Pestovanie figovníka: Exotické ovocie vo vašej záhrade

Sladké figy sa darí vypestovať už aj na Slovensku, a to nielen v južnch oblastiach. Zmeny klímy a šľachtené odrody prinášajú do našich záhrad i nové druhy exotického ovocia. Chutné a zdravé figy si skutočne môžete odtrhnúť z vášho figovníka, ktorý si zasadíte voľne v záhrade, do skleníka či do kvetináča na balkón a terasu. Figovníky sa u nás vďaka globálnemu otepľovaniu čoraz častejšie udomácňujú. Ide o chutný a pritom nenáročný ovocný druh. Figovník obyčajný (Ficus carica) je populárny ovocný strom, ktorý je známy nielen svojimi chutnými plodmi, ale aj svojím exotickým vzhľadom.

Predstavenie figovníka a jeho obľuba na Slovensku

Exotický figovník má svoj domov v subtropických oblastiach východnej a západnej Ázie. Figovník je opadavý vyšší ker alebo menší strom, u nás sa však z praktických dôvodov pestuje vo forme kra, dorastajúceho do výšky 2 až 5 metrov. V prirodzených podmienkach môže dosiahnuť až 2-násobnú výšku. Okrem chutných plodov sú na figovníku zaujímavé aj jeho veľké tmavozelené listy, ktoré plnia dekoratívnu funkciu.

Rast a úroda figovníka

Figovník začína rodiť pomerne skoro, už v druhom roku po vysadení, hoci plody zvyčajne začínajú prinášať po 3 až 5 rokoch od výsadby. Rodí každoročne, spoľahlivo a bohato, pričom sa dožíva až 60 rokov. Väčšina pestovaných odrôd rodí v dvoch vlnách. Prvá úroda dozrieva na vlaňajších výhonkoch začiatkom leta, druhá úroda sa tvorí na letorastoch a dozrieva neskoro na jeseň, od augusta do konca októbra. Figovník prináša v ideálnych podmienkach dve úrody do roka. Zaujímavosťou je, že kvety figovníkov kvitnú vnútri puzdrovitého útvaru, ktorý neskôr tvorí obal súplodia. V našich podmienkach plodí väčšina figovníkov bez opelenia. Opelenie figovníka zabezpečuje drobná osička Blastophaga psenes, ktorá dorastá do veľkosti iba asi 1,5 mm a u nás sa nevyskytuje.

Obľuba pestovania figovníka na Slovensku

Pestovanie figy je čoraz obľúbenejšie aj v našich klimatických podmienkach, najmä v chránených slnečných polohách. Figovníky sú veľmi prispôsobivé a môžu sa pestovať ako v záhradách, tak aj v nádobách na terasách. Na exteriérové pestovanie sú vhodné najmä lokality južného Slovenska, okrajovo tiež stredné polohy. V posledných rokoch sa však hranica pestovania posúva smerom na sever.

Spôsoby pestovania figovníka

Figovník môžete pestovať viacerými spôsobmi, v závislosti od klimatických podmienok a vašich možností.

• Pestovanie v nádobách: Tento spôsob je vhodný pre byty, zimné záhrady, balkóny a terasy, kde sa rastliny v lete vynášajú von a v zime je potrebné ich umiestniť do chladnej miestnosti, kde prezimujú.
• Pestovanie v studených skleníkoch alebo fóliovníkoch: Tento spôsob pestovania figovníka zabezpečí vyššiu úrodu fíg vďaka dobrej kombinácii voľnej pôdy a chráneného miesta, čím nie je problém dosiahnuť vysoké úrody.
• Pestovanie vo voľnej pôde: Najlepšie podmienky pre tento spôsob pestovania figovníkov sú hlavne v južných (vínnych) oblastiach Slovenska, avšak vďaka zmenám klímy sa táto metóda začína rozširovať čoraz viac na sever.

Rastlinky figovníka si najjednoduchšie zaobstaráte kúpou v záhradníctve, v záhradníckych obchodoch či na záhradníckych výstavách. Druhým spôsobom zaobstarania si rastliny figovníka je jeho rozmnožovanie odrezkami.

Ornamentálne druhy figovníka (nie Ficus carica)

V kvetináčoch sa dajú pestovať aj špeciálne figovníky, určené pre pestovanie len ako izbové rastliny. Patria sem napríklad figovník lesklý, figovník kaučukový alebo figovník lýrovitolistý. Je pre ne typické, že nemajú radi zmenu prostredia a hneď po prenesení na iné miesto začnú zhadzovať listy.

Výber stanovišťa a pôdy

Pre úspešné pestovanie figovníka je kľúčový správny výber miesta a vhodného typu pôdy.

Ideálne miesto

Figovníky milujú teplo a slnko, preto ich vysaďte na miesto, kde budú mať aspoň 6 až 8 hodín priameho slnečného svetla denne. Aby ste z malého stromčeka mohli každý rok zozbierať niekoľko fíg, mali by ste ho umiestniť na najslnečnejšie miesto, ktoré vaša záhrada ponúka. Figovník môžete umiestniť k južnej stene domu, aby ste získali dodatočné teplo a podporili dozrievanie plodov. Miesto by malo byť chránené pred vetrom, aby sa zabránilo tepelným stratám. V týchto lokalitách treba uprednostňovať predovšetkým dobre chránené južné polohy, ideálne čo najbližšie pri domoch, kde rastliny využívajú tepelné žiarenie budov. Odkryté balkóny na vyšších poschodiach sú pre figovník, žiaľ, nevhodné.

Pôdne požiadavky

Na pôdu je figovník nenáročný, ocení však hlbšie, ľahšie a dostatočne vlhké pôdy. Dobre sa mu bude dariť v piesčito-hlinitej, mierne vápnitej a výživnej pôde. Figovníky uprednostňujú pôdu s dobrým odvodňovaním a mierne kyslé až neutrálne pH (5,5 až 6,5). Na pôdu nie sú náročné, vyhovuje im bežná záhradná zemina. Kyslosť pôdy môže byť dokonca vyššia ako neutrálna, slabo alkalické pôdy priam vítajú.

Ak pestujete figovník v nádobe, vyberte si kvalitnú pôdu, ideálne špeciálny substrát pre stredomorské rastliny. Tieto substráty obsahujú optimálne vyvážené zloženie živín a vyšší podiel piesku, čo prospieva vývoju figovníka, ktorý je citlivý na zamokrenie. Kvôli citlivosti na zamokrenie by ste mali pred výsadbou zakryť drenážny otvor kvetináča niekoľkými kameňmi alebo hlinenými úlomkami, aby ste zabránili jeho upchatiu.

Výsadba figovníka

Správna výsadba je základom pre zdravý rast a bohatú úrodu figovníka.

Kedy vysádzať

Mladé, 1-ročné rastliny pestujeme najprv v kontajneri alebo v nádobe z plechu či plastu. Mladé dreviny je nutné počas 2 rokov od zakúpenia pestovať v nádobe a až potom vysadiť do záhrady. Apríl a máj sú už dostatočne teplé mesiace, aby ste figovník vysadili do voľnej záhrady. Voľnokorenné rastliny vysádzame alebo presádzame z jedného stanovišťa na druhé vyslovene na jar po odoznení mrazov, keď je už pôda teplejšia. Kontajnerované rastliny sa môžu vysádzať od jari do jesene.

Výsadba do voľnej pôdy

1. Vyhĺbte jamu, do ktorej dáte na dno kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom. Vhodná je zmes záhradnej pôdy, kompostu, rašeliny a piesku v pomere 2:1:0,5:0,5 a s neutrálnym pH.
2. Rastlinku aj s koreňovým balom vložte do jamy. Figovník môžete vysadiť do jamy 10 až 20 cm hlbšie, než bol pestovaný v kvetináči - bude tak lepšie chránený pred silným mrazom.
3. Zasypte pôdou, ktorú mierne utlačíte, a polejte.
4. Zo zvyšku pôdy vytvorte okolo stromčeka misu na závlahu.

Výsadba do nádoby

Ak nemáte záhradku, vypestujte si figy v kontajneri. Pre pestovanie v nádobe platí rovnaký substrát a zloženie ako pre voľnú pôdu, ideálne špeciálny substrát pre stredomorské rastliny. Mladá rastlina vyžaduje nádobu s objemom minimálne 3 litre v prvom roku, v ďalšom roku o 2 litre väčšiu. Presádza sa každú jar cca 3 roky do výživnej zmesi vždy do väčšieho kvetináča. Staršie a väčšie rastliny, ktoré plánujete dlhodobo pestovať v nádobách, vyžadujú minimálne 20-30 litrovú nádobu. Figovníky pestované dlhodobo v kvetináčoch presádzame každé 4 roky. Pri presádzaní starších rastlín stačí, keď časť koreňov orežete po obvode aj so zeminou. Do pôvodného kontajnera doplníte čerstvý substrát a figovník zasadíte.

Starostlivosť o figovník

Správna starostlivosť zabezpečí vitalitu rastliny a bohatú úrodu.

Polievanie

Figovníky potrebujú najviac vody v jarných a letných mesiacoch. Figovníky sú odolné voči suchu, najmä keď sú dobre zakorenené, a dokážu odolávať krátkym obdobiam bez vody. Voľne rastúci figovník polievame pri tvorbe plodov až do augusta len pri nedostatku prírodných zrážok.

Keďže na plnom slnku sa z kvetináča vyparuje veľa vody, figovník pestovaný v nádobe je potrebné pravidelne zalievať od jari do jesene. V lete môže byť počas obdobia plodenia potrebné aj každodenné zalievanie. Vždy však predtým starostlivo skontrolujte, či povrch už nevyschol, pretože figovník príliš veľa aj príliš málo vody pomerne rýchlo potrestá opadávaním listov. V čase dozrievania plodov je veľmi dôležité obmedziť prísun vody iba na nevyhnutne potrebné minimum, aby sa zabezpečilo dobré vyzretie plodov a ich vysoká cukornatosť. Nadmernej a nepravidelnej závlahe sa vyhýbame v období dozrievania plodov, kedy nadmerná závlaha môže spôsobiť praskanie plodov. Počas zimy, keď je figovník v stave pokoja a nemá listy, nepotrebuje veľa vody, preto znížte frekvenciu polievania. Závlahu a výživu úplne vylúčime počas zimovania figovníka.

Hnojenie

Dozrievanie sladkých fíg vyžaduje od rastliny veľa energie. Figovníky pestované vo voľnej pôde hnojíme špeciálnym hnojivom dostupným v záhradníctve najlepšie na jeseň, prípadne aj obyčajným maštaľným hnojom. Na jeseň zarýľujeme figovníku rastúcemu vo voľnej pôde pod celý obvod korunky 5 až 10 kg maštaľného hnoja. Hnojivo nanesieme po celom obvode kru a necháme pôsobiť. Pre vyzrievanie pletív sa tiež používajú hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Hnojenie sa odporúča do konca septembra.

V prípade kontajnerových fíg je vhodné použiť tekuté hnojivo s postupným uvoľňovaním. Figovník by ste mali od apríla do augusta podľa potreby hnojiť tekutým stredomorským hnojivom. Kontajnerovým rastlinám dávame každé dva týždne v čase od jari do augusta tekutú hnojivú zálievku (napr. 0,2-percentný roztok Harmavitu). Rozhodujúci je vyvážený pomer draslíka a fosforu, ktorý obsahujú špeciálne hnojivá pre stredomorské rastliny - tieto živiny podporujú tvorbu plodov a dozrievanie fíg. Organickým hnojivom alebo vyváženým hnojivom (napríklad s pomerom NPK 10-10-10) môžete prihnojovať aj počas vegetačného obdobia, aby ste podporili rast a tvorbu plodov. Po ujatí rastliny opatrne prihnojte, odporúča sa využívať najmä organické formy hnojenia - vyzretý kravský hnoj, slepačí trus, kompost.

Rez figovníka

Figovníky znášajú rez veľmi dobre - bohato sa rozkonárujú a prinášajú väčšiu úrodu. Pre pevnosť a dobre rozloženú kostru kríka figovníka je dôležitý každoročný rez. Nerezané rastliny majú dlhé a riedke prírastky. Netreba sa báť ani hlbších zásahov, figovníky veľmi dobre reagujú na rez a výborne obrastajú. Rez je dôležitý aj kvôli bohatej úrode.

• Výchovný rez: Už v prvom roku pestovania sa na jar skracuje hlavný výhonok na 5-6 púčikov, aby sa vytvorili aj bočné konáriky. Mladej rastline v prvom roku po rozmnožení skrátime hlavný výhonok na 5 až 6 púčikov. Z nich vyženie bočné výhonky, ktoré v ďalšom roku skrátime na 3 až 5 púčikov.
• Udržiavací rez: Rez figovníka sa vykonáva na jar po zime. Udržiavací rez starších krov robíme na jar, pri intenzívnom raste aj v lete, kedy skracujeme výhonky na 3 až 5 listov. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. Konkurenčné výhonky rastúce kolmo a krížom do vnútra koruny tiež odstránime. Odrodené výhonky sa odstraňujú len po minuloročné drevo.
• Rez v nádobách: Hoci je to nešťastné, pretože sa tým odstránia aj plody nasadené v predchádzajúcej sezóne, toto udržiavacie opatrenie by sa malo vykonávať každých niekoľko rokov, najmä v prípade rastlín v kvetináčoch. Tieto odrody rastú obzvlášť kompaktne, a ak sa pravidelne nestrihajú, svetlo sa už nedostane do vnútornej časti koruny.

Rez na jeseň sa neodporúča, pretože vtedy rastlina stráca veľa šťavy. Pozor! Pre figovníky je typické „ronenie“ mliečnej lepkavej tekutiny (latex) pri akomkoľvek poranení kríka. Táto šťava pôsobí dráždivo na pokožku a sliznice, preto by ste pri prerezávaní figovníka mali nosiť rukavice.

Rozmnožovanie figovníka odrezkami

Figovníky môžete ľahko rozmnožovať odrezkami. Zárukou dobrej odrody figovníka a bohatej úrody je zasadenie novej rastlinky z odrezkov kra figovníka, ktorý sa už týmito vlastnosťami vyznačuje.

1. Na jar, najlepšie v januári pri plusových teplotách, odrežte z koruny kríka dvojročné drevnaté alebo nedrevnaté výhonky dlhé asi 15 až 20 cm pod jedným okom.
2. Rez ošetrite stimulátorom rastu a nechajte vysušiť pri teplote 10 °C.
3. Z výhonku potom odstráňte spodné listy a zapichnite ho priamo do výsevného média.
4. V ideálnom prípade by mal vrchol výhonku vyčnievať tri až päť centimetrov nad zem.
5. Plastové vrecko nad kvetináčom zabezpečí optimálnu teplotu a vlhkosť pre váš výhonok, čo umožní rýchlejší rast figovníka.

Figovníky môžete množiť aj vrstvením.

Zazimovanie figovníka

Figovník je len čiastočne mrazuvzdorný. V našich podmienkach zvláda mrazy od -10 °C do -18 °C v závislosti od odrody a veku rastliny. Bez vhodnej zimnej ochrany figovník buď veľmi premrzne, alebo dokonca úplne odumrie. Dôležité je dôkladné zazimovanie figovníkov, pretože len dobre prezimované a nenamrznuté rastliny sa v jarnom období naštartujú do silného vitálneho rastu a nahodia bohatú úrodu. Namrznuté rastliny budú za nimi zaostávať, nakoľko si musia vytvoriť nové výhony. Vekom sa mrazuvzdornosť rastlín zvyšuje.

Zazimovanie v nádobách

Ak figovníky pestujeme v nádobách, na konci jesene, ideálne koncom septembra, ich umiestnime do miestnosti s teplotou okolo 0 °C (napríklad do chladnej a tmavej pivnice či komory). Ak žijete v oblasti s mimoriadne drsným zimným počasím, tento spôsob je odporúčaný, pretože ochrana pred mrazom vonku nemusí byť dostatočná. Zimovanie v tme sa stáva problematickým až na jar, pretože figovníky klíčia veľmi skoro a vtedy potrebujú svetlé, ale chladné miesto.

Zazimovanie vo voľnej pôde

Počas zimy sa odporúča ochrana figovníkov. Mladé rastliny treba dôkladne ochrániť pred zimou. Výhony spojte do jedného trsu, zviažte ich a obaľte vhodným materiálom, napríklad vrecami, jutovinou alebo hrubým papierom. Vhodným spôsobom je aj ohnutie celého zviazaného trsu až k zemi, jeho upevnenie v horizontálnej polohe a prikrytie pôdou, krytom z trstiny, vrecoviny alebo čečinou. Staršie dreviny je tiež lepšie pred mrazmi zazimovať a to obalením do jutoviny, alebo bielej textílie s výplňou (napríklad slama, seno), kedy sa vyplní priestor medzi jednotlivými výhonkami, ktoré nesú základ budúcej úrody. Tiež nastlaním pomocou listov a čečiny. Staršie rastliny stačí obaliť v spodnej časti. Ak dôjde vplyvom silných mrazov k poškodeniu jednoročných výhonkov, spodná časť ostane nepoškodená. Koreňový bal môžete zakryť hrubou vrstvou lístia, jedľovými konármi alebo kokosovou rohožou.

Niekedy však figovník po zime nezačne pučať vôbec. Dajte mu však ešte šancu. Prekvapiť vás môže novými výhonkami pokojne aj začiatkom leta. Vymrznuté výhonky zrežte až na živé drevo a rany zatrite voskom alebo špeciálnym stromovým balzamom. Figovník je húževnatý ker, ktorý výborne regeneruje, ale za cenu úrody, pretože na jednoročných výhonkoch sa úrody nedočkáte.

Odrody figovníkov

Existuje množstvo odrôd figovníka, nie všetky sú však vhodné na pestovanie u nás. Ich vhodnosť ohraničuje najmä minimálna teplota, ktorú jednotlivé odrody znesú. Vyhýbajte sa odrodám náchylným na nízke teploty. Ďalším faktorom limitujúcim vhodnosť odrôd figovníka na pestovanie u nás sú opeľovacie pomery. Keďže opelenie figovníka zabezpečuje drobná osička, ktorá u nás nežije, je dobré zvoliť odrody, ktoré nevyžadujú opelenie, čiže plodia takzvane partenokarpicky. Odborníci odporúčajú pozrieť sa po okolí a nájsť niekoho, kto figovníky pestuje, aby ste si zabezpečili úrodu dvakrát do roka.

Medzi najčastejšie u nás predávané odrody patria:

• 'Brown Turkey': Jeden z najodolnejších a najpopulárnejších druhov na pestovanie v miernom podnebí, s červenými plodmi. Je mrazuvzdorný až do -10°C.
• 'Ronde de Bordeaux': Odroda s hnedými plodmi.
• 'Dottato': Obľúbená odroda so žltými plodmi, často predávaná bez konkrétneho označenia.
• 'Celeste': Má malé, sladké plody s jemnou fialovou šupkou.
• 'Kadota': Známy svojimi zelenožltými plodmi a jemnou sladkou chuťou.
• 'Black Mission': Má tmavofialové až čierne plody a je veľmi obľúbený pre svoju chuť.

Z dovolenky z Talianska alebo z Chorvátska si však môžete priniesť i modernejšie veľkoplodé odrody.

Choroby a škodcovia figovníka

Vo všeobecnosti platí, že v našich podmienkach figovníky netrpia prakticky žiadnymi chorobami a škodcami. Avšak, niektoré problémy sa môžu vyskytnúť.

• Hrdza figovníkov: Ojedinele sa môžete stretnúť s tzv. hrdzou figovníkov (hnedočervené škvrny na listoch), ktorá sa objavuje v chladnom a vlhkom prostredí. Môže spôsobiť opadanie listov, oslabenie rastliny a malú úrodu. Po jej zistení neodkladne odstráňte napadnuté časti a následne preventívne aplikujte jesenný a jarný postrek vhodnými prípravkami.
• Listomôľka figovníková: Najznámejší škodca figovníkov, ktorý sa objavuje stále viac. Listomôľka je malá húsenička, ktorá vyžiera listy a pokrýva ich pavučinkami. Zvykne sa objavovať dva razy do roka, a to začiatkom leta a na jeseň.
• Vírusová mozaika: Ďalšou chorobou, ktorej sa pravdepodobne nevyhnete, je vírusová mozaika. Toto ochorenie má čoraz viac stromov v zahraničí a aj na Slovensku sa tento vírus rozširuje.
• Škodcovia v skleníku: V skleníku ho môžu napadnúť molice, prípadne na plodoch, ktoré sú prasknuté a vyteká z nich šťava, môžu prilákať mravce.

Zber a využitie plodov

Figy dozrievajú v čase od augusta do októbra. V pazuchách listov na minuloročnom dreve sa na jar tvoria malé hruškovité zelené plody, ktoré neskôr zožltnú alebo sa sfarbia do fialovočervena. Plody z jari dozrievajú od augusta do októbra. Ďalšie plody sa tvoria v lete. Tie však v našich podmienkach nedokážu dozrieť, zmrznú a opadnú, preto niektorí odborníci odporúčajú tieto plody, s výnimkou tých najmenších, obrať. Sú vynikajúcou surovinou na lahodné kompóty. Plody, ktoré nedozrejú pred jeseňou, môžete zatiaľ nechať visieť na figovníku. Ak ich správne zazimujete, môžete dúfať, že budú dozrievať aj počas zimy.

Plody sú chutné, podľa odrody žlto, zeleno alebo modrofialovo sfarbené, plné semienok a vitamínov. Dužina je sladká, šťavnatá a špecifickej chuti. Poznáte to podľa mliečnej vrstvy vosku, ktorá sa vytvorí na zrelých plodoch a ktorá by mala byť mierne mäkšia a po ľahkom stlačení šupky by sa mala uvoľniť. Zrelé figy sa ťažko skladujú a nechať ich dlho visieť na strome nie je dobrý nápad, pretože plody rýchlo zmäknú. Plody sa môžu uchovávať v chladničke maximálne 2 dni.

Konzumujú sa predovšetkým v čerstvom stave, možno ich však s úspechom sušiť, pripravovať do kompótov či vyrábať z nich džem alebo víno. Plody sú typické aj svojim raritne vysokým obsahom cukru v prezretých plodoch. Celkovo ide v prípade figovníka o veľmi plodný ovocný druh.

tags: #aky #figovnik #zasadit