Výber sadbových zemiakov a pestovanie

S príchodom hlavnej záhradkárskej sezóny prichádza aj čas sadenia zemiakov. Predtým, ako sa pustíte do hľadania vhodných odrôd, zvážte, aké máte od zemiakov očakávania. Február je ideálnym mesiacom, kedy je vhodné začať sa zaoberať výberom sadbových zemiakov, aby ste mali dostatok času na plánovanie a prípravu.

Kritériá výberu sadbových zemiakov

Pri výbere správnej zemiakovej sadby je dôležité zvážiť niekoľko kľúčových kritérií, ktoré ovplyvnia úspešnosť pestovania a výslednú úrodu.

Varné typy zemiakov a kuchynské využitie

Z hľadiska kuchynského využitia sú najobľúbenejšie odrody varného typu A, B a zmiešaného typu AB (resp. BA). Varný typ je dôležitým faktorom pri výbere, pretože určuje najlepšie kulinárske využitie zemiakov.

• Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté a priemerne vlhké. Nerozvárajú sa, čo ich robí najvhodnejšími na zemiakové šaláty alebo ako samostatná príloha.
• Varný typ B - prílohové zemiaky: Tento typ zemiakov je polopevný, čo znamená, že pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ B je univerzálny a hodí sa ako príloha, do šalátov, polievok, na pečenie a restovanie. Sú primerane vlhké až suchšie.
• Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách, preto sa hodia na prípravu zemiakovej kaše, lokší, placiek, do cesta, ale aj na hranolky a čipsy.
• Varný typ D: Tento typ je najmenej verejnosti známy a v obchodoch sa s ním bežne nestretnete. Patria sem odrody so špeciálnym využitím, často ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
• Zmiešané typy (napr. AB, BC): Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov, pričom prvé písmeno značí prevahu daného varného typu.

Doba vegetácie a skladovateľnosť

Ďalším kritériom pri výbere je doba konzumácie a skladovateľnosti. Či chcete mať v lete vlastné čerstvé zemiaky alebo ich naopak chcete dlhodobo skladovať, ovplyvní výber správnej odrody.

• Veľmi skoré odrody: Dĺžka vegetačnej doby je 80 - 100 dní. Sú vhodné pre okamžitú spotrebu, postupným vykopávaním zo záhonu už v priebehu júna a júla. Nie sú vhodné na dlhodobé uskladnenie, no v ideálnych podmienkach a s dobre uzavretou šupkou (ak ich necháte v pôde do septembra) ich možno preskladniť. Tieto zemiaky sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni).
• Skoré odrody: Dĺžka vegetačnej doby 100 - 110 dní. Podobne ako veľmi skoré, sú vhodné pre rýchlu produkciu konzumných zemiakov. Ak sa nechajú v pôde dlhšie a majú vyzretú šupku, dajú sa uskladniť až do ďalšieho roka.
• Stredne skoré odrody: Dĺžka vegetačnej doby 110 - 130 dní. Sú vhodné na uskladnenie a s ich konzumáciou môžete rátať aj v zimnom období. Zberajú sa jednorazovo, zvyčajne začiatkom septembra alebo keď je šupka dostatočne vyzretá.
• Neskoré odrody: Dĺžka vegetačnej doby nad 120 (až 130 a viac) dní. Sú určené pre dlhodobé uskladnenie a pri dobrých skladovacích podmienkach vám vydržia až "do Veľkej noci". Zvyčajne vynikajú solídnou skladovateľnosťou.

Pôvod a kvalita sadby: Certifikované sadivo vs. iné možnosti

Často sa naskytá otázka, či je nutné kupovať novú sadbu alebo stačí nasadiť zvyšky z predošlej úrody, prípadne konzumné zemiaky z obchodu. Pri sadení zemiakov je vždy najlepšie staviť na kvalitnú certifikovanú sadbu.

• Certifikovaná sadba: Bola vypestovaná za účelom ďalšieho množenia a zodpovedá predpismi stanovenému biologickému stavu. Je pestovaná v sterilnej pôde, neobsahuje vírusy, nematódy alebo plesne, ktoré by ste si mohli preniesť na novú úrodu alebo do pôdy. Certifikovaná sadba je vo väčšine prípadov zabalená do vzdušných vriec zo sieťoviny alebo juty a na štítku sú uvedené dôležité informácie. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm. Ak chcete sadiť certifikovanú sadbu niekoľko rokov po sebe, hľadajte vyššie stupne množenia označené ako C1/A alebo ELITA.
• Menšie zemiaky z minulej úrody: Musia byť vo výbornom stave - bez škodcov, chorôb, hniloby a poškodenia. Napriek tomu môže byť výnos už výrazne nižší.
• Konzumné zemiaky z obchodu: Sú často chemicky ošetrené proti klíčeniu, a teda nie sú vhodné na ďalšie pestovanie. Ich použitie je rizikové, pretože môžu obsahovať choroby a škodcov, ktoré by ste si zavliekli do záhrady.

Pôdne podmienky a odolnosť voči chorobám

Veľmi dôležitým kritériom pri výbere sú pôdne podmienky, výskyt chorôb a škodcov v danej lokalite. Každá odroda je rôzne odolná voči jednotlivým chorobám a náchylnosť môže byť iná na listoch a iná na hľúzach.

• Pôdne PH: Ideálnym pH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5.5 až 6.0. pH vyššie ako 6.0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti.
• Odolnosť voči chrastavitosti: Ak pestujete v piesčitých pôdach, hľadajte odrody rezistentné na chrastavitosť.
• Odolnosť voči plesni zemiakovej: V oblastiach s ťažkými ílovitými pôdami alebo vysokým úhrnom zrážok dbajte na vysokú odolnosť odrody voči plesni zemiakovej.

Príklady obľúbených odrôd

Medzi obľúbené odrody patria:

• Impala: Veľmi skorá odroda určená najmä na priamy konzum.
• Bohémia: Skorá odroda zemiakov s vysokým výnosom a výbornou chuťou.
• Sunita: Vysokoúrodná skorá odroda s peknými oválnymi hľuzami, žltou dužinou, ktorá netmavne.
• Malvína: Skorá slovenská odroda zemiakov s dobrou odolnosťou voči suchu a tvorbou veľkostne a tvarovo vyrovnaných hľúz.
• Manitou: Pod ružovo-červenou šupkou sa ukrýva svetložltá dužina s výbornými chuťovými vlastnosťami. (Stredne skorá až neskorá).
• Soraya: Tieto stredne skoré až neskoré zemiaky majú predpoklad vysokého výnosu.

Príprava sadby a pôdy pred výsadbou

Pre úspešné pestovanie je kľúčová správna príprava sadbových zemiakov a pôdy.

Nakličovanie sadby

Aby sa zemiakom dobre darilo a úroda bola čo najskôr, je dôležité nechať hľuzy pred výsadbou riadne naklíčiť. Najlepšie už začiatkom marca naukladajte hľuzy do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavte do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a nechajte hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nedávajte predkličovať do tmy! Pokiaľ chcete zberať úrodu čo najskôr, môžete sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypete kompostom, aby do neho zapustili korienky.

Príprava pôdy

Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás je možné zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku, vyhovujú im chránené polohy. Nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Pôdu pre výsadbu zemiakov je potrebné pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Tradične sa zapracováva hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva.

Obdobie a metódy výsadby zemiakov

Pestovanie a sadenie zemiakov je veľmi jednoduché a zvládnu to aj začínajúci pestovatelia. Zemiaky sú teplomilné rastliny, čo ovplyvňuje obdobie ich výsadby. Jarné mrazíky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo má za následok spomalenie rastu a stres pre rastliny. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať a obdobie si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz. Tento termín platí pre všetky typy zemiakov, pričom skoré zemiaky dozrievajú už koncom júna, poloskoré v júli a neskoré väčšinou až v auguste.

Tradičná výsadba do pôdy

1. Príprava pôdy: Pred sadením zemiakov je potrebné pôdu prekypriť do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej živiny v podobe kompostu alebo vyzretého hnoja. Následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar.
2. Výsadba: Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm. Hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom. Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou, ak je dostatočne kyprá.
3. Hĺbka a rozostupy: Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby. Čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz slnku. Odporúčané rozostupy medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami. Väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá kvôli väčšej vzdušnosti, priestoru pre rastliny a pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy.

Alternatívne metódy výsadby (do kompostu alebo slamy)

Existuje viacero spôsobov, ako sadiť zemiaky, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa najlepšie darí v kyprej (ideálne piesočnaté pôdy), priepustnej pôde s dostatkom živín. Obľúbenou alternatívou je sadenie do kompostu alebo slamy.

1. Príprava záhona: Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu. Ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost. Kompost následne zhutníme udupaním (bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu).
2. Výsadba: Zemiaky sadíme do takto pripraveného kompostu.
3. Výhody: Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). Nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, takže táto metóda je väčšinou aj úrodnejšia. Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život, ktorý pre rastliny poskytuje živiny. Obdobou je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup je rovnaký, len namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť), pričom ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.

Starostlivosť o zemiaky počas vegetácie

Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti, ale niektoré úkony sú pre dobrú úrodu nevyhnutné.

Odburiňovanie

Odburiňovanie je jednou z mála potrebných činností, ktorú je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné, pretože mulč bráni rastu burín. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na potlačenie rastu burín.

Prihŕňanie (kopcovanie)

Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahrňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Dôvodom je, že hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Ak nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, hľuzy sa nemajú kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu (vytvára sa toxický solanín). Pri oboch metódach výsadby (tradičnej aj do mulču) je potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu, akonáhle dosiahnu výšku cca 30 cm. Pri hrobčekovaní si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.

Zavlažovanie a ochrana proti škodcom a chorobám

Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú prítomné hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, je potrebné zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“. V prípade výskytu pásavky zemiakovej, ktorá často prezimuje na záhone, je nutné tohto škodcu z listov a stoniek denne alebo každý druhý deň zbierať a likvidovať.

Zber zemiakov

Zemiaky sú pripravené na zber, akonáhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať.

Určenie termínu zberu

Základné pravidlo termínu zemiakového zberu je vždy až po odkvete. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.

Spôsoby zberu

Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami, čo je značne jednoduchšie.

tags: #aku #sadbu #zemiakov #pestovat