Všetko o morušiach: pestovanie, zber, spracovanie a zdravotné benefity

Moruše sú chutné a zdravé ovocie, ktoré sa v slovenských záhradách objavuje čoraz častejšie. Táto obľúbená exotická drevina, ktorá patrí medzi najstaršie druhy ovocných stromov, je právom považovaná za jeden zo zázrakov prírody. Nielenže chutí a vonia, ale má aj liečivé účinky a zároveň slúži ako živá záhradná dekorácia. Rod Morus z čeľade morušovité (Moraceae) zahŕňa 19 druhov opadavých stromov, ktoré rastú divo aj kultivovane v mnohých oblastiach mierneho a subtropického pásma. Tieto stromy sú ovocnými a okrasnými rastlinami s rôznou ekonomickou hodnotou. Z tejto rozmanitosti druhov sa štyri pestujú pre svoje plody: tri pochádzajú z Ázie - moruša biela (Morus alba), moruša čierna (Morus nigra), moruša himalájska (Morus macroura) a jeden druh amerického pôvodu - moruša červená (Morus rubra). Moruša je jedným z najstarších a najdlhšie žijúcich ovocných stromov.

Druhy moruší a ich charakteristika

Nie všetky plody moruší majú rovnakú chuť a sfarbenie, čo je spôsobené ich druhovou rozmanitosťou. Aj u nás sa pestuje niekoľko druhov, ktoré sa odlišujú chuťou a farbou plodov, rýchlosťou dozrievania a koncentráciou liečivých látok.

Moruša biela (Morus alba)

Pochádza z Číny a Indie. Rastie bujne a má rozložitú korunu. V porovnaní s morušou čiernou má svetlejšiu kôru a spiace púčiky. Jej plody môžu byť biele, ružové, červené, fialové alebo čierne, pričom ich chuť je sladšia a menej výrazná. Pre čiernu farbu plodov býva často zamieňaná s morušou čiernou.

Moruša čierna (Morus nigra)

Pochádza z juhozápadnej Ázie. Jej rast je slabší a koruna kompaktnejšia. Rodí čierne, aromatické plody, ktoré sú známe svojou sýtou, bohatou farbou a výraznou, vyváženou sladkokyslou chuťou. Od moruše bielej sa líši listami, ktoré sú tmavozelené, hrubšie a plstnaté na spodnej strane.

Moruša červená (Morus rubra)

Pochádza z východnej a strednej Severnej Ameriky. Rodí červené alebo tmavočervené plody s príjemne sladkokyslou chuťou. Jej listy sú na rozdiel od moruše bielej väčšie a majú drsný povrch.

Moruša himalájska (Morus macroura)

Známa aj ako moruša pakistanská alebo kráľovská moruša, je stredne veľký strom s rozložitou, previsnutou korunou. Zrelé plody sú dlhé až 12 cm, svetložlté, ružové, červené alebo bordové a majú medovo sladkú chuť.

Ďalšie kultivary moruše

U nás je najpestovanejšia moruša známa najmä čiernymi plodmi, podobnými černiciam, no pestuje sa aj pre chutné biele a bielo-zelenkasté plody so sladkastou chuťou vhodnou na prípravu lekvárov alebo sirupov. Okrem základných druhov sa v škôlkach dajú získať aj kultivary ako moruša previsnutá (pendulum), moruša zakrslá a morušovníky s okrúhlou korunou (globulosa) alebo kríkovitého typu, ktoré vytvárajú krásne dekorácie v záhradách.

Moruše v histórii a mytológii

Moruša sa na starý kontinent dostala počas obchodných ciest smerujúcich do Ázie. Tam údajne rastie už niekoľko storočí. Pomenovanie moruše súvisí s latinským morus a to vraj s gréckym meros - diel, čiastka, vzhľadom na zložené plody.

Čína a hodváb

Prví začali vo veľkom pestovať moruše Číňania okolo roku 2700 pred naším letopočtom. Ich listy sú totiž jedinou potravou húseníc priadky morušovej (Bombyx mori), z ktorej kokónov sa vyrába hodváb. Pre chov týchto motýľov je lepšia moruša biela, ktorá má jemnejšiu štruktúru žilnatiny listov. Podľa čínskej legendy založila pradiarenský priemysel výroby hodvábu krásna čínska cisárovná Si-Ling-Shi. Často vraj pozorovala, ako húsenice priadky morušovej vylučujú žľazami bielu tekutinu a ako z nej na vzduchu vzniká tenučké vlákno, z ktorého si vyrobia zámotok a prežijú v ňom prerod na motýľa. Cisárovná Si-Ling-Shi prikázala, aby sa začali pestovať lesy morušových stromov. Len vďaka tomu mohla produkcia zámotkov priadok morušových presiahnuť desaťtisíce a mohla sa utkať prvá hodvábna látka (na výrobu 1 kg surového hodvábu je potrebných 500 priadok morušových a 200 kg morušových listov na ich potravu).

Obyvatelia nový druh látky na počesť svojej cisárovnej nazvali Si. Vzhľadom na to, že prosperujúci pradiarenský priemysel sa stal pre Čínu veľmi dôležitý, morušu v nej uctievali ako posvätný strom. Niektorí starodávni učenci ju spájali so stromom fu-sang, teda symbolickým stromom života, ktorý sa objavil v umení a mytológii v období dynastie Han (202 pred n. l. - 220 n. l.).

Mytologický príbeh Pýrama a Thisbé

Podľa klasickej antickej ságy rímskeho básnika Ovídia (23 pred n. l. - 17 n. l.), nápadne podobnej príbehu Rómea a Júlie, získali moruše červenú farbu od krvi dvoch milencov Pýrama a Thisbé v meste Babylon. Rodičia im ich vrúcnu lásku zakázali, a tak sa dohodli, že sa stretnú pri hrobe pod morušou a potom spolu utečú. Thisbé, ktorá príde prvá, však vyľaká rev zakrvavenej levice, preto sa schová do jaskyne. Pritom stratí závoj, ktorý levica roztrhá a umaže krvou. Pýramos, ktorý príde neskôr, usúdi, že levica jeho milú roztrhala a od žiaľu sa na mieste prebodne mečom. Thisbé po nejakom čase vyjde z jaskyne a keď uvidí mŕtveho Pýrama, zo zúfalstva si srdce prebodne aj ona.

Pestovanie moruše v záhrade

Moruša je ideálna rastlina do ekozáhrad, pretože prakticky nepotrebuje žiadnu chemickú ochranu. Netrpí chorobami ani ju nenapádajú škodce. Zároveň jej bohatá koruna poskytne úkryt operencom a dostatok plodov nakŕmi vtáky, ktoré by sa vďaka tomu nemuseli tak pahltne vrhať na iné drobné ovocie.

Výber stanovišťa a pôdy

Základom pre pestovanie moruše je dostatok priestoru, svetla a tepla. Stromom morušovníka sa darí v teplejších oblastiach s dostatkom slnka, podobne ako viniču. Sú to stromy strednej veľkosti, dorastajú do výšky iba 6 až 9 m, zriedkavo dosiahnu aj 15 m. Dokážu rásť nielen na ľahkých piesčitých pôdach, ale aj na stredne ťažkých (hlinitých) a ťažkých ílovitých pôdach, a to v rozsahu pH od 5,5 až po 8,5. Ocenia mierne vlhkú a dostatočne priepustnú zeminu.

Na záhrade potrebuje moruša voľný približne päťmetrový okruh, pretože jej vadí koreňový systém iných rastlín. Vzhľadom na jej vzrast a potenciálne znečistenie opadanými plodmi je vhodnejšie umiestniť ju ďalej od domu. Moruše sú tiež tolerantné voči znečistenému životnému prostrediu a prispievajú k prečisteniu vzduchu.

Výsadba a starostlivosť

Voľné rastliny spolu s koreňmi treba vysádzať, keď opadnú listy, teda v novembri alebo v decembri, prípadne na jar, keď rozmrzne pôda. Jedince zakorenené v črepníkoch možno vysádzať kedykoľvek počas roka. Pred výsadbou sa odporúča namočiť korene na niekoľko hodín do vody, čo uľahčí ich uchytenie. Výsadbovú jamu vykopte dvakrát tak širokú a hlbokú ako je koreňový bal mladého stromu, približne 60 x 60 x 60 cm. Korene zasypte zeminou tak, aby miesto štepenia zostalo nad úrovňou zeme. Po výsadbe mladý strom dôkladne zalejte a priviažte ho k opore.

Mulčovanie, zálievka a hnojenie

Na udržanie pôdnej vlhkosti a zabránenie rastu burín aplikujte okolo kmeňa vrstvu kôrovej mulče alebo drevnej štiepky, pričom mulč udržujte aspoň 10 cm od kmeňa. Mulč sa postupne rozkladá a obohacuje pôdu o živiny.

Mladý strom polievajte dôkladne a pravidelne v prvom roku, najmä počas horúceho a suchého počasia, aby sa vytvoril silný koreňový systém. Hlboko zakorenená drevina má s dlhodobejším udržiavaním vlhkosti problém, no napriek tomu si vyžaduje občasné polievanie na pravidelnej báze, napr. v týždenných intervaloch. Vyhnite sa však prelievaniu, ktoré môže viesť k hnilobe koreňov.

Hnojenie hrá dôležitú úlohu pri zabezpečovaní zdravého rastu a vývoja moruší. Pre moruše použite vyvážené komplexné minerálne hnojivo s pomerom NPK, napríklad 10-10-10, skoro na jar. Na jeseň aplikujte kompost, vyzretý hnoj alebo organické granulované hnojivo na zvýšenie úrodnosti pôdy a zlepšenie jej štruktúry. Ak posadíte morušu do dostatočne pohnojenej zeminy s prebytkom živín, k ďalšiemu hnojeniu stačí pristúpiť raz za rok.

Výber odrôd pre pestovanie

Pre záhradkárov v miernom podnebí sú zaujímavé moderné veľkoplodé odrody moruše bielej a čiernej s komplexnou odolnosťou voči chorobám a mrazu. Pre bohatú úrodu kvalitného ovocia si vyberte odrodu moruše naštepenú na podpníku. Štepené moruše sú zvyčajne samičie, veľkoplodé odrody, ktoré rodia bezsemenné plody. Sú partenokarpické a samoopelivé, čo znamená, že nepotrebujú opelenie a plody prinesú aj bez prítomnosti peľu. Partenokarpické moruše rodia plody aj pri výsadbe v izolácii ako solitérne stromy. Partenokarpické kultivary moruše majú piestikové, samičie kvety, ktorých charakteristickou vlastnosťou je, že sa vyvinú na plody bez oplodnenia. Odporúčajú sa overené ukrajinské odrody s čiernymi plodmi - Shelli alebo Galicia, a čínska odroda s bielymi plodmi - Shandong. Zakrpatené odrody sú vhodné pre menšie záhrady, napríklad Gerardi Dwarf, kríženec druhov Morus alba a Morus rubra z USA. Táto odroda je vhodná aj pre pestovanie v nádobách.

Jednodomé moruše produkujú samčie aj samičie kvety na tom istom strome. Väčšina jednodomých samičích odrôd, ktoré tiež vytvárajú samčie kvety, sú samoopelivé, čo znamená, že môžu produkovať plody bez prítomnosti iného stromu na opelenie. U dvojdomých moruší sa samičie (piestikové) a samčie (tyčinkové) kvety nachádzajú na samostatných stromoch. Samičie stromy potrebujú opeľovača na rodenie plodov, t.j. iný strom so samčími kvetmi, ktoré produkujú peľ. Výsledkom je krížové opelenie, ktoré vedie k plodom so semenami. Kvety sú primárne opeľované vetrom. Dvojdomé samičie odrody sa používajú hlavne na produkciu semien.

Rez moruše

Rez mladých moruší má za cieľ vytvoriť silnú a dobre vyvinutú korunu. Odporúča sa začať s formovacím rezom v druhom roku po výsadbe. Odstráňte slabé, dovnútra rastúce a konkurujúce výhonky, aby sa vytvoril silný hlavný kmeň s 3-5 kostrovými konármi. Správny formovací rez je dôležitý nielen pre vizuálny vzhľad, ale aj pre úrodu.

Udržiavací rez by sa mal vykonávať každoročne na dospelých stromoch od tretieho roku. Odstráňte všetky suché, poškodené a krížiace sa konáre v korune stromu. Pre stromy staršie ako 15 rokov, ktoré stratili výnos, sa odporúča omladzovací rez skrátením kostrových konárov každých 5-6 rokov. Rez je najlepšie vykonať koncom zimy alebo skoro na jar, keď je strom v pokoji, pred pučaním. Vyhnite sa rezu vo vlhkom alebo daždivom počasí, aby sa znížilo riziko infekcie. Ak chceme obmedziť ich rast, môžeme ich na konci zimy ostrihať. Začiatok jesene, prípadne aj august, sa dá v spojitosti s pestovaním moruše využiť na jej strihanie. Vtedy znáša strih najlepšie a do príchodu prvého ochladenia sa s tým dokáže bez problémov vyrovnať.

Odolnosť a škodcovia

Moruše sú úplne mrazuvzdorné, často vydržia zimné mrazy až do -29 °C, niektoré odrody až do -35 °C. Tieto dreviny sú však len mierne odolné voči suchu, preto ich treba počas dlhších období sucha polievať. Morušovníky sú pomerne bezproblémové stromy. Medzi najčastejších škodcov patria vošky a roztoče (Tetranychus spp.). V nevhodných podmienkach pestovania, ako sú vlhké alebo tienisté miesta, môžu byť moruše napadnuté múčnatkou, botrytídou (plesňou sivou) alebo bakteriálnou listovou škvrnitosťou (Xanthomonas mori). Pravidelné kontroly stromov pomáhajú identifikovať problémy včas a prijať opatrenia. Na kontrolu škodcov a chorôb možno použiť insekticídy a fungicídy. Je však dôležité aplikovať ich podľa pokynov a v súlade s environmentálnymi normami.

Zber plodov moruše

Štepené veľkoplodé odrody moruše rodia už po 2-3 rokoch. Plody sa tvoria na nových, rastúcich konároch aj na krátkych plodonosných výhonkoch, ktoré sa vyvíjajú na staršom dreve. Zrelé moruše pravidelne prinášajú vysoké ročné výnosy, ktoré sa pohybujú od 40 do 100 kg ovocia na dospelý strom. Plody dozrievajú postupne a v závislosti od odrody od polovice júna do augusta. Biele a červené moruše sa oberajú už koncom jari, čím dlhšie počkáte, tým viac ich opadne. Čierne moruše dozrievajú dlhšie a oberajú sa až počas leta.

Plodov je na morušiach veľa a dozrievajú nerovnomerne. Keď sú zrelé, spadnú na zem. Po zbere prestanú dozrievať, preto by sa mali zbierať len plne zrelé. Plody majú po zbere krátku trvanlivosť, ťažko sa skladujú a počas prepravy sa výrazne zhoršujú ich vlastnosti aj vzhľad. Najchutnejšie moruše sú priamo zo stromu.

Pri zbere je dôležité dbať na to, že plody čiernych aj červených moruší zanechávajú fľaky prakticky na všetkom, s čím prídu do kontaktu, pretože sa veľmi ľahko pučia. Zber je možné vykonávať jednotlivo trhaním alebo striasaním na netkanú textíliu, prípadne fóliu, rozprestretú pod stromom. Táto metóda je vhodná pre biele a červené moruše. S čiernymi morušami je to ťažšie kvôli ich nerovnomernému dozrievaniu.

Nutričné hodnoty a zdravotné benefity moruše

Moruše sú ako malá prírodná lekáreň. Ich plody sú podobne ako naše tradičné lesné plody veľmi bohatým zdrojom živín.

Bohatstvo živín

Plody obsahujú množstvo cukrov (10 až 22 %, hlavne fruktózu), ovocné kyseliny (citrónovú, jablčnú a iné, približne 0,2%), pektíny, minerálne látky (do 1 %) a podstatnú časť tvorí voda (až 87 %). Obsahujú sacharidy, malé množstvo bielkovín, vitamíny (C, E, skupina B), betakarotén (karotenoid zeaxantín), vitamín P (rutín), živice (do 8 %) a malé množstvo vlákniny. Medzi stopové prvky patria draslík, vápnik, horčík, zinok, molybdén a chróm, ktorého obsah je vyšší ako v jablkách a hruškách. Z hľadiska obsahu železa (3,5 mg na 100 g surových plodov) moruša prekonáva mišpuľu a aróniu. Moruše obsahujú aj antioxidanty ako resveratrol, antokyány a kyanidín. Obsah antokyánov sa pohyboval v rozmedzí od 5,87 do 5,98 mg.g-1, pričom sa identifikovali kyanidín-3-0-glukozid a kyanidín-3-0-rutinozid.

Zistil sa v nich aj moranolín, ktorý spomaľuje vstrebávanie cukrov a prispieva k udržaniu normálnej hladiny glukózy v krvi.

Zloženie moruše v 100 gramoch

Nižšie uvedená tabuľka porovnáva nutričné hodnoty čerstvých a sušených moruší na 100 gramov:

Pozitívne účinky na zdravie

Farmaceuticky možno moruše hodnotiť ako mierny laxant (preháňadlo) a expektorant (uľahčujúci odkašliavanie). Okrem toho zlepšujú látkovú premenu a pôsobia ako silný antioxidant.

• Podporujú trávenie: Vďaka vláknine pomáhajú pri problémoch so zápchou a podporujú normálne funkcie trávenia.
• Regulujú hladinu cukru v krvi: Moranolín spomaľuje vstrebávanie cukrov, čo prispieva k udržaniu normálnej hladiny glukózy v krvi. Odporúčajú sa aj pri ochoreniach pankreasu.
• Posilňujú imunitu a detoxikujú: Vysoký obsah vitamínu C a antioxidantov posilňuje imunitný systém a podporuje prirodzenú detoxikáciu organizmu.
• Chránia srdce a cievy: Antioxidanty ako resveratrol chránia srdce a cievy.
• Pomáhajú pri dýchacích problémoch: Používajú sa pri ochoreniach dýchacích ciest, napomáhajú odkašliavaniu a uľahčujú vykašliavanie. Pôsobia proti bolesti v krku.
• Odbúravajú stres a zlepšujú spánok: Môžu pomôcť pri bolestiach hlavy a prospievajú relaxácii a kvalite spánku.
• Podporujú chudnutie: Toto nízkokalorické ovocie, bohaté na vlákninu a bielkoviny, ocenia nielen osoby vyhýbajúce sa živočíšnym bielkovinám, ale aj tí, ktorí sa snažia o redukciu telesnej hmotnosti. Moranolín pomáha predĺžiť pocit sýtosti a znižovať chuť na sladké.

Využitie listov moruše

Svoje liečebné využitie majú však aj listy moruše (Folium mori), ktoré sa zbierajú v mesiacoch júl a august. Následne sa sušia bežným spôsobom na lieskach v tieni. Obsahujú značné množstvá uhličitanu vápenatého (CaCO3), adenín, asparagínovú aminokyselinu, glukózu, minerálne soli, triesloviny a iné látky.

• Regulácia krvného cukru: Odvar z ich listov reguluje hladinu cukru v krvi, preto sa odporúčajú aj pri ochoreniach pankreasu. V čaji pôsobia ako antidiabetikum pri cukrovke II. typu.
• Antivírusové vlastnosti: Súčasné výskumy analyzovali antivírusové vlastnosti suchej drogy morušových listov. Zistilo sa, že potláča a lieči choroby, ktoré zapríčiňujú vírusové patogény, ako sú napríklad ľudské koronavírusy, echovírusy a poliovírusy.
• Adstringentný účinok: Prisudzuje sa im sťahujúci účinok. Odvar z listov sa využíva navonok napríklad pri umývaní rán alebo bercových vredov.

Odporúčajú sa 2 až tri šálky 5-percentného odvaru denne, pričom sa má variť 3 minúty. Podobne sa môže užívať 3 až 6 g suchého listového prášku denne. Drogu (suché listy moruše) možno podávať aj v tehotenstve a pri dojčení.

Spracovanie a kulinárske využitie moruše

Moruše sú šťavnaté a osviežujúce. Ich chuť môže byť sladká medová, sladkokyslá alebo mierne kyslá, v závislosti od druhu a stupňa vyzretia plodu. Čím kyslejšie plody sú, tým menej cukru obsahujú, vďaka čomu sú vhodnejšie aj pri diéte. Čerstvé plody dlho nevydržia a musia sa zjesť alebo spracovať čo najskôr.

Konzumácia a spracovanie

Jedia sa samotné, pridávajú sa do ovocných šalátov, jogurtov, smoothie alebo na ovocné koláče či do iných sladkých dezertov. Počas leta oceníte osviežujúcu morušovú zmrzlinu. Skvelo chutí v kombinácii so syrmi.

Z moruší sa dajú pripraviť šťavy, mušty, vína, marmelády, a to buď jednozložkové, alebo s iným ovocím. Môžete ich zavárať ako maliny, ríbezle či černice. Úrody bude dostatok na zdobenie koláčov i spracovanie a maškrtenie za surova. Šťavu bez cukru alebo osladenú hroznovou šťavou zahustite varom. V obchodoch zoženiete sušené moruše, ktoré sú pomerne dosť sladké a majú podobnú textúru ako sušené figy. Niekedy sa melú na jemný morušový prášok, ktorý sa používa ako prírodné sladidlo na ochutenie ovsených kaší a podobne. Ďalšou možnosťou je zmrazenie moruše. Moruše môžu konzumovať celiaci na bezlepkovej diéte, vegáni, vegetariáni aj priaznivci RAW food štýlu a v priemernom množstve aj diabetici.

Tipy, ako morušu zaradiť do zdravého jedálnička

• Sušená moruša: ideálne letné ovocie do zdravých raňajkových kaší, suchých zmesí, smoothie aj šalátov.
• Marmelády, džemy a kompóty: nie sú tak sladké ako iné druhy. Vychutnáte si ich nielen na sladko, ale hodia sa tiež ako príloha k mäsu, syrom či omáčkam. Biele plody majú najmenej výraznú chuť, preto je vhodné kombinovať ich s nejakým iným ovocím, napríklad ríbezľami, čerešňami, malinami alebo černicami.
• Sirupy: hodí sa ako prírodné sladidlo do dezertov a domácich limonád.
• Čaj z listov alebo sušených plodov moruše: priaznivo ovplyvňuje metabolizmus glukózy, je teda nielen chuťovo vynikajúci, ale aj zdravý.
• Ovocné víno a likéry: ovocný nápoj obsahujúci alkohol pre dospelých. Môže byť ako sladký, tak aj trpký, záleží od druhu a miesta zberu.

Recepty z moruše

Morušový čaj

Suroviny:

• 1 lyžička sušených moruší
• 250 ml horúcej vody

Postup:

1. Sušené moruše zalejte horúcou vodou a nechajte cca 15 minút lúhovať.
2. Potom sceďte, z plodu ešte vytlačte šťavu a ihneď vypite.

Zmrzlina z moruší

Suroviny:

• 200 g moruší
• 300 g bieleho jogurtu
• 250 ml smotany na šľahanie
• 70 g práškového cukru
• 2 lyžičky citrónovej šťavy

Postup:

1. Umyté moruše vsypte do mixéra s ostatnými surovinami a mixujte, pokým nevznikne hustá a hladká zmes.
2. Tú nalejte do mištičiek alebo formičiek na zmrzlinu a vložte do mrazničky, kde ju nechajte dobre zatuhnúť.

Morušové víno

Suroviny:

• 1 liter bieleho alebo červeného vína
• 100 ml morušovej šťavy
• klinček, škorica a badián (po 3-4 ks)

Postup:

1. Do vhodnej nádoby vlejte vytlačenú morušovú šťavu, klinček, škoricu a badián.
2. Zalejte vínom, uzatvorte a uložte na chladné miesto.
3. Nechajte 3 týždne odpočívať. Raz denne obsah nádoby premiešajte, aby sa všetko spojilo.
4. Akonáhle uplynie lehota, nápoj preceďte a skladujte v chladničke.

Morušová marmeláda

Suroviny:

• 1 kg zrelých moruší
• 500 g kryštálového cukru
• 1 balenie želírovacieho cukru
• 2 g kyseliny citrónovej

Postup:

1. Moruše očistite, zbavte stopiek a pomocou vidličky roztlačte.
2. Vsypte do hrnca, podlejte cca jednou lyžicou vody a za stáleho miešania pomaly rozvarte na miernom plameni.
3. Pomaly začnite prisypávať cukor. Nakoniec pridajte želírovací cukor a varte ešte 10 minút.
4. Krátko pred koncom v lyžičke vody rozpustite kyselinu citrónovú a vmiešajte do marmelády.
5. Naplňte vymyté poháre, dobre ich uzavrite a otočte dnom nahor.

Morušový sirup

Suroviny:

• 1 l čerstvej morušovej šťavy
• 250 ml vody
• 800 g cukru
• 2 citróny

Postup:

1. Moruše roztlačte a v odšťavovači alebo cez obyčajné sitko vylisujte šťavu.
2. Vodu nalejte do hrnca a povarte s cukrom.
3. Prilejte šťavu vytlačenú z 2 citrónov.
4. Priveďte k varu a potom varte ešte dve minúty.

Zavárané moruše (kompót)

Suroviny:

• Zrelé červené alebo biele moruše
• Cukor (podľa chuti)
• Kyselina citrónová (na zvýraznenie chuti, najmä pri bielych morušiach)
• Voda

Postup:

1. Očistené moruše umyjeme pod tečúcou vodou.
2. Striedavo s cukrom ich uložíme do pripravených čistých pohárov.
3. Zalejeme studenou vodou. Ak zavárate iba biele morušové plody, pridajte do nálevu 5 g kyseliny citrónovej, ktorá kompótu dodá výraznejšiu chuť.
4. Naplnené poháre dobre uzavrieme, vložíme do zaváracieho hrnca s dierkovanou vložkou.
5. Sterilizujeme 10 minút od bodu varu alebo 20 minút pri teplote 80 °C.
6. Potom ich otočte dnom nahor a nechajte vychladnúť.

Ovocný kompót môžete pripraviť z niekoľkých druhov súčasne. K morušiam sa hodia ríbezle a marhule.

tags: #ako #zbierat #moruse