Pestovanie hlivy ustricovitej: Od prírody k vašej kuchyni

Hliva ustricovitá je nielen chutnou, ale aj mimoriadne prospešnou hubou, ktorá si získava čoraz väčšiu popularitu medzi pestovateľmi aj konzumentmi. Jej pestovanie nie je zložité a pri dodržaní správnych podmienok môže priniesť bohatú úrodu priamo k vám domov.

Význam a zdravotné prínosy hlivy

Hliva ustricovitá obsahuje vzácne látky, ako napríklad glukán, ktoré zvyšujú odolnosť organizmu proti vírusom a posilňujú imunitu, a to nielen proti bežným infekciám, ale aj proti civilizačným chorobám. Podľa niektorých výskumov má dokonca schopnosť brzdiť rast rakovinových buniek. Vďaka svojej nízkej kalorickej hodnote a vysokému obsahu vlákniny je hliva vhodná aj pre diabetikov a ľudí, ktorí sa snažia schudnúť.

Táto nenápadná huba posilňuje imunitný systém, zvyšuje tvorbu červených krviniek a zároveň znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Má vysoký obsah vlákniny, antiseptické účinky a slúži ako prevencia proti niektorým chorobám.

Hliva ustricovitá je liečivá huba, ktorá obsahuje jedinečnú kombináciu zdraviu prospešných látok. Svojim zložením robí pre vaše zdravie viac, než by ste možno očakávali. Jedinečnú kombináciu zdraviu prospešných látok čerpá v prírode z kmeňov stromov, na ktorých rastie.

Hliva patrí medzi jedlé huby s vysokou nutričnou hodnotou. Obsahuje veľa vlákniny, sacharidy, bielkoviny, esenciálne aminokyseliny, vitamíny B1, B2, B3, B5, B7 a C. Z minerálnych látok v nej nájdeme vápnik, železo, horčík, fosfor, draslík, selén, zinok a sodík. Okrem toho sa v hlive nachádza široké spektrum vzácnych látok, ako sú glukány, glykoproteíny, lektín, lovastatín, ostreolyzín a množstvo enzýmov.

Polysacharidy obsiahnuté v hlive pomáhajú pri hojení chronických infekcií a zápalov. Podávanie hlivy zmierňuje zápaly kĺbov pri reumatoidnej artritíde, zmenšuje poškodenie sliznice pri Crohnovej chorobe a iných zápalových ochoreniach čriev. Pomáha aj pri niektorých srdcovo-cievnych chorobách, ktoré patria medzi zápalové.

V našom tele prirodzene vznikajú takzvané reaktívne kyslíkové častice. Extrakt z hlivy, betakarotén a vitamíny C a E výrazne znižujú oxidačný stres a následné poškodenie orgánov i riziko rozvoja nádorových ochorení.

Hliva funguje ako prebiotikum. Obsahuje nestráviteľnú vlákninu inulín, ktorá slúži ako potrava pre užitočné probiotické baktérie v hrubom čreve.

Medzi hlavné rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení patrí dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu. Na jej znižovanie sa používajú lieky - statíny. V hlive sa nachádza špeciálna látka lovostatín, ktorý priaznivo pôsobí na hladinu tukov v krvi a spolu s vlákninou znižuje hladinu celkového i „zlého“ LDL cholesterolu v krvi, a tým aj riziko rozvoja srdcových a cievnych chorôb.

Betaglukán podporuje imunitný systém tak, že aktivuje makrofágy - bunky, ktoré tvoria prvú obrannú líniu tela. Ich hlavnou úlohou je pohlcovať a zneškodňovať choroboplodné mikroorganizmy a defektné bunky, ktoré môžu vyvolať rôzne infekcie, alergie i nádorové bujnenie.

Pestovanie hlivy: Od technológie k domácim podmienkam

Igor Čurila, bývalý banský technik, začínal s pestovaním hlivy približne pred 20 rokmi v nevyužívaných banských chodbách. Po odchode do dôchodku si zriadil firmu a malú prevádzku na pestovanie hlivovej sadby. Základom úspechu je podľa neho čistota a hygiena, pretože v povetrí neustále lietajú ľudskému oku neviditeľné výtrusy a spóry iných húb, ktoré môžu hlivu ohroziť alebo znížiť výdatnosť substrátu.

Prvotnú kultúru hlivy Čurila dováža zo severských štátov Európy, kde sa v špecializovaných výrobniach mikroskopickým výberom najkvalitnejších výtrusov pestujú a šľachtia rôzne odrody. Tieto nulté kultúry potom ďalej rozmnožuje na prevarenom a sterilizovanom obilí, ako je pšenica, jačmeň alebo proso. V prísne sterilnom prostredí naočkuje pripravené obilie dovezenou kultúrou. V malých balíčkoch alebo sklenených pohároch pri teplote okolo 22 až 25 °C mycélium prerastie celý objem, čo sa prejaví ako súvislý biely povlak.

Pestovanie hlivy doma: Jednoduché metódy

Pre záujemcov o domáce pestovanie ponúka Čurila rady, ako si dopestovať hlivu na slame, pilinách alebo drevených klátoch.

Pestovanie na slame

Ideálna a najdostupnejšia je slama, najlepšie jačmenná alebo pšeničná. Slamu je potrebné najskôr dôkladne, aj dvakrát, preliať vriacou vodou. Po odtečení vody a miernom obschnutí (nie však vysušení) ju treba pomiešať s hlivovou sadbou, ktorú možno kúpiť v predajniach záhradkárskych potrieb. Takýmto substrátom sa naplnia menšie igelitové vrecká, v ktorých je nutné urobiť malé otvory na únik oxidu uhličitého. Podhubie prerastie celým obsahom po štyroch až piatich týždňoch pri teplote 20 až 25 °C. V otvoroch sa potom objavia malé trsy hlivy. Keď klobúky dosiahnu veľkosť hrášku, je potrebné substrát mierne schladiť na ideálnu teplotu okolo 18 °C. V priebehu štyroch až piatich týždňov môžeme hlivu zbierať.

Pestovanie na pilinách

Ak sú k dispozícii piliny, najlepšie z tvrdého dreva, postup je rovnaký ako pri pestovaní na slame.

Pestovanie na drevených klátoch

Pri pestovaní na drevených klátoch musí byť drevo relatívne čerstvé, odpílené najneskôr pred pol rokom a nesmie byť presušené. Najideálnejšia je vŕba, topoľ, gaštan a orech, ale dobré výsledky možno dosiahnuť aj s použitím lesných drevín ako buk či dub. Klátiky s priemerom okolo 15-20 cm a dĺžkou okolo pol metra sa môžu naočkovať do vývrtov, zásekov, alebo naložením vrstvičky sadby na vrchnú časť klátika, ktorú možno pripevniť odrezaným krúžkom klátika. Drevo treba nechať v tieni a dostatočnej vlhkosti prerásť mycéliom, čo trvá približne pol roka. Následne sa klátiky zakopú na tienisté miesto v záhrade a polievajú, najmä počas teplých slnečných dní. Výhodou pestovania na klátoch je, že hliva rodí tri až päť rokov.

Existuje aj metóda takzvaného spodného očkovania dreva. Do jamy vyhĺbenej v pôde sa rozloží čerstvá hlivová sadba, na ktorú sa položí kus kmeňa či hrubého konára a zahrnie sa zeminou. Drevo počas roka zalievame.

Najjednoduchšie riešenie: Hotový naočkovaný substrát

Pre začiatočníkov je najjednoduchším riešením kúpiť zlisovaný, naočkovaný substrát v hotovom balíčku, ktorý je ľahko dostupný v záhradkárskych predajniach alebo na internete. Substrát sa dá zaobstarať v rôznych hmotnostiach, od 3 do 17 kilogramov. Je dôležité, aby kupovaný substrát nebol starší ako jeden rok.

S balíčkom netreba nijako manipulovať. Stačí ho umiestniť na voľné miesto s izbovou teplotou od 20 do 25 °C a počkať. Keď sa z otvorov balíčka začnú objavovať malé zhluky plodníc alebo tenké biele vlákna mycélia, pripomínajúce pavučinu, je to signál na začatie druhej fázy.

Balíček sa potom premiestni na miesto s nižšou teplotou a vyššou vlhkosťou, ideálna je pivnica, kde by sa teplota mala pohybovať pod 18 °C. Chutné hlivy môžeme začať zbierať, akonáhle sú plodnice dostatočne veľké, čo spoznáme podľa toho, že klobúčik je už narovnaný a má svetlejšiu farbu. So zberom netreba čakať, pretože plodnice časom strácajú kvalitu a netreba ich nechávať prezrieť, aby zbytočne nezačali produkovať spóry.

Ak ste už prvú úrodu úspešne zožali, substrát nechajte 2-3 týždne oddýchnuť na rovnakom mieste, a potom ho na dva dni opäť premiestnite na miesto s teplotou od 20 do 25 °C. Teplotný šok naštartuje rast ďalších plodníc a spustí kolobeh, ktorý môžete opakovať aj 3 až 4-krát, v závislosti od veľkosti substrátu.

Hliva v kuchyni: Recepty a spôsoby prípravy

Hoci ľudia na Slovensku sa ešte celkom nenaučili pravidelne konzumovať hlivu ustricovitú, je to škoda vzhľadom na jej výživovú hodnotu a zdravotné benefity.

Hliva je nízkokalorická a obsahuje vitamíny skupiny B, vitamín D, C a K, železo, draslík a fosfor. Môže sa nájsť vo voľnej prírode v chladných mesiacoch roka na práchnivejúcom dreve.

Možnosti spracovania

• Súšenie: Hlivu je možné nasušiť. Nesmie sa však umývať vodou ani lúpať, len sa nakrája na tenké plátky a uloží na sito alebo papier.
• Varenie:
• Na horúcu panvicu potretú olejom dáme hlivu, po niekoľkých minútach pridáme šampiňóny. Pridáme pol lyžičky drvenej rasce a dusíme domäkka zakryté pokrievkou.
• Na panvici osmažíme cibuľu, pridáme nakrájanú hlivu. Keď pustí šťavu, prikryjeme pokrievkou a dusíme niekoľko minút. Pridáme sladkú papriku, prelisovaný cesnak, majoránku, osolíme a zalejeme zeleninovým vývarom.

Plodnice hlivy vydržia v plastovej nádobe alebo v igelitovom vrecku v chladničke pri teplote 3 °C aj dva týždne.

tags: #bioeuropa #pestovanie #hlivy