Bôb obyčajný (Faba vulgaris)

Bôb obyčajný, latinsky známy ako Vicia faba (basionymum), je významná jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých (Fabaceae). V minulosti bol zaraďovaný do samostatného rodu Faba, pričom jeho synonymom je Faba vulgaris Moench.

Botanická klasifikácia a opis

Bôb je statná, vysoká rastlina, dorastajúca až do jedného metra, s mohutným okvetím a vzpriamenou stonkou s párnoperovitými listami. Jeho koreňový systém je hlboko prenikajúci, kolový, s bohatou sieťou bočných korienkov, avšak celkovo je málo vyvinutý. Na začiatku rastie koreň rýchlejšie, no jeho rast sa zastaví v čase kvitnutia. Kvetenstvo tvorí strapec s 3 až 11 kvetmi, prisadnutými v úžľabine listov, ktoré spravidla vyrastajú na 5. - 8. uzle.

Kvety sú súmerné, typicky motýľovitého tvaru, väčšinou bielej farby, často s tmavou škvrnou. Sú veľké 4-6 cm a skladajú sa z piatich zrastených korunných lístkov rôznych tvarov - veľkej hornej časti zvanej pavéza, dvoch krídel po stranách a dopredu vyrastajúceho člunku (zrasteného z dvoch lístkov). Kvitnutie trvá 2 až 3 týždne, za vlhka aj dlhšie. Kvety sú obojpohlavné a zväčša samoopelivé, hoci určité doopelenie hmyzom, najmä čmeliakmi a včelami, je prospešné. Z jedného kvetenstva obvykle vzniknú 1 až 2 struky s dĺžkou 3 - 20 cm. Plody sú podlhovasté struky hnedočerveného až čierneho sfarbenia. V čase zrelosti je struk kožovitý, vo vnútri plstnatý, s 3 až 9 semenami. Pre včely nie je bôb obyčajný príliš atraktívnou rastlinou; jeho nektárodárnosť nie je vysoká, pričom nektárium bôbu vyprodukuje za 24 hodín len 0,6 mg nektáru s cukornatosťou 33 %.

Pôvod a história

Bôb obyčajný pochádza zo severnej Afriky a juhozápadnej Ázie. Už okolo roku 6000 pred naším letopočtom bol bežnou súčasťou stravy vo východnom Stredozemí. Hoci bôb záhradný, pochádzajúci zo Stredomoria, vo väčšine moderných kuchýň Európy nahradila fazuľa, pestovanie a konzumovanie bôbu si doteraz zachovali najmä Taliani, Angličania, sčasti i Nemci, Francúzi a taktiež Arabi, ktorí uprednostňujú najmä plne dozretý, teda suchý bôb. V Čechách sa v ľudskej strave bôb príliš neobjavoval a ani v minulosti nepatril k častejším pokrmom. V Nemecku bol však v 15. a 16. storočí tradičným pokrmom roľníckych domácností.

Odrody a formy

Existujú dve hlavné formy bôbu: jarná a ozimná. Ozimný bôb sa vysieva na jeseň a prezimuje v štádiu jednoosej stonky s 2 až 3 pármi listov. Pri jarných odrodách sa hlavná stonka len slabo vetví. Počet odrôd bôbu obyčajného registrovaných v Československu a neskôr na Slovensku sa v priebehu rokov menil, napríklad v 70. rokoch bolo registrovaných 6 odrôd, v 80. rokoch 4 odrody, v 90. rokoch 6 odrôd a v roku 2001 až 14 odrôd.

Odrody bôbu sa líšia aj účelom pestovania, pričom niektoré sú určené na konzumné účely pre ľudí a iné ako krmivo pre zvieratá. Kŕmny bôb obsahuje horké glykozidické látky, ktoré by ste okamžite spoznali podľa chuti. Medzi základné poddruhy patria:

• Bôb obyčajný pravý (Faba vulgaris subsp. Vulgaris): Nazývaný tiež svinský alebo záhradný, pestuje sa hlavne ako zelenina a strukovina. Má nižšiu stonku so sklonom k rozkonáreniu, na ktorej bočných stonkách vytvára struky rovnocenné s tými na hlavnej stonke. Tisíc semien váži 1 200 - 2 500 g.
• Bôb obyčajný konský (Faba vulgaris subsp. Equina): Pestuje sa na zelenú hmotu a jeho semeno je určené na kŕmenie zvierat. Má štvorhrannú, málo rozkonárenú stonku s výškou až 150 cm. Semená sú stredne veľké, tisíc semien váži 500 - 700 g.
• Bôb obyčajný drobnosemenný (Faba vulgaris subsp. Minor): Používa sa tiež na kŕmenie. Má tenšiu a drobnejšiu stonku. Semená sú guľatejšie, tisíc semien váži 320 - 500 g.

Pestovanie

Pre pestovanie bôbu sú ideálne slnečné stanovištia a kyprá hlinitá pôda. Darí sa mu však aj v každej dobrej záhradnej pôde, ktorá zadržiava vlhkosť. Pôda by mala byť bohato zásobená kompostom, no nesmie byť čerstvo vyhnojená, pretože bôby sú slabí jedáci. Vyžaduje úrodné, stredne ťažké a hlboké, alkalické pôdy s pH 7 - 8. Bôb pôdu obohacuje o dusík a zanecháva ju vo veľmi dobrej štruktúre. Klíči už pri teplote 2 - 3 °C, pričom optimum pre klíčenie je 20 °C.

Bôb je odolná zelenina, ktorá znáša mráz až do -5 °C, a preto sa môže vysievať veľmi skoro, v miernych oblastiach už od konca februára. Vo všeobecnosti sa bôb vysieva od začiatku marca do mája, pričom platí zásada "čím skôr, tým lepšie". Hĺbka výsevu je 4 - 8 cm, v závislosti od pôdy a odrody. Odporúčaný spon je 50 × 20 cm, alebo do dvojitých riadkov so vzdialenosťou 40-60 cm, vo vnútri riadku 10-15 cm, pričom medzi dvojicou riadkov by mala byť vzdialenosť 75 cm. Bežnou praxou je dávať dve semená do jednej jamky (3-5 cm hlboko) a neskôr slabšiu sadenicu vytrhnúť. Pestovať sa dá aj z predpestovaných priesad, ktoré sa zasievajú v druhom mesiaci a po otužení vysádzajú začiatkom apríla do voľnej pôdy. Neskôr ako koncom marca by sa bôby nemali vysievať priamo do voľnej pôdy, keďže vyššie teploty napomáhajú napadnutiu čiernou voškou bôbovou.

Akonáhle sú malé rastlinky dostatočne silné, je vhodné ich trochu prihrnúť zeminou, aby sa zvýšila ich stabilita. Pri dosiahnutí výšky rastliny 10 - 15 cm sa porast plečkuje a prihŕňa zeminou. Počas rastu by sa porast mal udržiavať bez burín a počas dlhého sucha je potrebné ho zalievať. Na koncoch riadkov a v strede (podľa dĺžky riadku) je nutné zatĺcť kolíky dlhé 1,5 m a medzi nimi napnúť dve šnúry alebo drôty, ku ktorým sa rastliny priviažu pre lepšiu oporu.

Bôb ako zelené hnojenie a krmivo

Bôby sa tiež odporúčajú ako zelené hnojenie. Svojimi hlbokými koreňmi prekyprujú zhutnenú pôdu a pomocou baktérií, ktoré žijú v symbióze na ich koreňoch v podobe malých bielych hlúzok (tzv. hlízkové baktérie), získavajú dusík zo vzduchu. Pôda je tak zásobená dusíkom. Preto by sa mali korene strukovín po zbere ponechať v pôde. Bôb je pestovaný predovšetkým v repárskej a obilnárskej výrobnej oblasti ako zelené hnojenie (vďaka veľkej biomase a schopnosti symbiotických baktérií fixovať atmosférický dusík) a tiež ako krmivo pre hospodárske zvieratá (odtiaľ pochádza aj pôvodný názov - bôb konský). Používa sa aj ako krycia plodina.

V poslednej dobe zažíva pestovanie bôbu ako krmiva renesanciu, pretože podobne ako sója obsahuje veľké množstvo bielkovín (26 až 28 %), ale na rozdiel od sóje nehrozí jeho kríženie s geneticky modifikovanými odrodami, čo má veľký význam predovšetkým v ekologickom poľnohospodárstve.

Zber a ochrana pred škodcami

Zber bôbu sa vykonáva, keď sú struky ešte zelené, semenové švy svetlé a bôby ešte mäkké (v takzvanej mliečnej zrelosti). Väčšinou sa zberá viackrát, úrodu zelených strukov môžeme zbierať už od júna pri skorom pestovaní, nezrelé semená v auguste a zrelé semená koncom augusta a neskôr. Optimálna vlhkosť semien pre zber je 15 až 20 %, hoci teoreticky je možné zber aj pri vyššej vlhkosti. Ako ochrana proti čiernej voške bôbovej, ktorá môže napadnúť rastliny, slúži rez vrchných výhonkov v 4. až 5. mesiaci. Rastliny by sa mali denne kontrolovať na výskyt tohto škodcu.

Výživová hodnota a zdravotné benefity

Bôb obyčajný je chutný, veľmi výživný a zdravý. Obsahuje veľké množstvo bielkovín (suchý bôb až 28 %), vitamíny skupiny B (vrátane kyseliny listovej v množstve 425 mg/100 g) a vitamíny A a E. Mladý bôb má vysoký obsah vitamínu C a značnú dávku železa, ktoré spolu s kyselinou listovou pomáhajú v boji proti chudokrvnosti. Je tiež výborným zdrojom dôležitého draslíka, fosforu, zinku, horčíka a vápnika. Obsahuje až 25 g vlákniny na 100 g jedlej časti bôbu, čím pôsobí proti zápche.

Z hľadiska zdravotných benefitov pomáha bôb pri problémoch s kĺbmi (čo odporúčajú aj niektoré alternatívne liečebné metódy pre vysoký obsah bielkovín), pri Parkinsonovej chorobe, hypertenzii a malárii. Taktiež podporuje dobrú náladu.

Kulinárske využitie a spracovanie

Semena bôbu obyčajného sa dajú po vylúpaní z luskov konzumovať surové, podobne ako hrášok, alebo ich je možné rozmanitými spôsobmi tepelne spracovať. Suché bôby sa pred varením vždy namočia na noc do vody, aby napučali a rýchlejšie sa uvarili. Zároveň sa tak vyplavia nežiaduce oligosacharidy, ktoré môžu spôsobovať nadúvanie.

Príklady receptov

Varený bôb s jarnou cibuľkou

50 g namočených bôbov uvaríme do mäkka vo vývare, scedíme (ak má bôb tuhú šupu, postupne vytlačíme prstami dužinu z jednotlivých zŕn). Jarnú cibuľku aj s vňaťou nakrájame najemno a pridáme k bôbu.

Bôb so zemiakmi

80 g suchých bôbov namočíme, scedíme a varíme spolu s 8 nakrájanými zemiakmi v zeleninovom vývare s koreninami, ako sú čierne korenie, bobkový list, soľ, muškátový kvet a petržlenová vňať.

Bôb s kyslou kapustou a zemiakmi

Pohár suchého bôbu namočíme na noc do vody, ráno scedíme a vo vývare uvaríme skoro do mäkka. Potom pridáme pohár kyslej pokrájanej kapusty a spolu varíme do mäkka. Dva veľké ošúpané a na kocky nakrájané zemiaky uvaríme v slanej vode zvlášť, scedíme a spolu s mletým čiernym korením vmiešame do bôbu. Z 2 lyžíc múky a 2 lyžíc masti pripravíme zápražku, pridáme lyžičku mletej papriky, rozmiešame a zalejeme trochou mlieka, ktorou pokrm zahustíme.

Zapečené zelené struky bôbu s vajcami a paradajkami

1 kg umytých a rozkrájaných zelených strukov uvaríme v slanej vode do mäkka. Nasekané 2 cibule opečené na oleji zmiešame so scedenými uvarenými strukmi a so 4 nakrájanými paradajkami. Zmes okoreníme, pokvapkáme citrónovou šťavou a vložíme do pekáča vymasteného olejom alebo maslom. Povrch zmesi polejeme 5 rozšľahanými vajcami a v rúre zapečieme.

Možné riziká a interakcie

Semena bôbu obyčajného obsahujú alkaloid vicín, ktorý je toxický pre osoby trpiace genetickým ochorením deficitu glukózo-6-fosfát dehydrogenázy (tzv. favizmus). Tieto osoby by sa mali konzumácii bôbu vyhnúť.

tags: #bob #obycajny #faba #vulgaris #l