Hmyz, patriaci do triedy Insecta kmeňa článkonožce (Arthropoda), je definovaný pevnou vonkajšou kostrou, článkovaným telom a článkovanými končatinami. Je to najbohatšia trieda živočíšnej ríše z hľadiska počtu druhov a jedincov. Telo hmyzu je zložené z článkov, na hlave sa nachádzajú zložené oči a u niektorých skupín aj jednoduché očká na temene. Tykadlá slúžia ako dôležitý orgán čuchu a hmatu a ich tvar je rôznorodý.
Hruď hmyzu pozostáva z troch článkov: predohrudi, stredohrudi a zadohruď. Na každom z týchto hrudných článkov sa nachádza jeden pár končatín určených na pohyb, čo znamená, že hmyz má celkovo tri páry nôh. Tento znak je kľúčový pri rozlišovaní hmyzu od iných organizmov, ako sú pavúky či kôrovce, ktoré majú štyri a viac párov nôh. Končatiny sú špecificky prispôsobené potrebám každého druhu a sú zložené z panvičky, predpanvičky, stehna, holene a chodidla s pazúrikmi.
Stredohruď a zadohruď môžu niesť po jednom páre krídel, ktoré sú však takmer vždy čiastočne odlišné. U niektorých druhov môžu byť krídla zakrpatené alebo úplne nevyvinuté.
Dýchanie hmyzu prebieha prostredníctvom vzdušníc, čo je sústava rozvetvených rúrok spevnených chitínom, ktoré zasahujú do všetkých tkanív a dodávajú im kyslík. Hojnosť hmyzu ovplyvňuje množstvo faktorov, pričom ich malé rozmery im umožňujú osídľovať aj priestory nedostupné pre iné živočíchy. Početnosť druhov výrazne závisí od klimatických podmienok a dostupnosti potravy, pričom smerom na juh sa počet druhov na jednotku plochy zvyšuje, s najvyššou diverzitou druhov v trópoch.
Hmyz je oddeleného pohlavia a rozmnožuje sa prevažne pohlavne, prostredníctvom oplodnených vajíčok. Niektoré druhy sa však rozmnožujú aj nepohlavne partenogenézou. Z vajíčok sa liahnu larvy, pričom vývoj sa rozlišuje na dokonalú a nedokonalú premenu. Pri dokonalej premene larva prechádza štádiom kukly, z ktorej sa liahne dospelé imágo (napr. chrobáky, motýle). Pri nedokonalej premene sa larva postupne mení na dospelca bez štádia kukly (napr. bzdochy, koníky).
Škodcovia v záhrade: rôzne skupiny hmyzu
V záhradách a lesoch sa stretávame s rôznymi druhmi hmyzu, ktoré môžu spôsobovať škody. Medzi významných škodcov patria:
Podkôrny a drevokazný hmyz
- Lykožrút smrekový: Jeden z najvýznamnejších škodcov v smrečinách, ktorý môže mať v našich podmienkach až tri generácie do roka.
- Lykožrút lesklý: Škodca v ihličnatých lesoch do 50 rokov, s podobnou bionómiou a ochranou ako lykožrút smrekový.
- Drevokaz čiarkovaný: Technický škodca ihličnatého dreva, mechanicky poškodzuje drevo spílených stromov.
- Ďalší podkôrni škodcovia: Patria sem lykožrúty na jedli, podkôrniky na borovici, lykožrút smrekovcový a podkôrnik dubový.
Listožravý a cicavý hmyz
Škodlivé pôsobenie tejto skupiny je hodnotené ako menej nebezpečné v porovnaní s podkôrnymi škodcami. Škodia najmä larvy a pahúsenice žerom a cicaním na listoch:
- Mníška veľkohlavá: Vyskytuje sa každých 7-10 rokov v dubových porastoch, kde spôsobuje holožery. Gradácia na Slovensku trvá 3-4 roky.
- Piadivky: Premnožujú sa v dubových porastoch po gradácii mníšky, s menším škodlivým pôsobením.
- Obaľovač zelený: Váľny škodca v niektorých lokalitách dubových porastov.
- Štetinavec orechový: Miestami sa premnožuje v bučinách.
- Rúrkovček smrekovcový: Škodí na ihliciach smrekovcov, jeho larvy sa často skrývajú, čo sťažuje účinnosť leteckého ošetrenia.
- Hrebenárky: Škodia na ihliciach borovíc.
- Ploskanka smreková: Škodí na smreku.
- Vošky: Cicavý hmyz, ktorý škodí na smrekovcoch a smrekoch. Znižujú asimilačnú plochu ihličia, deformujú výhonky a sú predizpozíciou pre hubové infekcie.
Hmyz poškodzujúci korene
- Larvy kováčikov a tipúl: Spôsobujú vážne poškodenia vlásočnicových korienkov v lesných škôlkach a výsadbách.
- Pandravy chrústov: Požierajú hrubšie korienky.
- Medvedík obyčajný: Požiera najhrubšie korene (nad 1 cm).
Rad Hemiptera (Bzdôchotvaré)
Väčšina druhov tohto radu je fytofágna a má bodavo-cicavé ústne ústroje, ktorými cicia šťavy rastlín na rôznych častiach - koreňoch, kmeňoch, konároch, listoch, ihliciach a púčikoch. Rozlišujú sa druhy monofágne, oligofágne a polyfágne. Vývoj prebieha nedokonalou premenou.
- Vošky (Aphidoidea): Približne 750 malých druhov s jemným telom. Sú známe vylučovaním lepkavej tekutiny (medovice), ktorá priťahuje mravce a podporuje vznik plesní. Napádajú široké spektrum rastlín, vrátane ovocných stromov a zeleniny.
- Medovnica borovicová (Cinara pini): Cicia na konárikoch borovíc.
- Kôrovnica borovicová (Pineus pini): Nachádza sa na vetvičkách borovíc, často pokrytá voskovou vatou.
- Medovnica zelená (Buchneria pectinattae) a Todolachus piceae: Žijú medzi ihlicami jedle.
- Voška jedľová (Mindarus abietinus) a Kôrovnica kaukazská (Dreyfusia nordmannianae): Krútia ihlice nahor alebo nadol.
- Kôrovnica jedľová (Dreyfusia piceae): Žije na kmeni starších jedlí.
- Lachniella constata a Cinara piceae: Cicajú medzi ihlicami smreka.
- Kôrovnica smrekovcová (Adelges laricis) a Kôrovnica zelená (Sacchiphantes viridis): Tvorí typické hrčky na smrekovci a smreku.
- Cinara laricicola a Cinara laricis: Cicia na mladých výhonkoch smrekovcov.
- Stromárka buková: Najhojnejšia na buku, cicá na listoch.
- Medovnica dubová (Lachnus roboris): Slídi po konárikoch dubov.
- Vlnačka brestová (Eriosoma ulmi) a Vlnačka hladká (Tetraneura ulmi): Tvoria hrčky na listoch brestov.
- Dutinárka jaseňová (Prociphilus fraxini): Škodí na listoch jaseňov.
- Hrčky na listových stopkách topoľov: Tvorí ich viacero druhov.
Rad Hymenoptera (Blanokrídlovce)
Tento rad zahŕňa približne 10 000 druhov, vrátane najmenších druhov hmyzu s dĺžkou tela len 0,5 mm. Dospelé imága majú spravidla dva páry blanitých krídel, ktoré môžu byť u niektorých skupín zakrpatené alebo dočasné (mravce). Vývoj prebieha dokonalou premenou, z vajíčok sa liahnu larvy.
- Ploskanka sadenicová (Acantholyda hieroglyphica): Larvy škodia na mladých boroviciach vo vnútri pradivového vaku.
- Hrebenárka borovicová (Diprion pini) a Hrebenárka hrdzavá (Neodiprion sertifer): Škodia v porastoch do 20 rokov.
- Ploskanka smreková (Cephalcia abietis): Prednostne napáda staršie smrekové porasty.
- Piliarka horská (Pachynematus montanus): Napáda staršie smrekové porasty vo vyšších polohách.
- Pahúsenice piliarky smrekovej (Pristiphora abietina): Škodia v mladších smrekových porastoch.
- Larvy Fenusella nana a Croesus latitarsus: Žijú na listoch brezy.
- Druhy rodu Andricus spp. a Cynips spp.: Žijú v hálkach na duboch.
- Pontania proxima, Pontania vesicator a Pontania viminalis: Žijú a škodia v hálkach na listoch vŕb.
- Čalúnicovité včely (Megachile spp.): Vykrajujú z okraja listov oválne výkrojky na výstelku hniezd.
Rad Coleoptera (Chrobáky)
Chrobáky sú najpočetnejším radom hmyzu s veľmi rozmanitým tvarom, veľkosťou tela a spôsobom života. Charakteristickým znakom sú silné sklerotizované krídla prvého páru (krovky). Ústne ústroje sú hryzavé. Vývoj prebieha dokonalou premenou.
- Lykožrút smrekový (Ips typographus): Jeden z najnebezpečnejších škodcov na smreku.
- Lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus): Tiež významný škodca na smreku.
- Drevokaz čiarkovaný (Trypodendron lineatum): Vyvíja sa v dreve rôznych ihličnatých stromov.
- Fúzač veľký (Cerambyx cerdo): Žije v dreve dubov.
- Podkôrnik dubový (Scolytus intricatus): Nebezpečný škodca dubov.
- Podkôrnik brestový (Scolytus scolytus) a Podkôrnik pásikavý (Scolytus multistriatus): Škodí na brestoch.
- Chrústik záhradný (Phyllopertha horticola): Škodí na listoch.
- Drvinár hnedý (Hylecoetus dermestoides): Žije v dreve listnatých aj ihličnatých drevín.
Rad Lepidoptera (Motýle)
Motýle majú dva páry blanitých krídel pokrytých šupinkami. U nás žije približne 3 000 druhov. Vývoj prebieha dokonalou premenou, pričom škodia najmä húsenice. Takmer všetky húsenice sú fytofágne.
- Mníška veľkohlavá (Lymantria dispar): Spôsobuje holožery na tisícoch hektárov dubových porastov.
- Obaľovač zelený (Tortrix viridana): Škodí na duboch.
- Piadivka jesenná (Operopthera brumata) a Piadivka zimná (Erannis defoliaria): Nebezpečné druhy na duboch.
- Priadkovček dubový (Thaumetopoea processionea): Húsenice tvoria hniezda na kmeňoch a ich chĺpky môžu spôsobovať alergické reakcie.
- Mníška pižmová (Euproctis similis) a Mníška vŕbová (Leucoma salicis): Spôsobujú holožery na topoľoch a vŕbach.
- Mora borovicová (Panolis flammea), Priadkovec borovicový (Dendrolimus pini) a Piadivka tmavoškvrnná (Bupalus piniarius): Poškodzujú ihlice borovíc.
- Obaľovač mládnikového (Rhyacionia buoliana): Húsenica žije v púčikoch a spôsobuje deformácie rastu, nežiaduce najmä v záhradách a parkoch.
- Mníška obyčajná (Lymantria monacha): Môže škodiť na smreku a borovici.
- Rúrkovček smrekovcový (Coleophora laricella): Premnožuje sa na smrekovci.
- Štetinavec orechový (Calliteara pudibunda): Žerie koncom leta na listoch buka.
Rad Diptera (Dvojkrídlovce)
Charakteristickým znakom dvojkrídlovcov je jeden pár krídel, druhý pár je premenený na kyvadielka. Sú to hmyzy malej až strednej veľkosti. Mnoho druhov tohto radu je významnými škodcami v poľnohospodárstve, ovocinárstve aj v lesníctve.
Biele chrobáky s bodkami a iné záhradné škodce
V záhradách sa často stretávame s rôznymi druhmi hmyzu, ktoré môžu byť považované za škodcov. Je dôležité ich správne identifikovať a poznať ich správanie, aby sme mohli účinne zasiahnuť.
Vošky
Malé (1-4 mm), slabo viditeľné tvory s hladkým hruškovitým telom. Vylučujú lepkavú medovicu, ktorá priťahuje mravce a podporuje vznik plesní. Napádajú široké spektrum rastlín, vrátane ovocných stromov a zeleniny. Existujú rôzne druhy vošiek, ktoré špecificky napádajú konkrétne rastliny (napr. voška ríbezľová, jabloňová).
Skočky
Malé, čierne chrobáčiky s vyvinutým tretím párom skákavých nôh. Na krovkách majú často žlté alebo biele pásiky. Sú známym záškodníkom v záhradách, najmä na kapuste a repke, kde vyhrýzajú diery do listov. Larvy žijú pod zemou a živia sa koreňmi a hľuzami mladých rastlín. Dospelí jedinci prezimujú v pôde a sú aktívni na jar.
Bzdôchy
Tento druh pokrýva takmer 40 000 druhov škodcov, charakteristická je ich zápach a bodavo-cicavé ústne ústroje. Živia sa šťavami rastlín, zeleniny, ovocia, okrasných rastlín aj stromov. Niektoré druhy bzdôch môžu byť užitočné, napríklad lienky a zlatoočky sú ich prirodzenými predátormi.
Medvedík obyčajný (Štúr, Krtonôžka)
Tento škodca je čoraz rozšírenejší, najmä kvôli menej studeným zimám. Živí sa koreňmi rastlín a môže spôsobiť značné škody. Je tiež prenášačom nebezpečných chorôb.
Slimáky a slizniaky
Požierajú listy zeleniny a iných rastlín. Slizniaky sa od slimákov líšia absenciou ulity. Vytváranie pascí a mechanický zber sú bežnými metódami boja.
Kliešť obyčajný
Hoci nie je priamo škodcom rastlín, môže sa vyskytovať v záhradách a prenášať ochorenia. Rastliny ako palina, rozmarín či levanduľa môžu pomôcť odpudzovať kliešte.
Mravce
Niektoré druhy mravcov žijú v symbióze s voškami. Hubenie mravenísk je dôležité.
Vijačka krušpánová
Húsenice tohto motýľa ničia kry zimostrázu, bršleny a cezmíny. Použitie insekticídu Lepinox Plus je účinné.
Roztočce
Malé, ťažko viditeľné škodce, ktoré napádajú listy rastlín a vytvárajú pavučinky. Často sa vyskytujú na paradajkách, paprike a uhorkách.
Drevokazný hmyz
Požiera drevo, vytvára chodbičky v trámoch, podlahách a nábytku. Patria sem fúzač krovový a červotoč prúžkovaný.
Mandelinka zemiaková
Chrobák aj jeho larvy sa živia listami a stonkami zemiakov, prípadne aj hľuzami.
Lienka východná (Harmonia axyridis) - užitočný predátor
Napriek tomu, že mnohé chrobáky sú vnímané ako škodcovia, existujú aj prospešné druhy. Lienka východná, pôvodom z Ázie, je invázny druh, ktorý bol v minulosti využívaný v boji proti škodcom, najmä voškám. Je to účinný predátor vošiek, ale zároveň predstavuje konkurenciu pre naše domáce druhy lienok. Larvy lienky východnej sú schopné požierať vajíčka a larvy iných druhov lienok a hmyzu. Eradikácia tohto druhu nie je možná, ale jeho prítomnosť v záhrade môže pomôcť kontrolovať populácie vošiek.
Princípy ochrany záhrady
Účinná ochrana záhrady pred škodcami spočíva v kombinácii prevencie, mechanických, biologických a v prípade potreby aj chemických metód.
Prevencia
- Udržiavanie čistoty záhrady, odstraňovanie zvyškov rastlín.
- Striedanie plodín.
- Výsadba rastlín, ktoré odpudzujú škodcov (napr. aromatické bylinky proti kliešťom).
- Používanie mechanických zábran (siete, textílie).
Biologická ochrana
Využíva prirodzených nepriateľov škodcov (predátory, parazity) alebo prípravky na báze prírodných látok (nimbový olej, cesnak, žihľava).
- Prospešné hlístice: Používajú sa na ničenie larválneho štádia škodcov v pôde.
- Cocana: Kvapalné kokosové mydlo, ktoré poškodzuje dospelé jedince škodcov ich vysušením.
- Lienky: Prirodzení predátori vošiek.
Mechanické metódy
- Ručný zber škodcov a ich vajíčok.
- Použitie lepových doštičiek (žlté proti skočkám, biele proti muchám).
- Pasce na škodcov.
Chemická ochrana
Používa sa v prípade silného napadnutia a keď iné metódy nie sú dostatočne účinné. Je dôležité dodržiavať návody na použitie a odporúčané dávkovanie, ako aj termíny aplikácie.