Azalky, známe svojim pôsobivým jarným kvitnutím, sú bezpochyby jednými z najkrajších kvitnúcich kríkov, ktoré môžete mať vo svojej záhrade. Azalky sú synonymom jarnej kvetinovej nádhery a vynímajú sa vo všetkých záhradách svojimi jasnými a živými kvetmi. Sú pôvodom z Ázie a stali sa populárnymi na celom svete vďaka svojej schopnosti prispôsobiť sa rôznym klimatickým podmienkam. Patria k najkrajším drevinám, ktoré kvitnú na jar. V ideálnych podmienkach prekvapia každoročne obrovskou záplavou kvetov.
Azalky pochádzajú z ďalekej Ázie. Nájdeme medzi nimi opadavé, poloopadavé aj vždyzelené druhy. Druhy so vždyzelenými listami krášlia záhradu aj počas zimy, opadavé druhy zasa prekvapia nádherným jesenným sfarbením listov. Kvety sú zvončekovité, menšie alebo väčšie, podľa kultivaru biele, žlté, ružové, červené, oranžové, bordové, lososové alebo fialové. Väčšinou sa objavujú vo veľkých množstvách a v čase kvitnutia neraz nevidno ani listy. Tieto dreviny sa hodia do moderných, vidieckych aj prírodných záhrad. Dôležité je im vždy poskytnúť podmienky, aké vyžadujú.
Rozdelenie a druhy azaliek
Vyberať si môžeme z vyšších opadavých azaliek (napríklad zo skupiny Azalea mollis), ktoré dorastajú do výšky 150 - 200 cm alebo nižších, takzvaných Knap Hill azaliek s väčšími a voňavými kvetmi. Bohatým kvitnutím a kompaktnejším rastom sú zaujímavé polopadavé a vždyzelené azalky, ku ktorým patria najmä zástupcovia japonských azaliek (Azalea japonica).
Vždyzelené a opadavé azalky
Azalky sa delia na dve hlavné skupiny: vždyzelené a opadavé. Vždyzelené azalky si ponechávajú listy počas celého roka, čo ich robí atraktívnymi aj mimo obdobia kvitnutia. Ich kvety môžu mať rôzne odtiene od ružovej, fialovej, červenej až po bielu. Opadavé azalky strácajú listy na jeseň, no kvitnú veľkými, nápadnými kvetmi na jar. Kvety týchto azaliek majú často intenzívnu vôňu a objavujú sa v odtieňoch žltej, oranžovej, červenej a ružovej.
Japonské azalky
Japonské azalky (Azalea japonica) patria do rodu rododendron. Sú súčasťou skupiny rastlín s veľmi podobnými vlastnosťami. Sú odolné proti zime alebo čiastočne vždyzelené a dosahujú nízku výšku. Vyznačujú sa kompaktným vzrastom a košatými, rozložitými korunami. Kôra je svetlosivá až červenohnedá. Celý ker dorastá v závislosti od odrody do výšky 50 cm až 1,30 m. Malé listy japonských azaliek sú podlhovasté a oválne. Veľká časť lístia sa na jeseň sfarbí do hnedočervena. Väčšina odrôd zhadzuje lístie pred zimou, pričom na rastlinách zostávajú menšie zelené listy, ktoré odpadávajú až na jar s novými výhonkami. Japonské azalky pútajú pozornosť množstvom svojich kvetov od apríla do mája v bielych, lososových, ružových, purpurových, červených alebo fialových farbách. Vďaka množstvu kvetov dokonca čiastočne nevidno ich listy.
Ďalšie populárne druhy a hybridy
- Mollis hybridy: Vynikajú svetložltými voňavými kvetmi a kvitnú od apríla do mája. Opadavé listy sa na jeseň nádherne sfarbujú.
- Knap Hill hybridy: Ide o veľmi pekne a bohato kvitnúce azalky nepravidelného rastu s dlhým obdobím kvitnutia a odolnosťou. Kvety sú často sýto sfarbené, napríklad oranžovočervené.
- Japonské azalky (Azalea japonica): Listy sú drobné, poloopadavé a lesklé. Táto pomaly rastúca azalka upúta už zďaleka nádherne fialovými kvetmi s typickým stredom, kvitne od apríla do mája. Po odkvitnutí ju zdobia mierne plstnaté a tmavozelené listy, ktoré neopadávajú.
- Ružové azalky: Pôvabný druh azaliek s dvojitými až trojitými ružovými kvetmi, kvitnúci v apríli až máji. Rastie veľmi pomaly a kompaktne. Listy má drobnejšie, oválne, mierne lesklé, väčšinou neopadávajú.
- Opadavé azalky (tzv. Knap Hill hybridy): Nádherne kvitnúce azalky so sýto sfarbenými kvetmi.
- Poloopadavé a vždyzelené azalky: Patria k nim najmä zástupcovia japonských azaliek.
- Kurume hybridy: Rastliny sa vyznačujú kompaktným vzrastom a spravidla nie sú vyššie ako 80 cm. Kvety sú maličké a veľmi početné. Ich farebná paleta siaha od svetloružovej až po tmavočervenú alebo fialovú.
- Kaempferi alebo Malvatica hybridy: Majú pomerne veľké kvety. Kvitnú na oranžovo, červeno alebo fialovo.
- Vuykiana hybridy: Vyznačujú sa veľmi peknými a veľkými kvetmi s priemerom od 5 cm do 7 cm. Vzrast hybridov je skôr kompaktný.
- Arendsii hybridy: Kvitnú na svetlofialovo až ružovo alebo červeno.
- Azalka indická (Rhododendron indicum): Pôvodný druh azaliek pochádzajúcich z Japonska. Sú to poloopadavé kry dorastajúce v ideálnych podmienkach do 2 m. Ich kvety sú jednoduché a majú farebné odtiene od bielej až po tmavo červenú.
- Azalky satsuki: Vyšľachtené v Japonsku, kvitnú neskôr - v máji až júni. Vyznačujú sa pestrofarebnými kvetmi s viacerými farebnými odtieňmi na jednej rastline.
- Azalky exbury: Patria k opadavým hybridom, podobným na veľkokveté azalky knap hill. Sú to kry dorastajúce do 1 až 2 m, vyznačujúce sa výraznými farbami kvetov v odtieňoch červenej, oranžovej a žltej. Kvitnú na prelome apríla a mája.
Tajomstvá úspešného pestovania azaliek
Hoci môžu byť azalky trochu náročnejšie na pestovanie, dodržiavanie niekoľkých kľúčových zásad vám pomôže dosiahnuť ich nádherné kvitnutie.
1. Výber správnej pôdy
Prvé tajomstvo úspešného pestovania azaliek spočíva vo výbere správnej pôdy. Azalky preferujú kyslú pôdu s pH medzi 4,5 a 6,0. Substrát by mal byť dobre priepustný, kyprý a humózny. Ideálna hodnota pH sa pohybuje v rozsahu 4,5 až 5,5, teda kyslá až jemne kyslá pôda. Ak má pôda príliš vysoké pH (zásadité), listy azaliek môžu žltnúť so zelenými žilkami (vápenatá chloróza). V takom prípade je potrebné pôdu okysliť, napríklad pomocou rašeliny, kyslého kompostu, špeciálnych kyslomilných substrátov alebo okyslovačov na báze sulfidov železa (vyhnite sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre azalky toxické).
Substrát by mal obsahovať minimálne polovicu organickej zložky (vyzretý kompost, rašelina, suché lístie, borovicová kôra) a mal by byť priepustný, keďže azalky potrebujú pre zdravý rast koreňovej sústavy kyslík. Na prevzdušnenie pôdy môžeme použiť napríklad rozkladajúcu sa borovicovú kôru, ktorá navyše pôsobí proti hubovým ochoreniam koreňov. Plytká koreňová sústava azaliek obľubuje vlhké no nie premočené pôdy a preto nie sú pre tieto rastliny vhodné ťažké, ílovité pôdy. Ak do takejto pôdy vykopeme výsadbovú jamu a naplníte ju priepustným substrátom, nadbytočná vlaha sa aj tak dostane ku koreňom.
2. Správny výber stanoviska
Druhé tajomstvo spočíva v správnom výbere stanoviska. Azalky potrebujú dostatok svetla, ale nepriame slnečné svetlo je najlepšie. Ideálne je polotienisté alebo mierne tienisté miesto, chránené pred silným vetrom a priamym popoludňajším slnkom, ktoré môže spáliť ich jemné listy a kvety. Polotieň, najlepšie pod stromami, poskytuje optimálne podmienky. Azalky znesú na pár hodín aj priame slnko, pričom platí, že čím menšie listy majú, tým lepšie znášajú priame slnko. Príliš tienisté stanovisko by spôsobilo, že azalky by nekvitli. Miesto výsadby musí byť v závetrí, v polotieni a musí poskytovať možnosť plytkej výsadby.
3. Zálievka a hnojenie
Tretie tajomstvo pestovania azaliek sa týka zálievky a hnojenia. Azalky potrebujú vlhkú pôdu, ale nie je dobré ich prelievať. Pôda by mala byť mierne vlhká, nikdy nie úplne mokrá. Azalky sú náročné na vlahu a vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období. Dôležité je udržiavať stálu vlhkosť, pretože korene azaliek sú plytko zakorenené a rýchlo vysychajú. Zalievame mäkkou vodou, ideálne odstátou. V horúcom lete môžete rastliny sem tam ovlažiť jemným orosením. V prípade, že azalky nekvitnú, neodporúča sa hnojenie hnojivom, ktoré obsahuje dusík, takéto hnojivo podporuje iba rast listov, no nie kvitnutia.
Azalky tiež profitujú z jarného a jesenného hnojenia. Vhodné je každoročné prihnojovanie hnojivom pre kyslomilné rastliny, aj vďaka tomu azalky bohato rozkvitnú. Použite pevné hnojivo alebo hnojivú zálievku. Na prihnojovanie azaliek sú vhodné len hnojivá určené pre kyslomilné rastliny. Vyhnite sa nadmernému hnojeniu, pretože príliš veľa hnojiva môže poškodiť korene a znížiť kvalitu kvitnutia. Ak majú výživnú pôdu, zaobídu sa úplne bez hnojenia, no na podporu bohatšieho kvitnutia môžeme aplikovať hnojivo na rododendrony v predjarnom období. V porovnaní s inými rastlinami však hnojivo aplikujeme len vo veľmi obmedzenom množstve.
4. Rez a starostlivosť o zdravie
Posledné tajomstvo sa týka rezu a starostlivosti o zdravie azaliek. Azalky je dobré strihať hneď po odkvitnutí, aby sa podporil rast nových kvetných púčikov. Rez pri týchto rastlinách nie je potrebný, ak však koruna začne strácať svoje tvary, vymodelujte ju znovu. Odstraňujeme len suché a poškodené konáre a v prípade bujnejšie rastúcich azaliek môžeme zostrihom upravovať aj tvar rastliny. Najvhodnejším obdobím na strihanie azaliek je ihneď po ich odkvitnutí. Ak sú však puky ešte zatvorené, môžu pri manipulácii opadať.
Ďalšia starostlivosť o azalky nie je zložitá. Zahŕňa čistenie kríkov od odkvitnutých kvetov, kontrolu výskytu škodcov či rozvoja chorôb, odstraňovanie poškodených výhonkov či likvidácia drobnej buriny. Rastliny ocenia aj hrubšiu nástielku z jemne drvenej kôry, ktorú každoročne dopĺňame. Pôdu okolo azaliek môžeme pokryť mulčom, ktorý ju zachová vlhkú a chladnú. Mulčovanie kôrou alebo iným organickým materiálom (5-10 cm hrubá vrstva, ktorá sa však nedotýka kmeňa) zabraňuje vysušovaniu pôdy.
Pestovanie azaliek v nádobách
Ak záhradu nemáte, môžete azalky úspešne pestovať aj v črepníkoch a potešiť sa nimi aj na malom balkóne. Vyplatí sa mať dokonca niekoľko rôznych druhov. Azalky dostanete na jar bežne kúpiť v záhradníctvach a hobbymarketoch.
Výber vhodných nádob a substrátu
Na pestovanie v dekoratívnych vegetačných nádobách sa najlepšie hodia japonské azalky. Majú množstvo pekných kultivarov a rastú kompaktne. Na terase sa tak môžete nadchýnať rastlinami azaliek, ktoré majú biele, ružové, fialové, žlté alebo aj červené kvety. Listy týchto drevín sú menšie, tmavozelené, pri niektorých kultivaroch bielo panašované. V nádobách sú podstatne menšie ako na záhonoch. Azalky sa im darí v keramických a kameninových kvetináčoch, kde sa v lete neprehrievajú korene a v chladných mesiacoch zároveň dokážu naviazať vodu. Nezabudnite, že na dno potrebujú drenáž, pre správny odtok vody. Neznášajú premokrenie a korene vo vode.
Podmienky pre balkónové pestovanie
Azalky v nádobách si môžete vysadiť aj v dobe úplného kvitnutia. Ide najmä o polotienisté, prípadne mierne tienisté a pred vetrom chránené miesto. Na slnečnom a teplejšom balkóne azalky prosperovať nebudú. Výborne sa im darí v lokalitách s prirodzene vyššou vzdušnou vlhkosťou, avšak nie je to podmienka. V horúcom lete môžete rastliny sem tam ovlažiť jemným orosením. Najdôležitejšie bude splniť im svetelné požiadavky. Druhým dôležitým predpokladom úspechu je kyslejší substrát. Ak si azalky prinesiete domov, aj do nádob pri ich výsadbe dajte len kyslejší substrát. Inak sa im dariť nebude. Tento substrát bežne dostanete kúpiť aj v menšom balení.
Zálievka a výživa v nádobách
Substrát v nádobe s azalkou je potrebné udržiavať stále mierne vlhký. Zalievajte ráno, odstátou vodou a výdatnejšie, priamo ku koreňom. Nenechajte substrát v ktorom máte azalky vysadené na dlhšie preschnúť. Ak chcete vyparovanie vody zo substrátu obmedziť, nasypte na povrch trochu kôry. Nezabudnite, že azalky sú aj pri pestovaní v nádobách dlhoročné dreviny. Zalievať, aspoň občas, ich budete musieť aj v zime, vždy v dňoch, kedy je slnečno a nemrzne. Dajte si záležať aj na prísune potrebných živín. Od jari do začiatku jesene môžete azalky prihnojiť. Použite pevné hnojivo alebo hnojivú zálievku. Na prihnojenie azaliek sú vhodné len hnojivá určené pre kyslomilné rastliny.
Azalky a rododendrony: Podobnosti a rozdiely
Azalky sa často zamieňajú s rododendronmi, no nie je to presné označenie. Rod rhododendron (patriaci do čeľade vresovcovité) zahŕňa širšiu skupinu rastlín, ktorú predstavuje vyše tisíc druhov rôznych veľkostí, tvarov a vlastností. Celý rod rhododendron sa rozdeľuje do ôsmych hlavných skupín, z ktorých dve skupiny (Tsutsusi a Pentanthera) sú známe ako azalky. Platí teda, že všetky azalky sú rododendrony, no nie všetky rododendrony sú azalky. Listy azaliek sú menšie a špicaté, zatiaľ čo listy iných rododendronov sú väčšinou kožovité a väčšie. Z pestovateľského hľadiska majú azalky aj rododendrony podobné nároky na podmienky a starostlivosť.
Choroby a škodcovia
Azalky sú z pohľadu chorôb a škodcov pomerne odolné rastliny, najmä ak majú vytvorené optimálne podmienky pre rast (priepustná, kyslá pôda, polotieň a dostatok vlahy). Medzi najčastejšie choroby azaliek patrí hniloba koreňov spôsobená trvale premočenou pôdou, ktorej pôvodcom je huba fytoftóra, prípadne parazitická huba podpňovka obyčajná (Armillaria mellea), ktorá pri vlhkom počasí napáda poškodené časti rastliny.
Pokiaľ ide o škodcov, v našich klimatických podmienkach k nim patrí malý (1 cm), čierny chrobák nosánik ryhovaný (Otiorrhynchus sulcatus), ktorý obžiera okraje listov a jeho larvy napádajú korene a kmeň azaliek. Proti nosánikovi je účinná napríklad biologická ochrana v podobe parazitických hlístic napadajúcich larvy tohto hmyzu. Občas sa vyskytujú aj vošky a ploštice, ktoré poškodzujú rastliny vysávaním šťavy z listov. Na vošky aj ploštice existuje prírodný liek - lienky.
Pri príliš vápenatej alebo pevnej pôde môže dôjsť k takzvanej vápennej chloróze, pri ktorej listy zožltnú. Pri hubovej infekcii sa pozdĺž žiliek listov objavujú hnedé fľaky a listy strácajú lesk a zrolujú sa. Ak objavíte biely povlak, môže ísť o napadnutie rastlín múčnatkou. Silno napadnuté časti odstráňte a spáľte, zvyšné časti rastlín ošetrite vhodným postrekom.
Zimovanie azaliek
Mrazy týmto rastlinám vôbec neprospievajú, no pozor - ani nesprávny spôsob zazimovania ich nepoteší. S príchodom chladného počasia je potrebné zamulčovať pôdu (cca 5 cm vrstvou) okolo rastlín, aby si udržovala vlhkosť a zároveň neprepúšťala priveľa tepla do vzduchu. Ak u vás hrozí v zime väčšie množstvo snežných zrážok, zviažte rastliny konármi k sebe, aby ste ich ochránili pred polámaním. Počas zimných dní, kedy teplota vystúpi nad nulu, opatrne rastliny zalejte. Ak je sneh, nahrňte ho ku koreňom. Ak počas zimy nájdete odumreté alebo napadnuté puky, odstráňte ich. Ak si chcete byť istí, že vaše rastliny prežijú aj náročnú zimu, siahnite po mrazuvzdorných odrodách.
Azalky pestované v kvetináčoch ponechajte na mieste len do polovice novembra alebo podľa aktuálnych teplôt. Prezimujú v tmavej a suchej miestnosti s teplotami 6-8 stupňov. Pre zimovanie v kvetináčoch sú vhodnejšie keramické alebo kameninové nádoby.