Vysádzanie viničových sadeníc je kľúčovým krokom pre každého vinára, či už zakladáte novú vinicu alebo dosádzate staršiu. Správna starostlivosť od začiatku je nevyhnutná pre zabezpečenie kvalitnej produkcie vína a bohatú úrodu hrozna. V tomto komplexnom návode sa dozviete všetko potrebné o tom, ako úspešne zasadiť a pestovať vinič.
Výber a príprava sadeníc
Sadenice viniča sú dostupné v špecializovaných predajniach, kde sa predávajú zväzkovo alebo jednotlivo. Pre zabezpečenie ich dlhej životnosti v dormantnom stave a zabránenie predčasnému pučaniu je dôležité ich uchovávať v chladnom a vlhkom prostredí. Po privezení domov by ste s výsadbou nemali otáľať a sadenice opäť skladovať v tme a chlade.
Približne dva dni pred výsadbou je vhodné pristúpiť k príprave sadeníc. Je potrebné skrátiť korene na dĺžku dlane. Následne sa sadenice vložia do nádoby s vodou, aby mohli začať prijímať vodu a pučať. Pre podporu rastu koreňového systému sa odporúča do vody pridať aj koreňový stimulátor, ktorý je dostupný v práškovej alebo tekutej forme. Kvapalný koreňový stimulátor Razormin je jednou z noviniek na trhu.
Pri samotnej výsadbe môžete korene namočiť do prípravku Agrisorb, ktorý po napučaní vo vode vytvorí gél, zásobujúci révu vodou. Alternatívne, pre voľnokorenené sadenice, po zakúpení je vhodné ich na 1 až 3 dni namočiť do vody. Následne sa korene zrežú na 12 - 15 cm. Ak výhonok nie je zrezaný a sadenica je zaparafínovaná, zreže sa na 2 očká.
Kontajnerované sadenice, ktoré majú už dobre vyvinutý koreňový systém, nie je potrebné pred sadením strihať ani namáčať do vody. Ich ujateľnosť je takmer 100%.
Výber lokality a príprava pôdy
Výber správnej lokality na výsadbu vinice je kľúčovým faktorom, pretože pôda a terroir hrajú nezastupiteľnú úlohu v tom, ako sa vyvíja a prejavuje jedinečný charakter vína. Terroir, pojem pochádzajúci z francúzštiny, odkazuje na celkový charakter a zvláštnosti určitého miesta, ktoré ovplyvňujú pestovanie viniča a následne chuť, arómu a farbu vína.
Pre úspešné pestovanie viniča je nevyhnutné vybrať slnečné, teplé a pred vetrom chránené miesto. Rastlina potrebuje dostatok priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Ideálne sú ľahšie pôdy, teda kombinácia hlinito-piesočnatých pôd, ktoré sú bohaté na organické látky a majú mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7). Vhodná je aj štruktúrna, ľahšia pôda s dostatkom humusu.
Pôda by mala byť dobre priepustná, aby nezadržiavala prebytočnú vodu, ktorá môže spôsobiť hnilobu koreňov. V prípade ťažkej pôdy je možné ju vylepšiť pridaním piesku, do ľahkej primiešať hlinu. Pred výsadbou je potrebné pôdu dôkladne pripraviť. Ideálna je hlboká orba so zapracovaním organického hnojiva, ako je vyzretý maštaľný hnoj alebo kompost. V minulosti sa odporúčalo pôdu po odstránení starej vinice nechať najmenej dva roky odpočívať, pestovať na nej zelené hnojivo a doplniť vyčerpané prvky.
Laboratórna analýza pôdy vám môže pomôcť určiť jej zloženie a uľahčiť rozhodnutie, aké odrody viniča a kam vysadiť. Vhodná je pôda s pH 6,5 - 7, aj keď niektoré odrody tolerujú kyslejšiu pôdu (pH 5 - 6).
Proces výsadby
Pri samotnej výsadbe je dôležité dodržať správnu hĺbku a vzdialenosť medzi rastlinami. Výsadbová jama by mala mať rozmery minimálne 40 x 40 x 40 cm, pričom hĺbku 40 cm je odporúčané dodržať, aby sa mladá sadenica pri podsádzaní nestretla so silnejšou konkurenciou starých štepov.
Sadenicu vložíme do jamy tak, aby korene boli rovnomerne rozložené. Následne ju prihrnieme kvalitnou pôdou a jemne utlačíme, aby sme odstránili vzduchové vrecká. Dôležité je, aby miesto štepenia (u štepených sadeníc) zostalo 5 až 10 cm nad úrovňou zeme. Pri výsadbe do menej kvalitnej pôdy je možné použiť hnojivo na báze rohoviny, ktoré vinič nespáli, alebo priamo do jamy pridať vyzretý maštaľný hnoj či kompost. Hnojivo však nikdy nedávajte priamo ku koreňom, aby ste ich nespálili.
Po zasadení je nevyhnutné rastlinu dôkladne zaliať, približne 3-5 litrami vody. V prípade, že neprší, je potrebné sadenicu poliať každé dva týždne, s cca 10-15 litrami vody. V extrémnych teplotách môže byť potrebná aj častejšia zálievka.
Pri jarnej výsadbe sa odporúča sadenicu mierne zakopčekovať (do výšky cca 15 cm) do 15. mája, aby sa ochránila pred neskorými mrazmi. Na vytvorenie kopčeka sa nepoužívajú piliny ani piesok. Po prezimovaní sa kopček na jar postupne odstraňuje.
Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami v jednom rade by mala byť aspoň 1,5 - 2 metre, medzi radmi 2-3 metre. Pri sadení do nádob je potrebný objem minimálne 50-60 litrov s drenážnym otvorom na dne.
Jak SPRÁVNĚ sázet ovocný strom.
Starostlivosť po výsadbe
Po vysadení nových sadeníc je zásadné zabezpečiť, aby pôda okolo kríkov zostala kyprá. V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často polievať a kypriť pôdu, najmä v lete počas horúčav. V prvom roku sa z očiek začnú vyvíjať výhonky, z ktorých sa ponechajú dva najsilnejšie, ostatné sa odstránia pri zemi. Tieto výhonky sa postupne vyväzujú k opore (kolík, drôt).
V prvom roku sa ponechávajú dva najsilnejšie výhonky. Jeden silnejší sa vyväzuje k opore, aby napomáhal rýchlemu rastu, zatiaľ čo slabší sa zreže na približne jednu tretinu dĺžky. Na urýchlenie rastu sa používa letné prihnojovanie. Aj keď bola pôda pri rigolácii hnojená, živiny sú často mimo dosahu malého koreňového systému. Prihnojenie v bezprostrednom okolí sadenice ľahko rozpustnými hnojivami do povrchovej vrstvy pôdy podporí rast.
Ďalšie prihnojovanie sa vykoná približne o mesiac kombinovaným, ľahko rozpustným alebo tekutým hnojivom. Sadenice nepotrebujú veľa živín, stačí malá hrsť okolo každej sadenice alebo tekutá forma v zálievke. V suchých obdobiach sa rast sadeníc spomaľuje, a na jeho obnovenie je najvhodnejšia zálievka slabým živným roztokom kombinovaného hnojiva (koncentrácia 0,1 - 0,2 %).
V prvom roku po výsadbe je tiež dôležité odstraňovať burinu. V polovici augusta je potrebné zaštipnúť vrcholky výhonkov, aby sa ukončil ich rast a umožnilo sa dostatočné zdrevnatenie do zimy. V prvom roku po výsadbe sa tiež vykonáva hlboký rez: v prípade štepenej sadenice na 2 očká od miesta štepenia, v prípade sadenice z odrezkov na 2 očká od zeme.
Rez viniča
Správny rez viniča je kľúčový pre dosiahnutie bohatej úrody a zdravého rastu. Spočíva v skracovaní jednoročného dreva alebo odstraňovaní staršieho, nepotrebného dreva. Vinič rodí iba na jednoročných výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva.
Jarný rez, vykonávaný koncom zimného obdobia, keď pominú hlboké mrazy, podporuje rýchlejší rast. Prvým krokom je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva, ktoré spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky. Na viniči sa ponechajú len zdravé jednoročné výhonky, ktoré sú od seba čo najviac vzdialené.
Rez sa vždy vedie mierne šikmo na púčik, vo výške 1 až 1,5 cm nad očkom. Šťava z rezu nesmie tiecť na očká. Podľa dĺžky ponechaných púčikov na výhonku rozlišujeme:
- Krátky rez - ponecháva sa 1 až 4 púčiky.
- Stredný rez - ponecháva sa 5 až 8 púčikov.
- Dlhý rez - ponecháva sa 9 až 15 púčikov.
Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia (často v júni alebo júli) a zameriava sa na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna. Pri jednoriadkovom drôtovom systéme sa drôty natiahnu vo výške približne 1,5 metra a vinič sa k nim vyväzuje.
Ochrana viniča proti chorobám a škodcom
Vinič najčastejšie ohrozujú hubové choroby, ktoré sa vo väčšej miere objavujú pri vlhšom počasí a nedostatočnej cirkulácii vzduchu. Medzi najčastejšie patria:
- Múčnatka: Na nadzemných častiach viniča sa vytvára sivo-biely povlak pripomínajúci múku.
- Botrytída (pleseň sivá): Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo vlhkých podmienkach sa na nich vytvárajú chumáče sivej plesne.
- Peronospóra viniča: Na napadnutých častiach sa vytvárajú žltozelené „olejové” škvrny, ktoré postupne hnednú a listy opadávajú.
Na trhu je široký sortiment ochranných látok. Viničnú sadenicu do tretieho roku postrekujeme proti peronospóre a škodcom. V posledných rokoch je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať s menším množstvom chemickej ochrany alebo úplne bez postrekov.
Odrody viniča a ich vlastnosti
Existuje mnoho odrôd viniča, ktoré sa líšia chuťou hrozna aj pestovateľskými požiadavkami:
- Vinič stolový (Vitis vinifera): Pestuje sa hlavne na výrobu stolového hrozna, ktoré sa konzumuje priamo. Plody sú väčšie, šťavnaté a sladké.
- Vinič na výrobu vína (Vitis vinifera): Pestuje sa na výrobu vín.
- Muškátový vinič (Vitis labrusca): Známy výraznou, aromatickou chuťou pripomínajúcou muškátové víno.
- Hybridný vinič: Odolnejšie voči chorobám a lepšie tolerujúce chladnejšie podmienky.
Medzi obľúbené, bohato úrodné odrody patria Kráľovná vinohradu či Kismis Moldavskij. Odroda Müller Thurgau je nenáročná na polohu a vhodná aj do menej kvalitných lokalít.
Zber a skladovanie hrozna
Zber hrozna, najmä stolového, sa vykonáva postupne podľa dozrievania. Strapce rozložené na slnečnej strane sú dozreté skôr ako ostatné. Zdravé strapce hrozna, najmä neskoršie odrody, možno skladovať v suchej vetrateľnej miestnosti zavesené na špagátoch. Niektoré odrody vydržia na kroch až do Vianoc.
Význam hrozna pre zdravie
Plody viniča obsahujú hroznový cukor, ktorý dodáva energiu a podporuje sústredenie, ako aj organické kyseliny a pektínové látky. Dôležitou látkou je resveratrol, silný antioxidant nachádzajúci sa najmä v šupke tmavých odrôd hrozna, ktorý podporuje kardiovaskulárny systém, hormonálnu rovnováhu a metabolizmus. Pravidelná konzumácia muštu a vína priaznivo pôsobí na kardiovaskulárny systém, posilňuje imunitný systém a znižuje oxidačný stres.