Svet čelí klimatickým zmenám a jednou z často spomínaných ciest k náprave je masívne vysádzanie stromov. Firmy, politici a dokonca aj festivaly sa zapájajú do iniciatív, ktoré sľubujú milióny nových stromov. Hoci význam sázenia stromov pre prírodu, krajinu a obyvateľstvo je nespochybniteľný, je dôležité upozorniť aj na potenciálne úskalia spojené s bezhlavým vysádzaním.
Zelenú cestu do "ekologickej spásy" totiž často lemujú nielen stromy vysadené na nevhodných miestach, kde by nemali rásť, ale aj zbytočne vyrúbané staré jedince. Preto je kľúčové postupovať tak, aby naša pomoc prírode nespôsobila viac škody ako úžitku.
Lesy versus bezlesie: Kde stromy naozaj chýbajú?
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že Slovensko oplýva dostatkom stromov, realita je zložitejšia. Zatiaľ čo v niektorých oblastiach stromy doslova prebývajú, inde bolestne chýbajú. Lesníci sa momentálne potýkajú s mnohými výzvami, a preto je dôležité pochopiť, že samotné zalesňovanie, teda neustály nárast rozlohy lesa, môže paradoxne viesť k ochudobňovaniu našej prírody.
Lesy v Slovenskej republike za posledné stáročia narástli, no zároveň ubudlo všetko neorané a nezastavané bezlesie. Rôzne lúky, pasienky, medze, orchidejové lúky, piesčiny a pasienky z krajiny prakticky zmizli. Zalesňovanie ich posledných zvyškov môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Expanzia lesa a decimácia prírody bezlesia dosiahla taký stupeň, že aj zanedbaný ruderál, ako napríklad smetisko, svah nad cestou či železnicou, alebo remízok v poli, môže byť kľúčový pre prežitie posledných druhov plazov a motýľov.
Preto, ak chceme v 21. storočí skutočne pomôcť prírode, les by sme na bezlesí nemali vysádzať.
Rozptýlená zeleň: Význam stromov vo voľnej krajine a mestách
To však neznamená, že by sme stromy nemali sádzať vôbec. Rýchlejšie, ako pribúdajú stromy v lesoch, miznú z voľnej krajiny a mestských ulíc. Takzvaná rozptýlená zeleň je pre zdravie krajiny mimoriadne významná. Strom v hustom lese sa totiž líši od stromu, ktorý má dostatok priestoru. V hustom lese, ktorý je na Slovensku prakticky všade, si stromy intenzívne konkurujú. Stromy rastúce mimo les sú zvyčajne nižšie, majú mohutnejšiu korunu a rastú rýchlejšie. A keď zoslabnú, môžu ešte stáročia postupne odumierať.
Preto proti vysádzaniu stromov v mestách a voľnej krajine nemožno namietať. Je však potrebné splniť niekoľko podmienok:
- Dávať pozor, aby sme namiesto rozptýlenej zelene nevytvorili les, a stromy sádzať naozaj ďaleko od seba.
- Počítať s tým, že nie každý kúsok krajiny je vhodný pre strom.
Napríklad kaluže a periodické tůňky dokáže aj jediný strom "vypiť" alebo zatieniť natoľko, že z nich vyženie mnohé obojživelníky. Rovnako je potrebné dobre premyslieť, aké dreviny použijeme. Ideálne sú pôvodné alebo ovocné druhy. Všetky stromy, najmä tie mestské, ocenia dostatok vlahy. Za letného sucha alebo v extrémnych podmienkach uprostred betónových plôch možno tento problém riešiť zalievaním, no oveľa lepšie je poskytnúť stromom primeraný priestor, z ktorého si môžu vodu brať samy.
Odporúča sa ponechať okolo stromov dostatočne veľké plochy trávnikov, ktoré sa budú menej kosiť, aby udržali vodu. Stromy by sa nemali sádzať na kopčeky, ale naopak, okolitý betón či asfalt by mal byť šikovne spádovaný, aby voda stekala ku koreňom.
Starostlivosť o staré stromy: Cenný zdroj života
Podstatne dôležitejšia okolnosť ako spôsob sadenia stromčekov je spôsob, akým budeme zaobchádzať so stromami, ktoré v krajine ešte zostali. Najviac v našej krajine chýbajú práve staršie ročníky stromov. Pre väčšinu svojich potenciálnych, často ohrozených nájomníkov, strom začína byť zaujímavý presne vtedy, keď prestáva byť zaujímavý z pohľadu sadovníckeho. Význam starého, vyrúbaného stromu preto nemôže vyvážiť výsadba ľubovoľného počtu malých stromčekov. Tie ho môžu nahradiť až po desiatkach či stovkách rokov, ak sa toho vôbec dožijú.
To neznamená, že sa stromy nemajú kálať vôbec. Často postačí strom prerezať, orezať, jednoducho znížiť jeho ťažisko. Obzvlášť dôležité je napríklad zachovanie stromov v uličných alejach. Netreba sa báť ani orezávania stromov na tzv. "torzá". Médiami občas preletia obrázky drasticky orezaných líp či topoľov, po ktorých nasledujú pokuty a pohoršenie občanov. Legislatíva situáciu rozhodne nezjednodušuje. Kvôli prísnej ochrane stromov pred poškodzovaním je nakoniec podstatne jednoduchšie strom skláť, než ho dôrazne orezať. A tak mizne mnoho stromov, ktoré mohli byť zachované pre budúce generácie ľudí, vtákov i hmyzu.
Pritom to nie je tak dávno, keď boli podobne drasticky orezávané takmer všetky stromy mimo les. A pravidelne. Stromové dutiny hostia široké spektrum vtáčích druhov, napríklad aj ohrozeného krutihlava. Ľudia zo stromov získavali konáre s listami pre dobytok, drevo na otop. A tie stromy sa dožívali vyššieho veku ako dnes. Prakticky nehrozilo, že sa strom zlomí, rozláme alebo vyvráti, čo často postihuje práve stromy, pri ktorých sa s orezávaním prestalo.
Z tejto "starostlivosti" profitovali nielen stromy. Línia orezávaných stromov kedysi popri cestách a vodných tokoch prepájala krajinu, takže aj v prakticky bezlesných a poľnohospodársky intenzívne využívaných rovinách južnej Moravy bežne žili a miestami dodnes prežívajú chrobáky považované za pralesné relikty.
Ako sadiť stromy s rozmyslom
Ak nám naozaj ide o prírodu a jej mizejúcu rozmanitosť, stromy musíme sádzať i kálať s rozmyslom. Nepodliehajme predstave, že zalesnením každej voľnej plochy sa deje univerzálne dobro, ktorým pomôžeme prírode a zároveň zastavíme klimatické zmeny.
Najlepšie urobíme, ak starým stromom a ich blízkemu okoliu venujeme potrebnú starostlivosť a stromy už v mladom veku začneme orezávať. Jednak ich sprístupníme ohrozeným druhom hmyzu, hubám, netopierom a vtákom, ktoré hniezdia v dutinách, jednak im môžeme významne predĺžiť život.
Pre "fajnšmekrov" existuje aj spôsob, ako spojiť sadenie stromov s ochranou hmyzu viazaného na staré stromy a stromové dutiny: sadzať špalky! Ak zasadíte hrubšie konáre napríklad z vŕby, väčšinou ochotne zakorenia a môžete preskočiť fázu pestovania tenkého proutka a zasadiť rovno napríklad pätnásťročnú vŕbu. Ak navyše začnete obrazený špalok orezávať "na hlavu", vytvoríte vo veľmi krátkom čase hlavatú vŕbu s dutinami, ktoré si všimnú vtáky aj ohrozené druhy chrobákov.
Zhrňme si náš článok do jednej vety: Sádzať stromy je rozhodne chvályhodné, ak dobre uvážime, aké druhy a kde budeme sádzať.
Kedy by ste mali zasadiť strom?
Či už javor, buk, gaštan, ovocný strom alebo exotické odrody ako olivovník a japonská čerešňa: Ideálne je sadenie stromov na jeseň. Pred výsadbou si pozorne obhliadnite miesto a pripravte si náradie.
Ako zasadiť strom v 6 krokoch:
- Výber správneho stromu: Zvážte klimatické podmienky a prihliadajte na kvalitu pôdy.
- Príprava na výsadbu stromu: Zabezpečte si potrebné náradie a materiál.
- Vyhĺbenie výsadbovej jamy pre stromček: Do jamy dajte trochu kompostu. V prípade potreby vykonajte výsadbový rez.
- Zasadenie stromu: Umiestnite strom do jamy tak, aby koreňový krčok bol v úrovni terénu.
- Správna opora pre váš strom: Stĺpik nasmerujte na západ, aby poskytoval najlepšiu podporu proti prevládajúcim vetrom.
- Starostlivosť a orezanie stromu: Strom pravidelne orezávajte a dodržiavajte časový interval pre údržbu.
Iniciatívy a výzvy pri výsadbe stromov
Nielen na Slovensku, ale aj po celom svete prebieha množstvo iniciatív a ambicióznych projektov výsadby stromov, ktoré si kladú za cieľ nahradiť stratené lesy. Na druhej strane, prírodné lesy plné rastlín a živočíchov nahrádzajú komerčné plantáže. Typickým príkladom je produkcia palmového oleja, pred ktorého pestovaním sa vyrúbe prales a vznikajú monokultúrne plantáže paliem. Pestovanie už nezvratne poškodilo pralesy v Malajzii a Indonézii a pôvodný biotop sa z týchto miest takmer vytratil, nehovoriac o obrovskej uhlíkovej stope.
Maximálna ochrana a udržiavanie pôvodných lesov je ten najdôležitejší bod. Nepoškodené staré lesy lepšie absorbujú uhlík a sú odolnejšie voči ohňu, búrkam a suchu. Skôr, ako budeme mať "príležitosť" sadiť nové stromy, uistime sa, že pre ochranu tých pôvodných robíme maximum. Novému lesu bude totiž trvať desiatky rokov, kým v plnom rozsahu dokáže nahradiť ten pôvodný.
Nielen pre vysádzanie stromov, ale aj pre dodatočnú starostlivosť o čerstvo vysadené stromy sú miestni obyvatelia kľúčoví. Zalesňovanie by malo spočívať v dosiahnutí niekoľkých cieľov naraz, a jedným z nich je aj usilovanie sa o podporu zachovania pôvodnej fauny a flóry lesa. Najideálnejším miestom, kde vysadiť les, je miesto, kde les už predtým stál. Príroda si v mnohých prípadoch dokáže poradiť sama, preto tam, kde je to možné, nechajme stromy prirodzene sa obnovovať a rásť.
Odborníci odporúčajú vysádzať kombináciu druhov stromov, ktoré sa prirodzene vyskytujú v danej oblasti, a to vrátane vzácnych a ohrozených druhov. Len tak môže nový les vytvoriť pestrý ekosystém. V našich oblastiach by sme sa mali vyhnúť experimentom v podobe exotických stromov, invazívnym drevinám, ktoré by ohrozili biodiverzitu. Klimatické zmeny nie sú sci-fi a ich prejavy môžeme pozorovať aj u nás. Kombinácia odborných poznatkov s tradičnými miestnymi znalosťami sú kľúčom k tomu, aby naša snaha o znovuzalesnenie bola úspešná.
Udržateľné lesníctvo spočíva podľa vedcov v zdroji príjmu pre všetkých zúčastnených, aj pre miestne komunity, vrátane tých najchudobnejších. Tu hovoríme o produkčnej funkcii lesa, teda o jeho schopnosti vytvárať drevnú hmotu.
Minulý rok prebehla na Slovensku najväčšia súkromná výsadba stromov, ktorú organizovalo občianske združenie Pure Slovakia. Ich overený postup pre úspešnú výsadbu zahŕňa výber miesta po konzultácii s predsedom urbáru, ktorý najlepšie vie, kde, kedy a aké druhy stromov je najlepšie vysadiť. Nevysádza sa monokultúra, ale druhy, ktoré sa na danom území nachádzajú prirodzene. Zalesňujú sa len územia, kde sa príroda nestihla obnoviť sama. Pomáha sa jej. Na poslednej akcii sa sadil smrek, dub, borovica a javor - krásny zmiešaný les, ktorý je všade naokolo miesta, kde sa vysádzalo. Týmto sa nepoškodí pôvodný biotop lesa a vznikne stabilný les. Spolupráca s odborníkmi spočíva aj v tom, že pracovníci urbáru sa o vysadený les starajú aj po výsadbe - chránia ho pred lesnou zverou, burinou atď. Tento les nebude v budúcnosti vyrúbaný.
Bukové lesy
Švajčiarski vedci vypočítali, že ak by sme na Zemi vysadili bilión stromov, dokázali by sme zvrátiť klimatickú zmenu. S vysádzaním stromov to však nie je také jednoduché, najmä ak má nová zeleň pribudnúť v mestách a obciach. Sadenie stromov vôbec nie je lacná záležitosť. V Bratislave napríklad zasadenie jedného stromu stojí približne 400 eur, spolu s nákladmi na starostlivosť ide o milióny eur.
Stromy sú dôležité, pretože bránia vysychaniu pôdy, ochladzujú svoje okolie, slúžia ako vetrolamy, bránia veternej erózii pôdy, znižujú prašnosť prostredia a pomáhajú návratu vtákov a užitočného hmyzu do krajiny. Je však dôležité, aby ľudia nesadili stromy len tak kdekoľvek.
"Predzáhradky sú najväčší problém," hovorí odborník. "Ak si chcú ľudia vysadiť strom v predzáhradke, tak by na to mali zabudnúť, lebo je to maximálne nevhodná aktivita." Hlavné mesto bežne dostáva požiadavky na výrub stromov v predzáhradkách kvôli tieneniu alebo poškodzovaniu fasády. Každý, kto chce v meste vysadiť strom, by si mal najprv zistiť, kto je vlastníkom pozemku, a spýtať sa ho, či to môže urobiť. Magistrát aj mestské časti by mali vedieť posúdiť, či strom na mieste môže byť vysadený alebo nie. Mesto tiež ľuďom dokáže poradiť, ktoré stromy alebo kry by vysádzať nemali, pretože sú považované za invazívne.
Ak sa vysadené stromy nachádzajú v blízkosti ciest alebo chodníkov, treba ich orezávať, aby popri nich dokázali pohodlne prechádzať chodci alebo autá. Ak ľudia vedia o stromoch, ktoré sú zanedbávané, prípadne vysychajú, môžu sa obrátiť na vlastníka, správcu alebo nájomcu pozemku, na ktorom sa strom nachádza.
Ak sa ľuďom nechce naťahovať s úradmi alebo vlastníkmi pozemkov, môžu stromy poliať aj sami. "Iniciatíve sa medze nekladú a ak sa ktosi rozhodne, že bude v čase sucha polievať strom pred svojím domom, tak mu určite neuškodí," hovorí odborník. Mestskí pracovníci sa zvyknú v čase sucha snažiť polievať aj stromy, ale nie vždy je to efektívne, pretože voda ku koreňom vsakuje oveľa dlhšie, než k rastlinám, a tak dlho si mestskí pracovníci nemôžu dovoliť stáť pri jednom strome.
Ľudia v meste sa zvyknú sťažovať napríklad aj na ovocné stromy, ktoré podľa nich znečisťujú chodníky. "Potom vyžadujú vyrúbanie takého stromu, lebo podľa nich špiní prostredie, alebo preto, že sa tam zbiehajú osy a ohrozujú ich." Pri stromoch treba počítať s tým, že z nich niečo padá, minimálne listy. A hoci existujú aj odborníci, ktorí sú presvedčení, že ovocné stromy do mesta nepatria, iní s tým nesúhlasia. Ak chcú ľudia priniesť viac zelene do svojho okolia, mali by kontaktovať mesto alebo obec, ktorá im poradí.
Pre Bratislavu je ťažké nájsť vhodné miesta a peniaze na vysadenie 10-tisíc nových stromov. Aj v Košiciach sa objavili obavy, či na toľko stromov vôbec bude dostatok miesta. Nákup 300-tisíc stromov, teda jeden za každého Košičana, financuje košický podnikateľ.
K iniciatívam dobrovoľníckych organizácií a miest sa začali pridávať aj súkromné firmy. Zákazníci sa pýtajú, či chcú v Tatrách vysadiť monokultúru, ktorá pre Tatry nie je práve najvhodnejšia. Podľa europoslanca a ekológa je vysádzanie lesa nezmyselné a škodlivé. Vo vysadenom lese je podľa neho výrazne menej húb, živočíchov a je menej odolný. "Snahou vysadiť les bol zničený biotop na mnohých miestach." Súhlasí s ním aj aktivista, ktorý stál za iniciatívou bojujúcou proti výrubu lesov na Slovensku. "Les netreba sadiť. On má semiačka."
Prvoradým cieľom je, aby stromy boli zasadené maximálne prírode blízkym spôsobom a aby sa pomáhalo. Na jednej strane je veľmi dôležité, aby sa stromy nerúbali a bola zabezpečená maximálna ochrana, no pokiaľ prírode nebudeme "vracať" naspäť aspoň takouto pomocou, trvalo by jej obnovovanie po veterných smrštiach, kalamitách aj napadnutí lykožrútom omnoho dlhšie a najmä by sa nevysadili žiadne nové stromy.
Vedecké štúdie tvrdia, že globálne otepľovanie by sme ešte dokázali zvrátiť v prípade, ak by ľudstvo v najbližších rokoch vysadilo 1 bilión stromov. Mnohé štáty už začali vo veľkom sadiť (napr. India, Etiópia dosiahli svetové rekordy v počte vysadených stromov za deň).
Vo vybraných lokalitách, kde prebieha výsadba, je 6. až 7. vegetačný stupeň, teda jedľovo-bukový a vyšší smrekový. Nejde o monokultúru. Pre buk sú však v Západných Tatrách veľmi nepriaznivé podmienky, pretože pôda tam neobsahuje žiadny vápnik. Geologické podloženie teda nie je vhodné na všetky dreviny. V Západných Tatrách bývajú veľmi dlhé zimy s veľa snehom, preto je potrebné vysadiť odolné dreviny. Prednostne sa sadia najmä jedle, keďže smrekové mladenie už prebehlo na jar.