Biely mak: Pestovanie, starostlivosť a využitie

Mak siaty (Papaver somniferum) je starobylá kultúrna plodina, ktorá je v súčasnosti cenená nielen pre svoje kulinárske využitie, ale aj pre svoje preukázané zdravotné benefity. Najmä biely mak, ktorý je predmetom záujmu mnohých, ponúka jedinečnú chuť a široké možnosti použitia v kuchyni. Získanie ekologického produktu, ktorý bude chutnejší ako kupovaný, je jednou z motivácií pre jeho domáce pestovanie. Navyše, rastliny maku skrášlia záhradu a kvety prilákajú aj užitočný hmyz.

História a botanická charakteristika maku

Pôvod a historické využitie

Predpokladá sa, že pestovaný mak siaty (Papaver somniferum) pochádza z divo rastúceho stredomorského druhu Papaver setigerum. Historické stopy pestovania rastlín maku a ich využitia v oblastiach dnešného Stredomoria siahajú až do obdobia 6 000 rokov p. n. l. V historických prameňoch sa uvádza, že už okolo roku 3 000 p. n. l. uctievali Sumeri mak ako kultovú rastlinu. V bližšej minulosti sa prázdne makovice a stonky používali na kúrenie doma v peciach, v ktorých sa piekol chlieb a koláče.

Botanický opis

Mak ako rod zahŕňa okolo 100 až 110 druhov, pričom jedným z nich je i pestovaný mak siaty. Ide o jednoročnú olejninou so stonkou vysokou 70 - 180 cm, ktorá je pokrytá modrozelenosivým voskovým povlakom. Hlavný koreň je kolovitý, dorastá do hĺbky 50 - 80 cm, bočné korienky sú vyvinuté slabo.

Veľké kvety sú nápadné z diaľky. Dva kališné lístky sú zelené, červené alebo fialové. Korunné lupienky sú štyri a sú bielej, svetlofialovej, tmavofialovej alebo červenej farby. Na báze majú typickú čiernu škvrnu, ktorá zaberá 1/4 až 1/3 plochy lupienka. Pomerne veľké kvety sú zvyčajne biele alebo ružovkasté, v strede majú čiernu alebo fialovú škvrnu.

Plod je guľovitá, kužeľovitá alebo súdkovitá tobolka - makovica, vo vnútri s neúplnými priehradkami. Na povrchu je hladká, rebrovitá alebo hrboľatá. Na jednej stonke vyrastie 1 - 7 toboliek. Drobné semená s dĺžkou 1 až 1,5 mm a hrúbkou 0,60 - 0,75 mm majú obličkovitý tvar. V jednej makovici sa ich skrýva viac ako 1 000. V závislosti od odrody majú rôznu farbu - bielu, sivomodrú, sivú, modrú, ružovú, hnedú. Líšia sa aj v chuti.

Výživová hodnota a zdravotné benefity maku

Vianočný makovník, opekance s makom, rožteky s makovou plnkou či višňová štrúdľa s makom patria medzi tradičné pochúťky v mnohých rodinách. Jedlá s makom gazdinky v minulosti varievali aj cez všedné dni oveľa častejšie ako dnes. Vedeli, že mak nielen zasýti, ale priaznivo vplýva na zdravie. Dnes už je vedecky dokázané, že mak obsahuje:

• Vitamíny: B, C, E
• Minerálne látky: vápnik, fosfor, draslík, horčík, sodík, železo
• Ďalšie zložky: cukry, tuky, bielkoviny, vláknina a látky s miernymi sedatívnymi účinkami.

Ak tiež patríte medzi milovníkov makových koláčikov, skúste si dopestovať mak sami. Biely mak sa často cení pre svoju jemnejšiu chuť a je vyhľadávaný pre rôzne kulinárske experimenty, vrátane konzumácie naklíčených semien.

Pestovanie maku: od výberu miesta po zber

Voľba stanovišťa a pôdy

Na pestovanie maku sú vhodné rovinaté až mierne zvlnené oblasti s nadmorskou výškou 300 až 600 m a dostatkom svetla, keďže mak je rastlinou dlhého dňa. Ideálne miesto je tam, kde budú mať rastliny dostatok slnka, prípadne polotieň na otvorenej ploche.

Mak siaty ocení stredne ťažkú, hlbokú, hlinitú až hlinitopiesočnatú pôdu. Počas vegetácie však nesmie byť premokrená. Dôležité je aj dobré prevzdušnenie a zásobenie živinami a humusom. Vyhnite sa čerstvému vyhnojeniu živočíšnym hnojom. Nevhodné sú pôdy piesočnaté, kde trpí nedostatkom vlahy, výsledkom čoho sú malé tobolky a nízka úroda. Maku sa darí na území Slovenska skoro všade. Je skôr plodinou šikovných pestovateľov, ako pestovateľských podmienok.

Osevný postup

Dôležité upozornenie: Nikdy nesejte mak na to isté miesto ako v predchádzajúcom roku, môže byť náchylný na rôzne hubové ochorenia. V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Na pestovanie vyberte záhon, kde ste predtým pestovali strukoviny - fazuľu, hrach, pretože zanechávajú pôdu kyprú, s dostatkom živín a v priaznivej drobnohrudkovitej štruktúre. Úspešné je pestovanie maku aj po repe cukrovej, zemiakoch, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou, keďže obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.

Termín a spôsob výsevu

So siatím maku treba začať už pomerne skoro. Jesenné odrody vysievame v októbri-novembri, jarné čo najskôr na jar, ak to počasie dovolí, už koncom februára, začiatkom marca, no najneskôr do konca apríla. Nebojte sa vkročiť do záhrady i vtedy, keď záhony ešte pokrýva vrstva snehu.

Osivo sejte do riadkov vzdialených 30 až 35 cm od seba do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Semená majú byť na dne ryhy a nad nimi má byť vrstva pôdy maximálne 5 - 20 mm. Keďže sú semienka veľmi drobné, môžete si pomôcť tak, že ich zmiešate s malým množstvom piesku alebo so semienkami reďkovky či šalátu, ktoré skoro vzchádzajú a vyznačia riadky.

Klíčenie a starostlivosť o vlhkosť

Mak má veľmi drobné, ale tvrdé semienka, a tak na napučanie a klíčenie potrebuje veľké množstvo vody. Pôda okolo vysiateho semienka preto musí byť vlhká, s dostatočným množstvom kapilárnych pórov a prísunom kapilárnej vody. Najčastejšou príčinou pomalého a nerovnomerného vzchádzania je plytký výsev do presušenej a rýchlo vysychajúcej vrchnej vrstvy pôdy a tvorba pôdneho prísušku, ktorý sťažuje klíčenie.

Čas vzchádzania závisí od teploty:

• Pri teplote 4 až 8 °C vzíde porast za 14 až 21 dní.
• Pri teplote 10 až 15 °C za 7 až 12 dní.
• Pri teplote 18 až 22 °C za 3 až 6 dní (podľa zásoby vlahy v pôde).

Ak však v období klíčenia nastane suché a teplé počasie, povrch pôdy vyschne a stvrdne, klíčiace semená uhynú, preto treba výsevy sledovať a podľa potreby zalievať.

Starostlivosť o rastliny počas vegetácie

Jednotenie a okopávanie

Po vzídení a vytvorení listovej ružice zo 4 - 5 pravých listov, alebo keď sa na rastlinkách objavia 2 až 4 pravé listy, je čas jednotiť ich na vzdialenosť 5 až 10 cm. Preriedené rastliny treba okopať a prihrnúť pôdou, aby slabý koreňový systém dostatočne spevnel. Ak by sme zvolili väčšiu vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami, stonka sa rozkonári a vyrastie na nej viac, aj 10, menších toboliek, ktoré budú dozrievať postupne a nebude možné ich pozbierať naraz.

Buriny a závlaha

Počas celého vegetačného obdobia udržiavajte hriadky bez burín a prevzdušňujte ich pomocou motyky alebo plečky. Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlahu, ale nepotrebuje veľa tepla. Ak máte tú možnosť, zavlažujte ho aspoň raz za týždeň, v závislosti od počasia. V období vyzrievania makovíc je najvhodnejšie suché a teplé počasie s dostatkom slnka, lebo svetlo podporuje rast semien. Porasty stačí zavlažovať veľmi striedmo.

Výživa rastlín

Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä zinok treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív.

Dopad nedostatku živín

Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín:

• Dusík: obmedzený rast, svetlozelené až žlté listy, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS.
• Fosfor: obmedzený rast koreňov, spomalený vývin, narušený energetický metabolizmus, zníženie hmotnosti rastlín, menšie puky, nižší počet tyčiniek.
• Draslík: výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín, znižuje produkciu sušiny, klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek.
• Vápnik: zhoršenie fyzikálnych, biologických a chemických vlastností pôdy, zvyšuje jej kyslosť, znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek.
• Horčík: poruchy rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu.
• Síra: obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách, zhoršuje zdravotný stav rastlín.
• Bór: zasahuje do procesu opeľovania a tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky.
• Zinok: nevyhnutná súčasť mnohých enzýmov, pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien.
• Mangán: dôležitý pri fotosyntéze, pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.

Ochrana maku pred chorobami a škodcami

Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov a chorôb v porastoch maku. Okrem morenia osiva pred sejbou existuje aj priama ochrana proti chorobám. Zodpovedný agronóm sleduje porast maku denne, minimálne každý tretí deň, aby vedel správne reagovať na všetky požiadavky vyvíjajúcich sa rastlín a operatívne zakročiť pri výskyte nežiaducich faktorov.

Choroby maku

Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby. K najčastejším patria:

• Pleseň maková: Spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Primárna sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktorý je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Ochranu znižuje morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne.
• Helmintosporióza: Napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach mak rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo a druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín (najmä mrlíka a lobody). Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana spočíva v udržaní porastov v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochranou proti škodcom a fungicídnom ošetrení.
• Ďalšie patogény: bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.

Škodcovia maku

Medzi najvýznamnejších škodcov, ktorí môžu ohroziť úrodu maku, patria:

• Krytonos koreňový: Je veľmi dôležité sledovať porast v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu, čo je čas invázie tohto škodcu. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Chrobáky sú sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku majú zreteľnú bielu bodku, hlava je s pretiahnutým nosom a lomenými tykadlami. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Sú biele, beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla, je možný foliárny zásah insekticídom, ktorý je závislý od poveternostných podmienok.
• Voška maková: Môže významne škodiť, vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia.
• Krytonos makovicový: Zostáva dlhodobo významným škodcom. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Majú tmavé telo, husto porastené sivými chĺpkami, na šve kroviek za štítkom je výrazná biela škvrna. Hlava je pretiahnutá do nosa a tykadlá sú lomené. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy, ktoré sú beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté, vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody.
• Byľomor: V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru. Sú, na rozdiel od lariev krytonosa, oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú. Vnútrajšok býva napádaný plesňami. Tento teplomilný chrobák škodí významnejšie iba v najteplejších pestovateľských oblastiach.

Herbicídna ochrana

Mak je veľmi citlivý na nevhodné použitie rôznych pesticídov, ale aj iných prípravkov, vrátane hnojív. O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Príčinou tohto paradoxu je fytotoxicita herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú. Preemergentná ochrana je zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť a potrebujú dostatočný životný priestor. Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ktoré podmieňujú úspešnosť použitia herbicídov. Treba mať na zreteli nielen skladbu burín na pozemku, ale najmä vývinové štádium maku, ale aj burín. Zosúladenie všetkých týchto faktorov spolu s poveternostnými podmienkami podmieňuje výber herbicídov, ale aj voľbu vhodného termínu ich aplikácie, a tým úspešnosť ošetrovania porastov.

Zber, spracovanie a skladovanie maku

Zber úrody

Mak dozrieva v období od konca júla až do augusta. Termín zberu závisí od odrody - mak z jesenného výsevu dozrieva prevažne v júli, z jarného približne o mesiac neskôr. Zrelosť zistíte tak, že pri zatrasení makovicami počujete presýpajúce sa semienka. Ideálny je postupný zber. V tomto období treba dávať pozor na vtáky, ktoré makovice s obľubou nazobávajú. Semená nezrelého maku síce chutia skvele, ale nie sú vhodné na skladovanie.

Pri zbere makovice zrežte pomocou nožíka alebo vylomte spolu so stonkou dlhou asi 10 až 15 cm. Nechajte ich dosušiť niekoľko dní na suchom a slnečnom mieste.

Spracovanie maku

Pozbierané zrelé, zdravé a nepoškodené makovice necháme dosušiť približne 7 - 10 dní pod prístreškom, na suchom, vzdušnom a tienistom mieste. Potom opatrne nad veľkou nádobou odrežeme z makovice (tesne predtým ňou potrasieme, aby sa zrnká uvoľnili) korunku. Makovice obrátime otvorom smerom dole ku dnu nádoby a mak z nich jemne vyklepávame, aby sa polámalo čo najmenej vnútorných priehradiek (lamiel) tobolky. Úlomky neskôr odstraňujeme prúdom vzduchu, pomocou presýpania zŕn z nádoby do nádoby.

Najkvalitnejší, najčistejší, chuťovo „najmakovejší“ mak získame praním - premytím viackrát (aj 7-krát) vo vlažnej vode. Zdravé, ťažšie zrnká klesnú dole, ľahšie - prázdne, poškodené, nevyvinuté - vyplávajú spolu s úlomkami, prachom a nečistotami na povrch, odkiaľ ich ľahko pozberáme hustým sitkom. Pracujeme rýchlo a semená dlho vo vode nemáčame. Opraný mak prelejeme cez čisté husté sito alebo gázu. Sušíme v tenkej vrstve na site alebo na suchej a čistej tkanine na slnku niekoľko dní. Počas sušenia často premiešavame, aby sa vysušil rovnomerne. Chránime pred vlhkom a dažďom. Na noc mak prenesieme do vnútra, aby nenaberal zbytočne vlhkosť. Správne vysušený mak je sypký, suchý, „zvučný“ pri sypaní.

Skladovanie maku

Mak by sa mal skladovať v plátennom vrecúšku alebo v sklenenej nádobe v suchej, tmavej a chladnej miestnosti a do roka skonzumovať.

Ekonomika a výzvy v pestovaní maku

Pestovanie maku je ekonomicky veľmi uspokojivé, čo dokazuje nárast plôch maku na Slovensku v rokoch 2019 a 2020. Na to, aby bola dosiahnutá úroda 2 t/ha, je potrebné mať na 1 m² 100 toboliek, v každej by malo byť okolo 5 000 semien, celkovo 2,2 - 2,5 g. Základom pre to sú poznatky a tie sa odvíjajú od biológie a nárokov maku. Súčasné nové odrody, vyšľachtené na VŠS v Malom Šariši - MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir - svojimi parametrami tieto požiadavky spĺňajú.

V súčasnosti sa práca pestovateľov maku komplikuje tým, že dochádza k zákazu používania viacerých pesticídov, na ktoré boli zvyknutí. Adekvátna náhrada za tieto prípravky väčšinou neexistuje, preto musia hľadať nové spôsoby udržania kvality porastov a následne aj úrody. Rôzne skúsenosti získané rokmi pestovania tejto jedinečnej plodiny môžu výrazne pomôcť pestovateľom pri zvládaní nepredvídateľných vplyvov rôznych faktorov vegetačných ročníkov.

tags: #biely #lavovy #na #klicenie