Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) je v našich končinách dosť nedocenená rastlina, ktorá sa však v posledných rokoch teší rastúcej popularite. Je to najmä vďaka úžasne liečivým plodom, ktoré ponúka, a mnohým pozitívnym účinkom na zdravie, najmä imunitu a trávenie. Táto rastlina je považovaná za jednu zo superpotravín vďaka pestrosti a koncentrácii bioaktívnych látok. Pozitívne je, že si ho môžete vypestovať aj vo vašej záhrade, keďže patrí k najnenáročnejším plodinám.
Charakteristika a vlastnosti rakytníka
Rakytník je mimoriadne odolná rastlina proti mrazom, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde a dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy. Je odolný voči škodcom či chorobám. Plody rakytníka sú veľmi kyslé, a preto sa viac ako na priamy konzum používajú na prípravu džemov, džúsov, čajov a ako prísada do rôznych jedál. V komerčných sadoch sa často odstrihávajú celé konáriky aj s plodmi, ktoré sa zmrazia a následne je ich možné ľahko otriasť do nádoby. Rôzne časti rakytníka sa už po stáročia používajú v tradičnej ázijskej a európskej medicíne na liečbu rôznych chorôb. Vedecké štúdie odhalili, že rakytník obsahuje široké spektrum bioaktívnych látok vrátane vitamínov (A, C, E, B2, K, kyselina listová), karotenoidov (α, β, ð, lykopén), flavonoidov, sterolov (ergosterol, stigmasterol, lanosterol, amyrín) a minerálov. Vďaka týmto látkam je rakytník cenným doplnkom pri liečbe rôznych ochorení, ale aj pri prevencii a zdravej výžive. Medzi jeho najzaujímavejšie vlastnosti patrí vysoký podiel vitamínu C, vitamínov skupiny B, provitamínu A, tokoferolov, vitamínu D a beta-karoténu. Plody - malé oranžové bobule - obsahujú viac ako 190 biologicky aktívnych látok. Vitamín P nielen posilňuje kapiláry ciev, ale svojou prítomnosťou tiež zabraňuje rozkladu vitamínu C a zvyšuje jeho pôsobenie. Extrakt z plodov rakytníka pomáha zvyšovať odolnosť organizmu, dopĺňa nedostatok vitamínov a minerálov v tele, zvlášť na jeseň a v zime. Rakytníkové konáriky a listy možno použiť aj na prípravu nálevov a čajov, ktoré pomôžu pri prechladnutí či chrípke. Kôra rakytníka vykazuje protinádorovú aktivitu vďaka obsahu serotonínu.
Rakytník je dvojdomá, cudzoopelivá rastlina, čo znamená, že pre úrodu plodov je potrebná samičia aj samčia rastlina. Súčasne je vetroopelivá. Plodí na jednoročnom dreve. Kríková forma dorastá do približne 60 centimetrov, stromová môže mať aj 5 metrov. Vetvy rakytníka sú tŕnité so strieborne-zelenými listami v tvare kopije. Rakytník kvitne pred pučaním listových púčikov, zvyčajne koncom marca či začiatkom apríla. Plody sú bobule svetložltej, oranžovej až červenej farby a u nás dozrievajú v auguste až septembri. Rakytník rastie pomerne rýchlo a v krátkom čase dosiahnete veľký ker. Často vyrastá aj od koreňa ďalšími výhonkami, teda môže sa správať aj invazívne.
Typy a odrody rakytníka
Existuje viac druhov rakytníka, ktoré sa rozlišujú najmä výškou a úrodnosťou. Rôzne odrody majú mierne odlišnú chuť. Najbežnejší a najpestovanejší druh je rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides), ktorý sa používa na výrobu štiav, olejov a kozmetických výrobkov. Ďalšie druhy sú rakytník tibetský (Hippophae tibetana), ktorý sa vyskytuje najmä v Tibete a Himalájach, a rakytník čínsky (Hippophae sinensis), ktorého plody sú o niečo väčšie ako u bežného rakytníka.
Medzi najzaujímavejšie, staršie a odskúšané odrody rakytníka patria Slniečko, Leikora, Krasavice. Medzi novšie a atraktívne odrody patrí Baltik, Podruga, Botanika, Žemčužina, Perčík, či Inja. Skoré odrody rakytníka dozrievajú už koncom júla a neskoré až v septembri a októbri. U nás sa najčastejšie pestujú odrody Leikora a Hergo - čo sú samičie rastliny, a ako opeľovač, teda samčia rastlina, je odroda Polmix. V súčasnosti je vyšľachtených viacero nových odrôd, ktoré sa vyznačujú najmä tým, že majú minimálne alebo nemajú vôbec žiadne otŕnenie.
Výsadba a pestovanie rakytníka
Rakytník je veľmi nenáročná rastlina na pestovanie a na to, aby prosperovala a bola produktívna, potrebuje v podstate len slnečné stanovisko a priepustnú pôdu. Je svetlomilná rastlina, ktorá miluje slnečné miesta. Pre maximálnu úrodu vysaďte rakytník na miesto, kde bude mať prístup k priamemu slnku počas väčšiny dňa. Pri slabom svetle a v polotieni bude úroda obmedzená. Tomuto rozvetvenému kru prospieva pôda s pH 6-7, s dostatočnou priedušnosťou, čo môžeme z časti zabezpečiť častým kyprením pôdy. Rakytník preferuje piesočnaté alebo hlinité pôdy, ktoré sú dobre priepustné. Vyhnite sa ťažkým, ílovitým pôdam, kde voda stagnuje, pretože rakytník je citlivý na premočenie koreňov. Dobrou radou na záver je, že rakytník korení veľmi nízko a problém môže byť v tom, že ste ho zasadili príliš hlboko.
Doprajte mu dostatočne veľa priestoru z dôvodu rozľahlého koreňového systému. Keďže ide o pomerne vysoký ker až menší strom (2 - 4 m), je potrebné pri výsadbe zachovať rozostupy medzi jednotlivými drevinami minimálne 2 metre. Taktiež sa dbá na to, aby rozostup bol dostatočný na to, aby sa rastliny vedeli ďalej rozvíjať bez značného obmedzenia. Rakytník sa vysádza na jar od konca marca do polovice novembra do vopred pripravenej pôdy. Pôda by mala byť priepustná a môžete do nej pridať kompost. Pred výsadbou prekyprite pôdu a pridajte kompost alebo organické hnojivo, aby ste podporili zakorenenie a rast.
Význam samčích a samičích rastlín
Rakytník je dvojdomá rastlina, čo znamená, že potrebujete samčí a samičí krík pre úspešné plodenie. Na to, aby ste vypestovali ovocie, potrebujete dve rastliny - samčiu i samičiu. Je dôležité mať minimálne jednu samčiu a jednu samičiu rastlinu. V praxi sa väčšinou vysádza viac (6 až 8 samičích rastlín) na jednu samčiu rastlinu v tesnej blízkosti, keďže rakytník sa opeľuje vetrom. Samčia rastlina dokáže opeliť až 7 samičích rastlín. V bežnej záhrade stačí jedna samčia a 2 samičie dreviny. Pre opelenie je výhodné, ak bude výsadba v smere prevládajúceho vetra. Sadenice odporúčame kupovať v plastových baloch či kontajneroch. Súčasne je potrebné myslieť na to, že je nevyhnutné zasadiť samčiu aj samičiu rastlinu v tesnej blízkosti kvôli opeľovaniu.
Ako rozlíšiť samčie a samičie rastliny?
Rozlíšenie samčích a samičích rastlín je pomerne prosté. Samčie rastliny majú veľké, zložené púčiky, ktoré pripomínajú šišku cédra a odstupujú od výhonku. Tieto púčiky sú výrazne veľké v porovnaní so samičími. Samičie púčiky sú malé a sú tesne prištipnuté k letorastu. Samčie kvety vytvárajú jahňady a sú nakopené okolo krátkych tŕňovitých bočných konárikov, zatiaľ čo samičie kvety sú žltkastej farby a sú drobné. Samček rastie pomalšie a je menší ako samička. Po 2 rokoch už by mali byť viditeľné rozdiely.
Pravidlá výsadby
Sadenie rakytníka sa nelíši od výsadby iných ovocných stromov a krov. Sadenice rakytníka sú dostupné väčšinou v kontajnerovanej forme, takže je ich možné vysádzať počas celého roka okrem zimy a vrcholu leta. Pri sadení je potrebné vyhĺbiť výsadbovú jamu, ktorá je dvakrát hlbšia a širšia ako je koreňový bal rakytníka. Ak je pôda zhutnená, je ju potrebné skypriť ešte do väčšej hĺbky. Úroveň pôdy po výsadbe by mala byť rovnaká ako úroveň substrátu vo výsadbovom kontajneri. Pre optimálne zakorenenie a adaptáciu sadenice je dobré primárne hnojenie fosforom pri sadení.
Starostlivosť po výsadbe
Po výsadbe je potrebné rakytník pravidelne zalievať počas niekoľkých týždňov, pokiaľ rastlina poriadne nezakorení. Mladé rastliny (aj 2-3 ročné sadenice) vyžadujú dostatočnú zálievku. Pri starších rastlinách zálievka nie je takmer nutná. Zálievka je nutná tesne po jeho výsadbe a v nastávajúcich týždňoch. Rakytník nie je náročný na hnojenie, ale raz ročne na jar môžete rakytník prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom, čím podporíte rast a plodenie. Doprajte rakytníku fosfor na jar, najlepšie sa ujíma pri prvotnom sadení. Zimná ochrana je pre rakytník dôležitá, hoci znáša aj zimy na Slovensku. Pri jeho koreni môžeme rozložiť dostatok čečiny, slamy či iného separačného materiálu.
Rez rakytníka
Rakytník nepotrebuje pravidelný rez na to, aby prinášal úrodu, no každopádne by sa mali odstraňovať poškodené a slabé konáre. Rez sa odporúča najmä po zbere plodov. Je možné rezom tvarovať rastlinu do žiadanej podoby (kompaktný ker alebo nižší strom). Keďže rakytník plodí na jednoročnom dreve, ak odstrihnete koncové konáriky, pripravíte sa o budúcoročnú úrodu, a preto sa zvyčajne strihá len 1/3 z koncových konárov. Rez vykonávame len do trojročného dreva počas doby vegetácie, nezasahujeme do starších častí. Ak by sme rez vykonali do dreva staršieho ako 3 roky, rastlinu to môže ovplyvniť natoľko, že zapríčiníme jej úhyn. Zriedkavý rez pomáha udržať rastliny zdravé a produktívne. Pri oberaní plodov oceníte, ak orežete celý konár a tak plody získate.
Ochrana proti škodcom a chorobám
Rakytník je nenáročná rastlina, ktorá nie je náchylná ani na choroby a škodcov, takže je viac-menej bezúdržbová. Jediným skutočným hmyzím škodcom rakytníka je japonský chrobák. Buď ho oberte ručne, alebo použite schválený organický pesticíd. Škodcovia predstavujú pre rakytník ochorenie, ktoré prichádza zvyčajne vo forme hubových ochorení. Druhú priečku zastávajú známe vošky, ktoré sa rýchlo premnožia a napadnú aj iné rastliny. V oboch prípadoch reaguje vhodným postrekom, pričom sa prísne riadime dávkovaním. Pravidelná kontrola rastlín a dostatočná cirkulácia vzduchu medzi výhonkami znižujú riziko vzniku plesní alebo iných chorôb.
Rozmnožovanie rakytníka rešetliakového: Návod
Rakytník rešetliakový sa rozmnožuje dvoma hlavnými spôsobmi - vegetatívne a generatívne. Výhodou rakytníka je, že nepotrebuje byť navrúbľovaný na podpník, a tak je možné túto rastlinu jednoducho rozmnožovať. Najčastejšími vegetatívnymi metódami sú odrezky, delenie a štepenie.
Rozmnožovanie odrezkami
1. Rozmnožovanie z letných odrezkov
- Odber: Letné odrezky sa pripravujú koncom mája alebo začiatkom júna. Ostrým záhradníckym náradím odstrihneme výhonky približne 15 centimetrov dlhé.
- Zakorenenie: Odrezky ukladáme na zakorenenie do skleníka alebo fóliovníka, kde udržiavame pôdu vlhkú. Po zhruba 8 týždňoch by mali začať zakoreňovať.
- Výsadba: Von ich vysádzame na začiatku jesene. Počas jesene ich držíme v teple.
2. Rozmnožovanie z odrezkov počas vegetačného spánku
- Odber: Odrezky rakytníka je najvhodnejšie odobrať počas vegetačného spánku rastliny (skorá jar), prípadne odrezky s listami počas jari a skorého leta. Rezom odoberáme mladé výhonky z minuloročného rastu dlhé cca 15 cm.
- Zakorenenie: Následne ich zapichneme do substrátu v interiéri a pôdu udržiavame vlhkú.
Rozmnožovanie delením
Druhý spôsob, ako rozmnožovať rakytník, je delením. Podobne ako pri staršom kríku egreša, vykopeme ho zo zeme, rozdelíme ho podľa veľkosti na dve či tri časti a opäť zasadíme. Najčastejším spôsobom, ako si zabezpečiť zdravé rastliny, je práve známe delenie. Časti kra sa musia vykopať tak, aby sme nepoškodili hlavné korene. Následne rastlinu môžeme rozdeliť na niekoľko častí podľa štruktúry koreňov. Rakytník občas vyháňa aj koreňové výhonky, ktoré majú ešte väčšiu pravdepodobnosť prijatia.
Rozmnožovanie štepením
Jedným zo spôsobov reprodukcie rakytníka rešetliakového je štepenie. Štepenie bobúľ vám umožňuje zvýšiť úrodu a pestovať rôzne druhy rakytníka na strome. Reprodukcia je založená na kŕmení mladých výhonkov živinami cez korene. Medzi výhody štepu rakytníka patrí:
- Schopnosť zberať novú odrodu bez výsadby samostatného stromu.
- Skrátenie doby zrenia.
- Šetrenie miesta na letnej chate.
- Nahradenie odrody, ktorá sa vám nepáčila, za inú odrodu pomocou výkonného podnosu.
- Pestovanie odrôd, ktoré nie sú prispôsobené osobitostiam podnebia v pestovateľskej oblasti.
Potrebné nástroje
Správnosť postupu štepenia odrezkov na výsadbu do značnej miery závisí od zariadení používaných na vrúbľovanie. Na zasadenie rakytníka rešetliakového budete potrebovať:
- Záhradný nôž: Používaný na vytváranie odrezkov a čistenie rezu na trupe.
- Zakrivovací nôž: S vypuklou čepeľou, ktorý šíri kôru.
- Reťazový nôž: S rovnou čepeľou na skosenie alebo priame rezy.
- Štepenie štepov: S rôznymi prílohami.
Všetky uvedené nástroje by mali byť dobre naostrené, pretože to zjednoduší pracovný postup.
Načasovanie štepenia
Očkovanie rakytníka rešetliakového sa vykonáva postupne a presné načasovanie závisí od poveternostných podmienok. Koncom novembra - začiatkom decembra sa z morských rakiet vysekávajú mladé a silné výhonky vo veku asi dvoch rokov. Potom sa odrezky umiestnia do skladu pri nízkych teplotách a s nástupom pružiny sa vykoná pažba. Po teplej zime, keď nie je pravdepodobnosť zamrznutia mladých vetiev, je možné zvoliť odrezky na rozmnožovanie koncom marca alebo začiatkom apríla. Vybrané odrezky sa zabalia do plastového obalu, aby sa zabránilo vyschnutiu, a potom sa umiestnia do chladničky alebo do chladnej miestnosti. Odporúčané obdobie očkovania je na začiatku šírenia klasických škál obličiek v použitom podnose, ktoré sa najčastejšie vyskytuje ku koncu apríla.
Metódy štepenia
Existuje niekoľko spôsobov vrúbľovania rakytníka rešetliakového, ktoré sa líšia v jemných odtieňoch svojho správania.
1. Štepenie pre kôru
Metóda štepenia kôry by sa mala používať pre staršie plantáže, keď priemer podnožky prekročí priemer odrezku. Je dôležité vziať do úvahy, že priemer vetvy podnožia musí presahovať hrúbku potomka.
- Na jeseň je stonka vybraná a pripravená vopred. Najlepšie sa hodí mladý výhonok s 2 - 3 púčikmi.
- Na konci rezania sa rez ponechá v uhle 45 stupňov.
- Pažba je orezaná tak, aby bola zakotvená rezom na potomku. Hĺbka rezov musí byť rovnaká.
- Pomocou púčikového noža nadvihnite kôru na podnose a výhonok umiestnite do rozdelenia.
2. Metóda kopulácie
Metóda kopulácie je vhodná pre nezrelé sadenice a výsadbu dospelých. Hlavnou požiadavkou na párenie je rovnaký priemer sôpky a podnože. Pred vykonaním postupu musíte pripraviť materiál. Ak sa štepenie vykonáva na mladých sadeniciach, kmeň kmeňa rakytníka sa skráti niekoľko centimetrov nad koreňovým golierom. Potom sa vyberie najsilnejší a najzdravší záber a zvyšok sa odreže. Natáčanie sa pestuje do 3 až 4 mesiacov. Aby sa stopka aktívne zahusťovala, sú bočné stepsony odrezané vo vzdialenosti 15 cm od spodnej základne. Keď rast vyrastie, pokračujte v priamej reprodukcii.
- Na podnož až do hĺbky 3 cm sa urobí rez. Rovnaký rez sa ponechá na rukoväti pod obličkami umiestnenými nižšie.
- Po stiahnutí jednej tretiny od konca rezov sa vytvorí jazyk, ktorého dĺžka by nemala dosiahnuť rez. Na vytvorenie jazyka sa naostrený nôž umiestni kolmo na rez a stlačí sa, pričom čepeľ sa posúva doprava a dole.
- Rezy vytvorené na podnose a na potomku sú navzájom spojené.
- Spojenie rezu je zabalené v plastovom obale. Materiál sa navíja v smere hodinových ručičiek. Ak sa tvoria trhliny, môžu sa vyplniť záhradným lakom.
Listáreň Rakytník
Starostlivosť po štepení
Zvláštnosti starostlivosti o plodiny bobúľ závisia od zvolenej metódy očkovania. Po sčítaní je výsledok viditeľný po 10-15 dňoch. Ak sa odrezok zakorení na rastline, potom na ňom vyrastú výhonky. V prípade, že púčiky na odrezkoch kvitnú, ale ďalej sa nevyvíjajú a nevysychajú, znamená to, že výhonok nekoreňoval. Na každom správne naštepenom odrezku sa vytvorí niekoľko výhonkov. Keď dorastú do výšky 10 cm, je potrebné zvoliť ten najrozvinutejší a pre všetkých ostatných stlačiť hornú časť. Po naštepení na kôre, keď sa rast rezov zastaví, sa stepsoni rastúci zdola skrátia. Prerastanie podnožia je odstránené tak, že neabsorbuje živiny a neznižuje imunitu mladých sadeníc. Aby sa zabezpečil smer štiav do miesta podnožia, môžu sa v nej nechať púčiky. V tomto prípade sa z nich vytvoria výhonky, ktoré sa musia zovrieť.
Bežné chyby pri štepení
Pri štepení rakytníka sa veľa začínajúcich záhradníkov často dopúšťa bežných chýb. Zoznámením sa s možnými chybami a správnou technológiou sa dá predísť mnohým problémom. Pri vykonávaní postupu musíte poznať nasledujúce nuansy:
- Rezanie by nemalo byť vrúbľované na malú vetvu, ktorá po vyschnutí vyschne, ale na veľkú vetvu rastúcu zo slnečnej strany. Týmto spôsobom nebudú nové odrezky plytvať.
- Pri kopílovaní je optimálna veľkosť dediny 5 - 10 cm. Na kratších alebo príliš dlhých vetvách nemusí koreňový kmeň zakoreniť.
- Napriek plasticite bobúľovej kultúry pod vonkajšími vplyvmi je potrebné urobiť škrty a vykonať ďalšie kroky v krátkom časovom období. V opačnom prípade môžete zariadenie poškodiť.
- Je dôležité, aby sa odrezky skladovali vo vhodných podmienkach, aby sa zabezpečil rýchly a správny rast.
Zber plodov rakytníka
Plody rakytníka dozrievajú koncom leta, zvyčajne v auguste až septembri. Zber plodov je pomerne náročný, keďže konáre sú obrastené tŕním. Veľkoplodé odrody s dlhšou stopkou a s malým počtom tŕňov je možné oberať aj ručne, no pri bohatej úrode je to časovo náročné. Často sa orezávajú celé výhonky a plody sa odstrihávajú nožnicami. Môžete však počkať do prvých mrazov, pretože pri nízkych teplotách pod neho stačí rozprestrieť textíliu a plody jednoducho otriasť. Kry majú aj ostré tŕne, aj kvôli tomu je manipulácia s plodmi ťažšia. Plody sú drobné, kyslé, ale plné vitamínov. Ich nevýhodou je, že sa zle oberajú. Majú krátke stopky, po silnejšom stlačení sa rozpučia a šťava vytečie. Ak pri zbere odrežete s plodmi aj konáre, budúci rok bude úroda nižšia, keďže rodí na jednoročných výhonoch. Preto sa komerčne pestuje v dvojročných rodivých cykloch.
Časté problémy a tipy
Rakytník začne plodiť približne 3 až 4 roky po výsadbe, v niektorých prípadoch až od 6 rokov. Ak rakytník neplodí, môže to byť spôsobené nesprávnym zložením rastlín - nezabudnite, že potrebujete aspoň jeden samčí a niekoľko samičích kríkov. Pravidelné hnojenie, dostatok slnečného svetla a odstránenie starých výhonkov sú kľúčom k bohatej úrode. Ak vám rastliny rakytníka vyschli a zaregistrovali ste sčernanie kôry, problém môže byť v tom, že ste ho zasadili príliš hlboko, nakoľko rakytník korení veľmi nízko.
Praktické je, že jednotlivé rastliny pri sadení označíme ako samca a samicu. Samček je chúlostivejší, lepšie je mať jedného do rezervy, aj sa lepšie opelia. Druhým alebo tretím rokom by mala prísť prvá úroda. V neplodnom období je možné využívať lístky na sušenie na čaj, ktorý je chutný a len o niečo menej účinný ako plody. Samca je vhodné rezať po odkvitnutí (júl), samicu, ak rodí, po zbere úrody, ak nerodí, tiež začiatkom leta.
tags: #rakytnik #resetliakovy #rozmnozovanie