Borievka obyčajná (Juniperus communis L.), známa aj pod ľudovými názvami ako borievka, borovec, borovniak, jadlovec, bôr, bôrka, borica, borovička či jalovec, je stále zelený ker alebo viackmeňový ihličnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 12 metrov. Patrí do čeľade cyprusovitých (Cupressaceae). Charakteristické sú pre ňu sivastá kôra, ľahké a jemne vláknité drevo s balzamovou vôňou, tuhé, pichľavé a sivo inovatené ihlicovité listy a dvojdomé kvety. Plody borievky sú guľaté, trojsemenné dužnaté šišky, nazývané galbulus alebo šištičkovité bobule. V čase dozrievania menia farbu z zelenej na fialovomodrú až čiernu.
Geografické rozšírenie a ekologické nároky
Borievka obyčajná má mimoriadne rozsiahly areál rozšírenia, ktorý zahŕňa celý mierny pás severnej pologule. Jej výskyt siaha od severnej Afriky na juhu až po západné Himaláje na juhovýchode, pričom sa vyskytuje vo viacerých geografických rasách. Z hľadiska rozšírenia je to najrozšírenejší ihličnan na svete, napriek tomu, že je menej konkurencieschopná voči domácim drevinám. Je mimoriadne nenáročná na pôdu a vlahu, prosperuje však predovšetkým na miestach s dostatkom svetla. Pôvodne rástla v prostrediach s extrémnymi podmienkami, ako je sucho a nedostatok živín, kde iné dreviny nemohli rásť.
Na Slovensku sa borievka obyčajná rozšírila spontánne na pasienkoch a lúkach, ktoré boli odlesnené počas valašskej kolonizácie. Ešte v polovici minulého storočia bola bežným prvkom trvalých trávnych porastov. Po ústupe pastvy však mnohé pasienky začali zarastať inými drevinami, čím sa zmenšoval priestor pre svetlomilnú borievku. K jej úbytku prispelo aj tzv. "čistenie pasienkov a lúk od náletových drevín", ktoré je často podmienkou pre získanie dotácií.
Využitie plodov borievky
Najväčšie množstvo plodov borievky sa využíva pri výrobe tradičných alkoholických nápojov, ako je borovička a gin. Pre slovenský liehovarnícky priemysel predstavujú dôležitú a nenahraditeľnú surovinu, s ročnou potrebou približne 500 ton. Paradoxne, napriek jej rozšíreniu, sú plody nevyhnutné pre výrobu destilátov, likérov a sirupov v súčasnosti zabezpečované dovozom, najmä z Albánska a Macedónska.
Výskum a obnova pestovania na Slovensku
Obnovenie záujmu o riešenie problematiky pestovania borievky iniciovali opäť liehovarníci. V Národnom lesníckom centre - Lesníckom výskumnom ústave (NLC-LVÚ) vo Zvolene bol pripravený návrh projektu "Výskum možností pestovania borievky (Juniperus communis, L.) na produkciu plodov", ktorý nadväzuje na predchádzajúce výskumy z rokov 1981 - 1983. Projekt zahŕňa spoluprácu viacerých inštitúcií, vrátane Národného lesníckeho centra, Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra a Prešovskej univerzity. Hlavným cieľom je získať nové poznatky pre prax v oblasti pestovania borievok na produkciu plodov.
Stav borievkových porastov na Slovensku
Mapovanie borievkových porastov na Slovensku odhalilo nepriaznivý stav na drvivej väčšine pôvodných lokalít. Plochy delimitované do lesného pôdneho fondu, ako napríklad Močiar, Kováčovské luky či Medveďov vrch, za posledných 35 rokov zanikli alebo sú na pokraji zániku. Borievky odumreli pod zápojom lesného porastu alebo boli odstránené pri výrube "nežiaducich krov". Stav borievkových porastov na poľnohospodárskej pôde (trvalé trávne porasty) závisí od spôsobu obhospodarovania týchto plôch.
Napriek tomu boli v stredoslovenskom regióne identifikované perspektívne lokality pre zber plodov, ako Priechod, Kráľová, Cerovo a Iliaš, kde sa borievky pestujú v kombinácii s pasením hospodárskych zvierat. Tento agrolesnícky systém sa ukazuje ako najefektívnejší spôsob obhospodarovania borievkových pasienkov.
Dokumentárny film: FILIPÍNY A CHUDOBNÍ
Liečivé a gastronomické využitie
Borievka obyčajná má dlhú históriu využitia v liečiteľstve. Zrelé plody (jalovčinky) sa zbierajú pre ich silné močopudné a dezinfekčné účinky, ktoré boli v minulosti využívané pri zápaloch močových ciest a reumatizme. Vďaka silnému dezinfekčnému účinku sa v stredoveku používali na ochranu pred epidémiami. Stimuluje detoxikáciu a činnosť pečene, urýchľuje revitalizáciu pečeňového tkaniva a pomáha pri rekonvalescencii po pečeňových ťažkostiach. Podporuje činnosť obličiek, rozpúšťa v nich usadeniny a piesok, a znižuje hladinu cholesterolu, čím pomáha udržiavať čisté cievy.
V gastronómii sú plody borievky ceneným korením k zverine, do omáčok, kyslej kapusty a sú základnou surovinou na výrobu ginu a borovičky. Tvrdé a voňavé drevo sa využíva na drobné rezbárske práce a údenie mäsa.
Borievka v záhradníctve
Borievka obyčajná je obľúbenou okrasnou drevinou v záhradníctve, s mnohými kultivarmi rôznych tvarov a farieb, ako napríklad stĺpovité, poliehavé či rôzne farebné odrody. Jej pestovanie je nenáročné, vyžaduje však slnečné stanovište. Darí sa jej aj v kamenistých a suchších pôdach, pričom nepotrebuje častú zálievku. Je vhodná pre začínajúcich záhradkárov vďaka svojej odolnosti voči extrémnejším podmienkam ako sú sucho, slnečná páľava či vietor. Poliehavé formy môžu slúžiť ako náhrada trávnika na problematických miestach.
Toxické účinky
Je dôležité poznamenať, že rastlina je pri vyšších dávkach toxická, najmä kvôli obsahu silíc, ktoré môžu dráždiť obličky. Tehotné ženy a osoby s ochoreniami obličiek by sa jej mali vyvarovať. Príznaky otravy môžu zahŕňať poškodenie obličiek a u tehotných žien riziko potratu. Pri používaní borievky v liečiteľstve je preto nevyhnutné dodržiavať odporúčané dávkovanie.