Povojník batátový (Ipomoea batatas), známy aj ako sladký zemiak alebo batát, je čoraz populárnejšou zeleninou, ktorá sa pestuje ako alternatíva k bežným zemiakom. Ak ste niekedy jedli batátové hranolky alebo akékoľvek iné batátové jedlo, viete, aká lahodná môže byť táto koreňová zelenina. Napriek svojmu názvu sladký zemiak vôbec nie je zemiak! S klasickými zemiakmi nie sú botanicky príbuzné, aj keď rovnako pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky, kde sa pestovali už pred 5000 rokmi. Do Európy sa údajne dostali 100 rokov pred klasickými zemiakmi. Botanicky ho radíme do čeľade pupencovité (Convolvulaceae), pričom rod Ipomoea zahŕňa viac ako 600 druhov kvitnúcich rastlín. Povojník batátový je tropická trvalá bylina so zhrubnutými koreňovými hľuzami.
Charakteristika povojníka batátového
Vzhľad a morfológia rastliny
Povojník batátový je dvojklíčnolistová rastlina, ktorá vytvára v podzemnej časti hľuznaté korene sladkej chuti - bataty. Tieto hľuzy sú významnou zložkou výživy v tropických oblastiach a získali si svojich priaznivcov aj v miernych pásmach. Hľuzy sa môžu líšiť tvarom (guľaté, oválne), farbou šupky a dužiny (oranžová, fialová, červená, biela) aj veľkosťou (100 - 1 500 g). Ich dĺžka sa pohybuje od niekoľkých centimetrov až po viac ako 30 cm. Na výber je niekoľko druhov sladkých zemiakov, ktoré produkujú hľuzy rôznych tvarov, veľkostí, úrovní sladkosti a farieb. Farba šupky a dužiny je determinovaná obsahom karotenoidových a antokyánových pigmentov. Dužina býva zväčša jednoliata, no vyskytujú sa aj viacfarebné varianty.
Nadzemná časť rastliny je tvorená viacerými plazivými, ťahavými alebo popínavými stonkami sýtozelenej farby, ktoré ľahko dosahujú dĺžku 1,5 m alebo viac. Na stonkách rastú striedavé jednoduché stopkaté listy, ktoré môžu byť rôzneho tvaru a veľkosti. Tvar listov býva srdcovitý, vajcovitý, obličkovitý s laločnatým, zúbkovaným alebo celistvým okrajom, pričom farba sa mení podľa odrody od zelenej po fialovú. Kvety majú zrastenú lievikovitú korunu a dosahujú veľkosť až 5 cm. Môžu byť bielej, ružovej, červenkastej alebo modrej farby. V našej zemepisnej šírke sa kvety vytvárajú veľmi zriedkavo, najmä kvôli dĺžke dňa.
Nutričná hodnota a zdravotné benefity
Bataty sú výživovo hodnotná a zdravá potravina. Hoci sú sladké, obsahujú vitamíny, minerály, vlákninu a fytonutrienty, vďaka čomu sú zdravým a chutným doplnkom jedálneho lístka. Batáty majú nízky obsah tuku (iba 86 kcal na 100 g) a sú plné karotenoidov, vitamínu C, vitamínu A, draslíka a vlákniny.
Ich nutričná hodnota je vysoká vďaka obsahu:
- Karotenoidov: Najmä beta-karoténu pri oranžovej dužine. Beta-karotén je provitamín A, nevyhnutný pre správnu funkciu imunitného systému, zdravé oči, sliznice a pokožku. Odrody s oranžovou dužinou majú dokonca viac beta-karoténu než mrkva. Fialové odrody zas obsahujú vysoký podiel antokyánov.
- Vitamínov: B1, B2, B3, B6, C a luteín.
- Minerálov: Draslík, mangán, železo.
- Sacharidov: Okrem jednoduchých škrobov sú bohaté na komplexné sacharidy.
- Vlákniny: Podporuje trávenie.
- Bielkovín: Bohaté na esenciálne aminokyseliny (leucín, izoleucín, lyzín, metionín, fenylalanín, treonín, tryptofán, valín).
Sladké zemiaky majú jednu z najvyšších nutričných hodnôt zo všetkých zelenín, pričom odrody s tmavo oranžovými hľuzami majú vyšší obsah beta-karoténu ako odrody so svetlejšími hľuzami.
Pestovanie povojníka batátového
Pestovanie batátov je pomerne jednoduché, avšak vyžaduje si špecifické podmienky, keďže ide o teplomilnú rastlinu. V trópoch sa bataty pestujú ako trváca plodina, zatiaľ čo v miernom pásme ako jednoročná.
Všeobecné požiadavky a stanovište
- Teplo: Bataty si vyžadujú dlhé, teplé vegetačné obdobie na dozretie. Priemerná teplota nesmie byť nižšia ako 18 °C, optimálna je v rozpätí 20 - 30 °C. Pre rast najlepšie vyhovuje teplota okolo 24 °C. Rastliny netolerujú mráz, preto ich na vonkajšie stanovište vysádzame až v druhej polovici mája, keď už nehrozí riziko mrazu. Produkciu v Českej republike limitujú nízke teploty.
- Svetlo: Povojník batátový najlepšie rastie na plnom slnku, kde dostane aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Potrebuje veľké množstvo rozptýleného svetla, prípadne len s miernym zatienením. Nevhodné je dlhodobé priame slnečné žiarenie a trvalé zatienenie. Pri väčšom nedostatku svetla farba listov bledne a rastlina sa môže viac sústrediť na rast lístia na úkor kvetov alebo hľúz.
Rozmnožovanie a výsadba
Na rozdiel od bežného zemiaka, ktorý je hľuza, rastlina sladkého zemiaka je hľuzovitý koreň, čo je významný rozdiel v spôsobe rozmnožovania. Bataty sa pestujú a rozmnožujú z odrezkov (výhonkov alebo "slipov"), nie zo semien alebo priamo z kúskov hľúz ako zemiaky.
Proces predpestovania výhonkov:
- Príprava hľúz: Na jar umiestnite zdravé hľuzy sladkých zemiakov (aj z obchodu) pozdĺžne do vlhkého vermikulitu, perlitu alebo piesku v teplom rozmnožovači alebo parenisku. Spodnú polovicu batátov prikryte zeminou, udržujte vlhkú a teplú.
- Odrezky: Po niekoľkých týždňoch začnú z hľúz vyrastať výhonky. Keď dosiahnu dĺžku približne 10-15 cm, opatrne ich odlomte alebo odstrihnite.
- Zakoreňovanie: Tieto odrezky môžete nechať zakoreniť v pohári s vlažnou vodou na teplom parapete, kým nepustia spleť jemných bielych korienkov.
- Presádzanie: Zakorenené odrezky potom zasaďte do malých kvetináčov s viacúčelovým kompostom. Počas rastu premiestňujte mladé rastliny do o niečo väčších kvetináčov. Takto predpestované rastliny sú silnejšie a lepšie sa uchytia.
Odporúča sa predpestovať si rastliny v primerane veľkých nádobách v skleníku alebo parenisku a po skončení mrazov ich presaďte na miesto určenia. Na Výskumnej stanici Valečov sa osvedčil termín výsadby od konca mája do začiatku júna.
Pri výsadbe na záhon myslite na to, že rastlina bude potrebovať dostatok priestoru na svoj rast aj na tvorbu hľúz. Bataty je možné pestovať v hrobkoch, podobne ako zemiaky. Rastliny sa vysádzajú vo vzdialenosti najmenej 30 cm od seba. Plytko vysadené bataty vytvoria menej hľúz. Ak máte obmedzený priestor na zemi, tieto popínavé rastliny môžete pestovať na zvislých podperách, ako je napr. obelisk z palíc vysoký 1,8 m. Rastliny v nádobách možno umiestniť k slnečnej stene alebo plotu, opatriť vodorovnými drôtmi alebo mriežkou na podoprenie stoniek. Pri pestovaní vonku je vhodné zakryť zem pred výsadbou čiernym polyetylénom, aby sa pôda zohriala.
Pôda a substrát
Povojník batátový nie je príliš náročný na pôdu a dobre sa pestuje v bežnej záhradnej zemine. Preferuje však ľahšie, výživné a dobre priepustné hlinitopiesčité pôdy s obsahom rašeliny a pH od 4,5 do 7. Nevhodné sú ťažké a zamokrené pôdy, v ktorých hľuzy zahnívajú a ktoré zároveň sťažujú zber.
Zálievka a hnojenie
Bataty sú rastliny, ktoré potrebujú pravidelnú a dostatočnú zálievku, najmä v období rastu a kvitnutia. Pôda by mala byť neustále mierne vlhká, ale nie nadmerne premokrená, preto je dôležité, aby pôda medzi polievaním preschla. Hoci sú bataty tolerantné voči suchu, pre maximálnu úrodu je závlaha dôležitá.
Rastlina vyžaduje priemerné množstvo výživných látok. Počas vegetačného obdobia môžete do zálievky pridávať hnojivo so zvýšeným obsahom dusíka, ktoré prispieva k intenzívnemu rastu vňate. Avšak pre tvorbu hľúz je dôležité hnojiť úsporne, pretože vyššie dávky dusíka podporujú rast nadzemnej časti na úkor hľúz. Odporúčaná dávka dusíka je 50 kg/ha N.
Choroby a škodcovia
Povojník batátový je vo všeobecnosti odolný voči väčšine bežných škodcov a chorôb, a to aj na Slovensku, kde zatiaľ nebýva zaťažený typickými problémami. Avšak môžu sa vyskytnúť určité výnimky:
- Škodcovia: Vo Výskumnej stanici Valečov bol zaznamenaný silný výskyt drôtovcov, hlodavcov a slizniaka poľného. V nadzemnej časti môžu škodiť rôzne druhy chrobákov, húsenice motýľov, vošky a molice (biela muška), najmä pri izbových a skleníkových rastlinách. V tradičných pestovateľských oblastiach sú hľuzy často poškodzované aj larvami krytonosov.
- Choroby: Rastlina nie je imúnna voči chorobám. Medzi najčastejších pôvodcov hubových ochorení batatov patria Sclerotium rolfsii, Rhizoctonia solani, Fusarium oxysporum a Fusarium solani. Počas skladovania podliehajú hľuzy hnilobe spôsobenej najmä infekciou hubovými patogénmi ako Botrytis cinerea, Alternaria spp., Penicillium spp. alebo Rhizopus stolonifer.
- Vírusové ochorenia: Najzávažnejším vírusovým ochorením batatov je SPVD (Sweetpotato virus disease), ktoré vyvoláva zmiešaná infekcia vírusov SPFMV (Sweetpotato feathery mottle virus) a SPCSV (Sweetpotato chlorotic stunt virus). Vírusové ochorenia spôsobujú na listoch nekrotické škvrny a hľuzy bývajú často popraskané alebo deformované.
Prevencia chorôb spočíva v správnej kultivácii - nadmerná vlhkosť a zlá cirkulácia vzduchu môžu viesť k plesňovým ochoreniam. Proti voškám sa dá bojovať postrekom.
Zber a skladovanie
Zber batátov sa zvyčajne uskutočňuje koncom leta, približne 12 až 16 týždňov po výsadbe (august-september), keď listy a stonky začnú žltnúť a odumierať. Ak dávate prednosť väčším hľúzam, môžete ich nechať v zemi o niečo dlhšie, avšak je kľúčové vybrať ich pred prvými mrazmi, aby sa nepoškodili chladom. Všetky poškodené hľuzy by ste mali ihneď použiť.
Postup pri skladovaní:
- Sušenie na slnku: Ihneď po zbere položte bataty na niekoľko hodín na slnko.
- Dozrievanie: Potom ich premiestnite na 10 dní na teplé miesto (napríklad skleník), čo pomôže dozrieť a stvrdnúť šupku.
- Skladovanie: Pred uskladnením ich nechajte preschnúť. Skladovať by sa mali pri teplote 13 - 15 °C a relatívnej vlhkosti vzduchu v rozmedzí 70 - 80 %. Nižšie teploty bataty poškodzujú. Na Výskumnej stanici Valečov prebieha skladovanie vo vetraných chladiacich boxoch v plastových prepravkách pri teplote 10 - 12 °C.
Bataty majú tenkú šupku a sú veľmi krehké, preto je riziko mechanického poškodenia vysoké. Pre mechanizovaný zber sú vhodnejšie odrody s vyšším podielom sušiny, ktoré sú pevnejšie.
Využitie povojníka batátového
Kulinárske využitie
Bataty čiže sladké zemiaky patria medzi trendy potraviny, ktoré v poslednej dobe zažívajú po celom svete boom medzi priaznivcami zdravej výživy, ale aj u bežných spotrebiteľov. Sú základnou potravinou najmä v niektorých tropických regiónoch. Ich použitie je veľmi rôznorodé a podobné ako pri klasických zemiakoch.
Možno ich pripraviť na mnoho spôsobov:
- Varené, pečené, zapekané, grilované.
- Ako kaša, príloha k hlavným jedlám (mäsitým pokrmom).
- Ako hranolky.
- Pripravené na sladko ako dezert.
Sušené hľuzy sa môžu rozomlieť na múku. V kuchyni možno bataty upravovať rovnakým spôsobom ako zemiaky, ale majú vyššiu výživovú hodnotu.
Okrasné využitie
V krajinách mierneho podnebného pásma sa povojník batátový pestuje aj ako okrasná popínavá rastlina, vhodná k opore alebo do závesných nádob. Obľúbené sú odrody s citrónovo zelenými alebo tmavošarlátovými listami, ktoré v spoločnej výsadbe vytvárajú krásny kontrast. Okrasný povojník batátový oživí balkóny alebo predzáhradky vďaka svojim ozdobným listom, pôsobí čisto, elegantne a moderne.
Pestuje sa v závesných košoch, balkónových debničkách aj na záhonoch, jednotlivo aj v skupinách, a farebne zatraktívňuje rôzne výsadbové kompozície. Aj hľuzy batatov kúpené v predajniach so zeleninou možno vysadiť do črepníkov a pestovať ako okrasné rastliny. Dĺžka výhonkov môže byť dlhšia ako meter, a preto treba pri výsadbe do nádob myslieť na dostatok priestoru. Pri vytváraní kompozícií s inými rastlinami je vhodné vybrať tie, ktoré rastú rovnako rýchlo, aby sa navzájom neprerastali.
Výskum a celosvetové pestovanie
Povojnica batátová je významná tropická a subtropická plodina, ktorá získava čoraz väčšiu pozornosť aj v oblastiach mierneho klimatického pásma. Adaptácia tejto teplomilnej rastliny na menej priaznivé podmienky si vyžaduje špecifické agronomické prístupy a systematický výskum. V tomto smere zohráva významnú úlohu Výskumný ústav zemiakarský v Havlíčkovom Brode, kde sa venujú testovaniu odrôd, optimalizácii pestovateľských technológií a hodnoteniu kvality úrody.
Bataty sú perspektívna tropická plodina vhodná aj do podmienok mierneho pásma. Zatiaľ sa komerčne nepestujú, no medzi záhradkármi sú čoraz populárnejšie. Okrem výživovej hodnoty majú aj vysoký úrodový potenciál (40 - 50 t/ha) a oproti tradičným okopaninám pestovaným na našom území majú výhodu, že tolerujú sucho. Súčasná situácia s postupným zvyšovaním priemernej ročnej teploty vzduchu a s tým súvisiace problémy so suchom a nedostatkom vlahy v krajine robia z batatov atraktívnu plodinu.
Bataty sa pestujú celosvetovo, významnými producentmi sú USA (Severná Karolína, Georgia), Mexiko, Brazília, krajiny Afriky, Ázie, Indonézia, a tiež európske štáty ako Španielsko, Portugalsko a Taliansko. Najväčším producentom je Čína, kde sa pestuje viac ako polovica svetovej produkcie.
Vo Výskumnej stanici Valečov boli v rámci maloparcelkových pokusov skúmané rôzne úrovne hnojenia (0 a 50 kg/ha N) a zavlažovania s cieľom nájsť najvhodnejšiu technológiu pestovania prispôsobenú stredoeurópskemu podnebiu. Skúmali sa varianty s rôznou úrovňou minerálneho dusíkatého hnojenia a intenzitou zavlažovania kvapkovou závlahou (bez závlahy, závlaha do hrobkov a povrchová závlaha - dvojnásobná dávka vody).