Výber podpníka pre ovocné stromy: Dôležitosť a špecifiká pre rôzne podmienky

Takmer každý ovocný strom pozostáva z dvoch hlavných častí: podpníka a navrúbľovanej alebo naočkovanej ušľachtilej odrody. Podpník predstavuje spodnú časť ovocného stromu s koreňovým systémom, ktorá je ukotvená v pôde. Nad podpníkom je navrúbľovaná, rodiaca časť ovocného stromu, ktorú tvorí vrchná časť kmeňa a koruna stromu. Horná rodiaca časť stromu je zodpovedná za vzhľad a chuť plodov.

Ak zasadíme semienko z jablone alebo akéhokoľvek ovocného druhu, vyrastie nám plánka - teda kríženec, ktorého vlastnosti s veľkou pravdepodobnosťou nebudú dosahovať kvality vyšľachtených odrôd, čo sa týka kvality plodov, odolnosti proti chorobám a škodcom.

Význam a vplyv podpníka na ovocný strom

Výber podpníka je rovnako dôležitý ako výber samotnej odrody, pretože má významný vplyv na celý rad dôležitých pestovateľských vlastností ovocných drevín. Pri niektorých ovocných druhoch sa podieľa až 50 percentami na celkovej úrode. Podpník upevňuje svojimi koreňmi strom v pôde a umožňuje príjem živín a vody z pôdy. To isté platí aj pre prepravu asimilačných látok z koruny do podzemných orgánov.

Podpník významne ovplyvňuje:

• Celkový vzrast a veľkosť stromu: Rozhoduje o tom, aký veľký strom narastie. Môžeme sa stretnúť s kombináciami ako zakrpatený podpník s normálne rastúcou odrodou, stredne rastúci podpník so zakrpatenou odrodou, alebo kombinácia zakrpateného podpníka a zakrpatenej odrody.
• Typ a hĺbka koreňového systému: Ovplyvňuje, ako hlboko budú korene v pôde a ako bude strom prijímať vodu a živiny.
• Začiatok rodivosti a celkovú úrodnosť: Podpník môže urýchliť nástup do plodnosti a ovplyvniť množstvo a pravidelnosť úrody.
• Životnosť stromu: Podpníky ovplyvňujú dĺžku života stromu.
• Odolnosť proti nepriaznivým podmienkam: Vrátane nízkych teplôt, mrazom, suchu a chorobám.
• Kvalitu a veľkosť ovocia: Môže ovplyvniť aj chuť a vyfarbenie plodov.

Dospelý ovocný strom s generatívnym podpníkom môže podľa druhu dorásť aj do 10 a viac metrov výšky aj šírky (napr. čerešňa na podpníku vtáčnica 10 m a orech kráľovský až 15 m). Pre menšie záhrady sa preto hodia ovocné stromy s nižším vzrastom, a teda s vegetatívnymi podpníkmi, prípadne ušľachtilými generatívnymi podpníkmi.

Generatívne a vegetatívne podpníky - Kľúčové rozdiely

Spôsob rozmnožovania podpníkov je kľúčový pre ich vlastnosti. Rozoznávame dva hlavné typy:

Generatívne podpníky

Generatívne podpníky sa rozmnožujú zo semena. Vyznačujú sa vysokou odolnosťou proti mrazom a sú menej náročné na stanovište. Stromy na nich rastú bujnejšie a majú dlhšiu životnosť (80 až 100 rokov). Koreňová sústava má výrazne vyvinutý hlavný koreň, často kolovitý (napr. hruška, orech kráľovský), s menším počtom hrubších postranných koreňov a vláskových korienkov. Korene sa vyvíjajú rýchlejšie a mohutnejšie, čo zabezpečuje lepšie zakorenenie. Nevýhodou je neskorší nástup do rodivosti. Generatívny spôsob rozmnožovania má výhodu lepšieho zdravotného stavu ovocných výpestkov, najmä pokiaľ ide o vírusové ochorenia. Príkladom sú generatívne podpníky pre jablone (ako J-KL-1, Antonovka, Jabloňová plánka, Jabloňový semenáč) alebo pre broskyne (broskyňový semenáč).

Vegetatívne podpníky

Vegetatívne rozmnožované podpníky, často bez hlavného koreňa, majú husté, bohato rozkonárené a tenšie postranné korene. Šľachtenie podpníkov sa zameriava na slabú intenzitu rastu, ľahkú rozmnožovateľnosť a odolnosť proti škodlivým činiteľom. Mnohé podpníky vyžadujú oporu po celý čas života stromu a môžu byť citlivejšie na mrazy (napr. M9, M4). Avšak umožňujú pestovanie rozličných pestovateľských tvarov od veľmi slaborastúcich zákrpkov až po bujne rastúce kmeňové tvary a urýchľujú nástup do rodivosti.

Dôležité je tiež, aby podpník a ovocný druh, ktorý naň chceme naštepiť, boli vzájomne príbuzné a mali dobrú afinitu (znášanlivosť). Niekedy spolu nezrastú ani dosť blízko príbuzné druhy, čo nazývame inkompatibilita. Výskumom podpníkov sa v Európe zaoberá napríklad Výskumná stanica v East Mallingu v Anglicku, odkiaľ pochádzajú vegetatívne podpníky radu M a MM.

Podpníky vhodné pre výsadbu na svahoch a v špecifických pôdnych podmienkach

Pre výsadbu ovocných stromov na svahoch, v suchších, ťažších alebo inak náročných pôdnych podmienkach je dôležité vybrať podpníky s robustným a hlbokým koreňovým systémom, prípadne s vysokou toleranciou voči týmto podmienkam. Nasledujúce podpníky sa osvedčili v takýchto prostrediach:

• MM 106: Stredne rastúci podpník so silným a hlbokým koreňovým systémom, ktorý umožňuje stromom pevne stáť bez opory. Nie je náročný na pôdu a je vhodný hlavne do svahovitých záhrad. Lepšie hospodári s vodou, a tak je vhodný do piesočnatých pôd alebo oblastí, kde nie je možné vybudovať doplnkovú závlahu. Odolný je aj voči voške krvavej. Neobľubuje však sucho.
• A2: Silne rastúci podpník s bohatou koreňovou sústavou, ktorý sa dobre zakoreňuje a je vhodný do svahov. Po zakorenení už nevyžaduje oporu. Zvláda suchšie aj horšie pôdne podmienky a je odolný voči mrazom.
• Hruška planá: Najodolnejší a najvitálnejší podpník pre ušľachtilé odrody hrušiek. Bujne rastúci podpník s hlbokým koreňovým systémom. Po zakorenení už nevyžaduje oporu. Vhodný do svahovitých záhrad, znáša extrémne suchá a je vhodný aj do vyšších polôh. Stromy sú dlhoveké a úrodné, veľmi dobre hospodária s vlahou aj živinami.
• Myrobalán: Silne rastúci podpník so silným koreňovým systémom. Je nenáročný na pôdu, dobre znáša ľahšie a suchšie pôdy, ale aj vlhšie a ťažšie pôdy. Vďaka pevnému a hlbokému koreňovému systému, odolnosti a nenáročnosti na pôdu sa často využíva aj pre marhule. Drôtenku ani závlahu nevyžaduje. Červenolistý myrobalán je univerzálny podpník najmä pre horšie pôdne a klimatické podmienky, netrpí glejotokom a nevytvára odnože.
• Lieska turecká: Pre kultúrne odrody liesok, má silný a hlboký koreňový systém, ktorý umožňuje lepšiu stabilitu a odolnosť voči suchu.
• Generatívne podpníky: Vo všeobecnosti sa vyznačujú vysokou odolnosťou proti mrazom a sú menej náročné na stanovište. Stromy na nich veľmi dobre rastú a uplatňujú sa aj vo vyšších polohách.

Charakteristika špecifických podpníkov pre jednotlivé ovocné druhy

Jablone

• M 9: Pomaly rastúci podpník (dorastá do výšky okolo 3 metre) s plytkým koreňovým systémom. Vyžaduje kvalitnejšie pôdy, závlahu a oporu po celý čas života stromu (hĺbka zakorenenia je cca 300-350 mm). Je najpoužívanejší pre jablone a výborne sa hodí na nižšie tvary stromčekov (zákrsky) a ovocné steny. Zabezpečuje vysokú rodivosť a skorý nástup do rodivosti. Je odolný mrazom. Rastie o 40 až 50 % slabšie ako generatívne množené podpníky. Priaznivo ovplyvňuje aj veľkosť a vyfarbenosť plodov.
• M 26: Stredne bujne až slabo rastúci podpník (dorastá do výšky 3 až 4 metre). Má silnejšiu a bohatšiu koreňovú sústavu ako M9. Stromy na ňom rodia skoro, bohato a pravidelne. Je mrazuvzdorný a má vysokú odolnosť proti mrazom. Oporná konštrukcia nie je nevyhnutná, hoci nie je celkom stabilný. Môže ovplyvniť termín dozrievania ovocia, plody dozrievajú o niekoľko dní neskôr, preto sa neodporúča pre neskoré odrody jabloní.
• M 7: Stredne bujne rastúci podpník s vlastnosťami podobnými M9, ale s bohatším koreňovým systémom. Hodí sa aj do chudobnejších pôd na živiny a menej bohatých na vlahu. Podpník nevyžaduje oporu a je vhodný do všetkých oblastí.
• MM 106: Stredne silno rastúci podpník (dorastá do výšky 3 až 4,5 metra) s bohatým a hlbokým koreňovým systémom, ktorý umožňuje stromom pevne stáť bez oporných štruktúr. Je nenáročný na pôdu a vhodný do svahovitých záhrad. Zabezpečuje skorší nástup do rodivosti a prináša vysoké úrody. Je odolný voči mrazom a voške krvavej.
• MM 111: Má podobné vlastnosti a využitie ako MM 106, dorastá do výšky až 5 metrov. Škôlkari ho často prednostne používajú pre stĺpovité odrody jabloní. Do rodivosti nastupuje po 3.-4. roku.
• A 2 a M 1: Klasickí zástupcovia silno rastúcich podpníkov (A2 dorastá do 5-6 metrov). Využívajú sa hlavne pre staršie odrody jabloní a vyššie tvary vhodné do veľkých záhrad, cestných alejí, parkov či extenzívnych výsadieb. Vyznačujú sa veľmi silným rastom, bohatým a pevným koreňovým systémom, vysokými úrodami a neskorým nástupom rodivosti.
• P 60: Poľský hybridný podpník (A2 x B9), ktorý rastie stredne bujne (silnejší ako M9, slabší ako M26). Priaznivo vplýva na skorú rodivosť a vyššiu úrodnosť. Má vysokú odolnosť proti mrazu a strednú odolnosť proti chrastavitosti a múčnatke. Dobre znáša suchšie a piesočnaté pôdy, ale neznáša zamokrené pôdy. Vyžaduje opornú konštrukciu.
• J-TE-G (M9 x Croncelské): Rastie asi o 40 percent slabšie ako podpník M9. Prirovnáva sa k veľmi slabo rastúcemu podpníku M27. Hodí sa do menších záhradiek a do zahustených výsadieb vo veľkovýrobe. Vyžaduje opornú konštrukciu.
• J-TE-F (M9 x Croncelské): Je vzrastnejší ako J-TE-G, ale oproti M9 rastie o 10 až 20 percent slabšie. Hodí sa do zahustených výsadieb a vyžaduje opornú konštrukciu.
• J-TE-H (M9 x Anízové české): Intenzitou rastu sa vyrovná M9, ale má väčšiu koreňovú sústavu.
• Generatívne podpníky pre jablone (J-KL-1, J-KL-2, J-K-L-3, J-KL-4, J-TE-1, J-TE-2, Jabloňová plánka, Jabloňový semenáč): Vyznačujú sa vysokou odolnosťou proti mrazom, sú menej náročné na stanovište. Stromy na nich rastú veľmi dobre a sú vhodné aj do najdrsnejších polôh. Ich nevýhodou je neskorší nástup do rodivosti, ale ich výhodou je dlhšia životnosť (80 až 100 rokov).

Hrušky

• Dula: Podpník pre hrušky (dorastá do výšky približne 4 metre). Pomaly rastúci podpník s plytkým koreňovým systémom, vyžaduje kvalitnejšie pôdy s dostatkom vlahy, preto je vhodný pre rovinaté pozemky s možnosťou doplnkovej závlahy. Indukuje slabší rast, ale urýchľuje skorší nástup rodivosti. Priaznivo ovplyvňuje aj chuť a veľkosť plodov.
• Hruška planá: Najodolnejší a najvitálnejší podpník pre ušľachtilé odrody hrušiek (dorastá do výšky približne 6 metrov). Bujne rastúci podpník, po zakorenení už nevyžaduje oporu. Stromy hlboko korenia. Vhodný do svahovitých záhrad, znáša extrémne suchá a je vhodný aj do vyšších polôh. Oproti dule má neskorší štart rodivosti, ale zato strom má dlhšiu životnosť a silnejší rast.
• Hruška Kavkazská: Dorastá do výšky približne 5 - 6 metrov. Vzrastom menší ako plánka alebo semenáč. Do rodivosti vstupuje neskôr. Je vysoko odolný voči mrazu a chorobám.

Slivky a Marhule

• Myrobalán: Silne rastúci podpník (dorastá do výšky okolo 5 metrov) so silným koreňovým systémom. Je nenáročný na pôdu, dobre znáša ľahšie a suchšie pôdy, ale aj vlhšie a ťažšie pôdy. Je to najbežnejší a ľahšie dostupný generatívny podpník pre slivkoviny, marhule a ringloty. Výpestky štepené na ňom rastú silno, preto nie sú ideálne pre husté výsadby. Rodiť začínajú stredne skoro až neskôr. Je veľmi mrazuvzdorný a odoláva šárke. Myrobalán (myr.) 29 C je bujne rastúci podpník s hlbokými koreňmi.
• Zelená ringlóta: Tento podpník je vhodný zvlášť pre vlhšie, hlbšie a výživné pôdy.
• Wangenheim (Wangenheimova, Wawit, Waxwa): Podpníky radu Wangenheim (dorastajú do výšky 4,5 metra) sú zamerané na intenzívnu ovocinársku veľkovýrobu. Oproti myrobalánu majú slabší rast, a to približne o 25 až 50 percent, čo však môže byť ovplyvnené konkrétnou odrodou. Slaborastúce podpníky vhodné najmä pre slivky a marhule, stromy sa dajú pestovať v stĺpovitom tvare. Výsadby vyžadujú minimálne základnú drôtenku a doplnkovú závlahu.
• St. Julien: Stredne silno rastúci podpník (dorastá do výšky okolo 4 metrov). Je dostatočne plastický, vhodný aj do ťažkých hlinitých a vlhkých pôd. Do plnej rodivosti vstupuje v 3 až 4 roku. Používa sa aj pre slivky a marhule.
• Marhuľový semenáč: Prináša vysoké výnosy a má dlhú životnosť. Nevýhodou je náchylnosť na choroby a nevhodnosť pre nižšie tvary. Celý rad generatívnych marhuľových podpníkov bol vyšľachtený na Morave (M-LE-1, M-VA-1 až M-VA-4).
• BSB-1: Bujne rastúci podpník vhodný pre marhule, broskyne a mandle. Hlboko korení a nevyžaduje oporu, má väčšiu mrazuvzdornosť a je tolerantný voči zásaditým pôdam.

Broskyne

• GF 677 (Broskyňomandľa): Kríženec Prunus persica x Prunus amygdalus, vyšľachtený vo Francúzsku. Je to silne rastúci podpník (dorastá do výšky cca 5 m) so silným koreňovým systémom. Je vhodný pre broskyne, mandle, marhule a slivky. Stromy na ňom dopestované vynikajúco znášajú rez a hodia sa aj do ťažších pôd. Znesie až 12%-ný obsah vápenca v pôde bez chlorózy. Dobre sa adaptuje aj na suché podmienky, ale neznáša premokrenie.
• MN-VA-1: Hybridný podpník pre broskyne a nektarinky (dorastá do výšky 3,5 m). Vyznačuje sa veľmi dobrou odolnosťou voči mrazu a niektorým pôdnym chorobám. Je vhodný pre rôzne typy pôd, najlepšie sa mu darí v dobre priepustných pôdach s nižším obsahom vápnika. Zabezpečuje skorší nástup do rodivosti a dobrú úrodu.
• Mahalebka: Stredne až pomaly rastúci podpník. Je vhodný na pestovanie v suchších, skôr ľahších a piesčitých pôdach, neznáša zamokrené pôdy. Na kvalitnejších pôdach rastie bujnejšie a zabezpečuje skorší nástup do rodivosti.
• Monclar a Rubira: Patria ku generatívnym, stredne silno a silno rastúcim podpníkom. Majú kvalitný koreňový systém a nevyžadujú oporu. Rubira má vyššiu odolnosť proti rakovine koreňového kŕčka a voške broskyňovej.
• Broskyňový semenáč: Donedávna bol štandard. Tento silno rastúci podpník dobre kotví v pôde a stromy na ňom naštepené prinášajú vysoké úrody. Nevýhoda je jeho nevhodnosť do vápenatejších pôd. Rakoniewická, broskyňový semenáč nájdený v Poľsku, je veľmi odolný voči kučeravosti a veľmi dobre korení po zasadení.

Čerešne a Višne

• Čerešňa vtáčia: Bola dlho základným podpníkom. Je charakterizovaná bujným rastom (dorastá do výšky 5,5 metra) a neskorým nástupom plodnosti.
• Mahalebka: Bola dlho základným podpníkom. Je to stredne silno až pomaly rastúci podpník (rastie do výšky cca 4,5 metra) oproti čerešni vtáčej. Vhodný podpník aj pre višne. Odolný voči suchším podmienkam a chloróze.
• Colt: Zaujímavý vegetatívny podpník (dorastá do výšky 4 metre). Odrody na ňom rastú asi o 30 až 40 percent slabšie v porovnaní s čerešňou vtáčou, čo uľahčuje zber plodov a starostlivosť. Zabezpečuje skoršiu rodivosť (v treťom až štvrtom roku). Je menej náročný na pôdne podmienky, dobre odolný voči mrazu. Je prispôsobivý na pôdne podmienky, no neznáša trvalo zamokrené pôdy, skôr pre ľahšie a piesčité pôdy s nízkou zásobou vody.
• Gisela 5: Patrí medzi najintenzívnejšie podpníky súčasnosti (dorastá do výšky 3,5 metra). Je veľmi slabo rastúca, približne o 70 percent menej než čerešňa vtáčia. Mimoriadne vhodná pre moderné intenzívne sady s nižšími formami pestovania (štíhle vreteno) alebo do menších záhrad. Netvorí rozmerné koruny, stromy sa dobre tvarujú, skoro začínajú rodiť, úroda je vysoká a pravidelná. Vyžaduje základnú oporu a reaguje na doplnkovú závlahu. Je vysoko odolný proti mrazom.
• Gisela 6: Zabezpečuje stredne silný rast (dorastá do výšky 3 metre). Má veľmi dobrý koreňový systém s dostatkom koreňových vlásočníc. Je vhodný pre zakrslé a stĺpovité odrody vysádzaných do dobre živených pôd.

Iné ovocné druhy

• Semenáč oskoruše: Výborne znáša sucho a je odolný voči chorobám. Najlepšie sa mu darí na kyslých pôdach (pH 4,5 - 6,5). Strom je solitér dorastajúci do výšky 10 - 15 m.
• Orech semenáč: Strom dorastá do výšky 10 - 15 m a je odolný voči mrazu. Koreňový systém je veľmi dobrý, zabezpečuje stromu silný rast a hlboké zakorenenie.
• Lieska turecká: Používa sa ako podpník pre kultúrne odrody liesok. Má silný a hlboký koreňový systém, ktorý umožňuje lepšiu stabilitu a odolnosť voči suchu. Vedie k vysokokmennej forme liesky, čo je výhodné pri mechanizovanom zbere. Je dlhšie žijúca, lepšie odoláva chorobám a škodcom a zabezpečuje pravidelnú a stabilnú úrodu.
• Ríbezľa zlatá (meruzalka): Používa sa pri pestovaní stromčekovitých tvarov ríbezlí a egrešov. Oslabuje rast naštepených odrôd. Životnosť stromčekovitých foriem je oproti krom asi polovičná, rovnako ako aj úroda. Výhodou je jednoduchšie ošetrovanie a rez.

Tvarovanie a priestorové nároky

Veľkosť a celkovú vitalitu ovocného stromčeka vo veľkej miere ovplyvňuje podpník. Na rovnakú plochu sa vďaka vhodnému výberu podpníka zmestí viacero stromov rozličných druhov a odrôd. Pri výbere typu podpníka by sme mali brať do úvahy budúci účel stromu a priestor, ktorý si bude vyžadovať v dospelosti.

• Menšie formy stromčekov: Pre menšie záhrady sú vhodné stromy s nižším vzrastom, pestované ako štíhle vretená, stĺpovité alebo kompaktné formy.
  • Pri stĺpovitých jabloniach sú geneticky zafixované len jablone, prvou odrodou je ‘McIntosh Wijcik’.
  • Pri hruškách ide o výber odrôd s úzkym charakterom rastu, ktoré časom vytvárajú korunku v tvare užšieho vajíčka.
  • Pri kôstkovinách je to zložitejšie, doposiaľ neexistuje žiadna pravá stĺpovitá odroda. Menšie sa dajú pestovať vybrané odrody s prirodzene užšou korunkou, napríklad pri čerešniach ‘Victoria’ alebo ‘Sylvia’.
  • Kompaktné odrody prirodzene tvoria malé korunky a dajú sa pestovať aj v kvetináči. Z jabloní je to napríklad ‘Delegrina’, z hrušiek ‘Mini Pear’, z broskýň ‘Honey Gold’, červenolistá ‘Crimson Bonfire’ a z nektáriniek napríklad ‘Rubis’.
• Pestovanie v nádobách: Pre pestovanie v nádobách je dôležité zvoliť primeranú veľkosť kvetináča a substrát s minimálne tretinou hrubšej vláknitej rašeliny alebo kokosového vlákna, s prídavkom klasickej rašeliny, ušľachtilých ílov (napr. bentonit) a perlitu. Substrát môžeme preliať mykoríznymi hubami vhodnými pre ovocné dreviny.

tags: #aky #podpnik #sadit #do #kopca