Úvod a všeobecné charakteristiky
Brečtan popínavý (Hedera helix L.) je vždyzelená, popínavá, drevnatá liana s vetvenou stonkou a s priliepavými korienkami. Patrí do čeľade aralkovité (Araliaceae). Je to jedna z najznámejších popínavých lian s prísavnými korienkami, ktorá je schopná rásť vertikálne po opore, prípadne má pôdopokryvný rast. V dospelosti môže dorastať do výšky 3 až 25 metrov, pričom dĺžka stoniek závisí od podkladu a môže dosiahnuť až 30 m, s hrúbkou do 15 cm. V Európe je brečtan popínavý najrozšírenejším a zároveň najčastejšie pestovaným druhom brečtanu. Medzi jeho ďalšie názvy patrí brečtan obyčajný, zriedkavo brečtan vždyzelený, zastarano břečtan vždyzelený, ľudovo alebo staršie brečtan, bršlen, nevoľné drievko, zimozel, bľušť, či líček.
Botanický opis
Vzhľad a rast
Brečtan popínavý je vytrvalá, plazivá a popínavá rastlina. Kmeň v spodnej časti je drevnatý a rozvetvený. Mladé výhonky a súkvetia sú husto pokryté chlpmi. Rastie popínavo alebo pôdopokryvne, pričom môže dorastať do výšky 5-10 m podľa podmienok a opory. Postupom času drevnatie.
Listy
Listy má neopadavé, striedavé, lesklé a kožovité. V mladosti sú chlpaté, neskôr lysé. Na nekvitnúcich výhonkoch sú listy dlaňovito trojlaločné až päťlaločné, široko srdcovité alebo dlaňovito 3-5-laločné, celistvo-okrajové. Na kvitnúcich výhonkoch sú listy jednoduché, celistvookrajové a pretiahnuto končisté. Listy sú tmavozelené, lesklé a dekoratívne počas celého roka. V prípade extrémnych teplôt môže brečtan meniť farbu listov do bordových odtieňov.
Kvety a plody
Kvety má drobné, žlto-zelené, päťpočetné, usporiadané v malých guľovitých okolíkoch. Pravidelné kvety sú zelenkavo žlté a združujú sa do koncových súkvetí. Okolíky sú guľaté, jednotlivé alebo v strapcoch. Kvety sú obojpohlavné, kvetné stopky sú asi 2 cm dlhé, zvonku hnedé, vnútri zelené a sú opadavé. Tyčiniek je päť. Semenník je polospodný, zväčša päťpuzdrový, vzácne desaťpuzdrový, s jedným semenom v každom puzdre. Piestikov býva 3 až 5, zrastených do jedného stĺpika. Do kvetu sa brečtan dostáva približne v 8. až 10. roku života, pričom kvitne od septembra do októbra. Po odkvitnutí sa vytvárajú malé tmavé bobule, ktoré dozrievajú počas zimy. Plodom je guľatá bobuľa s priemerom do 1 cm. Nezrelá je červenkasto fialová, zrelá modročierna a hladká.
Borka a korene
Borka je svetlohnedá až sivohnedá, plytko rozbrázdená a husto porastená drobnými korienkami.
Rozšírenie a ekológia
Brečtan popínavý je prirodzene rozšírený v Eurázii a Severnej Afrike, zasahuje až do mierneho pásma Európy a Ázie a ďaleko na sever, v Nórsku až k šesťdesiatemu stupňu severnej šírky. Východne jeho areál zahŕňa Ukrajinu, Kaukaz a severný Irak. Na území SR a susednej ČR sa roztrúsene vyskytuje v kamenistých lesoch, krovinách, na skalách, starých stromoch, zrúcaninách a podobne. Nájdeme ho od nížin až po horské pásmo, no najmä v listnatých a zmiešaných lesoch, kde tvorí lesný podrast. V lužných lesoch vytvára husté zárasty korún. Brečtan popínavý je tolerantný voči pomerne širokému spektru prostredí mierneho pásma a je výborne prispôsobený na naše klimatické podmienky. Brečtan sa dožíva 450 až 500 rokov, podľa niektorých autorov dokonca aj 1000 rokov.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište a pôda
Brečtan popínavý je veľmi nenáročná rastlina, ktorá sa dokáže prispôsobiť rôznym podmienkam. Darí sa mu na slnku, v polotieni aj v tieni. Najviac prosperuje na polotienistom až tienistom stanovisku s priepustnou pôdou, no vie sa prispôsobiť aj slnečnej polohe. Jeho schopnosť rásť aj v tieni sa v záhradách často využíva na zaplnenie tienistého priestoru, prípadne na pokrytie plôch, na ktorých by iné rastliny neprosperovali. Uprednostňuje bežnú, mierne vlhkú pôdu bohatú na humus, no dobre znáša aj horšie podmienky. Brečtanu sa bude najlepšie dariť v priepustnej pôde, s neutrálnou až mierne zásaditou reakciou, no dokáže sa prispôsobiť aj kyslejším podmienkam. Teplotná odolnosť brečtanu závisí od konkrétneho druhu, no vo všeobecnosti je dobre odolný proti silným zimným mrazom, pričom ostáva neustále zelený. Nevyhovujú mu však letné horúčavy v kombinácii s priamym slnkom, kedy spomaľuje svoj rast a môže dočasne ovädnúť.
Zálievka a hnojenie
Brečtan je náročný na pôdnu vlhkosť. Staršie brečtany s dobre rozvinutou koreňovou sústavou sú pomerne odolné voči miernemu suchu, takže si za bežných podmienok vystačia s prirodzenými zrážkami. Naopak, brečtan neznáša trvalé premočenie pôdy. Hnojenie brečtanu nie je nevyhnutné, no prispieva k bujnejšiemu rastu, pričom je menej náročný na pôdne živiny.
Rez a tvarovanie
Brečtan veľmi dobre znáša rez a tvarovanie, ktoré možno vykonávať podľa potreby. Niekoľko rokov po výsadbe začne brečtan rásť rýchlejšie, preto je potrebné použiť intenzívny výchovný strih spolu s jemným, udržiavacím strihom. Ideálnym obdobím na strihanie brečtanu je skorá jar - teda obdobie vegetačného pokoja, keď už však nehrozia tuhé mrazy.
Rozmnožovanie
Brečtan popínavý sa rozmnožuje semenami aj vegetatívne. Je veľmi jednoduché brečtan popínavý pestovať a ľahko si ho môžeme rozmnožiť pomocou odrezkov, ktoré získame pri jeho strihaní. Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, koncové výhonky s listami. Odrezky by mali byť zdravé a zelené. Jednotlivé výhonky je možné nakrátiť na väčší počet menších odrezkov s dĺžkou cca 5 - 10 cm, pričom odstránime listy zo spodnej časti odrezku a necháme ho s jedným až dvoma listami. Ak chceme brečtan rozmnožovať, vložíme do nádoby s vodou asi 20 cm mladé odrezky. Korienky sa objavia zhruba po 14-tich dňoch. Následne ich treba zasadiť do pôdy. Na takéto množenie je ideálne jarné obdobie. Na výsadbu odrezkov používame bežný záhradnícky substrát, prípadne výživnú pôdu s kompostom. Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (zvýšime tak pravdepodobnosť prijatia), zapichneme (3 cm) do substrátu (hrubšou časťou dolu) a zalejeme. Takto vysadený odrezok umiestnime do polotieňa a pôdu udržujeme vlhkú. Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch, pričom je normálne, ak listy z odrezkov po čase opadnú. Ak sa reprodukčný výhonok oddelí a opäť zakorení, bude pokračovať v raste s listami a výhonkami typickými pre túto fázu.
Odrody a druhy rodu Hedera
Rod brečtan (Hedera) pozostáva z doposiaľ známych 15 druhov, ktoré pôvodne pochádzajú z Európy, Ázie a Severnej Afriky. Všetky druhy brečtanov sú popínavé dreviny.
Brečtan popínavý (Hedera helix) a jeho kultivary
- Brečtan popínavý 'Thorndale': obľúbená, bujne a rýchlo rastúca popínavá rastlina, ktorá v dospelosti dorastá do výšky okolo 4 - 7 m. Má lesklé tmavozelené listy s jemným mramorovaním, ktoré sú dekoratívne počas celého roka. Listy sú troj až päťcípe, tmavo zelené.
- Brečtan popínavý 'Marmorata': atraktívny kultivar brečtanu známy svojimi nádhernými, mramorovanými listami. Dorastá do výšky 1,5-3 m, podľa podmienok pestovania. Má stredne veľké až veľké, lesklé a laločnaté listy.
- Brečtan popínavý 'Hibernica' (írsky brečtan): rýchlorastúca, stálozelená liana vhodná na popínanie po stenách, plotoch a oporách. Má väčšie, kožovité listy sýtozelenej farby s jemným leskom, ktoré si zachovávajú dekoratívnosť po celý rok. Vlastnosťami a tvarom listov je podobný brečtanu popínavému, no má menej výraznú žilnatinu listov. Rastie veľmi bujne a je obľúbený ako izbová aj vonkajšia rastlina, ktorá potrebuje jasné rozptýlené svetlo. Tvorí väčšie, stálozelené, 3 až 5 laločnaté listy. Je menej mrazuvzdorný.
- Brečtan popínavý 'Bialystok': rýchlo rastúci a vytrvalý kultivar, ktorý sa vyznačuje svojou schopnosťou rýchlo a efektívne pokryť steny, pergoly a ďalšie štruktúry.
- Brečtan popínavý 'Kolibri' (Hedera helix 'Kolibri'): jemná, dekoratívna odroda brečtanu s drobnejšími, svetlo panašovanými listami.
- Brečtan popínavý 'Yellow Ripple' (Hedera helix 'Yellow Ripple'): mimoriadne atraktívna a elegantná odroda brečtanu, ktorá prináša do záhrady alebo nádob svieži zelený lesk s výrazným žltým kontrastom. Je cenená pre svoje hlboko vykrojené listy.
- Brečtan popínavý 'Plattensee' (Hedera helix 'Plattensee'): robustná odroda brečtanu s veľkými, sýtozelenými listami a veľmi dobrým rastovým tempom.
- Brečtan popínavý 'Goldheart' (Hedera helix 'Goldheart').
Ďalšie druhy brečtanu
- Brečtan kaukazský: podobá sa na brečtan popínavý. Je to stredne rýchlo rastúci brečtan s veľkými kožovitými listami srdcovitého tvaru. Je jednou z najkrajších odrôd pestro-listých brečtanov s modrými dekoratívnymi plodmi. Má rád tieň alebo polotieň a sú pre neho vhodné všetky typy pôd.
- Brečtan kolchický: charakteristický tvarom lesklých listov oválneho tvaru bez výrazných lalokov. Jeho listy patria k najväčším spomedzi všetkých druhov. Pochádza z blízkeho a stredného východu a je tiež známy pod názvom perzský brečtan. Veľmi rýchlo rastie a pomocou vhodnej opory dokáže dorásť do výšky 30 m.
- Brečtan kanársky: prirodzene sa vyskytuje na Kanárskych ostrovoch a v Severnej Afrike a oproti iným druhom sa vyznačuje rýchlejším rastom. Jeho lesklé listy majú štandardný tvar, no oproti brečtanu popínavému sú väčšie a veľmi dobre zapĺňajú priestor.
- Japonský brečtan: pochádza z Východnej Ázie a je charakteristický listami v tvare diamantu, podľa ktorého dostal aj svoj názov „rhombea“. Od iných druhov brečtanu sa odlišuje aj menším vzrastom, keďže dorastá len do 10 m.
- Brečtan pastuchov: pochádza z oblasti Kaukazu a stredného východu. Vyznačuje sa úzkymi listami a tým, že uprednostňuje rast do výšky. V porovnaní s inými druhmi brečtanu sa preto nehodí na pôdopokryvné účely, ale skôr na porastenie vertikálnych konštrukcií.
- Alžírsky brečtan: charakteristický veľkými listami s výraznými bočnými lalokmi a červenkastými stonkami. Tak ako iné druhy, aj alžírsky brečtan má popínavý charakter a dorastá do viac ako 10 m.
Liečivé vlastnosti a toxicita
Liečebné využitie
Brečtan predstavuje účinnú prírodnú alternatívu k chemickým liekom proti kašľu. Je to super liek na kašeľ. Od 16. storočia brečtan začal nadobúdať význam ako liečivo zápalu dýchacích ciest a v 19. storočí bol medicínou uznaný ako prírodný prostriedok na uľahčenie vykašliavania. Výťažky z listov sa spracovávajú pri výrobe expektorancií a antitusík, ktoré sa využívajú pri akútnych a chronických kataroch. Brečtan pomáha pri astme, prechladnutí a uvoľňovaní hlienov, lieči zapálené sliznice, podporuje činnosť pečene, žlčníka a využíva sa aj pri dne a reumatizme. Má antibakteriálne, protiplesňové, protizápalové a dokonca i proticelulitídne účinky. Z tela pomáha odstraňovať baktérie, plesne a vírusy.
Zvonku sa aplikuje proti všiam, vyrážkam, exémom a na kožu spálenú od slnka. Ako bylinná prísada sa používa do prípravkov proti celulitíde. Sedací kúpeľ dobre pôsobí na hemoroidy. Obklad z listov pomáha pri bolestiach kĺbov.
Upozornenie a toxicita
Vo vyšších dávkach je brečtan jedovatý! Pri jeho užívaní dbajte na presnosť dávkovania a neužívajte ho dlhodobo. Najjedovatejšou časťou rastliny sú bobule, ktorými sa možno otráviť. V odbornej literatúre sa uvádza, že deti, ktoré požili plody brečtanu, mali hnačku a zvracali. Medzi mierne jedovaté časti brečtanu popínavého patria najmä bobule (plody), no v menšej miere aj stonky a listy, ktoré dokážu po požití spôsobiť nevoľnosť a po kontakte s pokožkou vyvolať podráždenie. Ide však len o mierne toxické účinky, ktoré nie sú veľmi nebezpečné. Individuálne použitie brečtanu sa neodporúča, rastlina je totiž jedovatá. Bobule sú zdrojom obživy pre vtákov.
Význam a využitie
V záhrade a exteriéri
Brečtan popínavý je vždyzelená popínavá rastlina, ktorá má v okrasnej záhrade všestranné využitie a patrí medzi najobľúbenejšie pôdopokryvné aj popínavé dreviny. Vyniká hustým olistením, nenáročnosťou a celoročnou dekoratívnosťou. Popínavý brečtan sa v záhradnej tvorbe najčastejšie využíva na porastenie rôznych plotov, konštrukcií, stavieb, stromov alebo ako pôdopokryvná rastlina. Medzi prednosti brečtanu patrí predovšetkým jeho popínavý charakter, prispôsobivosť, nenáročnosť na svetlo a samozrejme krása v podobe sýtozelených listov. Brečtan je stále zelená popínavá rastlina, ktorá sa zaraďuje tak medzi najviac vyhľadávané popínavé dreviny.
Brečtan popínavý je takisto jedným z najlepších čističov vzduchu. Najväčšou výhodou domu obrasteného brečtanom je úspora vykurovania, kde možno ušetriť približne 20% tepla v zime. Môže za to schopnosť držania vzduchu a zamedzenia jeho cirkulácie medzi stenou a listami. V lete vytvára príjemnú klímu, lebo listy do vzduchu vypúšťajú vlhkosť. Ďalším plusom je, že popínavá rastlina brečtanu odčerpáva svojimi koreňmi vlhkosť zo základov domu. Pestrofarebné formy brečtanu nám môžu výrazne oživiť priestory interiéru aj v zimných mesiacoch.
Symbolika a kultúrny význam
V antike bol brečtan symbolom veselosti a opilstva. Brečtanový veniec bol atribútom vtedajších bohov neviazaného života.
Možné nevýhody
Nevýhodou brečtanu je, že neustále vytvára korienky a v prípade, že sa nachádza na fasáde domu, narúša murivo. Platí to najmä v prípade starých múrov a obitej omietky. V poraste z brečtanu sa navyše často ukrývajú drobné živočíchy, ktoré sa tak môžu dostať do vašich obytných priestorov. Niektorým môže tiež prekážať spev drobných vtákov hniezdiacich v brečtane.
Škodcovia a patogény
Brečtan popínavý má viacero škodcov, ktorí na ňom parazitujú. Niektorí z nich sú natoľko špecializovaní na rod brečtan (Hedera), že pre ich druhový názov sa použilo meno hostiteľa.
- Z vošiek: druh Aphis hederae, ktorý v oblastiach s miernou klímou je prítomný celoročne.
- Z chrobákov: druh Kissophagus hederae.
- Z hubovitých patogénov: druh Boeremia hedericola. Parazituje na listoch, na ktorých sa spočiatku objavujú len malé svetlohnedé až hnedé ostrovčeky.