Rozmnožovanie a život kuny lesnej

Kuny, najmä kuna skalná (Martes foina), sú fascinujúce, no pre mnohých aj poriadne problematické zvieratá. Ich schopnosť adaptácie na mestské a prímestské prostredie je obdivuhodná, vďaka čomu sa stali nekorunovanými kráľovnami podkroví, motorových priestorov a žiaľ, aj kurníkov.

Identifikácia druhov

Kuna skalná (Martes foina)

Tento druh je najčastejším „spolubývajúcim“ v blízkosti ľudských obydlí. Má hustú, hnedosivú srsť, ale hlavným poznávacím znakom je rozštiepená biela náprsenka, ktorá sa tiahne až k predným končatinám. Nohy má holé, bez osrstenia. Dĺžka tela sa pohybuje od 40 do 55 cm, chvost meria 20-30 cm a váha je zvyčajne medzi 1,1 a 2,5 kg.

Kuna lesná (Martes martes)

Jej srsť je tmavohnedá, niekedy až čiernohnedá. Náprsenka je žltkastá až oranžová a na rozdiel od kuny skalnej nie je rozštiepená, ani sa nerozširuje k predným končatinám. Nohy má osrstené aj na chodidlách. Dĺžka tela dospelej kuny lesnej bez chvosta je 40 až 55 centimetrov a jej huňatý chvost dorastá do dĺžky 12 až 40 cm. V zime je sfarbenie kuny tmavšie ako v lete. Hlava kuny lesnej je dlhšia a úzka v tvárovej oblasti, s ušami v tvare trojuholníka. Chodidlá kuny lesnej sú na hrudníkových i panvových končatinách husto porastené srsťou, takže na chodidlách nie sú viditeľné brušká prstov ani nášľapné vankúšiky.

Rozmnožovanie

Kuny sa pária v lete (júl-august), no samica prechádza zaujímavou predĺženou graviditou. Oplodnené vajíčko sa začne vyvíjať až koncom zimy, takže mláďatá (zvyčajne 2-5, niekedy až 7) sa rodia slepé a bezmocné v marci alebo apríli. Matka má len jeden vrh ročne a o mláďatá sa stará intenzívne. Pre hniezdo si samica vyberá bezpečné a suché miesto.

Zaujímavým aspektom je takzvaná odložená nidácia (alebo latentné štádium), kedy sa oplodnené vajíčko neuchytí hneď v stene maternice, ale voľne sa vznáša v jej tekutine až do konca zimy. Vývoj embrya sa začne až vo februári, kedy sa uhniezdi v maternici a následne sa začne vyvíjať.

Mláďatá sa rodia v brlohu, ktorý si samica starostlivo vyberá, často v dutinách stromov, skalných štrbinách, opustených norách iných zvierat alebo ľudských stavbách. Pri narodení vážia približne 30 g, sú slepé a majú veľmi jemnú srsť. Matka ich dojčí až do leta. Mláďatá kuny začínajú otvárať oči vo veku 4 až 5 týždňov a postupne sa osamostatňujú. V 8 týždňoch už sú schopné pevnej stravy a v 10 týždňoch začínajú sprevádzať matku na lov. V 3 až 4 mesiacoch sú plne odstavené a v 6 až 8 mesiacoch dosahujú pohlavnú dospelosť.

Správanie a životný štýl

Kuny sú samotárske zvieratá, ktoré sa združujú iba v období párenia. Samci aj samice sa pária s viacerými partnermi, ale nevytvárajú trvalé páry. Zvyšok času trávia sami. Sú aktívne prevažne v noci, kedy sa vydávajú na lov, ale môžu byť aktívne aj počas dňa, najmä v chladnejších mesiacoch.

Sú veľmi mrštné, obratné a inteligentné. Dokážu šplhať po stromoch, skákať, plávať a prekousávať rôzne materiály. Vďaka svojej obratnosti sa dokážu pretiahnuť aj 5 cm otvorom.

Potrava

Kuny sú všežravce s preferenciou mäsitej stravy. Ich potrava sa skladá z malých cicavcov (hraboše, zajace, veveričky), vtákov a ich vajíčok, ale aj z hmyzu, žiab, plazov, orechov, bobúľ a iných častí rastlín. Príležitostne sa živia aj zdochlinami. V menšom množstve obľubujú ovocie, najmä maliny a čučoriedky. Sú tiež agresívnymi predátormi a dokážu zabiť aj väčšie zvieratá ako sú zajace alebo svište. Svoju korisť zvyčajne usmrcujú zahryznutím do zátylku, menšej koristi zahryznú priamo do hlavy.

Pohyb a aktivita

Kuny sú veľmi aktívne počas jari a leta, kedy trávia približne 16 hodín denne v pohybe. S poklesom teplôt sú menej aktívne. Sú vynikajúcimi lezcami, avšak svoje koristi lovia prevažne na zemi. V prípade náhleho zhoršenia počasia a výskytu veľmi chladných podmienok sa môžu stiahnuť do svojho brlohu na niekoľko dní. Majú rýchly metabolizmus, preto lovia veľmi často.

Kuny a ľudské obydlia

Problémy v kurínoch

Prítomnosť kuny v kuríne je pre chovateľa hydiny pohromou. Kuna je oportunista a často loví viac, než dokáže zjesť - hovoríme o „zabíjaní z prebytku“. V panike môže pozabíjať celú hydinu, aj keď si odnesie len jednu alebo dve mŕtve sliepky (alebo vajcia). Jej lovecký inštinkt je silnejší než aktuálna potreba potravy. Najmä počas obdobia párenia, keď sú kuny aktívnejšie a agresívnejšie, môžu spôsobiť značné škody. Sliepačie kurníky by preto mali byť veľmi dobre zabezpečené. Ak sa kuna dostane do kurníka, má väčšinou záujem o vajcia. Ak sliepky spia, je možné, že prežijú. Ak sa však v kurníku spustí panika, neprežije ani jedna sliepka.

Škody na automobiloch

Kuny, hlavnekuna skalná, sú známe svojou tendenciou poškodzovať káble áut. Autá zaparkované cez noc vonku sú obľúbeným cieľom kún. Nie je prekvapujúce, že kuny sa často ukrývajú v motorovom priestore zaparkovaných áut, keďže je to pre ne obvykle teplé a pohodlné prostredie. Okrem toho poskytuje priestor pod kapotou aj bezpečné útočisko. Výsledkom jej nočnej návštevy sú poškodené elektrické vedenia, hadice, izolácie, ale aj rôzne príslušenstvo. Najviac im chutia káble zapaľovania, elektroinštalácie, ale tiež hadice chladiaceho a brzdového systému.

Problémy v domácnostiach

Mnohé domácnosti každoročne zápasia s problémom kuny, ktorá sa rada ukrýva pod strechou. Tieto zvieratá si dokážu vo vašom dome rýchlo vytvoriť svoje útočisko a pohodlné prostredie. Podkrovia starších domov sú pre ne obzvlášť lákavé. Ak sa už kuna dostala do vášho podkrovia, pravdepodobne budete musieť čeliť nepríjemnému zápachu a kopám mŕtvych zvierat, vrátane ich kostí. Kuna tiež svojimi silne zapáchajúcimi výkalmi a výlučkami zo žliaz znečisťuje objekt. Navyše jej trus nepríjemne zapácha a ak sa usadí na povalách rodinných domov, možno ho tam nájsť vo veľkom množstve.

Ochrana a zabezpečenie

Zabezpečenie domu a kurína

Dôkladne skontrolujte a utesnite všetky potenciálne vstupné body do podkrovia, na povalu alebo do iných častí domu. Najdôležitejší jepevný a nepriedušný obvod. Pletivo musí byť pevne ukotvené do zeme (alebo aj zaliate do betónu), aby sa kuna nepodhrabala. Všetky dvere a okná musia byť pevne zatvorené a zabezpečené západkami. Malé otvory pre vetranie musia byť prekryté hustým pletivom.

Ochrana automobilov

Použite špeciálne spreje proti kunám, ultrazvukové plašiče alebo si dajte namontovať elektrické plašiče do motorového priestoru. Niektorí výrobcovia vozidiel ponúkajú ako príslušenstvo alarmy na kuny. Na trhu existujú rôzne spreje a voňavé odpudzovače proti kunám, sú však účinné skôr krátkodobo. Kuny sú veľmi prispôsobivé a na tieto odpudzovače si rýchlo zvyknú. Ďalej existujú elektrické podložky pod auto proti kunám, ktoré sú veľmi efektívne a fungujú dlhodobo. Kuna sa pri snahe dostať sa k autu dotkne podložky, dostane elektrický impulz a utečie. Výhodou elektrických podložiek je aj to, že od vášho auta odženú okrem kún aj vydry a lasice.

Plašenie a odchyt

V niektorých prípadoch môže pomôcť ultrazvukový plašič. Ak je problém pretrvávajúci, možno zvážiť živolovné pasce a následné vypustenie kuny ďaleko od obývaných oblastí. Pri tomto postupe zviera neutrpí žiadne zranenie. Ideálne je kunu nalákať do pasce maškrtou či potravou, napríklad vajíčkom alebo chlebíčkom s medom. Po odchytení kuny je potrebné pascu odniesť ďaleko od obývaných budov a tam ju vypustiť. Ak sa necítite pohodlne alebo máte ťažkosti s odchytom kuny, je možné obrátiť sa na odbornú firmu zameranú na kontrolu škodcov.

Je veľmi dôležité zistiť, kde vstupujú do budovy. Treba otvor zapchať a opačnou stranou dverami či oknom ju nechať potom újsť. Niektorí odporúčajú umiestniť veľa umelých hadov tam, kde si kuna urobí brloh.

Právna ochrana

UPOZORNENIE: kuna je na Slovensku chránená zákonom. Konkrétne kuna skalná (Martes foina) a kuna lesná (Martes martes) sú zaradené do druhovej ochrany druhov a ich lov je zakázaný. Je zakázané ich chytať, zraňovať, usmrcovať alebo ničiť ich obydlia, najmä brlohy s mláďatami, v období od 1. marca do 31. augusta.

Kuny patria medzi poľovnú zver, ale ich odchyt na vlastnú päsť alebo usmrtenie nepoľovníkom by sa mohlo považovať za trestný čin pytliactva. Niektorí však uvádzajú, že ich lov je povolený medzi 1. novembrom a 29. februárom, čo je v rozpore s informáciou o ich celoročnej ochrane.

Rozlíšenie druhov

Ak chcete vedieť, či ste sa práve stretli s kunou lesnou, alebo kunou skalnou, tu nájdete najdôležitejšie rozlišovacie znaky. Na prvý pohľad vyzerajú rovnako.

Rozdiely vo farbe a sfarbení

• Kuna skalná: Farba kožušiny je rovnaká v zime aj v lete. Má jasne bielu náprsenku, ktorá sa rozvetvuje až na predné končatiny. Nohy sú bez osrstenia.
• Kuna lesná: Má letnú srsť svetlejšiu, bledohnedej farby, kým zimná srsť je hnedá ako čokoláda. Náprsenka je žltkastá až oranžová, nie je rozštiepená. Nohy sú osrstené aj na chodidlách. Kuna lesná má zlatohnedú škvrnu na krku.

Rozdiely vo veľkosti a stavbe tela

• Hlava: Hlava kuny lesnej je dlhšia a úzka v tvárovej oblasti, s ušami v tvare trojuholníka. Hlava kuny skalnej sa javí kratšia, širšia a tým aj masívnejšia, ušnice sú polkruhové a na báze širšie.
• Nohy: Chodidlá kuny lesnej sú husto porastené srsťou, takže nie sú viditeľné brušká prstov ani nášľapné vankúšiky. U kuny skalnej je osrstenie na labkách kratšie a brušká prstov a nášľapné vankúšiky sú viditeľné.
• Hmotnosť a dĺžka: Hmotnosť kuny skalnej sa pohybuje v rozpätí 0,5 až 2 kg a hmotnosť kuny lesnej 0,8 - 2,5 kg. Dĺžka tela u oboch druhov sa pohybuje v rozpätí 40 až 55 centimetrov a aj dĺžka ich chvostov je približne rovnaká.

Rozdiely vo sfarbení nosa

• Kuna lesná má nos tmavohnedý až čierny.
• Kuna skalná má nos ružový.

Rozdiely v štruktúre srsti

Hustota podsady je pri oboch druhoch približne rovnaká. Hnedosivá podsada lesnej kuny dosahuje dĺžku približne 2,5 cm, krycie chlpy sú tenšie a hustejšie, dlhé 4 až 4,5 cm, čo robí jej kožušinu jemnejšou. Pri kune skalnej je dĺžka bledšej podsady približne 2 cm a krycie chlpy, ktoré dosahujú 4,5 až 5,5 cm, sú redšie, čím výraznejšie presvitá belavá podsada.

tags: #kuna #lesna #rozmnozovanie