Borovica a borievka sú dva ihličnaté stromy, ktoré napriek svojim spoločným znakom patria k odlišným rodom a vyznačujú sa vlastnými unikátnymi vlastnosťami. Hoci sa v bežnej reči ich názvy niekedy zamieňajú, botanicky a prakticky existujú medzi nimi kľúčové rozdiely. Tento článok sa zameriava na predstavenie oboch drevín a objasnenie ich hlavných odlišností, od ich botanického popisu až po ich využitie v praxi.
Borievka (Juniperus)
Borievka (vedecký názov Juniperus communis) je ker z čeľade ihličnatých, ktorý je veľmi odolný voči poveternostným vplyvom. Patrí medzi vždyzelené dreviny a je charakteristická svojimi ihličnatými listami a dužinatými šiškami, ktoré sa ľudovo nazývajú bobule alebo borievky.
Popis a rozpoznávacie znaky borievky
- Vzhľad: Borievka obyčajná je ker dorastajúci do výšky 2-3 metrov, rovný, s rozkonárenou stonkou a hrotmi smerujúcimi nahor.
- Ihličie: Listy sú ihlicovité, silne štipľavé, tmavozelené a usporiadané v trojiciach.
- Kvitnutie: Samčie kvety sú žlté, vajcovité, s početnými tyčinkami; samičie sú guľovité a umiestnené v pazuche listov. Kvitne od júna do júla.
- Plody: Pseudoplody sú malé, guľovité, s priemerom asi 0,5 cm. V prvom roku sú zelené a do zrelosti dozrievajú v 2. alebo 3. roku, kedy nadobúdajú modrú až čiernu farbu s voskovým povlakom. Na jednom kríku tak môžeme nájsť borievky v rôznom štádiu zrelosti. Borievky sa dodnes nevedia priemyselne pestovať a rastú len vo voľnej prírode, v súčasnosti hlavne v oblasti Stredomoria.
Druhy borievok a ich charakteristika
Rozdiel medzi niektorými druhmi borievok spočíva najmä v ich vzhľade, raste a rozšírení:
Borievka kláštorná (Juniperus communis var. communis)
- Vzhľad: Je to nízky, rozkonárený ker alebo krík, ktorý môže dosahovať výšku od 0,3 do 2 metrov. Má husté, ihličnaté vetvy s tmavozelenými, ostrými ihlicami.
- Rast: Rastie rýchlejšie a má širší, rozložitejší tvar.
- Plody: Modré až čierne s voskovým povlakom, používané na výrobu borievkového destilátu alebo liečiv.
- Rozšírenie: Bežne sa vyskytuje v Európe, Ázii a Severnej Amerike.
Borievka prostredná (Juniperus communis var. depressa alebo subsp. depressa)
- Vzhľad: Ide o nízky, plazivý alebo rozkonárený ker, často s plazivým rastom, ktorý sa šíri po zemi alebo na skalách. Dorastá do výšky približne 120 cm a šírky 200 cm.
- Ihličie: Ihličie má vo forme šupín svetlozelenú farbu a neskôr sa sfarbuje do tmavozelených až hnedých odtieňov.
- Kôra: Sivá alebo hnedá, často s jemnými prasklinami.
- Rozšírenie: Pochádza z Európy, Ázie a severnej Afriky. Rastie na suchých, skalnatých miestach, na okrajoch lesov, na skalnatých svahoch alebo na pastvinách. Je veľmi odolná voči suchu a mrazu.
Využitie borievky
Plody borievky, známe ako borievky, majú dlhú históriu využitia v medicíne aj pri výrobe alkoholických nápojov.
Medicínske účinky borievky
Čerstvé plody, ako aj borievková tinktúra, prospievajú tráveniu. Pri žuvaní majú sedatívne a upokojujúce účinky. Používajú sa pri ochoreniach dýchacích ciest na upokojenie kašľa. Medzi jej vzácne vlastnosti patrí aj schopnosť uľahčiť elimináciu kyseliny močovej.
- Borievka sa stáva prírodným antiseptikom pri infekciách močových ciest a ochoreniach dýchacieho systému.
- Plody žuvané alebo konzumované ako také majú upokojujúci účinok, sú výborným sedatívom pri záchvatoch kašľa v rámci ochorení dýchacích ciest.
- Esenciálne oleje z borievky pomáhajú tonizovať spojivové tkanivá, zabraňujú kŕčom a uvoľňujú svaly.
- Podľa lekárskych štúdií plody borievky preukázali svoje hypoglykemické vlastnosti.
- Kúra s borievkami sa odporúča pri enteritíde, kolitíde, úplavici - ako adjuvans, ale aj pri entero-renálnom syndróme.
- Plody borievky, podávané v dvoch kúrach po 3-5 dňoch, sú užitočné pri liečbe hepatitídy, cukrovky a cirhózy.
- Kúra s plodmi borievky sa odporúča ako adjuvans pri liečbe vírusových infekcií ako je HIV, vírusová meningoencefalitída a herpes.
Dôležité je ich dlho žuť a prehĺtať postupne, aby liečivé látky mohli pôsobiť pomaly a postupne.
Borovička: Národná pálenka
Borievka je neodmysliteľne spojená s výrobou borovičky, ktorá patrí do skupiny ovocných destilátov a má typickú chuť a arómu borievok. Medzinárodný deň borovičky sa oslavuje každoročne 24. júna.
Vznik borovičky sa datuje na prelom 17. a 18. storočia, keď sa ľudia pokúšali "vylepšiť" chuť a vôňu nekvalitného liehu získaného jednoduchou destiláciou surovín, ktoré prešli procesom kvasenia. Veľmi dobre sa im osvedčili plody borievky (Juniperus communis), vyskytujúce sa v tej dobe hojne i na území Slovenska (oblasť Spiša, Rimavskej Soboty a Trenčína). Priemyselná produkcia borovičky bola a je založená na výrobe borievkového destilátu získaného dvojstupňovým destilovaním zakvasených borievok. Tento spôsob bol označovaný ako „trenčianska borovička“.
Borievkový destilát vs. borovička
Dôležité je uvedomiť si rozdiel medzi borievkovým destilátom a samotnou borovičkou. Borievkový destilát vzniká dvojstupňovou destiláciou podrvených a zakvasených borievok. Plod borievky obsahuje cca 12-16% cukru, ktorý sa kvasením premení na alkohol. Okrem cukru sa do borievkového kvasu dostáva aj množstvo aromatických látok, éterických olejov, živíc (juniperín), bielkovín či terpénov. Tieto zložky sa dvojnásobnou destiláciou dostávajú do finálneho borievkového destilátu v rôznej intenzite a zaručujú bohatý a jedinečný senzorický zážitok.
Dnes existuje niekoľko rôznych postupov na výrobu borovičky, napríklad macerácia borievok v liehu, macerácia borievok + destilácia, jednostupňová destilácia liehu cez borievkové sitá (tzv. „parná infúzia“) alebo fermentovaná borovička.
História a význam trenčianskych borovičiek
Trenčín píše svoje dejiny aj ako mesto borovičiek. Trenčianske borovičky sú jedny z najstaršie vyrábaných borovičiek na Slovensku a táto národná pálenka má svoje korene predovšetkým v tomto meste. Trenčiansky liehovar Old Herold, píšuci svoju históriu od roku 1886, pokračuje v „borievkovej“ tradícii a môže sa pochváliť značkami ako Koniferum a Juniperus.
- Koniferum je dlhodobo považovaná za najobľúbenejšiu slovenskú borovičku - ročne sa jej vypije úctyhodných 40 miliónov pohárikov.
- Juniperus je najstaršia patentovaná borovička v našich končinách.
Original Spišská Borovička KOSHER vyrába spoločnosť GAS Familia v meste Stará Ľubovňa, ktorá v roku 2007 historicky nadviazala na recept destilatérov siahajúci do roku 1797. Borievka už dávno nie je iba národná pálenka, ktorá sa v minulosti pila na dedinách, ale dostáva sa čoraz viac vo svojej kvalitnej podobe i na poličky dobrých barov a reštaurácií, kde sa jej venujú špecialisti v barmanskej brandži či gastronómii.
Len v trenčianskom liehovare Old Herold sa ročne spotrebuje až 100 ton sušených plodov borievok (Juniperus communis - Borievka obyčajná s plodmi tmavomodrej farby a Juniperus oxycedrus - Borievka červenoplodá).
Borovica (Pinus)
Borovica (rod Pinus) je rozsiahly rod ihličnatých stromov z čeľade borovicovitých (Pinaceae). Sú to väčšinou vysoké stromy, charakteristické dlhými ihlicami usporiadanými vo zväzkoch a typickými drevnatými šiškami. Väčšina druhov je vždyzelená a veľmi odolná voči rôznym klimatickým podmienkam.
Popis a rozpoznávacie znaky borovice
- Vzhľad: Borovice sú vytrvalé stromy, ktorých výška sa líši podľa druhu, ale mnohé dosahujú desiatky metrov. Ocenia svetlo a vydržia aj v tuhých mrazoch.
- Ihličie: Na vetvách sú okrem ihlíc k videniu aj šišky kužeľovitého tvaru. Na koncoch minuloročných konárov vyrastajú nové výhony (tzv. sviece), ktoré pri pravidelnom vyštipovaní podporujú kompaktný rast dreviny. Ihličie je usporiadané v pároch alebo zväzkoch.
- Pôda: Znesie suchšiu pôdu, pred premočenou. Borovica je nenáročná na pôdy a ľahko sa prispôsobuje životu v skalnatých alebo mokradných oblastiach.
Bežné druhy borovíc
V lesoch a parkoch najčastejšie vídame:
- Borovicu lesnú (Pinus sylvestris)
- Borovicu čiernu (Pinus nigra)
- Borovicu hladkú (Pinus strobus)
Tieto druhy dosahujú výšky až niekoľko desiatok metrov, do záhrady sa teda pre svoj robustný vzrast nehodia.
Zakrpatené druhy borovíc pre záhrady
Do záhrad sa hodia zakrpatenejšie druhy, ktorých veľkosť a tvar sa vyšľachtil z pôvodných lesných borovíc.
- Borovica horská (Pinus mugo): Je kosodrevinou s nízkym, poliehavým rastom, dorastajúca do výšky 40-50 cm. V prirodzenom prostredí ju môžeme nájsť vo vysokých nadmorských výškach, kde je zvyknutá na ostré slnko a nízke teploty.
- Borovica drobnokvetá (Pinus parviflora): Medzi jej druhy patrí napríklad Glauca, ktorá dorastá do výšky 120-150 cm s modrozelenými až striebristo modrými ihlicami. Ďalším druhom je Meiko, ktorá má nízky vzrast a modrozelené ihlice. Typ Negishi má kužeľovitý tvar a jemne hodvábne ihlice tmavomodrej farby.
- Borovica čierna (Pinus nigra): Pre svoj robustný rast sa hodí do veľkých záhrad, dosahuje výšku okolo 15 m a tvorí dlhé tmavozelené ihlice. Existujú aj zakrpatené kultivary vhodné do menších záhrad.
Kľúčové rozdiely medzi borovicou a borievkou
Hoci obe dreviny patria medzi ihličnany, ich rozdiely sú jasné a pomáhajú pri ich identifikácii a pochopení ich využitia.
1. Vzhľad a rast
- Borovica: Zvyčajne ide o vysoké stromy, dosahujúce desiatky metrov. Majú vzpriamený kmeň a korunu, ktorá sa môže líšiť podľa druhu (kužeľovitá, dáždnikovitá).
- Borievka: Častejšie sú to nízke kríky alebo menšie stromy, dosahujúce výšku od desiatok centimetrov do niekoľkých metrov. Môžu mať rozložitý, plazivý alebo vzpriamený, ale hustejší habitus.
2. Ihličie
- Borovica: Ihličie je dlhé, mäkšie alebo tuhšie, usporiadané vo zväzkoch (najčastejšie po dvoch, troch alebo piatich ihliciach). Na koncoch minuloročných konárov vyrastajú nové výhony (tzv. sviece).
- Borievka: Ihličie je kratšie, často pichľavé a usporiadané individuálne alebo v trojiciach. Niektoré druhy môžu mať aj šupinaté listy (napríklad u starších jedincov alebo niektorých kultivarov).
3. Plody
- Borovica: Plodmi sú drevnaté šišky, ktoré sa po dozretí otvárajú a uvoľňujú okrídlené semená.
- Borievka: Plodmi sú malé, dužinaté, bobuľovité šišky, ktoré sa vyvíjajú 2-3 roky a po dozretí sú zvyčajne modročierne s voskovým povlakom. Tieto "bobule" sú známe ako borievky a používajú sa aj na výrobu destilátov.
4. Využitie
- Borovica: Je predovšetkým cenným zdrojom dreva pre stavebníctvo a priemysel. Niektoré druhy sú pestované aj ako okrasné stromy v parkoch a záhradách, vrátane zakrpatených foriem.
- Borievka: Jej plody sa používajú v tradičnej medicíne pre svoje liečivé účinky a predovšetkým na výrobu alkoholického nápoja - borovičky a ginu. Pestuje sa aj ako okrasná drevina, najmä v skalkách a ako solitér.
Trpasličie dreviny v záhrade: Borovica a Borievka
Pre milovníkov záhrad s obmedzeným priestorom sú trpasličie dreviny ideálnym riešením. Vyznačujú sa nenáročnosťou na starostlivosť, keďže ich ročné prírastky sú minimálne (len 1 až 4 cm v závislosti od druhu). Ak im už pri výsadbe zabezpečíte optimálne podmienky, starostlivosť o ne sa obmedzí na hnojenie a polievanie počas veľmi suchých období.
Hĺbka pôdneho profilu nemá až takú dôležitú úlohu, čo ich robí obľúbenými aj v malých mestských záhradách či na obnovených plochách. Vo vyšších polohách s bohatou snehovou nádielkou im sneh zabezpečí dokonalú izoláciu pred vymrznutím. Počas holomrazov je dobré, ak rastliny majú dostatočnú nástielku a citlivejšie druhy ocenia aj ochranu v podobe „zimných kabátov“.
Trpasličie dreviny sa uplatnia takmer všade - môžu byť vhodne zakomponované do skupiny väčších drevín, vytvoriť samostatný záhon, poslúžiť pri predelení záhrady, alebo sa kombinovať s kvitnúcimi letničkami či trvalkami. V skalkách sa obzvlášť pekne vynímajú.
Obľúbené minidreviny borovíc a borievok pre záhrady
- Borievka šupinatá (Juniperus squamata) ‘Bluestar’: Je typická striebornosivým ihličím, ktoré vynikne v každom záhone. Keďže dorastá len do výšky 30 cm, nájde svoje uplatnenie v skalkách alebo nádobách. Dobre odoláva zime aj suchu.
- Borovica horská (Pinus mugo) ‘Pumilio’: Ak sa vaša záhrada nachádza v drsnejších podmienkach Slovenska, určite by v nej nemala chýbať táto drobná kosodrevina. Dorastá len do výšky 30 cm a nemá veľké nároky. Má kompaktný tvar a krátke ihličie.