Kompostovanie sa stáva čoraz populárnejšie aj vo veľkých mestách, čo je veľmi pozitívne, pretože takmer polovicu zmesového komunálneho odpadu na Slovensku tvorí bioodpad. Hoci povinnosť zabezpečiť triedenie kuchynského bioodpadu pribudla obciam už k 1. januáru 2021, mnohé s tým ešte nezačali, spoliehajúc sa na prechodné obdobie bez pokút a hľadajúc najlepšie riešenie pre svoju obec. Zároveň dve najväčšie mestá - Bratislava a Košice - dostali odklad až do roku 2023. Zatiaľ väčšina kuchynského odpadu na Slovensku stále končí na skládke spolu s ostatným zmesovým odpadom z čierneho kontajnera, kde pri rozklade tvorí metán, ktorý je až 25-krát silnejší skleníkový plyn ako CO2.
V tomto článku sa budeme venovať hlavne zakladaniu komunitných kompostovísk, ktoré predstavujú jednoduchý a relatívne lacný spôsob kompostovania. Navyše, komunitné kompostovanie má obrovské plus - buduje komunitu.
Prečo zakladať komunitné kompostovisko?
Čoraz väčšiemu počtu občanov záleží na tom, aby bol biologicky rozložiteľný odpad využitý ako opätovný zdroj živín - kompost a nekončil na skládke. Kompostovanie v záhrade pri rodinnom dome je síce jednoduchšie, no otázka spracovania bioodpadu z bytoviek zostáva aktuálna. Vybudovanie komunitného kompostoviska sa stáva trendom v mestách, ale aj obciach s väčším počtom bytových domov. Štatistiky hovoria, že takmer 50 % nášho komunálneho odpadu tvorí biologicky rozložiteľný odpad. Z takého odpadu vieme správnym prístupom vytvoriť kvalitný kompost pre členov komunity. Komunitné kompostovanie nielen prispieva k zlepšovaniu stavu životného prostredia, ale má aj ďalšie prínosy, ako je budovanie a zlepšovanie komunitných vzťahov a samozrejme aj vzdelávací aspekt pre ďalšie generácie.
Legislatívne a administratívne požiadavky
Komunitné kompostovanie má však aj svoje nevýhody. Tou hlavnou je zdĺhavý proces založenia, pretože komunitné kompostovisko by malo byť povolené a oficiálne registrované samosprávou. Zároveň kompostovisko musí spĺňať podmienky podľa §15 všeobecne záväzného nariadenia hl. mesta SR Bratislavy č. 6/2020 (alebo č. 18/2023, ak je aktuálnejšie). V Bratislave vydáva toto povolenie Magistrát hlavného mesta SR Bratislava na základe Žiadosti o zriadenie komunitného kompostoviska.
Krok za krokom: Ako založiť komunitné kompostovisko
1. Výber vhodnej lokality
Predtým, ako sa rozhodneme pre komunitné kompostovanie, je kľúčové vybrať vhodné miesto. Lokalita by mala zabezpečovať ochranu proti priamemu slnečnému žiareniu, dažďu a silnému vetru. Malo by byť blízko pri bytovke, no zároveň by nemalo byť vedľa detských ihrísk, športovísk, vodného zdroja či tam, kde by zavadzalo pozemnej komunikácii. Kompostéry je vhodné umiestniť na ploche v blízkosti obytného domu tak, aby neprekážali v bežnom živote ostatných obyvateľov.
2. Preverenie vlastníctva pozemku a získanie súhlasov
Po výbere vhodného miesta na kompostér je potrebné zistiť, komu patrí pozemok, na ktorom by mal stáť. To sa dá veľmi jednoducho urobiť, napríklad prostredníctvom online máp katastra.
Pozemok patrí súkromnej osobe
V takomto prípade je potrebné získať povolenie na umiestnenie kompostérov priamo od vlastníka pozemku.
Pozemok patrí najbližšiemu bytovému domu
Musíte získať písomný súhlas nadpolovičnej väčšiny obyvateľov. Hoci je to pracné, táto možnosť má obrovskú výhodu: keďže máte ako obyvatelia bytovky vzťah k pozemku so zeleňou, môžete požiadať mesto o pridelenie záhradného kompostéra ZADARMO. Stačí, aby správca nehnuteľnosti vyplnil žiadosť v mene obyvateľov a podal ju na Oddelení miestnych daní, poplatkov a licencií (napr. Blagoevova 9, Bratislava). K žiadosti je potrebné priložiť list vlastníctva a súhlas obyvateľov. Náklady na kompostér sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Pozemok patrí mestu (Magistrátu), ale je v správe mestskej časti
V Bratislave je táto možnosť najpravdepodobnejšia a bohužiaľ ňou sa celý proces trochu komplikuje. Budete potrebovať vyjadrenie od dvoch úradov.
3. Kontaktovanie úradov a podanie žiadosti
Ak váš vysnívaný pozemok patrí mestu (Magistrátu), ale je v správe mestskej časti, odporúčam rovno kontaktovať mestskú časť so svojím zámerom, ideálne Oddelenie životného prostredia, a žiadať o povolenie.
4. Technický a grafický návrh kompostoviska
Súčasťou žiadosti o zriadenie komunitného kompostoviska je aj "technický a grafický návrh kompostoviska". Najjednoduchšie je odfotiť niektoré z existujúcich komunitných kompostovísk v Bratislave a pridať popis technického riešenia, ktoré zohľadňuje požiadavky uvedené v § 15 všeobecne záväzného nariadenia hl. mesta SR Bratislavy.
5. Informovanie a zapojenie komunity
Informujte susedov o svojom zámere zriadiť komunitné kompostovisko a pozvite ich, aby sa pridali. Môžete to vybaviť osobnou návštevou alebo vyvesiť do vchodu krátky oznam. Dajte tam aj jasný termín na vyjadrenie. Osveta na nástenkách bytových domov s informáciami a fotografiami môže byť formou motivácie, aby sa k vám pridali susedia. Môžete ich informovať, kde kompostér nájdu, prečo je dôležité kompostovať v mestách a čo do kompostéra môžu vyhodiť.
6. Vzdelávanie a rola Kompostmajstra
Komunitné kompostovanie na sídlisku si vyžaduje správny prístup. Každý člen komunity zapojený do komunitného kompostovania musí absolvovať školenie, aby vedel ku kompostovaniu správne pristupovať. Ako zakladateľ kompostoviska budete pravdepodobne aj tzv. Kompostmajster, zodpovedný za správny chod kompostoviska a zaškolenie nových členov komunity. Ak si netrúfate na funkciu Kompostmajstra, môžete využiť externé služby, ktoré vám pomôžu s inštaláciou kompostoviska, vyškolením komunity a následnou pravidelnou starostlivosťou o kompostovisko.
7. Zabezpečenie financií a materiálu
Následne ešte musíte zohnať financie na nákup kompostérov a ostatného materiálu, ako sú zámky a pletivo s kotvami na zabezpečenie kompostérov, nástroje na prekopávanie kompostu a možno sito na finálne preosiatie. Po splnení týchto bodov vám už ostáva iba počkať 45 dní na stanovisko Magistrátu.
Zásady správneho komunitného kompostovania
Kompostovanie je prírodný, človekom riadený a kontrolovaný proces za prístupu vzduchu, pri ktorom dochádza k rozkladu bioodpadu pomocou mikroorganizmov a pôdnych organizmov. Z biologických odpadov tak vzniká kompost - organické hnojivo, ideálne pre pestovanie rastlín. Kompostovanie teda nie je len likvidácia biologických odpadov, ale cielený proces výroby kompostu.
O kompostovaní #4 - Ako sa starať o kompost počas roka?
Čo patrí a nepatrí do kompostéra?
Pre vytvorenie kvalitného kompostu je dôležité v kompostéri rovnomerne premiešavať šťavnatý (dusíkatý) materiál, ako sú zvyšky z ovocia, zeleniny, predzáhradiek alebo verejnej zelene, spolu so suchým (uhlíkatým) materiálom, napríklad drevná štiepka, listy, piliny, ktorý sa bežne v domácnosti netvorí. Komunita si ho môže pripraviť do zásoby a po každom vložení zelenej zložky primiešať hnedú.
Čo do kompostu rozhodne nepatrí: odpad živočíšneho pôvodu, varené jedlá, mliečne výrobky, rôzne obaly, textil, oleje, rastliny napadnuté chorobami. Tieto materiály môžu spôsobovať zápach, prilákať škodcov a spomaliť proces kompostovania.
Umiestnenie a zabezpečenie kompostérov
Pri inštalovaní kompostérov treba dbať na nenáročnosť vkladania bioodpadu. Pred inštalovaním je vhodné umiestniť pod kompostéry pletivo a zabezpečiť plochu proti vniknutiu hlodavcov alebo iných zvierat do vnútra kompostéru. Kompostér určený na komunitné kompostovanie musí byť dostatočne zabezpečený pred voľne žijúcimi a domácimi zvieratami, aby neroznášali odpad po okolí a tiež kvôli možným ochoreniam. Ideálnym riešením je zabezpečiť ho z každej strany, pričom nesmieme vynechať aj jeho spodnú stranu. Komunitné kompostéry sú uzamykateľné a bioodpad môžu vkladať len členovia komunitného kompostoviska. Na kompostér je užitočné umiestniť zoznam toho, čo do kompostéra patrí a čo nie.
Výber a kapacita kompostérov
Podľa počtu zapojených domácností je potrebné vybrať dostatočne veľký a kvalitný kompostér, ideálne s čo najväčším počtom prevzdušňovacích otvorov. Na 10 obyvateľov sa odporúča jeden 1100-litrový kompostér, napríklad JRK SMART. Je možné zvoliť aj kombináciu viacerých kompostérov, kde sa postupne hromadí bioodpad, a ich veľkosť prispôsobiť počtu zapojených obyvateľov. Odporúčame vybaviť domácnosti košíkmi na bioodpad s kompostovateľnými vreckami.
Výhody komunitného kompostovania
Okrem vytvorenia kompostu, ktorý môžete použiť vo svojej predzáhradke, pri presádzaní kvetov, v komunitnej záhrade, alebo dokonca ponúknuť susedným bytovkám, má komunitné kompostovanie množstvo ďalších výhod:
- Ekologický prínos: Znižuje množstvo bioodpadu končiaceho na skládkach a tým redukuje tvorbu metánu, silného skleníkového plynu.
- Vzdelávací aspekt: Učí obyvateľov správne zaobchádzať s bioodpadom a prispieva k environmentálnemu povedomiu.
- Budovanie komunity: Podporuje sociálnu interakciu a spoluprácu medzi susedmi.
- Produkcia kvalitného hnojiva: Vytvorený kompost je cenným organickým hnojivom, ktoré zlepšuje kvalitu pôdy. Dobrým pomocníkom pri kompostovaní nám môžu byť kalifornské dážďovky.
Príklady komunitných kompostovísk na Slovensku
Viacero miest na Slovensku už úspešne prevádzkuje komunitné kompostoviská. Napríklad v Lamači momentálne fungujú štyri komunitné kompostoviská, pričom prvé vzniklo už koncom roka 2018. Ďalšie sa nachádzajú na Studenohorskej ulici a na Heyrovského ulici. Záujem o komunitné kompostovanie je veľký a neustále sa hlásia ďalší záujemcovia, čo naznačuje potrebu rozširovania týchto iniciatív.
tags: #ako #zalozit #komunitne #kompostovisko