Pestovanie sadeníc zemiakov: Komplexný sprievodca

Zemiak hľuznatý (Solanum tuberosum) je jednoročná rastlina patriaca do čeľade ľuľkovitých, rovnako ako paradajka. V slovenských domácnostiach je známy aj pod názvami erteple, zemchata či bandora. Vlastnosti a spôsob pestovania tejto zeleninovej rastliny sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnej odrody. V súčasnosti existuje takmer 5 000 odrôd, ktoré sa výrazne odlišujú farbou a tvarom. Okrem klasických žltých odrôd, známych zo supermarketov, existujú aj modré odrody, ako napríklad "Vitelotte", ktorá zaujme svojou fialovo-bielou mramorovanou dužinou. Rozlišujeme múčnaté a voskové odrody, ako aj skoré a neskoré odrody. Zemiaky odrody "Sieglinde" dozrievajú od júla, zatiaľ čo neskoré odrody sa zbierajú v októbri.

Pôvod zemiakov

Napriek svojmu kulinárskemu významu boli zemiaky v našich zemepisných šírkach dlho neznáme. Európske obyvateľstvo si ich začalo vychutnávať až v 16. storočí, keď boli dovezené po mori z Ameriky. Táto nová hľuza sa však spočiatku presadila len vďaka svojim pekným listom. V nemeckých krajinách sa Fridrichovi Veľkému podarilo presadiť túto exotickú zeleninu ako základnú potravinu, a to aj napriek neochote obyvateľstva. Zemiaky sa k nám dostali z Nemecka, konkrétne z Brandenburska. Odtiaľ pochádza aj výraz "zemiak", ktorý čeština prevzala z dolnolužickej srbčiny. Dodnes majú zemiaky svoje stále miesto v každej špajzi. Či už ide o pečené zemiaky, zemiaky v šupke, hranolky, zemiakové placky, zemiakovú kašu, polievku alebo klasické varené zemiaky - vďaka svojej všestrannosti majú v slovenskej kuchyni pevné miesto. Okrem toho sa táto hľuza používa aj ako krmivo pre zvieratá alebo ako základ na výrobu alkoholu.

Sú zemiaky jedovaté?

Rastliny zemiakov v čase kvitnutia vytvárajú plody, ktoré sú však jedovaté a nemali by sa jesť. Jedlá časť rastliny - zemiaková hľuza - rastie v pôde. Aj samotné hľuzy sú však surové nejedlé. Nevarené zemiaky obsahujú veľké množstvo solanínu, ktorý slúži ako prirodzená ochrana proti patogénom. Nadmerná konzumácia surových zemiakov môže spôsobiť príznaky otravy. Zemiaky by sa preto mali pred konzumáciou vždy uvariť alebo upiecť.

Pestovanie zemiakov: Najlepšie podmienky umiestnenia

Zemiaky sú rastlinami milujúcimi leto. V príjemnom slnečnom teple sa cítia ako doma, avšak nemajú rady sálavé teplo poludnia. Z hľadiska požiadaviek na prostredie je táto zelenina pomerne nenáročná: Vhodné sú bežné záhony, vyvýšené záhony, vrecia na sadenie aj veľké vane, čo znamená, že sa dajú úspešne pestovať aj na balkóne. Zemiakom vždy ponechajte dostatok miesta, pretože potrebujú priestor na tvorbu koreňov a hľúz. Kvetináč by preto mal mať priemer aspoň 25 cm, ideálne 30 alebo 40 cm. Existujú aj špeciálne sadzače zemiakov, ktoré uľahčujú zber v kvetináčoch.

Najlepší základ pre pestovanie zemiakov

Zemiakom sa najlepšie darí v kyprej, na živiny bohatej pôde, ktorá sa na slnku rýchlo zahreje a nezostane dlho mokrá. Ideálna je preto piesočnatá alebo hlinitá pôda. Pred výsadbou je najlepšie pôdu obohatiť hnojivom bohatým na živiny. Zemiakom sa môže dariť aj na bežne ťažkej ílovitej pôde, ak sa nakyprí kombináciou jesenného brázdenia a premrznutia pôdy. To funguje tak, že na jeseň pôdu nahrubo prekopete, aby mráz mohol v zime rozbiť hrubšiu pôdu.

Tip na striedanie plodín

Zemiaky by sa nemali vysádzať na záhony, na ktorých už boli v predchádzajúcom roku vysadené iné rastliny z čeľade ľuľkovitých, napríklad paradajky. Zabráni sa tým výskytu patogénov, ktoré sa špecializovali na túto čeľaď rastlín. Ak majú zemiaky dostatok priestoru, môžu sa bez problémov pestovať na vyvýšených záhonoch. Dôležité je tiež, aby bol vyvýšený záhon správne vyplnený.

Pestovanie v nádobách

Na pestovanie zemiakov v kvetináčoch sa odporúča sadzačka s objemom aspoň 15 litrov. Dbajte na to, aby bol na dne kvetináča aspoň jeden drenážny otvor, ktorý umožní odtok prebytočnej vody. Základom zdravého koreňového systému je pôda bohatá na živiny pre zeleninu. COMPO substrát pre paradajky a zeleninu bez rašeliny s vysokým obsahom humusu a špeciálnym zložením živín poskytuje optimálne podmienky pre silný a vitálny rast rastlín, čím vytvára najlepší základ pre zdravý rast koreňov.

Výsadba zemiakov

Na výsadbu by ste mali použiť zemiaky z poslednej úrody. Vopred by ste mali vytriediť všetky choré a nahnité kusy. Zvyšné zemiaky uskladnite na chladnom mieste s dobrým svetlom, aby sa mohli vytvoriť klíčky na zemiaky, ktoré sa budú sadiť vo februári alebo v marci.

Sadbové zemiaky a ich prednosti

Výsadba zemiakov sa vykonáva v závislosti od odrody. Existujú špeciálne sadbové zemiaky, ktoré sa môžu sadiť do zeme od marca do júna. Výhodou certifikovanej sadby zemiakov je, že bola testovaná na prítomnosť patogénov a môže sa oficiálne používať na vegetatívne rozmnožovanie. Nikdy nesadíme zemiaky z predchádzajúcej úrody ani konzumné zemiaky z obchodu, pretože certifikovaná sadba je pestovaná v sterilnej pôde a neobsahuje vírusy a plesne.

Výsev semien zemiakov

Namiesto predpestovania môžete zemiaky aj predpestovať zo semien. Certifikované semená zemiakov sú k dispozícii už niekoľko rokov.

Výsadba mladých rastlín

Ak je pre vás predpestovanie príliš náročné, môžete použiť predpestované mladé rastliny zo záhradného centra alebo škôlky.

Kedy môžete sadiť zemiaky?

Optimálny čas na výsadbu sadbových zemiakov je od marca do júna. To však do určitej miery závisí aj od odrody. Skoré zemiaky by sa mali prikryť fóliou alebo rúnom, aby boli chránené pred mrazom.

Príprava sadbových zemiakov pred výsadbou

Semená zemiakov je najlepšie vysievať na parapet v marci alebo apríli. Keď hrozba mrazov pominie, mladé rastliny sa môžu presadiť do záhrady alebo na balkón. Malé rastliny - či už čerstvo kúpené alebo doma vypestované - je najlepšie aklimatizovať na slnko tak, že ich na niekoľko hodín umiestnite vonku. Pred samotnou výsadbou je vhodné nechať sadbové zemiaky predklíčiť, čo urýchli ich rast po výsadbe do pôdy. Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 15-20 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm. Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik). Oko je miesto, z ktorého bude vyrastať nový výhonok. Nakrájané zemiaky nechajte 2 - 3 dni sušiť pri izbovej teplote, aby sa rezné hrany zahojili.

Hĺbka a vzdialenosť výsadby

Zemiaky sadíme osem až desať centimetrov hlboko, pričom výhonky smerujú nahor. Z každého zemiaka vyrastie nová rastlina s 15 až 25 dcérskymi hľuzami. Hľuzy vysádzajte do hĺbky približne 10 cm v riadkoch, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 60 cm, čo poskytne dostatok priestoru pre rast rastlín a pre pohodlné hrnutie pôdy. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy sa neobrába pôda, čo je výhodné pre pôdny mikrobiálny život.

Pôdu utlačte a dôkladne zalejte.

Správna starostlivosť o zemiaky

Správne zalievanie zemiakov

To, či a koľko hladných žalúdkov sa podarí naplniť samotnou úrodou zemiakov, závisí najmä od zavlažovania. Zásobovanie vodou je dôležité najmä pre dcérske hľuzy. Dôležité je udržiavať rovnováhu: príliš veľa vody nie je dobré, ale ani príliš málo. Skôr ako siahnete po kanvici na polievanie, je najlepšie urobiť test prstom a nahmatať, či je voda stále vlhká na dĺžku prsta pod povrchom pôdy. Ak je, nechajte kanvicu stáť. Požiadavky na zálievku závisia od počasia, substrátu, svetelného spádu a tvorby plodov. Plody totiž naberajú na objeme medzi desiatym a štrnástym týždňom. Zemiaky preto potrebujú najviac vody krátko po začiatku obdobia kvitnutia. Ideálna je pôda s trvalou, ľahkou vlhkosťou. Ak budete zemiaky zalievať večer, voda sa nebude tak rýchlo odparovať.

Hnojenie zemiakov

Zemiaky potrebujú veľa živín, aby koncom leta vytvorili veľké a chutné hľuzy. Ak chcete vytvoriť čo najlepšie podmienky, mali by ste pôdu pred výsadbou obohatiť kvalitným záhradným kompostom. Približne po ôsmich až dvanástich týždňoch budú zemiaky s radosťou prijímať čerstvé živiny. Vyberte si hnojivo s vysokým obsahom živín, napríklad COMPO Záhradnícke hnojivo, ktoré obsahuje optimálne vyvážené zloženie dusíka, fosfátov a draslíka. Zemiaky sú náročné predovšetkým na draslík.

Tip pre pestovateľov: Pridajte zemiakom zeminu (kopcovanie)

Zemiaky sa zvyčajne pestujú tak, že sa okolo výhonkov navŕši kopec pôdy. Zhŕňaním pôdy sa lepšie akumuluje teplo a vytvára sa viac bočných podzemných výhonkov, na ktorých sa môžu tvoriť hľuzy. Počas pestovania sa hromady zvyčajne robia dva alebo trikrát. Prvýkrát, keď je rastlina vysoká približne 20 cm. Mladé rastliny umiestnite tak hlboko do pôdy, aby bolo vidieť len niekoľko vrchných listov. Keď je rastlina dlhá na dĺžku paže, môžete ju opäť prikryť zeminou - až kým nie je viditeľných len niekoľko vrchných listov. Tento proces zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.

Zber zemiakov sa blíži!

V závislosti od typu zemiakov dozrievajúcich v pôde sa môžu zbierať od júla do októbra. Uschnuté listy sú neklamným znakom, že je čas na zber. Šupka zemiakov stvrdne, keď sú zemiaky zrelé. Predčasnému zberu (zelených zemiakov) sa treba vyhnúť.

Kedy sú zemiaky pripravené na zber?

Základné pravidlo termínu zemiakového zberu je: až po odkvitnutí. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Rané odrody zemiakov môžete zbierať už po 60-90 dňoch od výsadby, keď rastliny kvitnú. Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby.

Skladovanie zemiakov

Na skladovanie úrody zemiakov sú obzvlášť užitočné drevené debny prepúšťajúce vzduch. Potrebujete tiež suchú, tmavú a chladnú skladovaciu miestnosť. Zatiaľ čo príliš nízka teplota dodáva hľuzám sladkú chuť, vysoké teploty a svetlo stimulujú klíčenie. Keďže klíčky (ako aj zelená šupka) obsahujú jedovatý solanín, naklíčené zemiaky predstavujú zdravotné riziko. Výnimka: koncentrácia solanínu v čerstvých klíčkoch je taká nízka, že môžete jesť zemiaky s klíčkami dlhými až jeden centimeter. Okrem faktorov prostredia rozhoduje o tom, či a ako dlho sa môžu zemiaky skladovať, aj ich odroda. Po zbere nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu. Zemiaky skladujte na tmavom, chladnom a suchom mieste. Ideálna teplota pre skladovanie je medzi 4-8 °C. Nové zemiaky je najlepšie spotrebovať do niekoľkých týždňov od zberu.

Odrody zemiakov a ich využitie

Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, veľkosti a farby:

• Raný zemiak: Rané zemiaky majú krátky vegetačný cyklus a zbierajú sa už približne 90 dní po vysadení. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť.
• Poloneskorý zemiak: Tento typ zemiakov dozrieva o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie.
• Neskorý zemiak: Neskoré zemiaky dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime.
• Farebné zemiaky: Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok.

Varné typy zemiakov

Zemiaky sa delia aj podľa varného typu:

• Varný typ A - šalátové zemiaky: Pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
• Varný typ B - prílohové zemiaky: Polopevné, pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Univerzálne, vhodné ako príloha, do šalátov, polievok, na pečenie a restovanie.
• Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení mäknú a krehnú. Sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých typov. Vhodné na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta.
• Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Používajú sa ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
• Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov (AB, BC a pod.), ktoré majú vlastnosti z oboch typov.

Pri výbere zemiakov na pestovanie je dôležité zohľadniť, či chcete zemiaky na okamžitú spotrebu alebo na dlhodobé uskladnenie. Pre priamy konzum sa uprednostňujú veľmi skoré odrody, zatiaľ čo na uskladnenie sú vhodnejšie stredne skoré alebo stredne neskoré odrody.

Škodcovia a choroby zemiakov

Zemiaky môžu byť napadnuté rôznymi škodcami a chorobami. Jedným z najznámejších škodcov je pásavka zemiaková (mandelinka), ktorú je možné zbierať ručne alebo použiť biologické prostriedky. Drôtovce poškodzujú hľuzy tak, že si v nich robia chodbičky. Medzi najčastejšie choroby patrí pleseň zemiaková (fytoftóra), ktorá napáda vňať aj hľuzy. Predchádzať jej možno preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Hnilobné infekcie sa držia v ťažších pôdach a vyžadujú si minimálne trojročné obdobie bez pestovania zemiakov na danom mieste.

Pestovanie zemiakov v malých priestoroch

Zemiaky môžete pestovať aj na malej záhrade alebo dokonca na balkóne. Existuje množstvo dôvodov, prečo si pestovať vlastnú úrodu zemiakov, vrátane úspory financií a čerstvosti produktov. Zemiaky sa dajú pomerne jednoducho pestovať aj v nádobách, alebo vo vreciach. Na pestovanie môžete použiť veľkú nákupnú tašku, drevené debny alebo tzv. zemiakové veže. Nádoba na pestovanie by mala mať priemer aspoň 35 cm a výšku minimálne 50 cm. Dôležitá je predovšetkým kyprá pôda bohatá na živiny, ktorá nikdy nesmie vyschnúť, ale ani byť premočená. Pri pestovaní v nádobách sa najlepšie darí krátkosezónnym odrodám zemiakov.

tags: #bataty #pestovanie #sadenic