Pestovanie paradajok: Komplexný sprievodca od výsadby po zber

Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny v záhradách a sú nevyhnutnou súčasťou každého hobby aj profesionálneho bio-záhradkárstva. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť. Aby vám dozreli šťavnaté, sladké a voňavé plody, treba paradajkám dopriať správnu starostlivosť. Ich pestovanie nie je ťažké, no vyžaduje pozornú starostlivosť záhradkára.

Príprava na pestovanie

Výber odrody a semien

Od výberu odrody závisí nielen chuť, ale aj odolnosť paradajok voči chorobám. V prvom rade by ste si mali vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch.

• Vysoké (tyčkové) odrody: Sú veľmi skoré a môžu mať čerešňové plody (napr. 'Tornado' F1, ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené plody vážiace až 100 g). Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
• Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.
• Kríčkové (nízke) odrody: Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni).

Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov, napríklad žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky, či fialové alebo čierne paradajky.

Pre predpestovanie je dôležité vybrať si kvalitné semienka od dôveryhodného dodávateľa. Zamerajte sa na odrody, ktoré sú vhodné pre vaše podnebie a rastové podmienky. Pred výsadbou môžete semienka namočiť do vody na predklíčenie.

Predpestovanie priesad

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Dopestovanie priesad trvá približne dva mesiace. S vysievaním môžete začať už koncom februára, no lepšie je počkať do polovice marca. Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžu mať paradajky rôznych odrôd, ktoré majú už odskúšané alebo obľúbené. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu.

Postup predpestovania zo semien:

1. Na predpestovanie priesad zvolíme zakoreňovače, pareniská, tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo obaly z vajíčok.
2. Použite sterilný, kyprý výsevný substrát, ktorý udrží vlhkosť, ale má dobrú drenáž. Prípadne môžete použiť dobre vyzretý preosiaty kompost.
3. Nádobky naplňte substrátom takmer po okraj.
4. Semená vysievajte plytko, cca 0,5 cm hlboko. Vložte aspoň 2 semienka (pre prípad, keby jedno nevyklíčilo) a prikryte tenkou vrstvou 0,5 - 1 cm substrátu. Jemne substrát utlačte.
5. Semená jemne zalejte odstátou vodou. Ak chcete predísť padaniu klíčiacich rastlín, zalejte semienko po sejbe, prípadne na začiatku vzchádzania rastlín prípravkom Magnicur energy.
6. Takto pripravené budúce sadenice umiestnite na svetlé miesto, najlepšie na okenný parapet. Teplota by sa pre optimálne klíčenie paradajkových semien mala pohybovať okolo 25-30 °C. Po vyklíčení okamžite zabezpečte sadeničkám dostatok svetla, napr. pomocou LED osvetlenia pre rastliny. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.
7. Po vzídení rastlín je dobré priestor vyvetrať na teplotu pätnásť stupňov, ktorá podporí tvorbu koreňového systému. Len čo sa vytvoria pravé listy, cez deň udržujte teplotu na úrovni asi dvadsaťpäť stupňov, no počas noci opäť na pätnástich. Takto sa oddiali kvitnutie.
8. Keď majú rastlinky vyvinuté klíčne listy, môžete začať s pikírovaním (presádzaním). Pikírovanie robíme vtedy, ak máme v nádobe vzídených viac rastlín, alebo ak sme semienka zasadili do menšej nádobky (sadenicový panel, paletka od vajíčok). Keď sa na sadeničkách objaví prvý skutočný pár listov, presaďte ich do väčších kvetináčov. Je to dôležité, pretože paradajky majú rady priestor pre korene a presádzanie stimuluje tvorbu koreňov.
9. Udržiavajte pôdnu vlhkosť, ale nie premokrenú.
10. Otužovanie: 1-2 týždne pred výsadbou začnite sadeničky postupne otužovať. Denne ich na niekoľko hodín vyberte von, najprv do tieňa a bezvetria, potom postupne predlžujte čas.

Dobre vypestovaná sadenica má silnú stonku, väčšinou už má prvé súkvetia a má pevný koreňový bal.

Príprava pôdy

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Pôda pre paradajky by mala byť stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Najlepšia je priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Ideálne pH je blízko neutrálnej hodnoty, čiže mu neškodí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,5).

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. No-dig metóda: Záhon pripravte metódou „no-dig“ - na hustú vrstvu kartónu dajte 10-15 cm zrelého kompostu. Pred výsadbou paradajok by ste mali pripraviť pôdu pomocou organických hnojív alebo kompostu. Hnojiť môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Striedanie plodín: Nikdy nevysádzajte paradajky na to isté miesto dva roky po sebe. Lúčnatky (paradajka, paprika, zemiak, baklažán) zdieľajú mnoho chorôb (napr. fytoftóra, verticilium). Preto ideálne 3-4 roky nepoužívajte to isté miesto pre lúčnatky, aby sa predišlo šíreniu chorôb a škodcov.

Výsadba paradajok

Výber stanoviska a načasovanie

Rajčiaky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Paradajky vysádzame do voľnej pôdy po 15. máji, keď už nehrozia posledné mrazy, a aj pôda by už mala byť dobre prehriata. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Odporúčame vysádzať priesady až po 15. máji, kedy už nehrozia posledné mrazy.

Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú rady slnečné stanovište. Mali by byť vysadené na mieste, kde budú mať aspoň 6 hodín slnečného svetla denne. Najviac im vyhovujú miesta, ktoré sú prevzdušnené, ale dobre chránené pred vetrom. Dobrou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník. Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Teploty pod 12 °C už zastavujú rast, rovnako sú nebezpečné aj horúčavy nad 35 °C.

Ideálny čas na výsadbu priesad do záhrady je podvečer.

Hlboká výsadba a opora

Hlboká výsadba pomáha rastliny chrániť počas dlhého horúceho vegetačného obdobia a poskytuje tiež väčšiu podporu pre rastliny, aby zvládli vietor, silné dažde a prudké letné búrky. Pri hlbokej výsadbe totiž vyrastú pozdĺž celej stonky nové korene.

Postup výsadby:

1. Pôda by mala byť dobre prekyprená. Rajčiaky sadíme na slnečné miesta do riadkov vzdialených cca 60 - 70 cm. Optimálne je použiť širší spon, asi 60 cm pre rajčiaky pestované pri opore (kolíkoch, tyčiach). Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade, 100 cm medzi radmi. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia, čo je dôležité pre cirkuláciu vzduchu a prevenciu chorôb.
2. Vyhĺbte jamku do hĺbky motyky, aspoň 15 - 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu. Väčšina pestovateľov umiestňuje do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky. Pred výsadbou odstráňte spodné listy, aby čo najväčšia plocha stonky prišla do kontaktu s pôdou.
3. Paradajku zasaďte až po spodný pár listov, prípadne 10 - 15 centimetrov do hĺbky. Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
4. Do jamky môžete pridať mykoríznu hubu pre rajčiny, ktorá pomáha zlepšiť zdravotný stav rastliny a výnosnosť úrody. Pred výsadbou dajte na dno jamky drvené škrupiny z vajec alebo posypte kompost dolomitickým vápencom pre dostatok vápnika.
5. Pre vysoké odrody paradajok sú dôležité oporné kolíky (tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo kovové krútené tyčky), na ktoré rastliny priviažete. Tie umiestnite do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Po vysadení jednotlivé sadenice priviažeme k oporám, predídeme tak padaniu rastlín a zlomeniu vetiev pod ťarchou plodov.
6. Vysadené sadenice dobre polejte. Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou.

Ak ste vysiali rajčiaky koncom januára a máte doma príliš vyrastené sadenice, nemusíte zúfať a pokojne ich vysaďte do záhrady. Vykopte hlbokú jamu a nalejte do nej aj päť litrov vody (nie studenej, aby rastlina nedostala šok). Následne na nej odstráňte spodné listy. Vložte ju do jamy a jemne ohnite, potom už stačí len prihrnúť, opätovne zaliať a ešte pridať trochu zeminy, nech sa nevytvorí prísušok. Pri vysádzaní je dobré k priesade hneď umiestniť oporu a priviazať ju, aby sa nezlomila.

Pestovanie v nádobách (balkón/terasa)

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón alebo terasa orientovaná na juh. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia).

Postup pestovania v nádobách:

1. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie.
2. Na dno nádoby vložte dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku (drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm), ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu pre lepší odvod nadbytočnej vody.
3. Asi 2/3 nádoby naplňte substrátom. Použite záhradnícky substrát na výsev.
4. Výsadbu sadeníc do nádob naplánujte na druhú polovicu mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky.

Na balkóne sa dajú pestovať okrem klasických paradajok aj menej tradičné balkónové zeleniny.

Starostlivosť o paradajky

Zálievka

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Pravidelná zálievka je základom starostlivosti o paradajky. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti.

• Rastliny po vysadení zalievajte výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. Každá rastlina by mala dostať približne 1,2 litra vody každé 2-3 dni.
• V dobe kvetu polievajte menej. V dobe plodu výdatne polievajte, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.
• Paradajky zalievajte len odspodu, ku koreňom, nie však úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Nepolievajte na listy, aby sa predišlo plesňovým ochoreniam.
• Ideálny čas na polievanie je skoro ráno a večer, kedy slnko už tak nepáli. V skleníkoch polievajte zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke.
• Používajte vlažnú (odstátu alebo dažďovú) vodu. Studená voda môže pôsobiť na rastliny šokovo.
• V dobe dozrievania plodov zalievajte opatrne, aby nedochádzalo k praskaniu plodov.

Hnojenie

Paradajky sú náročné na živiny, potrebujú dostatok dusíka, fosforu, draslíka a mikroprvkov ako vápnik či horčík. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť by sme mali začať asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami, ktoré sú určené pre paradajky. Vďaka svojmu zloženiu hnojivá dodávajú potrebné živiny rastlinám vo vyváženom pomere.

Ako hnojivo môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody. Odporúča sa prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžete z neho urobiť kvas: 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustite v 10 litroch vody. Nechajte kvasiť 10 dní za občasného premiešania. Vzniknutý koncentrát rieďte vodou v pomere 1:10 (jeden deciliter kvasu s 10 decilitrami vody). Pred aplikáciou hnojiva rastlinu dobre polejte vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie týmto spôsobom odporúčame raz za 10 dní.

Zaujímavou a ekologickou voľbou je organické hnojivo s obsahom chitínu (napr. na báze hmyzieho trusu). Obsahuje všetky základné živiny pre rast a navyše aj chitín, látku, ktorá prirodzene zvyšuje obranyschopnosť rastlín proti škodcom.

Strihanie a vyštipovanie

Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Okopávky opakujte v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny.

Vylamovanie zálistkov a spodných listov:

• Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Sú to bočné výhonky, ktoré rastú v pazuchách listov. Odstraňujte ich, aby rastlinu príliš neoslabili. Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú. Zálistky pravidelne, raz týždenne, vylamujte, kým sú malé.
• Vysoké odrody paradajok, aby dali čo najvyššie výnosy, sa zvyčajne pestujú na dva výhonky. Vtedy nevylamujte bočný výhonok pod prvým súkvetím, pretože je najsilnejší (je na ňom najviac plodov).
• Pokiaľ pestujete paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím.
• Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikajte všetky listy na spodku rastliny, a tým zabráňte listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. Keď začnú dozrievať spodné strapce paradajok, odstráňte listy pod nimi.
• Dôležité je odrezať spodné vetvičky, aby neprichádzali do kontaktu s pôdou a vodou pri zalievaní. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujte, pretože plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok.

Mulčovanie

Mulčovanie rastlín paradajok je obrovským kľúčom k úspechu. Mulč zo slamy, pokosenej trávy alebo kompostu pomáha regulovať teplotu pôdy a zabráni rýchlemu vysychaniu pôdy, preto budete zalievať menej často. Chráni pôdu a živiny v nej pred eróziou počas silných dažďov. Okrem toho chráni plody pred kontaktom so zemou, čo znižuje riziko plesňových ochorení.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Prevencia

Paradajky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov. Preto je dôležité pravidelne kontrolovať rastliny a odstraňovať akékoľvek poškodené časti. Žiaľ, neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim (napríklad odrody Orkádo F1, Tipo F1, Bejbino F1, Sonet F1). Rastliny paradajok pre zdravý rast potrebujú vápnik, fosfor, dusík, draslík a množstvo ďalších mikroživín.

Preventívne opatrenia:

• Striedanie plodín: Nevysádzajte paradajky na rovnaké miesto, kde rástli plodiny z čeľade ľuľkovitých (paradajky, papriky, zemiaky, baklažány) minimálne 3-4 roky.
• Správna zálievka: Polievajte len ku koreňom, nie na listy, aby ste predišli plesňovým ochoreniam.
• Dostatočný spon a vetranie: Vysádzajte rastliny ďalej od seba, aby medzi nimi mohol prúdiť vzduch, ktorý listy osuší a zníži vlhkosť.
• Odstraňovanie spodných listov: Zabraňuje kontaktu listov a plodov s vlhkou pôdou, ktorá je živnou pôdou pre plesne.
• Spoločenská výsadba:
  • Bazalka (Ocimum basilicum): Jej silná vôňa odpudzuje molicu paradajkovú a komáre, údajne zlepšuje aj chuť paradajok.
  • Nechtík (Tagetes patula): Vylučovaniny z koreňov odpudzujú pôdne hlístovce, ktoré môžu paradajkovým koreňom spôsobiť vážne škody.
• Preventívne postreky: V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a overenými prostriedkami, napr. Magnicur Energy. Nasadiť by ste ich mali ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.

Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Všímajte si sýto zelenú farbu listov, bez hnedých škvŕn alebo fľakov. Hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi.

Najčastejšie choroby paradajok

1. Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Prevencia: Opatrné zavlažovanie a dostatočný spon medzi rastlinami pre prúdenie vzduchu. Pri silnom poškodení rastlín sú šance na záchranu minimálne.

2. Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky i plody. Prejavuje sa drobnými bodkovitými škvrnami so žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a spôsobujú chrastavitosť. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Preventívne ošetrenie: Mednaté prípravky.

3. Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať, predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode. Prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami, následkom čoho je nižšia úroda.

4. Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba šíriaca sa od spodných listov smerom nahor. Typické sú žlté škvrny a neskôr hnednutie listov. Prevencia: Dostatočné vetranie a likvidácia všetkých zvyškov napadnutých rastlín po zbere.

5. Hniloba špičiek plodov (blossom end rot): Fyziologická porucha spôsobená nedostatočnou výživou či závlahou v období dozrievania plodov, najmä nedostatkom vápnika. Prejavuje sa veľkými bledohnedými škvrnami na špičke plodov. Často sa vyskytuje v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom, ktoré brzdia príjem vápnika. Prevencia: Organické dodanie vápnika (škrupiny z vajec, dolomitický vápenec) pred výsadbou. Rýchla pomoc: Postrek roztokom chloridu vápenatého na list.

6. Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, najmä pri prudkej zmene počasia. Postihnuté sú sadenice alebo plody, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov. Stonky zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu.

Prevencia plesní a múčnatky: Použite cesnakový čaj alebo mliečny roztok, ktoré pôsobia proti plesniam a bránia klíčeniu spór na listoch.

Najčastejšie škodcovia paradajok

1. Strapka západná: Drobný hmyz cicajúci rastlinné šťavy a prenášajúci vírusové ochorenia. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevencia: Ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch, odstraňovanie burín. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.

2. Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si nielen na zemiakoch, ale aj na paradajkách. Larvy vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Účinné prípravky: Tie s inhibítormi tvorby chitínu (napr. Match a Nomolt).

3. Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie: 3-krát v intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

4. Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková. Prevencia: Žihľavový výluh alebo roztok draselného mydla sú účinné proti voškám.

V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Pri vykonávaní postreku sa ho snažte dostať na spodnú stranu listu, postrekovanie iba zvrchu je neefektívne.

Zber úrody

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Paradajky sú zrelé, keď sa zelená farba zmení na červenú a plod sa ľahko oddeľuje od rastliny. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé.

Pri strapcových paradajkách nečakajte, až dozrie celý strapec, ale zbierajte postupne jednotlivé plody. Tým, že oberiete červené plody, čiastočne urýchlite dozrievanie tých ostatných. Koncom sezóny môžete urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestanete polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžete ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.

Tipy pre bohatú úrodu

Bohatá, zdravá a chutná úroda paradajok je snom každého záhradkára. Tu sú triky úspešných „rajčinárov“:

• Hlboká výsadba: Pomáha rastliny chrániť a poskytuje väčšiu podporu, pričom vyrastú nové korene pozdĺž celej stonky.
• Opora: Takmer všetky druhy rajčiakov potrebujú oporu, ktorú je ideálne pridať už pri výsadbe.
• Mulčovanie: Pomáha regulovať teplotu pôdy, chráni pôdu pred eróziou a udržiava vlhkosť.
• Minimalizujte chodenie okolo rastlín: Čím viac sa budete držať mimo pôdy okolo rajčiakov, tým lepšie budú rásť.
• Orezávanie: Je nevyhnutné na udržanie zdravých rastlín, zabezpečuje viac vzduchu a svetla, čo pomáha pri kvitnutí a produkcii plodov.

Pestovanie paradajok môže byť zábavnou a odmeňujúcou aktivitou. Paradajka ako teplomilná a živinami náročná rastlina si vyžaduje pozornosť, avšak čas a starostlivosť sa vám stonásobne vrátia v podobe bohatej a bezchemickej úrody.

tags: #vyskyt #pestovanie #paradajok