnenia
Prístup vzduchu a vody je ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje rýchlosť dozretia kompostu. Vďaka vlhkosti a dostatku vzduchu sa začnú mikroorganizmy množiť, a tým pádom aj prispievame k rýchlejšiemu dozretiu kompostu. Aby kompost správne pracoval, potrebujeme, aby bol vzdušný. Okrem vrstvenia treba kompost aspoň jeden- až dvakrát za mesiac dôkladne prehádzať alebo prekopať. Správny kompost by sa mal aspoň dvakrát prehádzať - to je to záhradkárske fitko. Musíme celú hromadu prehodiť na druhé miesto, preto sa pri zakladaní kompostu robia napríklad tri ohrádky. Do jednej ukladáme materiál a zvyšné dve sú na prehadzovanie. Z tej poslednej potom vyberáme hotový materiál. Mnohé moderné kompostéry disponujú kľukou, ktorá kompost premieša, a tým dodá dostatok vzduchu. Polievanie kompostu je taktiež dôležitou súčasťou procesu.
Prečo kompostovať?
III. Čo patrí a čo nepatrí do kompostu
Vhodné materiály
Do kompostéra môžeme vkladať mnoho rôznych prírodných materiálov. Musíme mať však na pamäti, že rôzne druhy materiálov zrejú rôzne dlhý čas. Vhodné sú:
- Lístie (väčšina lístia sa dá bez problémov skompostovať)
- Tráva (pri aplikácii trávy musíme kompost prehadzovať, aby nedošlo k zapareniu a plesni)
- Zemina z kvetináčov
- Zvyšky ovocia a zeleniny, sečka
- Podrvené konáre, piliny, kôra a ďalšia drevená hmota
- Škrupiny z vajec, škrupiny z orechov
- Odumreté odrezky z rastlín (napr. z ruží)
- Bylinné výhonky stromov a krov
- Popol zo spaľovania dreva (ak má niekto kotol na biomasu, je veľmi vhodný a patrí do hnedej zložky, ktorá upravuje pomer uhlíka a dusíka)
- Kávová usadenina, vňate
- Kartónový papier (kartón je vytvorený z celulózy zo stromov a krásne sa v ňom rozloží)
Nevhodné materiály
Určite by sme do kompostu nemali dávať:
- Oleje, tuky, živočíšny odpad, kosti, mäso alebo zvyšky z mäsa. Tieto veci ho degradujú a priťahujú organizmy, ktoré v komposte nechceme.
- Šupky z citrusových plodov (je to pomerne zložitý materiál, pre skúsenejších)
- Napadnuté/choré rastliny zo záhrady, napríklad jablká napadnuté moniliózou. Kompost a procesy prebiehajúce v ňom si s touto chorobou ťažko poradia.
- Trávu ošetrenú herbicídmi. Ak ošetrujete trávnik proti dvojklíčnolistovým burinám, častokrát viackrát za sezónu, túto trávu určite do kompostu nedávajte, alebo sa zmierte s tým, že kompost budete využívať až po dvoch rokoch. Veľké množstvo reziduálnych zvyškov po herbicídoch môže obmedziť v raste aj paradajky alebo inú zeleninu, ktorú v záhrade máme.
- Popol z uhlia je úplne nevhodný do kompostu.
- Veľké množstvo zhnitého ovocia. Keď tam vysypeme hromadu zhnitých jabĺk, nedochádza k suchému rozkladu, ale ku kvasnému procesu a ten v komposte nechceme. Môžeme pridať časť jabĺk, ale určite nie z celej záhrady, to by celý kompost zdegradovalo. Stále musíme mať na mysli, že ak pridáme jeden kotúč jabĺk, musíme pripraviť tri kotúče suchého materiálu, s ktorým to premiešame.
- Orechové lístie (je všeobecne známe, že orechové lístie sa do kompostu nedáva, je úplne nevhodné).
- Vápno (nemali by sme používať vápno priamo do kompostu).
- Močovina (jej úlohou je len mierne rozbiť štruktúru rastlín a zrýchliť aktivitu mikroorganizmov, avšak nie je odporúčaná).
Na druhej strane, ak máme dobre založený kompost, v jeho centre sú pomerne vysoké teploty, okolo 50 až 70 °C, ktoré dokážu veľa choroboplodných zárodkov zahubiť a zároveň obmedziť klíčenie burín.
IV. Urýchlenie procesu kompostovania
Kompostovanie je však pomerne zložité a môže byť aj veľmi zdĺhavé, a to v prípade, keď nie sme dostatočne oboznámení o pravidlách kompostovania. Pri správnych podmienkach môže kompost vzniknúť už za niekoľko mesiacov. Ako dlho vlastne trvá, kým je kompost hotový? Huby, baktérie a živočíchy ho dokážu vytvoriť z rastlinného odpadu asi za rok. Kompostovanie viete urýchliť tým, že sa oň budete dobre starať. Okrem už spomenutého drvenia materiálu a pravidelného prehadzovania existujú aj ďalšie metódy.
Prírodné urýchľovače a živé organizmy
Na urýchlenie kompostovania môžeme použiť aj tzv. „zapaľovač“ kompostu. Zaujímavou alternatívou je aj vermikompostér, ktorý funguje na princípe viacerých nádob, v ktorých žijú tzv. kalifornské dážďovky. Aj keď nemáme vermikompostér, násadu dážďoviek môžeme pridať priamo do záhradného kompostu. Nemusíme sa báť, že by sa nám rozbehli po záhrade. Práve naopak, budú sa zdržiavať len v priestore kompostovaného materiálu a navyše ho spracujú veľmi rýchlo a efektívne. V prípade, že kompost založíme teraz na jeseň a pridáme napríklad dážďovky, v zime sa proces kompostovania trošku utlmí, pretože sa ochladí. Napriek tomu, ak je kompost správne založený, vo vnútri proces stále prebieha. Kalifornské dážďovky, ktoré máme v komposte, sa sústredia do stredu hromady, pretože je tam stále teplo. Po okrajoch sa však proces zastaví.
Domáci urýchľovač z droždia
Naučíme vás, ako si domáci urýchľovač vyrobiť z bežných ingrediencií. Za pár drobných vám z organického odpadu vyrobí kvalitný kompost. Aby sme to dosiahli, najskôr si pripravíme základný roztok: na 1 liter teplej vody (30-40 stupňov) pridáme niekoľko lyžíc cukru a premiešame. Potom pridáme 500 g droždia (áno, pol kila), najlepšie čerstvého, dobre premiešame. Droždie necháme 15 - 20 minút „prebudiť“. Pol kila droždia sa zdá na prvý pohľad veľa, ale výsledný roztok sa bude ešte riediť. Výsledný roztok zriedime vodou v pomere 1:10 a každú z vrstiev pri ukladaní kompostu zalejeme. Toto množstvo kvasiniek sa v našom prípade použije na 1 meter kubický kompostéra.
Komerčné urýchľovače
Ďalším spôsobom zrýchlenia procesu pri vrstvení je pridanie mikroorganizmov. Novú vrstvu môžeme naočkovať mikroorganizmami, ktoré aktívne rozkladajú celulózu a začnú rýchlo pracovať. Nazývame ich urýchľovače, pretože celý proces kompostovania vedia skrátiť až na polovicu. Urýchľovače kompostu môžeme aplikovať v chemickej forme, ale napr. aj aplikovaním živých organizmov.
Všetky urýchľovače obsahujú množstvo mikroorganizmov a baktérií. Niektoré majú pridanú aj výživu na naštartovanie procesu rozmnožovania týchto mikroorganizmov, pretože našou úlohou je rýchlo pokryť materiál baktériami a mikroorganizmami, ktoré začnú rozkladať rastlinné zvyšky. Vo chvíli, keď pridávame novú vrstvu, potrebujeme ich naraz veľké množstvo. Urýchľovače sú vhodné už pri zakladaní kompostu aj pri jednotlivom vrstvení. Keď začíname s kompostom, je vhodné urobiť spodnú vrstvu z vetvičiek a urýchľovač pridať pri každej ďalšej vrstve. To znamená, pri zakladaní pridáme mikróby, aby sa proces poriadne rozbehol, a s každou novou 30 cm vrstvou ich zľahka doplníme. Takto nám celý proces prebehne omnoho rýchlejšie. Niektoré prípravky sú špeciálne tým, že obsahujú mikroorganizmy, ktoré dokážu pomerne rýchlo rozkladať aj opadané lístie.
Aplikácia urýchľovačov na lístie funguje tak, že nahrabeme lístie na zeleninový záhon v približne 20 cm vrstve a posypeme urýchľovačom. Následne ho zapracujeme do pôdy, zaryjeme alebo prejdeme rotavátorom. Zmiešaním s pôdou, ktorú máme na záhone, zrýchli urýchľovač rozkladné procesy a na jar je lístie rozložené.
V. Hotový kompost a jeho využitie
Ako spoznať vyzretý kompost?
Kompost je vyzretý vtedy, keď v ňom nie sú vidieť nerozložené rastlinné zvyšky, vôňou pripomína lesnú pôdu, má tmavú farbu a kyprú konzistenciu. Hotový kompost je veľmi tmavý, drobivý a má zemitú vôňu. Správny kompost je drobivý, voňavý a nadýchaný ako babičkin perník.
Kedy vyberať kompost a ako ho využiť?
Najlepšie je vyberať ho na jar. S kompostom môžeme ďalej pracovať tak, že ho zmiešame so zeminou a vrstvíme na záhony. Tento materiál je bohatý na živiny a dá sa povedať dosť ostrý. Mali by sme ho preriediť, primiešať záhradnú zeminu a urobiť si vlastný naočkovaný, „nadupaný“ substrát. Do kompostu priamo nevysádzame, pokiaľ nie je napríklad 3 až 4-ročný, ktorý na záhrade chvíľku ležal. Dobre pripravený kompost je bohatý na živiny, pôdny život a mikroorganizmy, ktoré nám pomáhajú pri produkcii v záhrade.
VI. Riešenie bežných problémov
Nepríjemný zápach
Nepríjemný zápach je dôkazom toho, že procesy neprebiehajú správne. Zápach väčšinou vzniká pri nedostatku kyslíka alebo nadmernej vlhkosti. Nie je tam dostatočný prístup vzduchu alebo obsahuje zložky, ktoré do kompostu nepatria, najčastejšie živočíšne zvyšky. Ďalším problémom môže byť aj veľké množstvo zeleného odpadu, ktorý je bohatý na vodu a dusík. Ak necháme pokosenú trávu dva-tri dni zvädnúť a potom ju zhrabeme, získame úplne iný materiál. Vtedy ho môžeme použiť ako hnedú zložku v komposte. Správny kompost vonia a necítime z neho žiadne kvasenie.
Hmyz a hlodavce
Ak do kompostu nebudeme dávať pečivo a zvyšky, ktoré lákajú hlodavce, nebudú mať dôvod sa tam sťahovať. Kompost ich primárne láka práve vtedy, ak tam umiestnime materiál, ktorý je pre ne príťažlivý. Hlodavce láka v komposte najmä pečivo a zvyšky.
Vysychanie kompostu
Keď nám kompost schne, je to problém. Našou úlohou je udržiavať kompost stále stabilne vlhký. Aspoň počas letných horúčav, pri polievaní záhonov, pridáme 2 - 3 kanvice aj do kompostu, aby sa udržiaval prirodzene vlhký. Ideálne tak, aby na ňom nestála voda a zároveň vrchná vrstva nevysychala. Môžeme pridať viac vlhkej zelenej vrstvy alebo ho treba polievať.
Oživenie stagnujúceho kompostu
Ak máme pocit, že kompost prestáva žiť, ideálne je ho prevrstviť, prekopať a premiešať vrstvy, ktoré v ňom sú. Základné pravidlo je, že by sa mal každý kompost aspoň dva až trikrát prehádzať. Tak sa spozná aktívny a skvelý záhradkár, ktorý neľutuje energiu, ktorú vynaloží na prehadzovanie kompostu. Odmenou je nádherný materiál, ktorý nám vznikne. Druhý spôsob, ako môžeme proces urýchliť, je pridať už spomínané kalifornské dážďovky, ktoré rozložený materiál veľmi rýchlo spracujú. Ďalším spôsobom zrýchlenia procesu pri vrstvení je pridanie mikroorganizmov.