Bôb obyčajný (Faba vulgaris) a jeho blízky príbuzný bôb záhradný patria medzi významné strukoviny, ktoré boli historicky kľúčovou plodinou v kultúre Slovanov. Hoci v moderných európskych kuchyniach tento druh pochádzajúci zo Stredomoria čiastočne nahradila fazuľa, jeho obľuba u Talianov, Angličanov, Nemcov, Francúzov či Arabov pretrváva vďaka jeho výnimočným nutričným hodnotám.
Charakteristika a odrody bôbu
Bôb je jednoročná rastlina, ktorá sa podľa spôsobu využitia delí na niekoľko poddruhov:
- Bôb obyčajný pravý (Faba vulgaris subsp. vulgaris): Zvaný tiež svinský alebo záhradný, pestuje sa primárne ako zelenina. Má nižšiu stonku so sklonom k rozkonáreniu.
- Bôb obyčajný konský (Faba vulgaris subsp. equina): Má štvorhrannú stonku vysokú až 150 cm a pestuje sa najmä na kŕmne účely.
- Bôb obyčajný drobnosemenný (Faba vulgaris subsp. minor): Vyznačuje sa tenšou stonkou a guľatejšími semenami, využíva sa na kŕmenie zvierat.
Rastlina má hlboko prenikajúci kolový koreň s bohatou sieťou bočných korienkov. Kvetenstvo tvorí motýľovitý strapec s 3 až 11 kvetmi, ktoré sú zväčša biele s tmavou škvrnou. Kvitnutie trvá 2 až 3 týždne a je primárne samoopelivé, hoci opeľovanie hmyzom výnos zvyšuje.
Pestovanie bôbu v záhrade
Veľkou prednosťou bôbu je, že mladé rastlinky dokážu zniesť teploty pod bodom mrazu. Semená klíčia už pri teplote 2 - 3 °C, pričom optimálna teplota na klíčenie je okolo 20 °C.
Výsadba a starostlivosť
Na výsev do voľnej pôdy je najvhodnejší marec až apríl. Semená sa vysievajú do hĺbky 4 až 8 cm v spone 50 × 20 cm. Bôb obľubuje hlinité až ílovité, hlboké a úrodné pôdy s pH 7 - 8. Rastlina potrebuje slnečné stanovište a dostatok vlahy, najmä v období kvitnutia a tvorby strukov. Pri dosiahnutí výšky 10 - 15 cm sa porast plečkuje a prihŕňa zeminou.
Predpestovanie priesad
Hoci je to pri strukovinách menej obvyklé, bôb možno úspešne predpestovať v nádobách s priemerom 8 cm. Do každého črepníka zatlačíme dve semená a klíčky necháme rásť v teplej miestnosti. Po dosiahnutí výšky cca 20 cm sa rastliny vysádzajú na trvalé stanovište, ideálne počas zamračeného dňa.
Využitie ako zelené hnojenie
Bôb je vynikajúci na zelené hnojenie, pretože vďaka symbiotickým baktériám v koreňových hľuzkách viaže dusík z ovzdušia. Po zapracovaní do pôdy zlepšuje jej štruktúru, úrodnosť a obsah organických látok. Je obľúbenou medziplodinou po zbere skorých plodín.
Nutričné hodnoty a kuchynské spracovanie
Bôb je bohatým zdrojom bielkovín (suché semená obsahujú až 28 %), vlákniny (25 g/100 g), vitamínov skupiny B, kyseliny listovej, vitamínu C, železa, draslíka, fosforu, zinku a horčíka.
Tipy na prípravu
- Namáčanie: Suché bôby pred varením vždy namočte na noc do vody. Tým sa nielen skráti čas varenia, ale vyplavia sa aj nežiaduce oligosacharidy spôsobujúce nadúvanie.
- Spracovanie: Ak má uvarený bôb tuhú šupu, prstami vytlačte dužinu z jednotlivých zŕn.
- Gastronómia: Vyskúšajte napríklad vyprážaný bôb, bôbovú polievku so zemiakmi, bôb s kyslou kapustou alebo zapekané zelené struky s vajcom.
VAROVÁNÍ: Tyhle pikantní brambory od Babici nedá každý😈😈😈
Pestovanie microgreens a klíčkov
Klíčky bôbu sú nutrične vysoko koncentrované a bohaté na vitamíny B1, B6, K, C a minerály ako mangán, selén a meď.
- Semienka najprv prepláchnite a nechajte 8 - 12 hodín nabobtnať vo vode.
- Pri pestovaní v substráte rozložte semená na 2-3 cm vrstvu rašelinového substrátu a udržiavajte vlhkosť mimo priameho slnka po dobu 4-6 dní.
- Ak využívate nakličovací pohár, semená pravidelne preplachujte a skladujte v tieni s dobrou cirkuláciou vzduchu.
Upozornenie: Klíčky bôbu nie sú vhodné pre ľudí s favizmom.