Bôb záhradný: História, pestovanie, benefity a recepty

Bôb záhradný (Faba vulgaris var. major) patrí medzi najstaršie druhy zeleniny a strukovín, ktoré sa pestujú už tisíce rokov. Jeho pôvod siaha pravdepodobne do severnej Afriky, kde sa objavil približne 6500 rokov pred Kristom. Zmienka o bôbe sa nachádza už v Starom zákone, čo svedčí o jeho dlhej histórii. Pestoval sa už pred 4 000 rokmi a v starovekom Grécku mal aj iný ako nutričný význam - jeho svetlé a tmavé zrná slúžili na hlasovanie. Rimania ním hostili smútočných hostí. Bôb sa v minulosti pestoval v Stredozemí, Ázii a neskôr aj v Amerike.

Pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi, keď neboli na každom kroku otvorené supermarkety a etikety na potravinách nehýrili farbami, sa ľudia často stravovali tým, čo si dopestovali v záhradkách. Bôb naozaj do svojich skromných kuchýň znášali najmä chudobní. Oveľa častejšie sa používal ako krmivo pre dobytok alebo sa sial pomedzi zemiaky, lebo zabraňuje zburineniu. Dokonca ním trestali väzňov - 390 dní ich živili iba chlebom z mletého bôbu, no na prekvapenie prežívali pri plnom zdraví a vitalite. Postupne ho z jedálnička vytlačilo pestovanie iných strukovín, akými sú fazuľa či sója. Vo väčšine moderných kuchýň Európy ho úplne nahradila fazuľa, čo je veľká škoda. Hoci ho občas nájdeme na trhoch, v bežných obchodoch je dostupný len zriedka, a to väčšinou v bio-oddeleniach. V poslednej dobe už však nie je len pokrmom chudobných; vďaka svojej chuti, ktorá pripomína gaštan jedlý, si ho ľahko obľúbia všetci.

Prečo zaradiť bôb do jedálnička?

Bôb si zaslúži našu pozornosť nielen pre svoju chuť, ale aj pre svoje výživové hodnoty. Je neskutočne výživný a výborným zdrojom bielkovín, vlákniny, minerálov a vitamínov. Bôb je veľmi ľahko stráviteľný a dobre pôsobí na trávenie. Vďaka svojmu zloženiu je vhodný aj pre vegetariánov, ktorí si jeho konzumáciou vedia doplniť najmä spomínané bielkoviny. Bôb na svoju relatívne malú veľkosť obsahuje neuveriteľné množstvo živín. Predovšetkým je bohatý na rastlinné bielkoviny, folát a niekoľko ďalších vitamínov a minerálov.

Nutričné hodnoty bôbu

Šálka (170 g) uvarených zrelých semien bôbu obsahuje približne:

• 187 kalórií
• 0,7 g tukov
• 33 g sacharidov
• 13 g bielkovín
• 9 g vlákniny

Mladý bôb má vysoký obsah vitamínu C, poriadnu dávku železa a pomáha spolu s kyselinou listovou v boji proti chudokrvnosti. Je tiež výborným donátorom dôležitého draslíka, fosforu, zinku, horčíka a vápnika. Obsahuje až 25 g vlákniny na 100 g jedlej časti bôbu, pôsobí proti zápche.

Zdravotné benefity bôbu

• Podpora pri Parkinsonovej chorobe: Bôb je bohatý na levodopu (L-dopa), zlúčeninu, ktorú telo premieňa na neurotransmiter dopamín, dôležitý pre nervovú sústavu.
• Dôležitý pre tehotné ženy: Pravidelná konzumácia bôbu pomáha zabezpečiť dostatočný príjem folátu, ktorý je dôležitý pre správny vývoj plodu.
• Posilnenie imunitného systému: Pravidelná konzumácia bôbu pomáha posilniť imunitný systém.
• Zdravie kostí: Bôb je bohatý na mangán a meď, ktoré môžu zabrániť strate kostnej hmoty.
• Prevencia anémie: Konzumácia bôbu bohatého na železo môže pomôcť pri príznakoch anémie.
• Zdravie srdca: Bôb má vysoký obsah živín, ktoré môžu zlepšiť zdravie srdca.
• Podpora pri chudnutí: Vláknina a vysoký obsah bielkovín výborne zasýtia, čo môže byť nápomocné pri regulácii hmotnosti.
• Možné zlepšenie nálady: Bôb bol navrhnutý ako možný spôsob na zmiernenie depresie.
• Zabráni vysokému tlaku a malárii: Môže pomôcť pri vysokom tlaku a navyše sa vďaka nemu vyhnete malárii.

Pestovanie bôbu záhradného

Bôb obyčajný je jednoročná rastlina. Existujú dve formy bôbu, jarná a ozimná. Ozimný bôb sa vysieva na jeseň a prezimuje v štádiu jednoosej stonky s 2 až 3 pármi listov. Pri jarných odrodách hlavná stonka len slabo vetví. Rastlina vyrastá do výšky asi 60 cm (pri konskom bôbe až 150 cm). Jej dozrievajúce struky černajú.

Botanický opis

Bôb záhradný, botanicky známy ako bôb obyčajný pravý (Faba vulgaris subsp. vulgaris), sa pestuje hlavne ako zelenina a strukovina. Má nižšiu stonku so sklonom k rozkonáreniu. Na bočných stonkách vytvára struky rovnocenné s tými na hlavnej stonke (1 000 semien váži 1 200 - 2 500 g). Bôb obyčajný, tzv. konský (Faba vulgaris subsp. equina) sa pestuje na zelenú hmotu a semeno je určené na kŕmenie zvierat. Má štvorhrannú stonku s výškou až 150 cm, málo rozkonárenú. Semená sú stredne veľké (1 000 semien váži 500 - 700 g). Bôb obyčajný drobnosemenný (Faba vulgaris subsp. minor) sa používa na kŕmenie. Stonka je tenšia a drobnejšia. Semená guľatejšie, 1 000 semien váži 320 - 500 g. Kŕmny bôb obsahuje horké glykozidické látky, preto sa neodporúča na konzumáciu.

Kvetenstvo tvorí strapec s 3 až 11 kvetmi prisadnutý v úžľabine listov vyrastajúcich spravidla na 5. - 8. uzle. Tvar kvetov je typický motýľovitý, väčšinou bielej farby, často s tmavou škvrnou. Kvitnutie trvá 2 až 3 týždne, za vlhka i dlhšie. Kvety sú obojpohlavné, zväčša samoopelivé, i keď je vhodné určité doopelenie hmyzom, čmeliakmi, včelami. Z jedného kvetenstva obvykle vzniknú 1 až 2 struky s dĺžkou 3 - 20 cm. V čase zrelosti je struk kožovitý, hnedý až čierny, vo vnútri plstnatý s 3 až 9 semenami. Rastlina má hlboko prenikajúci kolový koreň s bohatou sieťou bočných korienkov. Na začiatku rastie rýchlejšie koreň, jeho rast sa zastaví v čase kvitnutia. Hlavný koreň bôbu môže siahať až do hĺbky jeden meter.

Výsev a podmienky

Bôb záhradný je nenáročný na pestovanie. Vysievame ho od začiatku marca do mája, čím skôr, tým lepšie. Bôb sa zvyčajne sadil na Zelený štvrtok, lebo ľudia verili, že bude lepšie rásť. Hĺbka výsevu je 4 - 8 cm, spon 50 × 20 cm (pre ozimné odrody 30 × 10 až 15 cm). Klíči už pri teplote 2 - 3 °C, optimum na klíčenie je 20 °C. Vo veľmi chladných polohách sa odporúča predpestovať si priesady v zakoreňovačoch siatím vo februári.

Vyžaduje pôdy úrodné, stredne ťažké a hlboké, alkalické s pH 7 - 8. Neznáša však pôdy zamokrené. Na výsadbu volíme slnečné miesta s vhodným pôdnym zložením, ktoré by malo byť chránené pred silnými vetrami. Pôdu obohacuje o dusík a zanecháva ju vo veľmi dobrej štruktúre. Pôda, v ktorej bôb rastie, musí byť dobre zásobená vápnikom, fosforom, horčíkom a draslíkom. Pozor - je citlivý na chlórne hnojivá, preto uprednostňujeme sírne.

Porast udržiavame bez burín a podľa potreby ho zavlažujeme. Bôb je náročný na pôdnu vlahu. Najmä počas suchej jari je dôležité, aby ste rastliny poriadne polievali. V opačnom prípade im opadajú kvety a mladé struky. Pri dosiahnutí výšky rastliny 10 - 15 cm ich plečkujeme a prihŕňame zeminou.

Škodcovia a choroby

Úrodu bôbu v záhradách napádajú rôzne plesňové a vírusové ochorenia. Patrí medzi ne hnedá škvrnitosť bôbu, pleseň sivá či múčnatka. Najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami bôbu sú vošky, vrátane vošky makovej, ktorá má špeciálnu väzbu na bôb.

Zber a uskladnenie

Zelené struky pri skorom pestovaní zberáme už od júna, nezrelé semená v auguste a zrelé semená koncom augusta a neskôr. Semená sa zbierajú okolo júna. Od začiatku júla zbierame ešte nezrelé struky, z ktorých používame mladé semená. Výborne chutia mierne čerstvé alebo mierne podusené. Bôb pripravíme na uskladnenie, podobne ako iné strukoviny, dôkladným presušením. Skladujeme ich v uzavretých nádobách na chladnejšom a tmavom mieste.

Základná príprava bôbu

Ideálne je zohnať si čerstvé, ešte zelené bôby. Ak nie sú, dobre poslúžia aj sušené. Bôb sa používa čerstvý aj sušený. Suchý bôb pred varením vždy namočíme na noc do vody, aby napučali a rýchlejšie sa uvarili, zároveň sa vyplavia nežiaduce oligosacharidy, ktoré spôsobujú nadúvanie. Vodu po namočení treba vyliať, inak by bôby mohli byť horké.

Namočené bôby stačí povariť v slanej vode. Môže to trvať aj 45 minút. Či sú hotové, zistíte jednoducho - ochutnáte. Uvarené bôby treba olúpať. Ak nie sú bôby príliš staré, vystrelia zo šupy, keď ich zatlačíte medzi prstami. Inak je šupa takmer ako z plastu a ide dole aj nechtami. Bôb obsahuje okolo seba hrubú bielu šupku, ktorú treba odstrániť. Môžete to urobiť tak, že pozdĺž okraja fazule urobíte malú štrbinu pomocou noža. Ak však chcete jednoduchší postup, vložte bôb do vriacej osolenej vody a blanšírujte asi 90 sekúnd, čo pomôže zmäkčiť šupku, aby sa dala ľahko odstrániť. Okamžite vyberte fazuľu z vody a vložte ju do ľadovej vody, aby sa prestala variť. Nečudujte sa, ak po čistení budete mať mierne ulepené prsty, presne ako po gaštanoch. Bôb pripomína gaštany aj svojou chuťou. Keď ho po uvarení opražíte, dostanete podobne chutnú lahôdku.

Recepty z bôbu záhradného

Bôb môžeme použiť na prípravu mnohých chutných jedál, vrátane lahodných polievok, nátierok, do cestovín, ako prílohu k mäsu či do zeleninových fašírok. Bôb sa rovnako dobre hodí ako príloha k iným jedlám, prípadne ako pomazánka alebo dip. Napríklad egyptská ful medames sa nápadne ponáša na cícerový hummous, akurát miesto cíceru je v nej bôb. Podávame ho s chlebíkom a veľkým tanierom surovej zeleniny (rajčiny, cibuľa, paprika, uhorka).

Bôbové polievky a prívarky

Jednoduchá bôbová polievka

1. Večer pred varením namočíme bôb do vody.
2. Takto odstáty bôb ošúpeme.
3. Premytý a ošúpaný bôb dáme uvariť spolu s bobkovými listami a nasekanou cibuľkou.
4. Z polohrubej múky, soli a vajíčka si vymiesime cesto, z ktorého pripravíme rezance. (Gazdinky, ktoré nemajú veľa času, môžu použiť aj rezance zakúpené v obchode).
5. Hladkú múku opražíme na masle (alebo oleji).
6. Smotanu, šľahačkovú aj pochúťkovú, vymiešame s trochou mlieka a pridáme opraženú múku.
7. Po premiešaní vlejeme do polievky.

Bôb s hráškom a zemiakmi

1. Pripravíme si rovnaké množstvo bôbu a hrášku. Pokiaľ používame mrazený, prepláchneme ho na sitku pod teplou vodou.
2. Nakrájame cibuľu nadrobno a do sklovita dusíme na bravčovej masti (môže sa použiť aj olej, ale masť chuťovo k bôbu sedí viac). Dávame pozor, aby cibuľka nezhnedla.
3. Potom pridáme bôb, panvicu zakryjeme a chvíľu dusíme, cca 10-15 minút, medzitým premiešame.
4. Pridáme hrášok a znovu dusíme asi 10 minút.
5. Medzitým si nakrájame zemiaky na malé kocky, opäť približne také množstvo, ako bolo bôbu a hrášku.
6. Pridáme k zmesi na panvici a dusíme do mäkka.
7. Ochucujeme, až keď máme všetko mäkké: osolíme, okoreníme korením 4 farieb a pridáme vegetu.

Bôbová polievka s kyslou kapustou

1. Pohár suchého bôbu na noc namočíme do vody, ráno scedíme a vo vývare uvaríme skoro do mäkka.
2. Potom pridáme pohár kyslej pokrájanej kapusty a spolu uvaríme do mäkka.
3. Dva veľké ošúpané a na kocky nakrájané zemiaky uvaríme v slanej vode zvlášť, scedíme a spolu s mletým čiernym korením vmiešame do bôbu.
4. Z 2 lyžíc múky a 2 lyžíc masti pripravíme zápražku, pridáme lyžičku mletej papriky, rozmiešame a zalejeme trochou mlieka. Zápražku vlejeme do polievky a krátko prevaríme.

Krémová bôbová polievka

1. Na oleji osmahneme cibuľu a cesnak do sklovita.
2. Pridáme nakrájanú bramboru a bôb, zalejeme vývarom.
3. Varíme 15 minút.
4. Rozmixujeme dohladka, pridáme smotanu, dochutíme soľou a korením.
5. Ako alternatíva: Očistenú cibuľu nakrájame na plátky a krátko opražíme na masle. Opraženú cibuľu, uvarený bôb a zemiaky spolu s troškou vody rozmixujeme mixérom dohladka. Zalejeme vodou, pridáme soľ, korenie, citrónovú šťavu, nasekanú pažítku a aj škrob rozrobený v troške vody. Krátko povaríme a po odstavení primiešame olivový olej.

Bôbová nátierka

Nátierka inšpirovaná Chorvátskom

Táto nátierka je super jednoduchý dip, ktorý posunie chute sviežejším smerom vďaka bylinkám.

Suroviny:

• 250g sušeného bôbu
• menšia cibuľa
• 2 strúčiky cesnaku
• olivový olej
• petržlenová vňať
• kôpor
• soľ

Postup:

1. Uvarte a olúpte bôb podľa základného postupu (namočenie cez noc, uvarenie v slanej vode, ošúpanie).
2. Ošúpte menšiu cibuľu, nakrájajte ju nadrobno a opražte na olivovom oleji.
3. Ku koncu pridajte rozdrvený cesnak a varený bôb.
4. Krátko poduste, odstavte a nechajte vychladnúť.
5. Celú masu rozmixujte alebo podrvte vidličkou, nemusí byť úplne dohladka. Ak by sa masa drolila, pridajte trochu viac olivového oleja.
6. Na konci nezabudnite ešte na bylinky, petržlenovú vňať a kôpor.

Bôbová nátierka s restovanou cibuľou a cesnakom

1. Bôb uvaríme vo vode úplne do mäkka. Môžeme použiť aj 50 g namočených bôbov uvarených do mäkka vo vývare, scedíme (ak má bôb tuhú šupu, postupne vytlačíme prstami dužinu z jednotlivých zŕn).
2. Na olivovom oleji s trochou masla speníme do sklovita cibuľu s cesnakom.
3. Restovanú cibuľu a cesnak pridáme k vytlačenému bôbu, osolíme, okoreníme a pridáme bylinky podľa chuti (napríklad nasekanú jarnú cibuľku aj s vňaťou).
4. Všetko spolu rozmixujeme tyčovým mixérom.

Zapekané zelené struky bôbu

1. 1 kg umytých a rozkrájaných zelených strukov uvaríme v slanej vode do mäkka.
2. Nasekané 2 cibule opečené na oleji zmiešame so scedenými uvarenými strukmi a so 4 nakrájanými paradajkami.
3. Okoreníme, pokvapkáme citrónovou šťavou a vložíme do pekáča vymasteného olejom alebo maslom.
4. Povrch zmesi polejeme 5 rozšľahanými vajcami a v rúre zapečieme do zlatista.

tags: #bob #zahradny #recepty