Bob (Vicia faba) je stará kultúrna plodina, ktorá sa pestuje v rôznych formách ako potravina a krmivo. Na ťažkých pôdach sa môže pestovať aj na zelené hnojenie. V súčasnosti sa bob pestuje hlavne v repárskych a obilných výrobných oblastiach ako zelené hnojenie a ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Význam bôbu ako krmnej strukoviny
Bob je pomerne rozšírenou krmnou strukovinou, ktorá v porovnaní s hrachom vyniká vyšším obsahom dusíkatých látok. Vďaka tomu sa využíva do krmných zmesí pre prasatá nad 50 kg a pre dobytok. Jeho dávky sa však musia limitovať, pretože ním možno pokryť približne pätinu až štvrtinu celkového podielu dusíkatých látok v krmive. Konský bôb je jednou z foriem tejto plodiny, ktorá má podobné vlastnosti a využitie.
Chemické zloženie semien bôbu
Semená bôbu sú bohaté na živiny. Obsahujú približne 25 % dusíkatých látok, z čoho je zhruba 19 % stráviteľných bielkovín. Okrem toho obsahujú 1,5 % oleja a 49 % škrobu. Bôb je dobre stráviteľný a poskytuje cenné vitamíny a minerály, ako je vápnik a fosfor.
Šrotovaný bôb predstavuje veľmi dobré krmivo pre všetky druhy dobytka. V minulosti sa vo väčšej miere pestoval a používal aj ako potravina.
Antinutričné látky v bôbe
Krmivársku hodnotu semien bôbu však znižujú antinutričné látky, ako sú inhibítory tripsínu, vicin, konvicin, lektín a tanín. Obsah týchto látok je možné znížiť rôznymi spôsobmi úpravy semien, napríklad namáčaním, varením, suchou tepelnou úpravou alebo šľachtením.
Pri skrmovaní zelenej hmoty bôbu je denná dávka obmedzená na 10-15 kg pre hovädzí dobytok (HD) a 1-2 kg pre teľné a dojné kravy. Vyššie množstvo by mohlo zhoršiť kvalitu mlieka.
Agronomické vlastnosti a pestovanie bôbu
Bôb je plodina s významnými agronomickými benefitmi, pre ktoré si vyslúžil prívlastok „meliorátor ťažkých pôd“. Má silný, hlboko siahajúci kolovitý koreň s početnými bočnými korienkami, ktoré pôdu intenzívne „prekoreňujú“. Na koreňoch sa vytvára veľké množstvo hrčiek, v ktorých žijú symbiotické baktérie schopné asimilovať vzdušný dusík. Vďaka tomu bôb obohacuje pôdu o dusík.
Bôb vyžaduje hlbší výsev, má dlhšiu vegetačnú dobu a vysoké nároky na vodu, najmä počas kvitnutia. Na nepriaznivé podmienky, ako je nedostatok alebo nadbytok vody, zatienenie, nutričné poruchy, choroby a škodcovia, reaguje tzv. aborciou (časovým zhodením plodov alebo ich častí).
Pôdne a klimatické podmienky pre pestovanie
Bôb je náročný na vlahu a živiny, ale nevyžaduje veľa tepla. Mladé rastliny dokážu odolať aj slabším mrazíkom. Pre optimálny rast potrebuje hlboké, úrodné, ílovité alebo hlinité pôdy s dobrou vodnou nasiakavosťou, ktoré sú dobre zásobené živinami a vápnikom. Je ideálnou plodinou pre stredne ťažké a ťažké pôdy.
Pri rovnomernom rozložení zrážok však dokáže zniesť pestovanie aj na ľahšej piesočnatej pôde, najmä ak ide o vhodne rajonizovanú odrodu. Sucho počas vegetácie negatívne ovplyvňuje vzrast a znižuje úrodu semien. Pre maximálnu úrodu semien v našich podmienkach (VSN) sa odporúča zavlažovanie 3-5 krát v celkovej dávke 50-180 mm vody, pričom hlavným obdobím pre zavlažovanie je jún.
Nadmerné množstvo zrážok na začiatku vegetácie spomaľuje klíčenie a predlžuje vzchádzanie. Neskôr však vplýva nepriaznivo na opeľovacie pomery v poraste. Zrážky priaznivo vplývajú na vývin porastu a tvorbu úrody vo fáze nasadzovania strukov a počas tvorby a dozrievania semien.
Vplyv teploty na rast a vývoj
Teplota po výseve urýchľuje vzchádzanie. Teplejšie počasie s menším množstvom zrážok neskôr priaznivo vplýva na opeľovacie pomery, najmä počas kvitnutia. Aktivita nitrogenáz, kľúčových enzýmov v koreňových hrčkách, je najvyššia pri teplote vzduchu 20-30 °C s optimom 20-24 °C.
Výživa bôbu
Bôb dobre využíva starú pôdnu silu a o výške úrody rozhoduje celková úroveň výživy v osevnom postupe. Na jednotku úrody odoberá podobné množstvo živín ako hrach, ale jeho vyššia úroda fytomasy znamená vyšší odber živín z jednotky plochy.
Odporúčané dávky hnojív
Bežné dávky čistých živín na hektár sú: dusík (N) 10-20 kg, fosfor (P) 25-30 kg, draslík (K) 70-100 kg. Pri nízkom obsahu v pôde sa môžu dávky P zvýšiť na 40 kg/ha a K na 120 kg/ha. Nízka dávka N (10-20 kg/ha) je určená na prekonanie počiatočného „hladového obdobia“ do vytvorenia hrčiek. Najvhodnejším dusíkatým hnojivom je síran amónny zapracovaný pri predsejbovej príprave. Krátko pred sejbou alebo po nej je možné použiť liadok vápenatý.
Z fosforečných hnojív sú vhodné pomaly účinkujúce formy kyseliny fosforečnej. Z draselných hnojív sa najlepšie uplatňujú síranové formy.
Biologické viazanie dusíka
V súčasnosti je dôležité využívať aj iné spôsoby vstupu dusíka do pôdneho systému, predovšetkým biologické viazanie vzdušného dusíka. Na očkovanie osiva bôbu sa používajú baktérie Rhizobium lupini. Pri použití účinných očkovacích látok a optimálnych podmienok sa v priebehu roka môže dosiahnuť viazanie 70-140 kg vzdušného dusíka na hektár. Priemerné a najvyššie hodnoty namerané pri bôbe sú na úrovni 210, resp. 552 kg/ha N.
Účinnosť inokulácie osiva závisí od interakcie rhizóbií s prostredím, najmä vlhkosti a teploty pôdy. Úrodový prínos očkovania osiva je významný a malo by sa stať bežnou súčasťou pestovania bôbu.
Výživa mikroelementami
Nedostatok mikroživín v pôde negatívne ovplyvňuje úrodu a jej kvalitu, znižuje odolnosť rastlín voči chorobám a zhoršuje využitie základných NPK hnojív. Za jeden z najvýznamnejších mikroprvkov pre strukoviny sa považuje molybdén (Mo), ktorý sa zúčastňuje na symbiotickom viazaní dusíka a redukcii dusičnanov. Pri jeho nedostatku sú koreňové hrčky málo aktívne.
V rastlinách bôbu je koncentrácia Mo v sušine 15,4 mg/kg, zatiaľ čo u pšenice len 3,3 mg/kg. Mikroživiny fungujú ako katalyzátory mnohých procesov, preto ich deficit, spôsobený nedostatkom alebo obmedzenou prístupnosťou, má vplyv na úrodu a jej kvalitu.
Bôb v osevnom postupe
Bôb je cennou predplodinou pre obilniny, najmä pre ozimnú pšenicu. Je to fytomelioratívna a fytosanitárna rastlina. Po bôbe je pôda v dobrom stave, pretože hlboko kyprí pôdu a potláča buriny. Pšenica ozimná sa po bôbe dobre darí, avšak pre kratší čas na prípravu pôdy sú menej vhodné skoršie oziminy, raž a jačmeň.
Ako okopanina sa pod bôb môže na jeseň zaorať 20-30 t/ha maštaľného hnoja, avšak len vtedy, keď je v pôde málo humusu alebo ide o ľahšie pôdy. Keďže bôb nevyužíva maštaľný hnoj najlepšie a ten môže brzdiť rozvoj hrčkotvorných baktérií, bežne sa vyživuje priemyselnými hnojivami.
Vysoká predplodinová hodnota bôbu spočíva aj v množstve pozberových zvyškov, ich priaznivom pomere C:N a fytosanitárnom účinku. Bôb zanecháva v pôde 60-70 kg/ha dusíka.
Odrody bôbu
Existujú rôzne odrody bôbu, ktoré sa líšia napríklad časom dozrievania, farbou kvetov a semennej šupky, obsahom tanínu a odolnosťou voči poliehaniu.
- Stredne neskoré, bielo kvitnúce a nízkotanínové odrody: Tieto odrody sú vhodné do všetkých pestovateľských oblastí a vyhovuje im úrodná pôda s dobrými vlahovými podmienkami.
- Skoré, bielo kvitnúce odrody: Prednosťou týchto odrôd je stopové množstvo tanínu v semene, čo zvyšuje stráviteľnosť krmiva. Vyhovujú im teplejšie pestovateľské lokality a majú dobrú odolnosť proti poliehaniu a lámaniu stoniek.
- Stredne skoré, bielo kvitnúce odrody s bledou farbou semena: Tieto odrody tiež obsahujú len stopové množstvo tanínu. Vyhovujú im hlinité pôdy s dobrou vodnou nasiakavosťou, nevysúšané polohy s neutrálnou až slabo kyslou pôdnou reakciou a majú dobrú odolnosť proti poliehaniu a lámaniu stoniek.
