Bob a Bobek prichádzajú na filmové plátno
Spoločnosť BoBa FILM, ktorá sa zameriava na rozvoj animovanej tvorby, sa v spolupráci s Českou televíziou rozhodla priviesť obľúbené postavičky králikov Boba a Bobka aj na filmové plátno. Premiéra filmu „Bob a Bobek vo filme“ s podtitulom „Na stope Mrkvojeda“ je naplánovaná na 5. októbra. Film má ambíciu osloviť a zabaviť celú rodinu, pričom jeho príbeh aj grafika spĺňajú súčasné trendy animovanej tvorby.
Animácia bola vytváraná tradičnou 2D ručne kreslenou technikou. Na filme pracovalo celkom 20 ľudí, od animátorov cez ilustrátorov až po koloristov. Myšlienka na výrobu filmu vznikla pred viac ako siedmimi rokmi, pričom samotná realizácia zabrala tri roky. Klasickú grafickú linku obohatili farby a postavičky sú tieňované.
Nové hlasy a dlhé čakanie
Novinkou vo filme je, že každá postava má svoj vlastný hlas. V pôvodnom českom znení seriálu nahováral obe postavičky Josef Dvořák, zatiaľ čo v novom filme dostali králiky svoje vlastné hlasy. Staršiemu a rozvážnejšiemu Bobovi prepožičal svoj slovenský hlas Dárius Koči, a rolu menšieho Bobka, ktorý niekedy rýchlejšie koná, než myslí, dostal Lukáš Frlajs. V úlohe ľstivého suseda sa predstaví Michal Ďuriš, ktorý prepožičal zápornej postave noblesu a dramatickosť.
Na filmové plátno čakali králiky takmer pol storočia. Skoro pol storočia trvalo, kým sa Bob a Bobek z televíznych obrazoviek prvýkrát dostali na filmové plátno. Seriál, ktorého prvé epizódy sa natáčali v roku 1978, sa dočkal celkom 91 dielov rozdelených do ôsmich sérií.
Tvorivý tím a zápletka
Film vznikol v BoBa FILM v spolupráci so Silent Cartoons a Českou televíziou, na scenári sa podieľali Pavel Tomeš a Zbyněk Vičar. Réžie sa ujali Ondřej Pecha, autor animácií králikov z hokejového šampionátu 2015 a držiteľ hlavnej ceny Jiřího Trnku zo Zlínskeho Film Festivalu, spoločne s Miroslavom Zachariášom, režisérom animovanej rozprávky O čertovi. Obaja režiséri sa pritom podieľali aj na výrobe pôvodných príbehov Boba a Bobka v štúdiu Bratři v triku. Producentom filmu je Petr Horáček.
„Zaujímavosťou na filme je aj spojitosť dvojíc na výrobe,“ hovorí producent snímky Petr Horáček. Bob a Bobek, králiky z kúzelníckeho klobúka, opäť dostanú priestor na to, aby vyčarili úsmevy na tvárach malých aj veľkých divákov.
Bob a Bobek vo filme: Na stope mrkvojeda | TRAILER SK DABING | v kinách od 5.12.2024
Veľký Bob a malý Bobek žijú v maringotke po slávnom kúzelníkovi v záhradkárskej kolónii, kde sa pripravuje súťaž o najlepšiu zeleninu „Zlatý koreň“. Bob a Bobek sa s nadšením do súťaže zapoja, ale situáciu komplikujú ich nie práve najlepšie záhradkárske schopnosti a ľstivý sused. Navyše všetkým súťažiacim začne zo záhradiek miznúť úroda. Zvládnu Bob a Bobek odhaliť vinníka? A kto nakoniec vyhrá veľkú súťaž?
Bob obyčajný: Od histórie po súčasnosť
Okrem filmovej novinky sa text dotýka aj témy bôbu obyčajného (Vicia faba), ktorý v poslednom období akosi vypadol z osevných postupov. Príčina menšieho záujmu o jeho pestovanie pravdepodobne spočíva aj v nízkej rentabilite, zrejme ktorej podstatou je neuspokojivé využitie úrodového potenciálu.
Na nízkom využití úrodového potenciálu sa zvyčajne spolupodieľa viacero faktorov, ako napríklad vplyv ročníka, zhoršený stav pôdy, zhoršený zdravotný stav porastu či nedodržanie technologickej disciplíny, uvádza Ing. Štefan Tóth, PhD. z NPPC-VÚA Michalovce.
Dosahovanie vyšších úrod bôbu obyčajného v zásade komplikujú iba dva aspekty: prvým je samotný úrodový potenciál, ktorý je geneticky podmienený, a druhým sú vonkajšie činitele, ktoré v rôznych rastových fázach obmedzujú uplatnenie úrodovej schopnosti. Počas individuálneho rastu a vývinu bôbu existujú určité kritické obdobia v požiadavkách na vodu a teplotu. Nedostatok alebo nadbytok vody v týchto obdobiach blokuje tvorbu a prenos asimilátov, inhibuje aktivitu rhizóbií, zapríčiňuje zhadzovanie strukov a ovplyvňuje vývin semien a ich predčasné dozrievanie.
Vlastnosti a využitie bôbu
Bôb je veľmi stará kultúrna plodina pestovaná v rozličných formách ako potravina a krmivo, prípadne na ťažkých pôdach sa môže pestovať aj na zelené hnojenie. Rozlišuje sa bôb konský, naša pôvodná kultúrna forma s HTS (hmotnosť tisícich semien) 0,3-0,6 kg pri malo-semennom bôbe a 0,6-1,4 kg pri veľko-semennom bôbe, a mohutnejší bôb svinský s HTS 1,3-2,4 kg. Semená obsahujú 25 % dusíkatých látok, z toho zhruba 19 % stráviteľných bielkovín, 1,5 % oleja a 49 % škrobu. Bôb je dobre stráviteľný, bohatý aj na obsah vitamínov a niektorých minerálov, ako napr. vápnik a fosfor.
Bob obecný (Vicia faba) bol v minulosti radený do samostatného rodu Faba, v súčasnej taxonómii je súčasťou rodu Vicia (vikev) ako Vicia faba. Je to statná, až meter vysoká rastlina s mohutným kvetenstvom. Koreňový systém nie je príliš vyvinutý. Kvety sú biele, až 4 cm veľké. Sú súmerné, skladajú sa z 5 zrastených korunových lístkov rôznych tvarov, vytvárajúcich veľkú hornú časť zvanú pavéza, po stranách dve krídla a dopredu vyrastajúci člunek. Plody sú tvorené podlhovastými strukmi hnedočierneho zafarbenia.
Bôb pochádza zo severnej Afriky a juhozápadnej Ázie. Už okolo roku 6000 pred n. l. bol bežnou súčasťou stravy vo východnom Stredozemí. Pestuje sa predovšetkým v repárskej a obilnárskej výrobnej oblasti ako zelené hnojenie (veľká biomasa, symbiotické baktérie na hľúzkach fixujú atmosférický dusík) a ako krmivo pre hospodárske zvieratá (odtadiaľ pôvodný názov - bob koňský). Používa sa tiež ako krycia plodina.
V poslednej dobe zažíva pestovanie bôbu ako krmiva renesanciu, pretože podobne ako sója obsahuje veľké množstvo bielkovín - 26 až 28 %. Na rozdiel od sóje však nehrozí jeho kríženie s geneticky modifikovanými odrodami, čo má veľký význam predovšetkým v ekologickom poľnohospodárstve.
Pestovanie a konzumácia
Bôb sa vysieva skoro na jar do hĺbky 8 až 10 cm, pestuje sa v úzkych riadkoch (15 až 25 cm). Skladá sa optimálne pri vlhkosti semien 15 až 20 %, teoreticky je možné zber aj pri vyššej vlhkosti.
V ľudskej strave sa v Čechách bob príliš neobjavuje a ani v minulosti nepatril k častejším pokrmom. V Nemecku v 15. a 16. storočí bol ale tradičným pokrmom sedliackych domácností. Niektoré alternatívne liečebné metódy ho odporúčajú vzhľadom na vysoký obsah bielkovín napr. k liečbe kĺbov.
Semená bôbu obyčajného možno po vylúpaní z lúskov konzumovať surové, podobne ako hrášok, alebo ich je možné rôznymi spôsobmi tepelne spracovať. Semená bôbu obyčajného obsahujú alkaloid vicín, ktorý je toxický pre osoby s genetickým ochorením deficit glukózo-6-fosfát dehydrogenázy.
Bôb obecný nie je pre včely príliš atraktívnou rastlinou. Jeho nektárodárnosť nie je vysoká. Nektárium bôbu vyprodukuje za 24 hodín 0,6 mg nektáru s cukornatosťou 33 %.
Bob Rychlik a slovenská fujara
Text sa dotýka aj osobnosti Boba Rychlika, českého emigranta v USA, ktorému prirástla k srdcu slovenská fujara. Rodák z Česka, ktorý v USA žije takmer tri desaťročia, priznáva, že slovenská fujara mu učarovala. Má v sebe podľa neho oveľa viac než len hodnotu atraktívneho suveníru zaveseného na stene.
„Zaľúbil som sa do jej zvuku. Sochári zvyknú hovoriť, že socha žije v kameni, len treba odstrániť to, čo tam nepatrí. Ja to vidím tak, že hudba už vo fujare je, ale ju treba z nej dostať,“ hovorí Bob Rychlik.
Zvuk fujary sa mu vryl do pamäti ešte v detstve zo znelky v rádiu, ktorá ohlasovala predpoveď počasia. Podvedome sa mu pripomínala aj po emigrácii do Spojených štátov. „Je to pre mňa ako istý dotyk s domovom.“
Podpora fujarovej kultúry
Bob Rychlik založil špeciálnu česko-slovenskú webovú stránku, ktorá okolo seba sústredila okolo 250 výrobcov fujár a interpretov. Pred zhruba siedmimi rokmi zorganizoval prvý fujarový workshop vo vlastnom dome v mestečku pri Washingtone. Druhý rok učí vo voľnom čase hru na fujare. Zatiaľ mal jedného študenta so slovenskými koreňmi, ostatní boli Američania. Okrem výučby Bob vystupuje, má vlastný repertoár a v Amerike hrá tradičnú fujarovú hudbu.
Na prvom fujarovom festivale, ktorý vo svete nemá obdobu, sa vo Zvolenskom zámku okrem slovenských predstavili fujaristi a hudobníci zo siedmich krajín. Bol súčasťou 770. výročia osláv obnovenia mestských výsad Zvolena.
„Chceli sme dať priestor fujaristom v kolíske fujary, ktorou je Podpoľanie, súčasť voľakedajšej zvolenskej župy,“ vysvetľuje organizátor festivalu Dušan Holík zo združenia Duša fujary. Dušan Holík z Očovej, ktorý svoj život zasvätil fujarám, sa o budúcnosť tohto nástroja neobáva. „Deti síce o ňu veľký záujem nemajú, ale zvyšuje sa záujem dospelých, ktorí navštevujú fujarové školy, čo predtým nebolo.“ Prvé písomné zmienky o fujare pochádzajú zo 17. storočia a spájajú sa výhradne so Slovenskom.