Úvod do sveta borievok (Juniperus)
Borievky, latinsky Juniperus, patria medzi vždyzelené kríky z čeľade cyprusovitých. Ich domovom je prakticky celá severná pologuľa. Zaujmú svojou zeleňou, no niektoré odrody aj výraznou farebnosťou či pekným rastovým tvarom. Listy borievok majú ihlicovité alebo šupinaté, prípadne sú na jednej rastline spojené obe formy.
K ihličnanom neodmysliteľne patria aj plody - šišky, a platí to aj pre borievky. Ich šišky sú však iné, nenápadné a často pripomínajú tmavé bobule. Modré bobule borievky obyčajnej sú dokonca liečivé a vďaka typickej chuti a aróme našli svoje miesto v kuchyni, kde sa borievka stala nevyhnutnou súčasťou pokrmov pripravených z diviny. K negatívam tejto zelene patrí azda len to, že pichá, čo môže menej skúsených záhradkárov odradiť od ich pestovania.
Borievky sú dlhoveké dreviny, vhodné aj pre začínajúcich záhradkárov. Väčšina z bežne predávaných druhov znesie aj extrémnejšie podmienky, ako sú sucho, slnečná páľava či vietor.
Podmienky pre úspešné pestovanie borievok
Borievky potrebujú suchšie alebo aj mierne vlhké humózne, hlinitopiesočnaté pôdy. Tolerujú v nich aj vyšší obsah vápnika či prítomnosť štrku a kamienkov. Borievka preferuje slnečné stanovište - ak je ker zatienený, pomerne zle prospieva a dožíva sa nižšieho veku. Naopak, borievky na slnečnom stanovisku s prehľadom rastú desiatky rokov. Zimu a mráz znášajú tieto dreviny dobre, a tak nie je nutné ich na nízke teploty nijako pripravovať. Počas zimných dní je však vhodné zbavovať vetvy ťažkého snehu, pod ktorého váhou by sa mohli polámať.
Výsadba a zavlažovanie borievok
Ponuka borievok je rozsiahla. Dôležité je vyberať si najmä podľa rastovej formy a tiež rozmerov, ktoré postupne na vybranom stanovišti dosiahnu. V závislosti od druhu či odrody si ich môžeme vysadiť samostatne alebo do skupín, napríklad aj spolu s inými ihličnanmi. Plazivé formy nájdu uplatnenie aj ako náhrada trávnika na problémových miestach, na svahoch či pri schodoch.
Mladé borievky vysádzame s neporušeným koreňovým balom počas celého vegetačného obdobia. Ideálna je však výsadba na začiatku jari a potom koncom leta a začiatkom jesene. Novovysadené jedince zavlažujeme, neskôr po zakorenení znesú aj suchšiu pôdu. Viac vlahy musíme dopriať borievkam vysadeným v nádobách. Tie by sme mali zavlažovať aj v zime, počas slnečných dní, keď nemrzne.
Rôznorodosť druhov borievok
Aj napriek tomu, že sa v minulosti v ľudovom liečiteľstve niektorých kultúr výťažky z borievky užívali vnútorne, treba zdôrazniť, že takmer všetky časti rastliny sú jedovaté. Medzi najznámejšie pestované druhy patria:
- Borievka obyčajná (Juniperus communis): Pôvodný druh v našich končinách. Pestuje sa nielen ako okrasná drevina, ale aj pre svoje plody, ktoré sú liečivé. Má stromovitý alebo krovitý rast, sivozelené ihlice a modré nepravé bobule.
- Borievka pichľavá (Juniperus oxycedrus): Ker nižšieho vzrastu, ktorý je doma hlavne v Stredomorí a v oblastiach Čierneho mora. Líši sa od ostatných druhov sýto červenými plodmi. Využíva sa v drevárskom priemysle, v aromaterapii a parfumérii.
- Borievka čínska (Juniperus chinensis): Pochádza z ázijského kontinentu a dorastá do výšky jedného až dvadsiatich metrov, v závislosti od spôsobu pestovania.
- Borievka netatová (Juniperus sabina): Pomerne nízky ker s rozloženým habitusom. Predtým bol využívaný v ľudovom liečiteľstve, pričom výťažky mali pomáhať proti kŕčom, plynatosti alebo proti zápalom močových ciest.
- Borievka polehavá (Juniperus procumbens): Pôvodom z Japonska. Pestuje sa ako pôsobivá okrasná rastlina, najčastejšie v nádobách. V Ázii sa často tvaruje ako bonsaj.
- Borievka skalná (Juniperus scopulorum): Jej domovom je severná Amerika, od Kanady až po Texas. Pestuje sa ako okrasná drevina, s obľubou sa vysádza do živých plotov. Tvorí štíhle vyššie stromy so sivozelenými šupinatými ihlicami. Známa je odroda ‘Skyrocket’, ktorá patrí k najštíhlejším ihličnanom a má sivo sfarbené konáriky postavené kolmo vedľa seba s ročnými prírastkami cca 20 cm.
- Borievka šupinatá (Juniperus squamata): Tento druh je oproti ostatným borievkam pomerne nízky. Ihlice sú malé a sploštené, pripomínajú šupiny - odtiaľ pochádza jeho druhové meno.
- Borievka rozprestretá (Juniperus horizontalis): Nízke kríky, ktoré dobre fungujú ako pôdokryvné rastliny. Tvorí nízky, hustý, poliehavý porast s tenkými konárikmi a šupinovými aj ihlicovitými listami. Má viacero pekných odrôd, napríklad žltozelenú ‘Golden Carpet’ alebo modrosivú ‘Ice Blue’ a ‘Wiltonii’ s drobnými sivomodrastými ihlicami.
- Borievka viržínska (Juniperus virginiana): Tvorí husté rozložité kry s vystupujúcimi konármi. Dokáže zakrátko pokryť väčší priestor, hodí sa skôr do väčších záhrad. Je tiež výbornou voľbou na svahy. Ihlice má väčšinou tmavozelené, šupinovité.
Borievka šupinatá (Juniperus squamata) - detailný sprievodca
Borievka šupinatá patrí dlhodobo medzi najviac pestované borievky a obľube sa teší hneď z niekoľkých dôvodov. Pozitívom je najmä nižší vzrast, vďaka ktorému môže byť pestovaná aj na malých pozemkoch a záhradách. Dopyt po miniatúrnom ihličnane zvyšujú aj minimálne nároky na starostlivosť, v rámci ktorej je stromčeku potrebné poskytnúť iba základnú opateru. Pri pestovaní tohto druhu borievky je potrebná najmä trpezlivosť, keďže Juniperus squamata rastie pomalým tempom.
Pôvodne, borievka šupinatá rastúca vo voľnej čínskej a himalájskej prírode, odkiaľ sa dostala aj do Európy, totiž dosahuje výšku od 2 do 10 metrov. Krížením sa však výška vyšľachtených odrôd prispôsobených na okrasné pestovanie znížila na zopár desiatok centimetrov.
Možnosti pestovania a ideálne podmienky
Malý vzrast dosahujúci len pár desiatok centimetrov umožňuje borievku pestovať dlhodobo aj v črepníku. Vhodné sú aj iné nádoby určené na pestovanie kríčkov alebo menších stromčekov. Pri pestovaní v črepníku alebo v inej nádobe ju bez problémov prenesieme do interiéru, kde prečká celú zimu, hoci je mrazuvzdorná. Pestovať sa môže aj priamo v zemi, no v takom prípade ju nie je možné pred začiatkom zimy premiestňovať.
Jeden z najpestovanejších borievkových druhov dokáže rásť takmer všade. Nevadí mu úplný tieň ani otvorené presvetlené priestranstvo na priamom slnku, avšak pre optimálny rast a sýtosť farieb je slnečné stanovište preferované. Najlepšie podmienky má v hlinitej pôde, ale rásť bude aj v piesočnatej zemine s neutrálnym pH. V obidvoch prípadoch je kľúčová priepustnosť, ktorá chráni korene pred premočením.
Starostlivosť a výsadba borievky šupinatej
Bez ohľadu na to, či budeme borievku šupinatú pestovať v črepníku alebo priamo v zemi, čas výsadby je vždy rovnaký. Najlepším obdobím, kedy sadiť borievku, je jar, konkrétne jej prvá polovica. Po vytvorení optimálnych podmienok a následnej výsadbe nás nečaká takmer žiadna robota, pretože borievka šupinatá nevyžaduje žiadnu mimoriadnu opateru.
V období dlhšieho sucha bez zrážok sa poteší malému množstvu odstátej vody. Hnojenie nie je nutné, no v snahe podporiť jej rast môžeme na jar aplikovať trochu kvalitného organického hnojiva s nižším obsahom minerálnych látok. Potrebný nie je ani pravidelný ozdravný strih.
Kultivar 'Blue Star' - žiarivý drahokam medzi borievkami
Juniperus squamata 'Blue Star' je jedným z najobľúbenejších trpasličích ihličnanov vôbec. Svoj názov „Modrá hviezda“ získal vďaka unikátnemu usporiadaniu ihličia, ktoré pri pohľade zhora pripomína drobné hviezdičky. Tento kultivar rastie veľmi pomaly a prirodzene vytvára husté, nepravidelne guľovité až vankúšovité tvary. Je cenený pre svoju mimoriadne intenzívnu oceľovo-modrú farbu, ktorá v záhrade vytvára silný vizuálny kontrast k zelenolistým rastlinám.
V dospelosti (po cca 10 rokoch) dosahuje výšku približne 40 až 60 cm a podobnú šírku. Rastie veľmi kompaktne a udržiava si svoj hustý habitus bez akéhokoľvek zásahu. Ihličie je krátke, tuhé, pichľavé a má striebristo-modrý až tyrkysový odtieň, ktorý sa počas zimy nemení. Vďaka svojmu malému vzrastu a luxusnému vzhľadu je ideálna na pestovanie v keramických kvetináčoch, kde ozdobí balkóny či terasy.
Juniperus squamata "Blue Star"
Stanovište a pôda pre 'Blue Star'
Najlepšie sa jej darí na slnečnom stanovisku. Dostatok priameho slnka je nevyhnutný pre zachovanie jej typickej sýtej modrej farby; v tieni môže ihličie rednúť a strácať svoj jas. Na pôdu je veľmi nenáročná - vyhovujú jej priepustné, mierne suchšie až stredne vlhké pôdy. Neznáša trvalé zamokrenie a ťažké ílovité zeminy. Pre optimálny rozvoj koreňového systému a zdravý vzhľad odporúčame použiť substrát pre okrasné dreviny.
Starostlivosť a mrazuvzdornosť 'Blue Star'
Údržba tejto borievky je takmer nulová. Nevyžaduje žiadny rez, pretože si prirodzene udržiava svoj úhľadný vankúšovitý tvar. Po dobrom zakorenení výborne znáša sucho, mestské znečistenie aj horúčavy. Je dôležité dbať na to, aby vnútro kríka nebolo zanesené napadaným lístím z okolitých listnatých stromov, čo by mohlo viesť k zahnívaniu vetvičiek. Rastlina rastie veľmi zdravo a je odolná voči väčšine chorôb a škodcov. Kultivar 'Blue Star' je plne mrazuvzdorný (do -25 °C až -29 °C) a bez problémov prezimuje v našich podmienkach bez potreby dodatočnej ochrany.
Rez a tvarovanie borievok
Doba a frekvencia strihu závisí od druhu, odrody i spôsobu pestovania. Všeobecne by sme však mohli povedať, že borievky skracujeme v období vegetačného pokoja, ideálne teda skoro na jar (pri reze nesmie mrznúť). V tomto období robíme radikálny rez. Počas jari, leta či jesene potom ker možno strihať, ale malo by sa jednať iba o ľahké zastrihnutie do požadovaného tvaru.
Pri výbere vhodného kríka môžete naraziť na pôsobivé borievky na úzkom kmienku. Tento vzhľad sa však nedá docieliť klasickým zaštipovaním a tvarovaním. Mladý ker borievky je nutné na kmienok vrúbľovať. Takto upravené rastliny sa obvykle pestujú ako solitéry v záhradách v japonskom štýle.
tags: #borievka #supinata #pestovanie