Záhrada nám poskytuje relax aj úžitok. Určite ste si práve v nej všimli, že počas celého roka sa mení a taktiež sú viditeľné aj zmeny počas samotného dňa, a to vďaka množstvu svetla alebo tieňa. Je nutné vedieť ho rozlišovať, len vtedy sa bude vašim rastlinám dariť. Pokiaľ si myslíte, že sa v tieni nedá nič pestovať, mýlite sa. Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia. Tieň môže mať aj celý rad výhod, niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky.
Rozlišovanie typov tieňa v záhrade
Pre úspešné pestovanie je dôležité naučiť sa rozlišovať tiene vo vašej záhrade. Nie je tieň ako tieň - môže byť veľmi hustý, ale tiež riedky. Pokiaľ si nie ste istí, vyskúšajte pestovať zeleninu v nádobách a podľa toho, ako sa jej bude dariť, ju premiestňujte z tieňa na slnko a naopak.
Polotieň
Polotieň znamená približne 5 až 6 hodín denne poludňajšieho slnka, kedy býva najsilnejšie. Rastliny nebudú celodenne vystavené slnku; budú aj v polotieni - ráno, zvyšok dňa budú na slnku. Nebudú rásť tak rýchlo ako na priamom slnku, ale stále budú rásť normálne. Výhodnejšie je zalievať skoro ráno. Miesta s približne 4 až 5 hodinami slnka denne sa tiež označujú ako polotieň.
Mozaikový tieň
Mozaikový tieň je spôsobený korunami stromov, keď už majú listy. Je to ľahký, prirodzený tieň, ktorý rastliny akceptujú. Svetlo prejde cez listy a koruny stromov, nie je také prudké. Tento typ tieňa poskytuje výhodu v podobe lepšieho zadržiavania vody, čo prospieva najmä šalátom a mrkve. Záhony pod listnatými stromami môžete využiť aj na pestovanie skorej jarnej alebo zimujúcej zeleniny, pretože v čase, keď listy opadnú, sú tieto záhony bohaté na slnečné lúče.
Plný a hlboký tieň
Plný tieň, alebo aj hlboký tieň, je spôsobený budovami a pevnými bodmi v záhrade, prípadne hustou kulisou stromov. Najhlbší tieň produkujú veľkolisté stromy, ako napríklad platany, katalpy či paulovnie. Výkonnými producentmi tieňa sú aj v hustej skupine vysadené ihličnaté stromy. Ak sa tam slnko nedostane vôbec, nie je možné vypestovať zdravé priesady ani zeleninu. Stabilný tmavý tieň spôsobujú aj vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka. Hoci na takomto stanovišti veľa druhov neporastie, stále je na výber.
Voľba vhodnej zeleniny pre tienisté podmienky
Pokiaľ už viete, aký tieň v záhrade máte, môžete sa pustiť do výsadby zeleninových priesad alebo aj do výsevov. Dôležité je vybrať si vhodné druhy zeleniny, myslieť na dostatok živín dopĺňaných hnojením a pravidelnú zálievku.
Poradíme vám šikovnú pomôcku: predstavme si, akú časť rastliny konzumujeme - podľa toho ľahko zistíme, či je vhodná do menej slnečných oblastí alebo nie. Druhy zeleniny, z ktorých konzumujeme plody (napríklad paradajky, uhorky, papriky, baklažán), sú zväčša náročné na potrebu slnka a potrebujú minimálne 6 až 8 hodín slnečného žiarenia. Avšak plodiny, z ktorých konzumujeme listy alebo korene, sú podstatne skromnejšie a znesú aj čiastočne tienisté podmienky.
Zelenina pre rôzne úrovne tieňa
- Hlboký tieň (miesta, kam za celý deň ani raz nezasvieti slnko): Hlboký tieň je náročné miesto na výber vhodných rastlín, no môžete tu skúsiť pestovať odrody listového šalátu, rukoly alebo špenátu. Tieto druhy zeleniny nie sú veľmi citlivé na množstvo svetla a pomerne rýchlo klíčia. Najmenšie nároky na slnečný svit má ázijská zelenina, napríklad pak-choi (čínska kapusta) - postačia jej aj dve hodiny slnka denne. Okrem listového šalátu môžete skúsiť aj nenáročnú mizunu.
- Plný tieň (miesta, kam slnko svieti približne 3 hodiny denne): Tieto záhony sú na pestovanie vhodnejšie ako hlboký tieň a výber druhov je rozmanitejší. Sadiť sem môžete listové šaláty, pak-choi, rukolu a špenát. S tromi až štyrmi hodinami slnka denne si vystačí aj mangold, kel, listový petržlen a pór. Plný tieň môže byť výborným miestom aj pre popínavú fazuľu, ktorej poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazuľa sa tak doslova vyšplhá za svetlom.
- Mozaikový tieň (pod korunami listnatých stromov): V mozaikovom tieni sa bude veľmi dobre dariť všetkým druhom spomínaným pri hlbokom a plnom tieni. Okrem toho sem môžete skúsiť zasadiť aj koreňovú zeleninu (ako mrkvu a reďkovku), hrášok alebo rebarboru.
- Polotieň (miesta s približne 4 až 5 hodinami slnka denne): Podobne ako pri mozaikovom, aj tu môžete pestovať všetky plodiny spomínané pri predchádzajúcich typoch tieňa. Viac sa tu bude dariť najmä koreňovej zelenine, ktorá vyžaduje okolo 5 hodín slnka denne. Mrkva či reďkovka, ktorá rastie v polotieni, môže byť dokonca šťavnatejšia vďaka väčšiemu množstvu vlahy. Fazuľa a hrach (najmä kríčkové a trpasličie odrody) sa tiež dajú pestovať v polotieni, avšak myslime na to, že čím menej slnka budú mať, tým pomalšie budú dozrievať. Šalát a špenát doslova vyžadujú polotieň, pretože priame slnko im spôsobí stáčanie listov a spomalí rast. Kel môže rásť aj na priamom slnku, ale ani ak ho pestujeme v tieni neuvidíme veľký rozdiel.
TIPY NA ZÁHRADKÁRSTVO V TIENI: plus ktorá ZELENINA, BYLINKY A KVETY rastú v TIENI
Bylinky a drobné ovocie do tieňa
Mnoho byliniek vyžaduje slnko počas 6 a viac hodín, ale nájdu sa i také druhy, ktoré si na slnko až tak nepotrpia. Patrí k nim pažítka, majorán, medovka, koriander, mäta, oregano, petržlen. Tieto bylinky potrebujú najmenej tri až štyri hodiny slnka denne.
Ak ide o drobné ovocie, v miernom polotieni sa celkom dobre darí egrešom. Ak je tieň na záhone len niekoľko hodín denne, dokážu si s ním celkom dobre poradiť aj kanadské čučoriedky. S plným až čiastočným tieňom v záhrade si dobre poradia černice a maliny. Vhodné sú aj odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody. Do polotieňa môžete vysadiť aj skoré odrody jabloní či slivky.
Huby
Hlboký tieň má veľa nedostatkov, ale veľmi dobre vyhovuje hubám. Hlivu ustricovú či shiitake ľahko dopestujeme vďaka hotovej pestovateľskej sadbe alebo si zakúpeným mycéliom naočkujeme pne. V tieni listnatých stromov sa môžete pokúsiť dopestovať i huby, pre začiatočníkov je najvhodnejšia golierovka slamomilná.
Špecifiká pestovania vo vlhkej a tienistej pôde
Množstvo slnečného svetla nie je jediným faktorom, ktorý na rast rastlín v tieni vplýva. Je potrebné si dať pozor na zvýšenú vlhkosť. Vlhkomilné rastliny sú rastliny, ktoré prirodzene vyhľadávajú a potrebujú trvalo vlhkú až mokrú pôdu. Neznamená to, že musí stáť priamo vo vode (aj keď niektoré to zvládnu), ale že im vyhovuje prostredie s vyššou vlhkosťou pôdy aj vzduchu. Vlhko a tieň spolu často súvisia, pretože tieň pomáha udržiavať pôdu dlhšie vlhkú. Keď je miesto zatienené - napríklad pod stromami, pri plote alebo na severnej strane budovy - slnko tam nesvieti tak intenzívne, a preto voda z pôdy nevyparuje tak rýchlo ako na slnku. Práve preto si na takýchto stanovištiach môžeme dovoliť vysadiť rastliny do tieňa a vlhka.
Podmáčanú pôdu poznáte podľa niekoľkých znakov. Po daždi sa na takej pôde voda dlhú dobu drží na povrchu. Aj keď inak panuje sucho, na tomto stanovišti je pôda na dotyk vlhká a mäkká. Rastliny, ktoré nie sú prispôsobené vysokej vlhkosti, môžu ľahko hniť, chradnúť alebo vôbec neporastú. Výsadba bežných záhradných rastlín do vlhkej pôdy preto môže často končiť sklamaním, neefektívnou údržbou a zbytočnými nákladmi.
Príprava pôdy a starostlivosť
Pri výsadbe vlhkomilných rastlín je kľúčové pripraviť pôdu tak, aby zadržiavala vlhkosť, ale zároveň nespôsobovala hnilobu koreňov. V prípade príliš ťažkej pôdy môže byť vhodné do výsadbovej jamy primiešať kompost a piesok, čím sa zlepší štruktúra pôdy, zvýši sa jej vzdušnosť a podporí sa odtok vody. Ideálna je stredná, humusová pôda s dobrou štruktúrou. Pôdu okolo výsadby je vhodné neutláčať, pretože korene potrebujú kyslík.
Výsadbu nevykonávajte počas trvalého zamokrenia pôdy, ale snažte sa počkať na okamih, kedy aspoň trochu vyschne. Pokiaľ chcete zabrániť hnilobe koreňov, môže byť vhodné zasadiť rastliny vyššie ako je úroveň terénu. Pri výsadbe väčšieho počtu rastlín udržujte medzi jednotlivými dostatočnú vzdialenosť, aby tu mohol prúdiť vzduch. Ker je vhodné pravidelne prerezávať a odstraňovať prebytočné či poškodené vetvy, čím sa nebude vlhkosť toľko držať vo vnútri koruny.
Pravidelným mulčovaním môžete udržať pôdnu vlhkosť, potlačiť rast buriny a chrániť korene. Listový kompost alebo rašelina môže obohatiť pôdu a zlepšiť jej štruktúru, čo sa hodí najmä pri ťažkých ílovitých pôdach.
Zálievka vlhkomilných rastlín by mala byť cielená a striedma - aj keď majú rady vlhko, premokrenie im môže uškodiť rovnako ako sucho. Zálievka je spravidla potrebná v prvých týždňoch po výsadbe, kedy korene ešte nie sú dostatočne rozrastené. Ďalej k tomuto kroku pristúpte počas horúceho leta bez dažďa, pretože v takom prípade môže aj vo vlhkom stanovisku pôda pri dlhodobom suchu vyschnúť. Na zálievku, samozrejme, nezabúdajte vtedy, ak sa rozhodnete vlhkomilné rastliny pestovať v nádobe.
Škodcovia a choroby
Vlhké a tienisté stanovištia sú bohužiaľ ideálnym prostredím nielen pre vlhkomilné rastliny, ale aj pre nepríjemných návštevníkov ako sú slimáci, plesne alebo hubové choroby.
- Slimáci: Na slimáky funguje napríklad ich ručný zber večer alebo po daždi. Nastražiť môžete aj nechemické pasce zo zvyškov piva, v ktorom sa slimáci utopia. Pomocníkom môže byť aj hrubý mulč, pretože sa títo nepozvaní hostia neradi pohybujú po ostrom a suchom povrchu.
- Plesne a hubové choroby: Aby ste predišli plesniam a hubovým ochoreniam, zaistite vzdušný priestor okolo rastlín. Neprelievajte ich a ak už budete vykonávať zálievku, tak vždy ku koreňom (nie na listy). Ak si všimnete napadnuté časti rastliny, odstráňte ich ihneď a zabráňte šíreniu plesní a chorôb.
Zhrnutie a praktické tipy
Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia nemusí byť výzvou ani v tienistej záhrade. Ak máte záhradu v tieni, aj v takej môžete dosiahnuť bohatú úrodu, ak si zvolíte správne plodiny a vykonáte zopár jednoduchých úprav. Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať!
Na mnohých záhradách sa okrem slnečných záhonov ale vyskytujú aj miesta v chládku. Pre mnohé záhrady sú optimálne svetelné podmienky pre pestovanie zeleniny - 8 až 10 hodín plného slnka - prakticky nemožné. Či už ide o stromy, kopce alebo budovy, tieň je skrátka bežnou súčasťou našich záhrad.
Zelenina, bylinky a dokonca aj niektoré druhy drobného ovocia a húb, ktoré sa tu spomínajú, sú schopné prosperovať aj v podmienkach s menším množstvom slnečného svetla, a to najmä ak sa postaráte o správnu vlhkosť pôdy. Slnkom zaliate záhony sú často považované za najlepšie stanoviská na pestovanie zeleniny. Nie všetkým druhom sa však na slnečných miestach darí a vplyv na úrodnosť má tiež ročné obdobie. V tienistých zákutiach je možné vytvárať zaujímavé kompozície a využiť ich potenciál.
Ak sa rozhodujeme, ktoré druhy zeleniny vysadiť na tienisté miesta, môže nám pomôcť jednoduchá pomôcka: Plodiny, z ktorých konzumujeme listy (šalát, špenát) a korene (repa, mrkva, petržlen, kvak) znesú aj čiastočne tienisté podmienky. Najlepšie urobíte, keď sa budete snažiť zabezpečiť čo najviac svetla pre vaše rastliny, napríklad prerezaním konárov okolitých stromov a kríkov, čím dostanete k povrchu pôdy oveľa viac slnečných lúčov. Semienka rýchlorastúcich plodín, ako sú reďkovky či šaláty, môžete predpestovať v kvetináčoch či výsevných nádobách na plnom slnku, kým ich nepresadíte do tieňa.
