Cibuľa je neodmysliteľnou súčasťou našej kuchyne. Tomu, aby sa dostala na tanier, však predchádza správny spôsob sadenia. Bez cibule sa v kuchyni prakticky nezaobídeme. Ide o druhovo veľmi bohatú zeleninu. Aromatická a viac či menej štipľavá cibuľa tvorila odjakživa základ kuchyne. Konzumovala sa čerstvá, tepelne spracovaná aj zavarená. Poznali ju už starí Egypťania i Rimania, ktorých bojovníci sa jej šťavou dokonca potierali. Vraj aby im dodala silu, ktorú má.
Cibuľa v našej záhrade
Cibuľa kuchynská, latinsky Allium cepa, je cibuľová zelenina z rodu amarylkovitých, kam okrem iného radíme aj cesnak alebo pažítku. Cibuľa je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára malú cibuľku - sadzačku ako zásobný orgán. Rastlina je dvojročná až vytrvalá, ale bežne sa v záhrade pestuje ako jednoročná. Na spodnom konci robustnej dutej stonky nájdeme dužinatú cibuľu s vrstvami. Listy sú sediace, jednoduché a priliehajú k stonke. Cibuľa pravdepodobne pochádza zo strednej Ázie, avšak konkrétne miesto pôvodu nie je známe, pretože sa táto rastlina pestuje po celom svete už po stáročia.
Rôznorodosť odrôd
Jednotlivých odrôd poznáme viac než 30. Líšia sa svojou farbou, veľkosťou, chuťou i obsahom zdraviu prospešných látok. Odrôd cibule je veľa. Líšia sa od seba chuťou, farbou cibule, veľkosťou alebo dobou zberu. V obchodoch sa najčastejšie stretneme s cibuľou bielou, červenou, rezanou, so šalotkou či cibuľkou jarnou. Všetko menované však patrí pod druh Allium cepa.
- Zo skorých odrôd na letný zber sem patria najmä hybridné odrody Alba Regina, Aldato a Brenda.
- Z nehybridných odrôd sú to predovšetkým Alica, Argenta, Aroma a Banko.
- Z červených odrôd Karmen a Long Red Florence.
- Z bielych odrôd je populárna Ala, Albion F1 či Argenta.
Cibuľa šalotka, zimná a jarná cibuľka
Okrem bežnej kuchynskej cibule sa stretávame aj s jej variantmi a príbuznými druhmi:
- Cibuľa šalotka: Predtým bola považovaná za samostatný druh, dnes sa podľa odbornej literatúry jedná o variant cibule kuchynskej.
- Cibuľa zimná (Allium fistulosum): Hovorí sa jej aj vytrvalá a najviac sa pestuje v Ázii. Jej zelená vňať je bohatým zdrojom vitamínu C, je ho tam oveľa viac než v listoch klasickej kuchynskej cibule. Dá sa použiť do rôznych nátierok, krémov, polievok alebo šalátov, použitie je podobné ako pri pažítke. Aj ozimnej cibuli vyhovujú rovnaké pestovateľské podmienky ako cibuli kuchynskej, čiže slnečné a dobre vetrané stanovište, ako aj hlinitopiesočnatá pôda s neutrálnym alebo mierne zásaditým pH. Je dostupná najmä v podobe semien. Vysievame ju na jar alebo od začiatku jesene až do zimy. Pri neskorých výsevoch v októbri či začiatkom novembra záhon zakryjeme netkanou textíliou alebo čečinou či mulčom. Keďže prezimuje, zelenú vňať získame oveľa skôr, ako keď vysadíme na jar sadzačku.
- Jarná cibuľka: Nejde o samostatný druh, ale o názov zeleniny, ktorá sa pestuje zo semien a zberá ako mladá vňaťová cibuľa. Pestovanie cibule ako takzvanej jarnej cibuľky je v podstate rovnaké ako u klasiky. Odlišný je hlavne výber odrody a doba zberu. Jarné cibuľky sa obvykle pestujú zo semien, vysievame ich teda na jar. V rovnakom období ich tiež zberáme - semená by sme mali vysievať do záhona už v marci, aby bola vňaťová cibuľa do konca jari pripravená na zber. Jarnú cibuľku môžete vysiať aj do kvetináčov.
Možnosti pestovania cibule
Cibuľu teda môžeme pestovať buď zo semena, alebo priamo zo sadzačky. Oba postupy majú svoje výhody. Pri výbere spôsobu pestovania máte dve možnosti - sadzačka alebo semienka.
Cibuľa zo semena
Pestovanie cibule zo semena je náročnejšie, no prináša kvalitnejšie a trvanlivejšie plody. Tento spôsob je vhodný pre pestovateľov, ktorí chcú väčšiu kontrolu nad odrodou a výslednou kvalitou úrody. Cibuľa zo semien má intenzívnejšiu chuť a dlhšiu trvanlivosť. Výhodou tohto postupu je, že cibuľa zo semena vydrží dlhšie a lepšie sa skladuje cez zimu. Nevýhodou je pomalší počiatočný rast a potreba dôslednej starostlivosti v prvých fázach.
Cibuľa zo sadzačky
Cibuľu sadzačku vysádzame do prekyprenej pôdy. Cibuľa vypestovaná zo sadzačky je rýchlejšia a jednoduchšia cesta. Úrodu zozbierate skôr a rastliny lepšie zvládnu výkyvy jarného počasia. Výhodou sadzačky je skoršia úroda a jednoduchšie pestovanie. Tip z praxe: Do zeme dávajte stredne veľké cibuľky.
Príprava záhona a pôdy pre cibuľu
V oboch prípadoch - či už zo semien, alebo zo sadzačky - si musíme najskôr pripraviť záhon. Cibuľa citlivo reaguje na pôdu, neznesie burinu a vyžaduje, aby ste ju včas vybrali zo zeme a dobre vysušili. Záhon by mal byť úplne bez buriny, kyprý, vlhký a vyhnojený kompostom. Pred výsadbou je dôležité poriadne prekypriť pôdu a stanovisko pravidelne meniť - každý rok!
Ideálne stanovište a pôda
Rastline sa najlepšie darí na ľahších piesčito-hlinitých pôdach, ktoré sú zásobené živinami, dostatočne vlhké a majú pH 6,5 až 7,5. Cibuľa potrebuje dostatočný prístup slnečného svetla. Pre cibuľu sú dôležité otvorené polohy, kde sa hýbe vzduch. Záhon na pestovanie cibule musí byť dostatočne presvetlený, zároveň sa ale vyhnite celodennému priamemu slnku. Cibuľa vám prinesie bohatú úrodu, ak jej nájdete slnečné a teplé stanovisko s pôdou, ktorá sa dobre zohrieva. V studenej pôde bude náchylnejšia na ochorenia. Cibuľa zakoreňuje veľmi plytko. Potrebuje kyprú pôdu s pH od 6,0 do 7,0. Na uzavretých miestach cibuľa často trpí plesňovými ochoreniami.
Hnojenie a úprava pôdy pred výsadbou
Cibuľa patrí medzi plodiny druhej trate, preto záhon nehnojíme nikdy čerstvým hnojom. Pred výsadbou zapracujte do záhona dozretý kompost. V prípade cibule nepoužívajte maštaľný hnoj ani chlorid draselný, mohlo by dôjsť k spáleniu cibule. Vyhnite sa čerstvému hnoju: Čerstvý maštaľný hnoj cibuli vyslovene škodí. Zvyšuje riziko hniloby a láka škodcov. Záhon pred výsadbou obohaťte radšej o kvalitný kompost alebo organické hnojivo. V prípade, že je pôda vyčerpaná, pred výsadbou ju možno pohnojiť napríklad Cereritom. Ťažká pôda: V ťažkej a mokrej ílovitej zemi cibuľa trpí.
Striedanie plodín a susedia
Cibuľu nie je vhodné sadiť blízko kalerábu, hrachu a fazule. Ideálnym spoločníkom bude mrkva, uhorky, kôpor a hlávkový šalát. Pridajte do záhona mrkvu: Riadky cibule prestriedajte s mrkvou. Ako prevencia pred plesňou cibuľovou a ďalšími chorobami napádajúcimi cibuľovú zeleninu sa neodporúča pestovať na rovnakom mieste cibuľu, cesnak, pór či pažítku častejšie ako raz za päť rokov. Dobrým susedom pre cibuľu sú rastliny z čeľade kapustovité, ďalej majorán, ktorý zvyšuje odolnosť proti hubovým chorobám a podporuje jej výraznú chuť. Čo sa týka striedania plodín, nemala by sa pestovať v rovnakom záhone po cesnaku alebo póre, čím by sa stala náchylnejšia na choroby a škodce.
Termíny výsadby cibule
Sadenie cibule je možné ako na jar, tak aj na jeseň. Vo všeobecnosti je obľúbenejšia výsadba na jar. Väčšina záhradkárov volí jarné sadenie, a to platí pri sadení cibule sadzačky aj tej zo semena. Neriaďte sa kalendárom, ale tým, ako vyzerá pôda vo vašej záhrade.
Jarná výsadba
Jarná výsadba je častejšia. Semienka cibule môžete vysievať už koncom februára, najneskôr v prvej polovici apríla. Cibuľa klíči už pri teplotách okolo 2 °C, takže sa nemusíme báť ani skorého výsevu. Pri jarnej výsadbe ukladáme do zeme sadzačku od marca do apríla. Pôda už musí byť rozmrznutá, aby bolo možné vyhĺbiť dostatočne hlboké riadky a cibuľky prekryť kyprou zeminou. Sadzačky cibule sú na chlad náchylnejšie, preto je ich výsadba vhodná najskôr koncom marca. Jarný chlad cibuli neprekáža, naopak, v chlade si buduje silné korene. Sadzačky sadíme od druhej polovice marca až do mája. Pred výsadbou ich odporúčame niekoľko dní otužovať na chladnejšom mieste, kde ju prikryjete vrecovinou.
Jesenná výsadba (ozimná cibuľa)
Jesenná výsadba cibule má svoje výhody ako je väčšia ochrana pred chorobami, ale aj skorší zber. Ideálnym termínom je október. Sadzačku sadíme v októbri až do polovice novembra, tesne pred prvými mrazmi. Pre jesenné sadenie sú vhodné ozimné odrody cibule. Vykonávame ho tesne pred príchodom prvých mrazov. Je lepšie, ak osivo vyklíči až na jar, aby vzídené rastliny nezničili prvé holomrazy. Jesenná výsadba môže byť výhodou, ak máte záhradku v suchej oblasti a zároveň je problém so zálievkou. Cibuľa totiž na svoj štart využije aj jesennú a zimnú vlahu. Ozimné odrody zasaďte v októbri. Do zimy si vytvoria korene a na jar vám rýchlo vyženú zelenú vňať. Počas zimných mesiacov je cibuľu dobré prikryť vetvičkami, vrstvou rašeliny alebo popadaným lístím.
Technika sadenia cibule
Sadenie zo semena
Semená do záhona vysievame v prvej polovici marca až začiatkom apríla. Záleží na počasí, platí, že by sa semienka nemali ukladať do zamrznutej pôdy (s tou sa tiež ťažko pracuje). Vhodný čas na vysádzanie je v prvej polovici marca. Cibuľu zo semena vysievame do riadkov vzdialených 20 až 25 centimetrov. Hĺbka riadkov by mala byť 2 až 3 centimetre. Semená vysievame iba 2-3 centimetre pod povrch a opatrne zalievame, sú totiž drobné. Semienka sejeme do riadkov vzdialených minimálne 25 cm. Do hĺbky asi 2 - 3 cm. Riadky by od seba mali mať vzdialenosť asi 20 centimetrov, jednotlivé semená približne 8 centimetrov. Po vzídení ich nezabudnite vyjednotiť, aby si rastliny vzájomne nekonkurovali. Po tom, čo sa objavia 3 až 4 listy, rastliny pretriedime.
Sadenie sadzačky
Cibuľu sadzačku vysádzame do prekyprenej pôdy korienkami smerom dole. Nevkladáme ich príliš hlboko do zeme, vrcholky sadzačky po zahrabaní môžu trochu vytŕčať. Sadzačky vysádzajte korienkami nadol a tak, aby ich vrcholky trošku vytŕčali nad úroveň zeminy. Pri jarnej výsadbe sa sadzačka vysádza tak, aby vrchol cibuľky mierne vyčnieval nad pôdny povrch alebo bol len ľahko prekrytý tenkou vrstvou zeminy. Jednotlivé cibuľky sadíme od seba na vzdialenosť približne 5 cm, v radoch s medzerou minimálne 25 cm. Vzdialenosť medzi jednotlivými cibuľkami by mala byť aspoň 5 cm. Pri jarnej výsadbe cibuľky sadíme korienkami smerom dole do hĺbky asi 2 - 3 cm. Vzdialenosť medzi cibuľkami by mala byť 6 - 10 cm. Riadky by od seba mali mať vzdialenosť asi 20 centimetrov, jednotlivé sadzačky približne 8 centimetrov. Cibuľku chyťte korienkami nadol a jemne ju vtlačte do zeme. Špička cibuľky musí lícovať so zemou alebo z nej kúsok trčať.
Dôležitým rozdielom oproti jari je hĺbka výsadby na jeseň. Jesenná výsadba sa robí hlbšie ako tá jarná. Sadíme cca 8 cm do hĺbky korienkami nadol a 5 - 7 cm od seba. Riadky by mali byť od seba vzdialené 15 - 20 cm.
Sadenie cibule. 27. februára 2023
Starostlivosť o cibuľu počas vegetácie
Počas vegetácie sledujeme zdravotný stav rastlín. Cibuľa je na prihnojovanie nenáročná, v pôde by ale malo byť dostatok fosforu a draslíka. Keďže jej koreňový systém je slabý, pri výsadbe jej výrazne pomôžu mykorhízne huby, napríklad prípravok Symbivit. Tieto užitočné mikroorganizmy sa napoja na korene, zväčšia ich plochu a pomôžu cibuli lepšie čerpať vodu a živiny.
Zálievka
Cibuľa, podobne ako cesnak, nepotrebuje príliš vlhkú pôdu. Zálievka sa odporúča len v období sucha, v čase tvorby cibúľ až do začiatku ich dozrievania. Najintenzívnejšie zalievame cibuľu po výsadbe a pri raste prvých listov. Potom je potrebné závlahu regulovať, aby sme predchádzali napadnutiu plesňami. Počas sucha je vhodné záhony zalievať, inak vysadené cibule ostanú malé. Zalievame výdatnejšie, ale menej často. Slabá zálievka, ktorá zmáča listy a len tenkú vrstvu pôdy, je nielen takmer zbytočná, ale aj nebezpečná, pretože práve tento spôsob vedie k rozvoju hubových chorôb. Rastliny ocenia vyrovnaný vlahový režim v čase sucha od sejby do začiatku tvorby cibúľ. Pri sadzačke zavlažujeme od posadenia do začiatku dozrievania. Pozor si musíme dať pri zavlažovaní krátko pred zberom, najmä keď pestujeme cibuľu na uskladnenie.
Hnojenie
Cibuľu je vhodné hnojiť v troch cykloch. Prvýkrát hnojíme vtedy, keď má rastlina dva listy. Druhé hnojenie by malo prebehnúť dva týždne po prvom. Posledný raz hnojíme cibuľu koncom júna. Na hnojenie volíme najlepšie starší hnoj a vyhýbajte sa chloridu draselnému, ktorý by cibuľu mohol spáliť. Cibuľa potrebuje dostatok živín na to, aby rástla zdravo. Najvhodnejšie sú organické hnojivá, ktoré dodávajú cibulovinám potrebné živiny v správnom pomere. Mnoho hnojív môžete použiť na cibuľu a iné cibuľoviny zároveň. Príliš veľa dusíka: Na začiatku rastu potrebuje cibuľa vyvážené hnojivo NPK. Neskôr v sezóne však čistý dusík (ako je napríklad močovina) narobí obrovské škody. Rastlina vyženie hrubý kŕčik, hlavička zostane malá a cibuľa v zime zhnije. Pri vyživovaní cibule sa neodporúča používanie dusíkatých hnojív - priveľa dusíka v pôde môže spôsobiť pomalšie dozrievanie a kratšiu trvanlivosť plodov.
Odburiňovanie
Cibuľa nedokáže bojovať s burinou. Jej tenké listy nezatienia pôdu, takže burina ju okamžite prerastie. Záhon odburiňujeme, zo začiatku aj zľahka kypríme.
Choroby a škodcovia cibule
Hoci ide o úplne bežnú zeleninu, ktorú zvládnu pestovať aj deti, býva častým cieľom chorôb aj škodcov. Proti nim je účinná prevencia. Cibuľu môžu, rovnako ako iné plodiny vo vašej záhrade, napadnúť rôzne choroby či škodcovia. Vhodnou ochranou je mechanické odstraňovanie a chemické postreky na cibuľu.
Pleseň cibuľová (peronospóra cibule)
Je najobávanejšou a taktiež najškodlivejšou chorobou cibule, pretože okrem výrazného poklesu úrody je ohrozená aj jej skladovateľnosť. V pôde môžu prezimovať jej larvy. Vo vlhkých a dusných dňoch útočí pleseň cibuľová (odborne známa ako peronospóra cibule). Spoznáte ju tak, že na listoch uvidíte bledé škvrny s fialovo-sivým povlakom. Listy sa zlomia a cibuľa prestane rásť. Prvé príznaky sa prejavujú žltkastými, sivohnedými škvrnami na listoch alebo kvetných stvoloch a to už v druhej polovici mája. Základom obrany je prevencia. Nesaďte cibuľu na to isté miesto aspoň 3 až 4 roky. Keď pleseň udrie naplno, záhradkári siahajú po meďnatých fungicídoch. Pamätajte, že meď chorobu nevylieči, ale funguje kontaktne. Tip z praxe: Cibuľa má mastné, voskové listy a kvapky postreku z nich rýchlo skĺznu. Pridajte do vody zmáčadlo, aby postrek z listov nestiekol. Úrodu môžete chrániť pravidelným 10-14-dňovým postrekom (s použitím zmáčadla).
Antraknóza cibule
Druhou nepríjemnou chorobou je antraknóza cibule. Ide o hubovité ochorenie, charakteristické čiernymi fľakmi na plodoch. Odhaliteľné je až vo fáze skladovania plodov.
Kvetárka cibuľová
Zo škodcov, ktoré môžu spôsobovať škody na cibuli, môžeme v niektorých oblastiach stretnúť kvetárku cibuľovú. Je to malá mucha, ktorá v máji vyletuje a kladie vajíčka v blízkosti cibuľovín. Larvy ničia mladé rastliny, pri starších rastlinách hnije cibuľa. Larvy požierajú jej vnútro. Larvy tejto nápadnej muchy vyžierajú pletivá cibúľ. Proti kvetárke cibuľovej najlepšie funguje, ak záhon ihneď po výsadbe prikryjete bielou netkanou textíliou. Je to najspoľahlivejšia mechanická ochrana v prvých týždňoch rastu.
Háďatko zhubné
Háďatko je častým škodcom, ktorého larvy dokážu prezimovať v pôde a skoro na jar preniknú do mladých rastlín, kde sa živia ich šťavou. Samičky kladú do rastlín vajíčka, z ktorých sa po 5 - 7 dňoch liahnu larvy. Poškodené rastliny je potrebné odstrániť a zlikvidovať. Dôležité je pred výsadbou dezinfikovať pôdu bakteriálnym produktom.
Krytonos cibuľový
Krytonos cibuľový je prezimujúci chrobák. Na jar požiera listy a následne znáša vajíčka. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré požierajú vnútro listov. Larvy škodia hlavne v máji a júni. Poškodené rastliny je potrebné odstrániť a zlikvidovať.
Slimáky a slizniaky
Slimákom a slizniakom sa lepšie darí vo vlhkom prostredí, bohatšom na zrážky. Taktiež obľubujú tienisté miesta. V záhrade si veľmi nevyberajú, preto ak napadnú akúkoľvek plodinu, je vhodné sa ich čo najskôr zbaviť. Na chemické ničenie sú najvhodnejšie chemické návnadové prípravky, ktoré stačí rozložiť medzi rastliny alebo k záhonom.
Zber a uskladnenie cibule
Kedy zbierať
Cibuľa, podobne ako cesnak, vám naznačí, kedy je ten správny čas na jej zber. Vňať začne postupne zasychať, poliehať a postupne žltnúť. Zrelú cibuľu spoznáme podľa zaschnutej vňate. Tá začne žltnúť a poliehať. Keď je vňať úplne suchá, je cibuľa pripravená na zber. Správny termín zberu má zásadný vplyv na kvalitu aj skladovateľnosť. Hlavným signálom je polehnutá a postupne usychajúca vňať. Krčky cibúľ mäknú a zatvárajú sa.
Najskôr zberáme cibuľu vysadenú už na jeseň. Termín zberu je obvykle máj až jún. Ako poslednú zo záhonov zbierame cibuľu z priamej jarnej výsadby. Tú zberáme od konca júla až do septembra. Čím neskôr bude zelenina zo záhona zozbieraná, tým vhodnejšia bude na uskladnenie. Pozor však na premrznutie. Zber cibule prebieha podľa odrody zvyčajne od júla do septembra.
Ako zbierať a sušiť
Úrodu cibule je najlepšie zberať ručne, chytiť za vňať a vytiahnuť. V prípade suchého a slnečného počasia ju necháme na záhone 7-10 dní, aby sa presušila. Keď listy postupne žltnú, majú zatiahnutý kŕčik a rastliny poľahajú, je vhodný čas na vybratie cibule z pôdy. V prípade sucha a teplého počasia necháme vytiahnutú cibuľu dosušiť na záhone. Dôležité je nechať cibuľu dobre preschnúť ešte na záhone. Potom ju preneste pod strechu, kde je teplo a prievan. Tam ju sušte ďalšie 2 až 4 týždne, kým vonkajšie šupiny nešuštia ako papier.
Skladovanie
Až po dosušení odstránime vňať, cibuľu očistíme a pripravíme na uskladnenie. Pred uskladnením cibuľu dobre pretriedime a vyradíme poškodené kusy. Cibuľu skladujeme na suchom a chladnom mieste, ktoré je chránené pred mrazom. Ak je vňať dobre usušená, môžeme ju použiť na viazanie cibule do zväzkov. Cibuľu uložte do tmavej, chladnej (ale bezmrazej) a suchej pivnice. Teplota by mala byť 2 až 5 °C. Na dlhodobé skladovanie dávame prednosť cibuli vypestovanej zo semena. Z úrody vytriedime všetky poškodené cibule, ktoré nie sú v žiadnom prípade vhodné na dlhšie skladovanie.
Sadenie cibule. 27. februára 2023
Cibuľa ako všeliek a dochucovadlo
Cibuľa obsahuje veľa látok užitočných pre zdravie človeka. Má vysoký obsah kyseliny listovej i vitamínu C, je veľmi bohatá na železo aj zinok. Vďaka svojmu zloženiu cibuľa pomáha predchádzať infekciám, dezinfikuje nos, ústa a hltan, posilňuje imunitný systém, pomáha proti kašľu, chrípke i prechladnutiu. Cibuľa výborne funguje ako základ polievok, dusených i pečených jedál. Okrem toho, že dodáva jedlu chuť, je plná zdraviu prospešných látok. Niet divu, cibuľa totiž nie je len skvelým dochucovadlom či zeleninou, ale aj všeliekom na rôzne neduhy.
Čo s prázdnym záhonom po zbere?
Nenechávajte pôdu holú, aby ju nevysušilo slnko a neprerástla burina. Vysejte na ňu zelené hnojenie (ideálna je rýchlorastúca facélia alebo dusík-viažuca ďatelina), vďaka čomu si zem oddýchne a pripraví sa na ďalšiu sezónu.