Pre správne pestovanie, rast, vitalitu a dobrú kondíciu bonsajov je dôležité vybrať správny pestovateľský substrát. Mal by umožniť drevine dobre sa zakoreniť, prijímať dostatok vody i živín a pritom nepodliehať hnilobným procesom. Ak zemina nie je dostatočne ľahká a vzdušná, je lepšie použiť zeolit. V žiadnom prípade nesaďte strom z prírody rovno do bonsajovej misky! Vyhnete sa tak mnohým sklamaniam.
Zostaňme však pri bonsajoch, ktoré sa už dlhšie pestujú v bonsajových miskách alebo menších kontajneroch, a venujme sa ich presádzaniu. K problematike yamadori sa ešte dostaneme neskôr v našom magazíne, a aj na ďalších seminároch Nitrianskej bonsajovej školy.
Výber správneho substrátu pre bonsaje
Najvhodnejším univerzálnym substrátom na pestovanie bonsajov je jednoznačne japonská akadama. Jej prednosti využívajú a odporúčajú mnohí známi majstri v Japonsku i v Európe. My sami máme s jej používaním výborné skúsenosti. Presadením do čistej akadamy sa dokážu stimulovať k rastu i oslabené, neduživé stromy.
Významnými vlastnosťami akadamy sú jej vzdušnosť a ľahkosť, ktoré umožňujú dokonalé prekorenenie drevín v substráte. Tak hustú a homogénnu koreňovú sústavu, aká vzniká pestovaním bonsajov v akadame, je ťažké dosiahnuť v bežných zemitých substrátoch.
Akadama sa do Európy vozí z Japonska, kde sa ťaží a spracováva najmä na bohatých ložiskách červených ílov hory Akayi, ležiacej na ostrove Honšú severne od Tokija. Akadama (Červená zem) sa po povrchovej ťažbe zhruba tri týždne pomaly suší, krytá prístreškami z fólie. Základ substrátu sa prevracia, drví, triedi, balí a expeduje k pestovateľom do celého sveta.
Zrná akadamy výborne prijímajú vodu, pozvoľna ju uvoľňujú do medzipriestorov substrátu ku koreňom rastliny a udržujú tak vhodnú mikroklímu rastu. Akadama neobsahuje výživné mikroelementy, preto je nevyhnutné bonsaje pravidelne hnojiť organickými, najlepšie pozvoľna sa uvoľňujúcimi hnojivami. Nedá sa to však označiť za jej nedostatok, skôr naopak. Živiny sa denným polievaním rýchle vymývajú i z černozemných substrátov a pravidelné hnojenie je pre bonsaje v každom prípade nevyhnutné. Neutrálna akadama je pre pravidelné hnojenie ideálne vhodná a prehľadná aj preto, že výživové elementy hnojiva akadama výborne naviaže a pritom udržuje stálosť prostredia.
Presádzanie do akadamy
Korene dreviny pred presadením do akadamy dokonale vymyjeme od predchádzajúcej zeminy (pozor na dreviny, ktoré majú na koreňoch potrebnú mykorízu) a čisté upevníme drôtmi o dno misky vysypanej vrstvou hrubozrnnejšej akadamy. Strom musí byť v substráte pevný a nepohyblivý. Nestačí korene len jednoducho zasypať.
Pomocou drevenej paličky sa snažíme do objemu misky dostať čo najviac akadamy, a ak používame dve frakcie, tak hrubozrnnejšiu akadamu doplníme ešte drobnejšou frakciou. Rýchlymi pichavými pohybmi paličky sa akadama zahustí tak, že budeme prekvapení, koľko sa jej do misky vojde.
Ak môžeme, volíme pre pestovanie drevín v akadame radšej hlbšie misky, aby sme zabránili jej prudkému presychaniu počas slnečných letných dní. Vlhká akadama je tmavá, čo je výborným indikátorom dostatočného polievania. Bonsaje v akadame neprepolievate, pretože voda sa viaže len v granulách substrátu a z voľných priestorov jej prebytok ľahko odteká.
Akadama je výborná aj na zakoreňovanie odrezkov a klíčenie semien, pretože vznikajúcej koreňovej sústave nekladie žiadne prekážky a ideálne podporuje jej rast. Treba počítať s tým, že po dlhšom čase sa akadama drví na prach a treba ju vymeniť. Napriek tejto spotrebnej tendencii jej hojné využívanie vrele odporúčame.
Alternatívne substráty a ich vlastnosti
NÁŠ TIP: Akadama sa v ideálnom prípade používa čistá bez akýchkoľvek prímesí. Napriek tomu niektorí autori píšu o jej premiešaní s inými substrátmi (černozemou, rašelinou, pieskom, záhradnou zeminou...). V tom prípade sa však vlastnosti výslednej zmesi menia a akadama stráca svoju ideálnu vzdušnosť. A hoci sa takéto substráty tvoria predovšetkým z úsporných dôvodov, pre pestovateľa je skôr finančnou stratou prisypať akadamu do zemitého substrátu.
Japonci často využívajú ako doplnok pestovateľských substrátov rozdrvený lávový kameň alebo piesok, ktorý výborne viaže vodu a je jemne porézny.
Kanuma
Kanuma je vynikajúcim japonským vulkanickým substrátom na pestovanie azaliek a rododendronov. Ťaží sa v okolí mesta Kanuma neďaleko Tokya. Oblasť Kanuma sa vďaka dostupným ložiskám a ťažbe tohto jedinečného substrátu stala zároveň aj centrom pestovania azaliek. Stojí za to pri návšteve Japonska navštíviť toto miesto, kde sme videli rozsiahle zbierky i obchody s precízne pestovanými a tvarovanými azalkami so širokými koreňovými nábehmi nebari. Všetky sú, samozrejme, sadené do čistej hustej kanumy, ktorú podobne ako akadamu do bonsajových misiek bonsajisti poctivo nabíjajú bambusovými alebo drevenými paličkami.
Kanuma je tvrdšia ako akadama, má kyslejšie pH a je typickej bledožltej farby.
Kiryu
Kiryu je pôvodný japonský vulkanický substrát mimoriadne vhodný pre pestovanie ihličín (najmä pre druhy Pinus a Juniperus). Svojím kyslejším pH a bohatším obsahom minerálnych látok podporuje ich zakorenenie a rast. Ihličnaté stromy, ktoré nie sú v dobrej kondícii a vyžadovali by na niekoľko rokov vysadenie do voľnej pôdy, aby sa dostali opäť do ideálnej kondície a rovnováhy, môžeme alternatívne zasadiť do hlbšieho kontajnera s kiryu. V tomto priaznivom substráte pri dobrej starostlivosti strom opäť zosilnie po 2-3 rokoch.
NÁŠ TIP: Akadama a kiryu sa vzhľadom na svoju štruktúru môžu miešať.
Keto
Keto (Ketotsuchi) je čierny hutný japonský lepivý íl. Bonsajisti ho ocenia najmä pri výsadbe bonsajov na strmé vertikálne skaly a na ploché kamene. Keto správnej konzistencie je výborné na modelovanie okrajov oblasti s pôdnym substrátom.
Zeolit
Veľmi zaujímavým substrátom, ktorý už roky testujeme pre pestovanie bonsajov a ďalších rastlín, je zeolit. Má pôvabnú, inšpiratívnu tyrkysovomodrú farbu a výborné vlastnosti, podporujúce dobrý rast a zakoreňovanie rastlín. Predpokladáme, že keby tak krásny a kvalitný substrát poznali dávni Japonci, prenikol by ich umením, kultúrou a estetikou minimálne tak, ako mysticky čierne vulkanické kamene tvoriace základ nejednej japonskej záhrady.
Zeolit sa však ťaží na našom území a je jedným zo vzácnych darov prírody, ktoré dnes ešte zrejme nevieme dostatočne oceniť. Vytvoril sa hydrotermálnou premenou vulkanického skla v priebehu miliónov rokov ako minerál so zvláštnou štruktúrou a vlastnosťami. Jeho podstatnou súčasťou je klinoptilolit (kryštalický hydratovaný alumosilikát alkalických kovov a kovov alkalických zemín, Ca, K, Na, Mg). V zeolite je ho 55-60%. Má zvláštnu, veľmi charakteristickú priestorovú štruktúru s veľkým výskytom dutých priestorov pospájaných kanálikmi a trojrozmernú alumosilikátovú kostru zloženú z tetraedrov navzájom pospájaných cez atómy kyslíka.
V praxi to znamená, že má výborné vlastnosti ako pôdny substrát, hydroponický materiál, výborný selekčný sorbent, molekulárne sito, katalyzátor a má svoje využitie pri čistení pitných vôd a záhradných jazierok. Okrem toho sa ním dajú odstraňovať i naftové havárie a neutralizovať kyslé lesné pôdy.
Vráťme sa však k jeho využitiu ako pôdneho substrátu pre pestovanie bonsajov. Zeolit využívame v čistej forme bez prímesí napríklad na pestovanie fíkusov (Ficus retusa) a ďalších bytových bonsajov najmä v období, keď sa potrebujú dobre zakoreniť. Dá sa použiť ako obdoba japonskej akadamy, len pozor na ľahšie presychanie. Preto odporúčame dreviny v zeolite pestovať v hlbších miskách a upevniť ich drôtom o misku tak, aby sa pri manipulácii v sypkom zeolite vôbec nepohybovali. Odpar vody zo zeolitu sa zníži, ak na povrch substrátu uložíme vrstvu machu.
Zeolit výborne viaže vo svojej štruktúre vodu i organické hnojivá, pomaly ich uvoľňuje a umožňuje výborné a bezproblémové prekorenenie rastlín. Na rozdiel od akadamy, ktorá má ílovitý charakter, dal by sa zeolit opísať skôr ako drobný porézny kamenný substrát, ktorý sa tak ľahko nerozdrobí.
NÁŠ TIP: Odporúčame použiť zeolit ako súčasť pôdnych zmesí, v ktorých sa nám osvedčil oveľa lepšie ako akadama. Zeolit substrát prevzdušní, zľahčí a vybalansuje. Dá sa povedať, že v zeolite rastie všetko, čo naň padne. Či už sú to čerstvé semienka nohovcov (Podocarpus) alebo iných drevín, ale pozor, aj nežiaducich burín.
Klasická zemina
Klasikou v pestovaní bonsajov stále zostáva dobrá pôdna zmes zložená z ornice (černozeme), piesku a rašeliny v pomere 1:1:1. Môžeme použiť skompostovanú pareniskovú zeminu, alebo lesnú pôdu, ktorá je hlavnou výživovou zložkou zmesi. Premiešame ju s riečnym pieskom a s kyprou vláknitou rašelinou. Zmes je dobré preliať niekoľkokrát vriacou vodou, prípadne povariť vo veľkom hrnci, aby sa eliminovali buriny a choroboplodné zárodky, a potom ju ešte nechať asi 2 týždne sušiť na slnku a dobre odležať.
Túto základnú zeminu môžeme modifikovať podľa uváženia a vlastných skúseností. Môžeme do nej pridať viac piesku alebo zeolit (akadamu neodporúčame).
Základné princípy starostlivosti o bonsaje
Umenie pestovania miniatúrnych stromčekov má svoje korene v Číne, odtiaľ sa dostalo do Japonska a postupom času aj do západného sveta. Prináša so sebou viac než len pravidlá, ktoré treba dodržiavať pri pestovaní. Podľa skúsených bonsajistov pestovanie bonsajov nie je náročné. Napriek tomu mnohí ľudia spájajú bonsaje s prehnanou starostlivosťou, ktorú im treba venovať. Tvrdenie, že bonsaj je strom ako každý iný, si každý overí až na vlastnej skúsenosti.
Zálievka
Bonsaj by ste mali polievať pravidelne, ale nechajte pôdu trochu vyschnúť medzi zálievkami. Vo všeobecnosti sa odporúča polievať raz až dvakrát týždenne, v závislosti od druhu bonsaja a podmienok v interiéri. Nesmie byť ani premočený. Nepríjemným dôsledkom nedostatku vlahy môže byť zhadzovanie listov a postupné vysychanie rastliny, opačnou situáciou je premočený substrát, vtedy môžu začať korene zahnívať.
Bonsaje treba pravidelne zalievať, to znamená dopriať im výdatnú zálievku a nechať deň-dva, aby ju absorbovali (frekvencia zalievania závisí od viacerých faktorov, napríklad od svetla, umiestnenia, vlhkosti vzduchu, ročného obdobia a podobne). Ako spoznáte, že rastlinu treba zaliať? Keď je substrát na dotyk mierne vlhký, je ten správny čas.
Zatiaľ čo exteriérové bonsaje možno zalievať zvrchu, pri interiérových je postup trochu iný. Odporúča sa ponoriť misku s bonsajom do vody (až po okraj misky), nechať ju stáť vo vode približne desať minút, potom ju vybrať a umiestniť na pôvodné stanovište.
Pri organických substrátoch, keď trocha preschnú, čo sa dá zistiť zapichnutím špajdle do substrátu, treba polievať. Pozor na rovnomerné poliatie. Anorganický substrát treba poliať po celej ploche tak, aby spodkom misky pretiekla voda. Použiť sa dá krhla s jemnými kvapkami, alebo špeciálna násada na 2l PET fľašu, prípadne improvizovaná násada vyrobená z vrchnáka prederaveného horúcim špendlíkom na 15-20 miestach. Organický substrát sa polieva ľahšie, nakoľko voda sa postupne dostane všade. Zaliať sa tak dá hocijako. Keď už substrát drží spolu po viacerých poliatiach, je možné zalievať aj ponáraním celej misky do nádoby s vodou.
Svetlo a umiestnenie
Na otázku, kam umiestniť bonsaj v interiéri, je len jedna správna odpoveď - tam, kde bude mať dostatok denného svetla. Čím viac luxov, tým lepšie pre rastlinu. Ak stromček umiestnite niekde do kúta, hoci aj svetlej izby, nemusí to byť práve najšťastnejšie riešenie. Bonsaj by mal byť čo najbližšie k oknu.
So svetlom je to trochu komplikované aj pri exteriérových bonsajoch. Niektoré druhy, najmä okrasné listom či kvetom, treba zatieňovať, to znamená postaviť nad nimi striešku zo špeciálnej siete, ktorá prepúšťa od 20 do 80 % slnečného žiarenia. Takéto tienenie je nevyhnutné najmä počas letných horúčav. Veľmi háklivé sú napríklad javory - za jeden deň im po pobyte na priamom slnku môžu zhorieť listy.
Jasné nepriame svetlo: Väčšina bonsajov vyžaduje dostatok svetla, ale nie priame slnečné žiarenie. Umiestnite bonsaj na miesto, kde dostáva jasné, nepriame svetlo, ideálne k východne alebo západne orientovanému oknu.
Vlhkosť vzduchu
Najmä v panelákoch je vhodné bonsaj aj rosiť. Predovšetkým v zime počas vykurovacieho obdobia treba okolo rastliny vytvárať vlhkejšie prostredie. V lete roste stromček ráno a večer, cez zimu stačí ráno (aby nevznikali plesne na listoch).
Bonsaje bývajú často umiestnené na parapetnej doske, pod ktorou je radiátor - tu vzniká sálavý vzduch. Niektorým rastlinám neškodí, iné ho vyslovene neznášajú. Táto situácia sa dá vyriešiť tak, že na parapetnú dosku položíte väčšiu a hlbšiu plastovú alebo keramickú nádobu, do ktorej nasypete štrk a na dno nalejete vodu. Na to dáte misku s bonsajom.
Pri častom rosení sa na listoch môže vytvárať biely povlak (usádza sa na nich vodný kameň). Aj tento neduh sa dá vyliečiť - pomocou špeciálnych lakov na listy.
Vyššia vlhkosť vzduchu: Bonsaje potrebujú vyššiu vlhkosť vzduchu, najmä počas zimných mesiacov, keď je vzduch v interiéri suchší kvôli vykurovaniu. Zvýšte vlhkosť pomocou misky s vodou a kamienkami pod bonsajom, pričom korene nesmú byť ponorené vo vode.
Hnojenie
Bonsaje rastú v obmedzenom priestore, z ktorého dokážu veľmi rýchlo vyčerpať živiny, preto sú odkázané na ich pravidelný prísun. Interiérové bonsaje treba prihnojovať približne každých 14 dní v období od jari do jesene, cez zimu stačí raz mesačne. Pri exteriérových bonsajoch platí iný postup: v zime sa neprihnojujú.
Výber hnojiva záleží na druhu pestovaného bonsaja. Sú totiž hnojivá, ktoré podporujú kvitnutie, iné zase tvorbu plodov. Rozdeľujú sa na organické a chemické. Organické hnojivá sa od chemických líšia tým, že v pôde nezabíjajú mikroorganizmy, ktoré sú pre rastlinu prínosom. Pri chemických je to opačne - síce dodajú bonsaju potrebné živiny, ale na druhej strane môžu zničiť aj niektoré prospešné mikroorganizmy.
Najúčinnejší spôsob, ako rastline dodať dostatok živín, je tekutá zálievka - vtedy sa koreňový bal rýchlejšie nasýti živinami. Granuláty si dávajú načas - rozkladajú sa pomalšie, približne dva mesiace. Vďaka ich dlhodobému efektu ich netreba aplikovať často.
Pravidelné hnojenie pre zdravý rast: Používajte špeciálne hnojivo pre bonsaje a aplikujte ho každé dva týždne počas vegetačného obdobia (jar a leto). Toto hnojenie podporí silný rast a zdravý vývoj stromu.
Hnojiť je jednoduché. Špecializované bonsaj hnojivo neexistuje, je to iba marketing, aby sa klasické zriedené hnojivo so správnou nálepkou dalo predať 3x drahšie. Použiť sa dá hocijaké plnohodnotné hnojivo, tzn. obsahujúce NPK (dusík, fosfor a draslík). Fáza rastu, kedy potrebujeme, aby bonsaj rástol, napr. na dopestovanie obrastu, vetvičiek a pod. Vtedy treba hnojiť podľa návodu na hnojive.
Presádzanie a strihanie koreňov
Pri presádzaní sa redukuje koreňový bal (spravidla o jednu tretinu až polovicu, záleží na tom, ako je bonsaj vyvinutý - to môže byť spočiatku trochu problematické, ale základnú techniku možno zvládnuť aj pomocou odbornej literatúry, prípadne možno využiť služby bonsajcentier).
Rastlinu nevyživujú hrubé korene - tie plnia len nosnú funkciu. Sú to vlásočnice (tenké korienky), ktorými čerpajú živiny. Pri redukcii koreňov je preto dôležité zachovať aspoň polovicu vlásočníc. Staré suché a hrubé korene (bez vlásočníc) môžete pokojne odstrániť, tie sú pre rastlinu zbytočné.
Netreba zabúdať aj na to, že keď sa redukuje koreňový bal, treba ostrihať aj korunu, aby rastlina dokázala zvyškom koreňov vyživiť zelenú časť. A kedy presádzať? Dá sa to spoznať tak, že rastlinu aj s koreňmi bez problémov vyberiete z misky, pričom z balu neopadáva nijaká zemina - vtedy je koreňový bal prerastený a treba ho redukovať.
Tvrdenie, že bonsaj treba presádzať každý rok, nie je celkom presné. Závisí to od druhu stromčeka - niektoré rastú pomalšie, iné rýchlejšie.
Presádzanie každé 2 - 3 roky: Bonsaje je potrebné presádzať každé 2 - 3 roky, aby sa zabezpečil zdravý rast koreňov a vitalita stromu. Presádzanie je najlepšie vykonávať na jar, pred začiatkom intenzívneho rastu.
Strihanie koreňov: Pri presádzaní jemne zastrihnite korene, aby ste podporili zdravý a kompaktný rast.
Tvarovanie bonsaja
Procedúra tvarovania bonsajov chce cvik. Pravidelné strihanie vetiev i koreňov je u tejto rastliny však rovnako nutnosťou ako zalievanie. Pýtate sa teda, ako tvarovať bonsaje? Všetko sa odvíja od staroby a druhu bonsaja.
Tvarovaním je možné ovplyvniť tvar koruny a dĺžku vetiev bonsaja. Pri strihu preto rešpektujte prirodzený rast bonsaja tak, aby ste dosiahli vyvážený a harmonický tvar a strom nebol v prílišnom strese. Podľa odrody sa strih vykonáva pravidelne na týždennej či mesačnej báze v menšom rozsahu, alebo len raz ročne, za to však ráznejšie. Dôležité je priebežné odstraňovanie vetvičiek i púčikov pučiacich z kmeňa a koreňov.
U mladých bonsajov zaštipujeme drobné lístky do požadovaného tvaru koruny. Staršie, niekoľkoročné stromčeky s väčšími listami zaštipujeme cca tri lístky hlbšie oproti zamýšľanému tvaru koruny bonsaje. Vďaka týmto krokom bude mať bonsaj dostatok živín a síl na rast. Podstatný je nakoniec aj štýl tvarovania bonsaje. Voliť je možné od tradičnejších cez moderné až po menej obvyklé.
Základom úspechu je trpezlivosť. Bonsaj je skrátka umením vo svete záhradníctva a nárokuje si dávku starostlivosti aj času. Užívajte si preto už samotného procesu a pozorujte, ako sa strom postupne mení, rastie a vyvíja sa pod vašimi rukami.
Tvarovanie drôtom: Ak chcete usmerniť rast vetiev, môžete použiť jemný drôt na tvarovanie. Drôt obtočte okolo vetví a jemne ich nasmerujte do požadovaného smeru.
Rozdelenie bonsajov: Interiérové vs. Exteriérové
Každý, koho očaria bonsaje, začína rovnako. Veľa otázok a málo odpovedí na jednom mieste. Najlepšie je začať čítaním článkov na internete alebo zakúpených kníh.
Dostal som sa k bonsajom či už na fotke alebo na výstave, či v obchode a očarili ma. Dostal som darom od známeho bonsaj, hromadnú čínsku produkciu zakúpenú v záhradníctve alebo kvetinárstve. Toto boli 2 spôsoby, ako sa dostala k bonsajom väčšina z nás. Smutné je, že z informácií, ktoré sú pri nich spomenuté, nie je pravdivé vlastne nič. Z fikusu od starej mamy síce bonsaj môže byť, no veľmi rýchlo sa jeho vlastník zbadá, že je to iba ceruzkáč (označenie bonsaju, ktorý je tenučký ako ceruzka). Pestovať zo semiačka je fajn, no je to na dlhé roky, stačí podumať, koľko rástol ten fikus u starej mamy a to nezačal u nej ako semiačko.
Tiež nie je pravda, že všetky stromy sa dajú pestovať v byte či dome. No a ak sa čitateľ stal rovno vlastníkom bonsaju z kvetinárstva, tak predavač o ich pestovaní nevie nič, potrebuje ich udržať pri živote tak 2 mesiace, kým ich nepredá.
Exteriérové bonsaje
Exteriérové, čiže také, ktoré sa pestujú výhradne von, kde majú dostatočnú vzdušnú vlhkosť a potrebujú striedanie teplôt počas roka (tzn. v zime dormanciu, kedy si oddýchnu). Dnu môžu byť tak týždeň, inak to na nich začne zanechávať následky.
Najkrajšie výsledky sa dajú dosiahnuť s našimi drevinami a skôr či neskôr každý skončí pri ich pestovaní, napríklad aj na balkóne na sídlisku. Darí sa im totiž podstatne lepšie ako interiérovkám, pretože sú pestované v ich vlastných podmienkach.
Mrazy a zimná ochrana: Mnohí neskúsení pestovatelia sa obávajú, že bonsaje im vonku na záhrade v zime zamrznú. Ale opak je pravdou - v skutočnosti sú tieto rastliny prispôsobené na to, aby prežili mrazy. Na zimu sa odporúča obaliť misku s koreňovým balom a zakopať ju do zeme, tak bude rastlina chránená. Týka sa to všetkých exteriérových bonsajov, ktoré u nás rastú vo voľnej prírode, napríklad javor, dub, buk či borovica.
Interiérové bonsaje
Interiérové, čiže také, ktoré sa môžu pestovať v interiéri. Tieto pochádzajú z tropických alebo subtropických pásiem a dokážu odolávať zníženej vzdušnej vlhkosti (ktorá je v byte zvyčajne 40%, čo pripomína skôr púšť s 30% ako 80% von) a viac menej aj nedostatku svetla. Neznamená to teda, že musia byť dnu. V lete im veľmi dobre prospeje pobyt na balkóne či v záhrade.
Interiérové bonsaje skôr prežívajú ako prosperujú.
Príklady interiérových bonsajov
- Ficus (Fikus) - Jeden z najpopulárnejších bonsajov na pestovanie v interiéri. Fikusy sú odolné a dokážu prežiť aj v slabšom osvetlení.
- Carmona (Čaj fuki) - Tento bonsaj je známy svojimi drobnými bielymi kvetmi a lesklými, tmavozelenými listami.
- Crassula (Tlustica) - Tento sukulentný bonsaj je ideálny pre začiatočníkov, pretože vyžaduje menej vody a starostlivosti.
- Serissa (Serisa japonská) - Serissa je známa svojimi jemnými, drobnými kvetmi, ktoré môžu kvitnúť po celý rok.
- Zelkova (Jilm) - Zelkova je druh bonsaja, ktorý je známy svojimi jemnými listami a atraktívnym tvarom.
Filozofia a umenie pestovania bonsajov
Filozofia bonsajistického umenia je zobrazená v cykle, ktorým prechádza stromček počas celého roka. Tak ako všetko ostatné, aj bonsaj sa v priebehu času mení. Každý pestovateľ vie, že bonsaj je živé umelecké dielo, dokonalá miniatúrna kópia stromu rastúceho v prírode. Vytvoriť takýto verný obraz si vyžaduje nielen dobrý pozorovateľský talent, ale aj veľkú dávku trpezlivosti.
Bonsai nie je hocijaký okrasný stromček. Hoci je bezpochyby krásnym doplnkom do interiéru aj exteriéru, v ázijskej kultúre má aj svoj duchovný význam. Vyžaduje trpezlivosť, starostlivosť a hoci to môže znieť prehnane, tiež porozumenie.
Každá z odrážok je zásadné rozhodnutie, ktoré ovplyvní pestovanie a teda aj výber informácií, ktoré je potrebné získať. Inak sa tvarujú ihličnany a inak listnáče. Inak treba polievať malé a inak veľké stromy.
Nedá mi nespomenúť, že veľká väčšina bonsajistov sa zhodne, že toto hobby (pre niekoho aj práca) nie je o polievaní hotových bonsajov, ale o ceste k ich vytvoreniu. Ak teda čitateľ chce mať bonsaj, ktorý má v sebe niečo zo svojho majiteľa, najlepšie je nekupovať bonsaj hotový, ale začať napríklad z predpestovaného materiálu zo záhradníctva alebo bonsaj centra.
No nie je odveci si predtým vyskúšať aj pestovanie hotového kúsku za pár eur z kvetinárstva. Je to taký prvý test trpezlivosti a odhodlanosti pri tomto koníčku zostať.
Bonsaj (Bonsai), ktorý predstavuje miniatúrnu verziu stromu, je symbolom trpezlivosti, sústredenia a elegancie. Pestovanie bonsajov je nádherná zmes umenia a prírody. Pestovanie bonsajov v interiéri prináša do domova pokojný a harmonický prvok.
Cookies používame na zlepšenie vašej návštevy tejto webovej stránky, analýzu jej výkonnosti a zhromažďovanie údajov o jej používaní.