Bôb je strukovina, ktorú ľudstvo pozná už celé tisícročia. Keďže obsahuje množstvo dôležitých živín a je nenáročný na pestovanie, kedysi tvoril neoddeliteľnú súčasť stravy najmä chudobných ľudí. Existuje viacero odrôd bôbu, ktoré sa používajú na rôzne účely - ako potravina, krmivo pre zvieratá či ako zelené hnojivo. Bôb obyčajný (pravý, záhradný) je odrodou, na ktorej si pochutíte aj vy. Je typický svojou hladkou, hranatou stonkou dorastajúcou do výšky 60 až 80 cm. Bôb má tmavozelené oválne listy, z ich pazúch vyrastajú drobné biele kvety s tmavofialovými až čiernymi škvrnami. Kvety sú obojpohlavné a samoopelivé - opelenie včelami alebo čmeliakmi je však napriek tomu žiaduce. Plody, alebo skôr semená, dozrievajú v zelených zamatových strukoch, dlhých až 20 cm. Vnútri sa zvyčajne nachádza 3 až 9 semien uložených v plstnatej výplni.
Botanické charakteristiky a odrody
Bôb obyčajný záhradný (Faba vulgaris var. major) patrí medzi jednoročné rastliny z čeľade bôbovitých (Fabaceae). Jeho príbuzný bôb konský (Faba vulgaris subsp. equina) sa spracováva do kŕmnych zmesí, bob holubí (Faba vulgaris subsp. minor) sa využíva ako predplodina a zelené hnojenie. V novej terminológii sa bob obecný začal nazývať vikev bob (Vicia faba) a bol zaradený do čeľade vikvovitých (Viciaceae) rastlín. Bob záhradný, zvaný tiež svinský (Vicia faba var. major), je pestovaný hlavne ako zelenina a strukovina. Má nižšiu stonku so sklonom k rozkonáreniu. Na bočných stonkách vytvára struky rovnocenné s tými na hlavnej stonke.
Bob koňský, zvaný tiež polný (Vicia faba var equina), sa zapracováva do krmných zmesí pre zvieratá. Vyrábajú sa z neho tzv. Bob drobnosemenný, zvaný tiež holubí (Faba vulgaris subsp. minor), sa používa na kŕmenie. Stonka je tenšia a drobnejšia. Semená guľatejšie, 1000 semien váži 320 - 500 g.
Medzi vysoké odrody patrí napríklad odroda ‘Devín’. Z krajovej odrody bôbu ‘Drahovský’ bola vyšľachtená odroda ‘Piešťanský’ so strednou odolnosťou proti poliehaniu a dobrou odolnosťou proti antraknóze i hnedej škvrnitosti.
Windsor bôb je najbežnejší a je známy svojimi veľkými, zelenými semenami. Crimson Flowered bôb je známy pre svoje nápadné červené kvety a menšie, ale chutné semená. Seville Longpod je známy svojimi veľmi dlhými strukmi, ktoré obsahujú veľké množstvo chutných semien. Aquadulce Claudia je obľúbený druh v chladnejších klimatických podmienkach, ktorý prináša výbornú úrodu aj pri nižších teplotách.
Nároky na pestovanie
Pôda a stanovište
Hriadku na pestovanie bôbu je vhodné pripraviť už na jeseň. Pôdu je potrebné do hĺbky zrýľovať, neodporúčame však hnojiť maštaľným hnojom. Bôb má hlboký a bohatý koreňový systém, preto sa mu darí v stredne ťažkých hlbokých pôdach s pH 7 až 8. Ideálne sú pôdy úrodné, stredne ťažké a alkalické s pH 7 až 8. Bôb preferuje plne slnečné stanovište, kde má dostatok svetla počas väčšiny dňa. Pri príprave pôdy na jar ju prekyprite, urovnajte a podľa potreby zapracujte viaczložkové minerálne hnojivo, napríklad Cererit alebo NPK s vyrovnaným pomerom živín v dávke asi 40 g na m2. Vyžaduje pôdy úrodné, stredne ťažké a hlboké, alkalické s pH 7 - 8, pričom pôdu obohacuje o dusík a zanecháva ju vo veľmi dobrej štruktúre. Bob najlepšie prospieva v ťažších, ílovitohlinitých pôdach, ktoré sú bohaté na vápnik i na ostatné živiny. Vhodné pH pôdy by malo byť neutrálne v rozmedzí 6,8 - 7. Bob nie je náročný na teplo, preto sa mu darí aj vo vyšších nadmorských výškach. Rizikové sú tu akurát pozdné prízemné mrazíky, ktoré by bob mohli poškodiť. V počiatkovej fáze rastu bobu mierne prízemné mrazíky nevadia. Bob je náročný na pôdnu vlahu. Najmä počas suchej jari je dôležité, aby ste rastliny poriadne polievali. V opačnom prípade im opadnú kvety a mladé struky. Bôb je náročný na vlahu a živiny, nevyžaduje však mnoho tepla a mladé rastliny dokážu odolať aj kratšie trvajúcim, slabším mrazíkom. Dobré vlhkostné podmienky bôb vyžaduje hneď od začiatku vegetačného obdobia. Potrebuje preto hlboké, úrodné, ílovité alebo hlinité, ale nezamokrené pôdy s dobrou vodnou nasiakavosťou, teda dobre zásobené aj živinami a vápnikom. Ide o plodinu stredne ťažkých a najmä ťažkých pôd, no pri rovnomernom rozložení zrážok dokáže zniesť pestovanie aj na ľahšej piesočnatej pôde, najmä ak ide o vhodne rajonizovanú odrodu. Sucho počas vegetácie poškodzuje vzrast a znižuje úrodu semien. V našich podmienkach (VSN) pre maximálnu úrodu semien by bolo potrebné porast zavlažiť, prípadne 3 - 5 krát v celkovej dávke 50 - 180 mm závlahovej vody. Hlavným zavlažovacím obdobím je jún, resp. začiatok butonizácie, nasadzovanie prvých strukov a tvorba semien v hornom poschodí. Podobne ako pri nedostatku vody, prekvapivo aj pri nadmernom množstve zrážok už na začiatku, sa výrazne spomaľuje klíčenie a dochádza k predĺženému vzchádzaniu. Neskôr, nadmerné množstvo zrážok vplýva nepriaznivo na opeľovacie pomery v poraste. Kým naopak, zrážky priaznivo vplývajú na vývin porastu a tvorbu úrody vo fáze nasadzovania strukov, ako aj neskôr počas tvorby a dozrievania semien. Podobne ako pri zrážkach, aj pri hodnotení priemernej dennej teploty za vegetačné obdobie sa získava kladná závislosť, avšak pri sledovaní jednotlivých fenologických fáz sa potvrdzuje diferencovaná závislosť. Teplota po výseve urýchľuje vzchádzanie, kým teplejšie počasie a s menším množstvom zrážok neskôr priaznivo vplýva na opeľovacie pomery, teda znova ide o začiatok až koniec kvitnutia.
Výsev a výsadba
Bôb má pomerne dlhé vegetačné obdobie, ktoré, spravidla, trvá 100 až 120 dní. Jeho výhodou je, že v čase rastu znesie aj nižšie teploty, či dokonca krátkodobý mráz. Preto ho môžete vysadiť priamo na záhony už v marci. Pred vysievaním je vhodné semená bôbu na 5 hodín namočiť do vody. Tento krok urýchli klíčenie, ktorého dĺžka závisí od vonkajšej teploty. Tá by v ideálnom prípade mala byť 20 °C, no vyklíči už pri 2 - 3 °C. Vysievajte po tri semená do jamiek hlbokých 4 až 8 cm v spone 50 x 15 cm. Osivo bôbu vysievajte na pripravené hriadky čo najskôr, najlepšie už od polovice marca do apríla, v južnejších oblastiach platí skorší termín. Do jamiek hlbokých 4 až 8 cm vkladajte po tri semená, prihrňte zeminou a pritlačte. Pri ručnom zbere je vhodný spon 50 x 15 cm. Osvedčilo sa aj predpestovanie sadeníc z februárového vysievania do zakoreňovačov. Semená začínajú klíčiť pri teplotách tesne nad bodom mrazu, takže sa môžu vysievať už v únoru a březnu. Mierne prízemné mrazíky (cca do - 4 °C) boby bez problémov prežijú. Boby sa vysadzujú vo spone cca 50 x 80 cm. Do jedného miesta sa vždy vysievajú 2 - 3 semena. Po vyklíčení je nutné dodať mladým rastlinkám dostatočné množstvo vody, aby sa mohli dobre vyvíjať. Boby vytvárajú veľké množstvo zelenej hmoty, ktorá sa využíva ako tzv. Bob môžete zberať v zrelom aj nezrelom stave. Nezrelé semená sa zberajú od júla, niekedy dokonca skôr, už od júna. Čas zberu závisí od dátumu vysadenia a podmienok pri raste. Následne sa využívajú do varenia alebo sa sterilizujú, podobne, ako kríčková fazuľa. Termín druhého zberu pripadá na august až september. Vtedy sa zberajú kompletne vyzreté semená na vysušenie.
Starostlivosť počas vegetácie
Záhon s bôbom udržiavajte bez buriny, pravidelne okopávajte a pôdu prihŕňajte k stonkám. Dôležitý je aj dostatok vlahy, na ktorú si bôb potrpí. Najkritickejším obdobím sú dva týždne po odkvitnutí, kým rastú struky. Keď rastlina dostatočne zakvitne, zaštipnite jej vrcholec. Semená tak budú lepšie dozrievať a zároveň bude bôb menším lákadlom pre škodcov.
Výživa a hnojenie
Čo sa hnojenia týka, bôb znáša priame vápnenie dolomitom, ktoré dodá do pôdy potrebné minerály. Vyvarujte sa použitia hnojív, ktoré obsahujú chlór. Pri hnojení sa vyhýbajte vyšším dávkam dusíkatých hnojív, ktoré obmedzujú výskyt nitrifikačných baktérií na koreňoch rastlín. Priame hnojenie maštaľným hnojom neodporúčame. Na jar pôdu prekyprite, urovnajte a podľa potreby zapracujte viaczložkové minerálne hnojivo, napríklad Cererit alebo NPK s vyrovnaným pomerom živín v dávke asi 40 g na m2. Hoci bôb fixuje dusík zo vzduchu, pridanie organických hnojív alebo kompostu pred výsevom môže podporiť rýchly rast. Dusíkaté hnojivá používajte opatrne, aby sa neznížila kvalita úrody. Pôda, v ktorej bôb rastie, musí byť dobre zásobená vápnikom, fosforom, horčíkom a draslíkom. Pozor - je citlivý na chlórne hnojivá, preto uprednostňujeme sírne. Bežné dávky čistých živín na hektár sú N 10 - 20 kg, P 25 - 30 kg, K 70 - 100 kg, resp. pri nízkom obsahu v pôde ide až o dávky 40 kg/ha P a 120 kg/ha P. Nízka dávka N zodpovedá dodávke na prekonanie hladového obdobia, kým sa po sejbe na koreňoch nevytvoria hrčky. Najvhodnejší je síran amónny zapracovaný pri predsejbovej príprave. Krátko pred sejbou alebo po nej je možno použiť rýchlo účinkujúci liadok vápenatý. Z fosforečných hnojív sú vhodné formy s menej rozpustnou a pozvoľnejšie pôsobiacou kyselinou fosforečnou. Z draselných hnojív sa najlepšie uplatňujú síranové formy.
Využitie bôbu
V kuchyni
Bôb je chutná a hlavne veľmi výživná strukovina. V suchom stave obsahuje dokonca až 28 % bielkovín, čím konkuruje sóji a dokáže z časti nahradiť bielkoviny z mäsa. Tiež je zdrojom vitamínov skupiny B a kyseliny listovej. Pred varením je potrebné ho na noc namočiť do vody, aby sa rýchlejšie uvaril a zbavil časti oligosacharidov, ktoré spôsobujú nadúvanie. Následne sa varí v čerstvej vode. Mladé struky bôbu obsahujú poriadnu dávku vitamínu C, železa a kyseliny listovej. Okrem toho sa v nich nachádzajú dôležité minerály, ako sú draslík, zinok, horčík, vápnik a fosfor. Zanedbateľné nie je ani množstvo vlákniny.
Suché bôby pred varením vždy namočíme na noc do vody, aby napučali a rýchlejšie sa uvarili, zároveň sa vyplavia nežiaduce oligosacharidy, ktoré spôsobujú nadúvanie. Suchý bôb obsahuje až 28 % bielkovín, vitamíny skupiny B a kyselinu listovú (425 mg/100 g). Mladý bôb má vysoký obsah vitamínu C, poriadnu dávku železa a pomáha spolu s kyselinou listovou v boji proti chudokrvnosti. Je tiež výborným donátorom dôležitého draslíka, fosforu, zinku, horčíka a vápnika. Obsahuje až 25 g vlákniny na 100 g jedlej časti bôbu, pôsobí proti zápche.
Bôb radíme medzi najstaršie druhy zeleniny vôbec. Spomína sa dokonca aj v Biblii. V minulosti sa pestoval v Stredozemí, Ázii a neskôr aj v Amerike. Postupne ho vytlačilo pestovanie strukovín, akými sú fazuľa či sója. V gastronómii má najväčšie využitie bôb obyčajný pravý (Faba vulgaris subsp. Vulgaris), známy aj ako bôb záhradný. V kuchyni má všestranné využitie - existuje veľké množstvo receptov, ako ho chutne pripraviť.
Recept na polievku z bôbu: 50 g namočených bôbov uvaríme do mäkka vo vývare, scedíme (ak má bôb tuhú šupu, postupne vytlačíme prstami dužinu z jednotlivých zŕn). Jarnú cibuľku aj s vňaťou nakrájame na jemno.
Recept na dusený bôb so zemiakmi: 80 g suchých bôbov namočíme, scedíme a varíme spolu s 8 nakrájanými zemiakmi v zeleninovom vývare s koreninami (čierne korenie, bobkový list, soľ, muškátový kvet, petržlenová vňať). Dva veľké ošúpané a na kocky nakrájané zemiaky uvaríme v slanej vode zvlášť, scedíme a spolu s mletým čiernym korením vmiešame do bôbu. Z 2 lyžíc múky a 2 lyžíc masti pripravíme zápražku, pridáme lyžičku mletej papriky, rozmiešame a zalejeme trochou mlieka.
Recept na zapečené zelené struky: 1 kg umytých a rozkrájaných zelených strukov uvaríme v slanej vode do mäkka. Nasekané 2 cibule opečené na oleji zmiešame so scedenými uvarenými strukmi, so 4 nakrájanými paradajkami. Okoreníme, pokvapkáme citrónovou šťavou a vložíme do pekáča vymasteného olejom alebo maslom. Povrch zmesi polejeme 5 rozšľahanými vajcami a v rúre zapečieme.
VIDEO RECEPT na obrátené rezne - tip na obed alebo večeru
Ako krmivo a zelené hnojivo
Bôb konský (Faba vulgaris subsp. equina) sa pestuje na zelenú hmotu a semeno je určené na kŕmenie zvierat. Má štvorhrannú stonku s výškou až 150 cm, málo rozkonárenú. Semená sú stredne veľké (1000 semien váži 500 - 700 g).
Bôb sa k zúrodneniu pôdy využíva dvojím spôsobom. Vzrastlé rastliny bôbu majú veľké množstvo zelenej hmoty, ktoré sa po zarytí stáva tzv. Bôb je veľmi dobrá predplodina, pôdu hlboko prekyprí a obohatí o dusík. Môžete po ňom pestovať všetky druhy zeleniny okrem strukovín. Pôdu však treba obohatiť draslíkom, ktorý rastliny odčerpajú vo väčšom množstve. Po strukovinách ho na tom istom mieste pestujte najskôr o 4 až 6 rokov.
Šrotovaný je veľmi dobré krmivo pre dobytok každého druhu, v minulosti sa viac pestoval a používal aj ako potravina. Hoci semeno bôbu poskytuje bielkovinové krmivo pre všetky druhy hospodárskych zvierat, musí sa ním kŕmiť opatrne a vždy v miešankách s inými jadrovými krmivami. Krmivársku hodnotu semien bôbu znižujú antinutričné látky (inhibítory tripsínu, vicin, konvicin, lektin, tanin), ktorých obsah je potrebné znížiť, namáčaním semien, ich varením, či suchou tepelnou úpravou, prípadne aj šľachtením. A podobne, pri skrmovaní zelenej hmoty bôbu je ich denná dávka obmedzená na 10-15 kg pri HD, resp. na 1 - 2 kg pri teľných a dojných kravách, vyššie množstvo by zhoršovalo kvalitu mlieka. Na zelené kŕmenie sa používa pri zbere celej rastliny vo fáze mliečnej až voskovej zrelosti semena, prípadne pre dostatok vysoko bielkovinovej nadzemnej hmoty sa senážuje/silážuje spolu s inými plodinami. Pre hrubú byľ je bôb silážovateľný ťažšie, resp. senážuje sa po zavädnutí, či použití prídavných látok.
Z hospodárskeho hľadiska ide o strukovinu, no spôsobom pestovania sa môže radiť aj k okopaninám a z pestovateľského hľadiska sa vyznačuje ďalšími osobitosťami. Pre celý rad agronomických benefitov, ktoré bôb poskytuje, mu patrí prívlastok “meliorátor ťažkých pôd”. Má veľmi silný hlboko siahajúci kolovitý koreň s bočnými korienkami, ktoré sú v hornej časti veľmi početné, preto pôdu silno “prekoreňuje”. Na koreňoch sa tvorí značné množstvo hrčiek, v ktorých žijú symbiotické baktérie a preto má bôb veľkú schopnosť asimilovať vzdušný dusík.
Ochrana a choroby
Úrodu bôbu v záhradách napádajú rôzne plesňové a vírusové ochorenia. Patrí medzi ne hnedá škvrnitosť bôbu, pleseň sivá či múčnatka. Najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami bôbu sú vošky, vrátane vošky makovej.
tags: #bob #zahradny #stanoviste