Bôb obyčajný (Vicia faba) patrí k našim tradičným plodinám, ktoré v poslednom období do určitej miery vypadli z osevných postupov. Hoci pokles pestovateľskej výmery bôbu súvisí aj so zníženým stavom hospodárskych zvierat, ide o významnú plodinu s mnohými agronomickými benefitmi a širokou využiteľnosťou pre človeka.
Botanická charakteristika a pôvod
Bôb obyčajný je jednoročná rastlina z čeľade bôbovité (Fabaceae). V minulosti bol radený do samostatného rodu Faba, no v súčasnej taxonómii je súčasťou rodu vika (Vicia). Táto plodina je známa už tisícročia - staroveké národy v oblasti Stredozemného mora ju pestovali už pred 4 000 rokmi. Bôb má hladkú, štvorhrannú stonku dorastajúcu do výšky 60 až 150 cm v závislosti od odrody. Charakteristické sú jeho tmavozelené oválne listy a súmerné kvety, ktoré vyrastajú v pazuchách listov. Sú obojpohlavné, biele s typickou tmavofialovou až čiernou škvrnou.
Rozdelenie foriem bôbu
- Bôb záhradný (Faba vulgaris var. major): Pestuje sa hlavne ako zelenina. Má nižšiu stonku s tendenciou sa rozkonárovať.
- Bôb konský (Faba vulgaris subsp. equina): Pôvodná kultúrna forma pestovaná na zelenú hmotu a krmivo. Má mohutnejšiu stonku.
- Bôb drobnosemenný (Faba vulgaris subsp. minor): Používa sa najmä na kŕmne účely a ako predplodina či zelené hnojenie.
Agronomické benefity a pestovanie
Pre svoje vlastnosti má bôb prívlastok „meliorátor ťažkých pôd“. Disponuje hlbokým kolovitým koreňom, ktorý pôdu prevzdušňuje a kyprí. Na koreňoch sa tvoria hrčky so symbiotickými baktériami, ktoré fixujú vzdušný dusík, čím obohacujú pôdu.
Kritické faktory úspechu
Dosahovanie vyšších úrod komplikujú dva aspekty: genetický potenciál a vonkajšie činitele (voda, teplota, výživa). Bôb je náročný na vlahu, najmä v období kvitnutia a tvorby strukov. Nedostatok vody vedie k aborcii (zhadzovaniu) kvetov a strukov. Naopak, nadmerné zrážky na začiatku môžu spomaľovať vzchádzanie a nepriaznivo vplývať na opelenie.
Pestovateľské požiadavky
| Parametre | Odporúčanie |
|---|---|
| Pôda | Hlboká, úrodná, hlinitá až ílovitá (pH 7 - 8) |
| Termín výsevu | Skoro na jar (február - apríl) alebo jeseň (pri ozimných formách) |
| Hĺbka výsevu | 4 až 8 cm |
| Ochrana | Eliminácia burín a ošetrenie proti voškám (rez vrcholcov) |
Využitie v krmivárstve a výžive
Semená bôbu obsahujú približne 25 % dusíkatých látok, z čoho tvorí asi 19 % stráviteľných bielkovín. Vďaka tomu je cenným krmivom pre dobytok, avšak kvôli obsahu antinutričných látok (taníny, vicín, inhibítory tripsínu) sa odporúča tepelná úprava alebo kombinovanie v miešankách.
Bôb v ľudskej kuchyni
Bôb je výživná strukovina, ktorá v suchom stave obsahuje až 28 % bielkovín. Pred varením je nutné semená namočiť (12 až 48 hodín), aby sa skrátila doba varenia a odstránili oligosacharidy spôsobujúce nadúvanie. Mladé struky a semená sa dajú konzumovať varené, dusené alebo sterilizované podobne ako fazuľa.
Ochrana rastlín
Porasty bôbu môžu byť napadnuté plesňovými ochoreniami, ako sú hnedá škvrnitosť, pleseň sivá či múčnatka. Z hľadiska škodcov sú najvýznamnejšie vošky, vrátane vošky makovej. Pri pestovaní sa odporúča vyhýbať hnojivám obsahujúcim chlór a uprednostniť síranové formy.