Lotosy, vedecky známe ako Nelumbo, patria do čeľade lotosovitých rastlín (Nelumbonaceae). Existujú len dva druhy pravého lotosu: lotos indický (Nelumbo nucifera), známy aj ako lotos ořechonosný či ořešinec sličný, a lotos žltý (Nelumbo lutea).
Pôvodnou domovinou lotosu indického je India, odkiaľ sa rozšíril do oblastí od južného Povolžia cez Irán a južnú Áziu až po Japonsko a severovýchodnú Austráliu. Lotos žltý pochádza z východných oblastí USA, Strednej Ameriky a Karibiku a vyznačuje sa žltými kvetmi.
Lotosy sú fascinujúce vodné rastliny, ktoré rastú z dužinatého, hľuzovito zhrubnutého podzemku. Ich listy vyrastajú na dlhých, mäkko ostnitých stopkách a majú štítovitú, nálevkovitú, až 50 cm veľkú, smaragdovo zelenú čepeľ, na ktorej sa udržujú kvapôčky vody.

Krásne kvety lotosu vyrastajú na dlhých stonkách nad listami, môžu dosahovať priemer až 20 cm a sú príjemne voňajúce, najčastejšie v ružovej alebo bielej farbe.
Symbolika lotosového kvetu
Lotosový kvet má hlboký kultúrny a náboženský význam v mnohých civilizáciách. Je považovaný za posvätnú kvetinu a symbol krásy a čistoty.
Staroveký Egypt
Uctievali ho už starí Egypťania, ktorí ho považovali za symbol Slnka a dokonca za prvú bytosť na Zemi, ktorá povstala z prvotných vôd a svetla. Egyptská kniha mŕtvych uvádza, že lotos je jednou z podôb, do ktorých sa môže mŕtvy premeniť. Vyobrazenia lotosových kvetov sa nachádzajú v staroegyptských chrámoch a na hrobkách.
Hinduizmus
V Indii sa lotos stal súčasťou architektúry, napríklad v podobe lotosového stĺpa. Lotosový kvet je neustále považovaný za symbol krásy a čistoty. Traduje sa, že lotosový kvet vyrástol z pupku boha Višnu a boh Brahma je často zobrazovaný sediaci na lotosovom kvete. Bohyňa Laxmí je tiež spájaná s lotosom, pričom jej mená ako Padma, Kamla či Kamalasana znamenajú lotos.

Budhizmus
Lotos hrá významnú úlohu aj v budhistických mýtoch. V budhizme symbolizuje cestu života k osvieteniu. Princíp je jednoduchý: lotos vyrastá z bahna, prechádza kalnou vodou a nakoniec sa objavuje čistý a žiarivý na hladine, podobne ako veriaci, ktorí cez rôzne úskalia dosahujú osvietenie.
Budhisti obdivujú lotosy aj preto, že napriek tomu, že vyrastajú z bahna, zostávajú čisté a nepoškvrnené, čo vystihuje podstatu ich učenia.

Pestovanie lotosu
Pestovanie lotosu nie je príliš náročné, avšak vyžaduje špecifické podmienky.
Podmienky pre rast
- Teplota: Vyžaduje vodu s teplotou vyššou ako 20 °C, ideálne okolo 25 °C.
- Svetlo: Potrebuje dostatok svetla.
- Substrát: Rastie z bahnitého či štrkovitého substrátu umiestneného niekoľko desiatok centimetrov (minimálne 30 cm) pod vodnou hladinou.
- Ochrana pred mrazom: Lotosy neznášajú mráz, preto je pri pestovaní vo vonkajšom jazierku nevyhnutné ich na zimu premiestniť na vhodné zimovisko.
Pre lepší vývoj kvetov je vhodnejšie pestovanie v skleníku alebo zimnej záhrade, kde teplota vody menej kolíše a dosahuje vyššie hodnoty.
Hnojenie
Počas sezóny je možné lotosy prikrmovať, napríklad hnojivom Nympha-flor, čo podporí ich bohatší rast.
Rozmnožovanie zo semien
Semená lotosu sú mimoriadne odolné a zachovávajú si klíčivosť aj niekoľko stoviek rokov vďaka svojej tvrdej šupke. Pred výsevom je nevyhnutné semená obrousiť (narušiť), aby sa k embryu dostala voda.
- Narušené semená namočte na 24 hodín do vlažnej vody s teplotou minimálne 20 °C, ideálne 25 - 27 °C.
- Semená by mali nabobtnať a zdvojnásobiť svoju veľkosť. Ak sa tak nestane, proces brúsenia a namáčania zopakujte.
- Správne nabobtnané semená začnú klíčiť veľmi rýchlo, do týždňa by sa mala objaviť rastlinka s prvými lístkami.

Pestovanie lotosu zo semien môže trvať 2 až 3 roky, kým rastlina začne kvitnúť.
Bonsaje a ich pestovanie
Pestovanie bonsajov je starodávne umenie, ktoré spája prírodu a estetiku. Bonsaje, známe ako "stromy v miskách", majú tisícročnú históriu a sú symbolom trpezlivosti, rovnováhy a harmónie.
História a pôvod bonsajov
Umenie pestovania miniatúrnych stromov v miskách vzniklo v starovekej Číne pod názvom "penjing". V Číne boli bonsaje považované za symbol bohatstva a vysokého spoločenského postavenia. Neskôr sa tento zvyk rozšíril do Japonska, kde sa z neho stala ucelená kultúrna tradícia.
Základné princípy pestovania bonsajov
Hoci sú bonsaje malé, ich starostlivosť vyžaduje pozornosť, čas a trpezlivosť. Bonsaj nie je špecifický druh stromu, ale skôr technika jeho tvarovania.
Výber rastliny a nádoby
- Na pestovanie bonsajov je vhodný takmer akýkoľvek strom, charakteristický pre danú klimatickú zónu. Tradične sa používajú ihličnany kvôli ich trvanlivosti, ale aj kvitnúce a plodiace stromy sú vhodné.
- Výber správneho črepníka je dôležitý. Mal by byť dostatočne veľký pre korene, ale zároveň nie príliš veľký, aby sa zachoval správny pomer medzi stromom a nádobou.
- Pre začiatočníkov sa odporúča začať s nenáročným fíkusom.
Substrát a hnojenie
- Substrát by mal byť dobre priepustný, aby zabránil premokreniu koreňov, a zároveň schopný zadržiavať vlhkosť.
- Bonsaje rastú v malom priestore, preto je potrebné pravidelné hnojenie špeciálnymi hnojivami pre bonsaje alebo slabými univerzálnymi hnojivami.
Tvarovanie
- Rezanie vetiev je kľúčové pre kontrolu rastu a dosiahnutie požadovaného tvaru.
- Drôtovanie umožňuje ohýbať a tvarovať vetvy pomocou drôtu, s opatrnosťou, aby sa nepoškodila kôra.
Zavlažovanie
Bonsaje potrebujú pravidelnú, ale miernu zálievku. Je dôležité nenechať substrát úplne vyschnúť, ale ani ho premokriť. Najlepší spôsob, ako zistiť potrebu vody, je skontrolovať vlhkosť substrátu.
Presádzanie
Bonsaje potrebujú pravidelné presádzanie (zvyčajne každé 2 až 3 roky), aby sa korene mohli rozrastať a strom zostal zdravý.
Svetlo a teplota
Väčšina bonsajov potrebuje dostatok prirodzeného svetla, ideálne umiestnenie blízko okna. Pri interiérových bonsajoch je potrebné zabezpečiť čo najviac svetla, ale vyhnúť sa priamemu slnečnému žiareniu. Teploty by mali byť stabilné, bez veľkých výkyvov.

Symbolika bonsajov
Bonsaje majú hlboký duchovný význam a sú považované za symboly harmónie, trpezlivosti a rovnováhy.
Druhy stromov vhodných na bonsaje
- Borovica: (horská, bežná, japonská, čierna)
- Javor: (japonský, cesmínový, poľný, kamienkový)
- Dub: (bukový, severný)
- Breza: (bradavicová, previsnutá, huňatá, plačlivá)
- Fikus: (bengálsky, ženšenový, figový, mikrokarp, tmavolistý)
- Sakura (Čerešňa): Pestovaná zo semien.
- Tuja: (modrá, zlatá, pyramídová, trpasličí, vankúšová, guľovitá)
- Céder: (japonský, libanonský, himalájsky, trpasličí)
Pestovanie bonsajov je umenie, ktoré si vyžaduje trpezlivosť, lásku a odhodlanie. Výsledkom je krásne, živé umelecké dielo.
Medicínske a kulinárske využitie lotosu
Lotos má okrem svojej symboliky aj praktické využitie.
Medicínske využitie
Lotos patrí medzi rastliny klasickej čínskej medicíny s pozitívnymi účinkami na ľudské telo. Najväčšiu silu majú vraj tyčinky lotosových kvetov. Podľa tradičnej medicíny:
- Pomáha pri srdcových problémoch, zvieraní srdca a nízkom tlaku.
- Tonizuje a zastavuje krvácanie.
- Pôsobí pozitívne pri stagnácii krvi.
- Pomáha obličkám, slezine a pečeni.
- Podporuje odbúravanie tukov.
- Upokojuje a pôsobí afrodiziakálne.
- Dokáže zastaviť hnačky z horúčav a schladzuje organizmus.
- V poslednom čase sa skúmajú aj jeho protirakovinové účinky.
Obsahuje látky ako lotusín, neferín a nuciferín.
Kulinárske využitie
Lotos je pochúťkou čínskej kuchyne, kde sú jedlé všetky jeho časti.
- Korene: Sú prirodzene sladké, obsahujú veľa škrobu a používajú sa do polievok, na prípravu sladkostí (plnené ryžou v sladkej omáčke) alebo sa konzumujú ako ovocie. Sú dobrým zdrojom železa, vitamínov B a C a vlákniny. Šťava z koreňov pomáha zastaviť krvácanie žalúdočných stien, čriev a rekta.
- Semená (Oriešky): Chutia podobne ako vlašské orechy, konzumujú sa surové, varené alebo pražené. V Indii a Číne sú bežnou potravinou. Pražené semená sa používajú na prípravu pochúťky makhanas.
- Kvety: Lupienky sa často pridávajú do čaju a vína.
- Stonky listov: Používajú sa na výrobu knôtov do olejových lámp.
V Japonsku sa pije čaj z koreňov lotosu nazývaný hasuča, ktorý je prospešný pri respiračných problémoch a kašli.

2 most difficult for beginners to grow lotus | grow lotus at home
tags: #bonsai #lotosovy #kvet #pestovanie