Broskyňa obyčajná (Prunus persica), pôvodom z Číny, je opadavý strom z čeľade ružovité (Rosaceae), ktorý je cenený predovšetkým pre svoje sladké a šťavnaté plody. V niektorých botanických systémoch je zaradená do rodu slivka, zatiaľ čo v iných tvorí samostatný rod broskyňa.
Botanický opis a rast
Ide o menší strom s nízkou, široko rozloženou korunou, často dorastajúci do výšky 5 až 8 metrov, niekedy však aj len do veľkosti kra. Kôra je v mladosti hladká, s vekom sa však stáva rozpukanou na brázdy a trhliny. Listy sú kopijovité, dlhé 8 až 15 cm, s okrajom čepele mierne zúbkatým. Kvety, ktoré sa objavujú skoro na jar, často ešte pred pučaním listov, sú usporiadané jednotlivo alebo vo dvojiciach. Majú nepredĺžené lupeňe v bielej, ružovej alebo červenkastej farbe. Broskyňa je teplomilná rastlina s vysokými nárokmi na svetlo, preferuje hlbokú, priepustnú, hlinitú pôdu s nízkou hladinou podzemných vôd.
Plody broskyne
Plodom broskyne je kôstkovica, ktorá je husto zamatovo chlpatá, okrúhla a má výrazný podlhovastý šev. Farba plodov býva rôzna, často žltá, oranžová až červenkastá, pričom strana vystavená slnku býva červená. Dužina je šťavnatá, sladká a aromatická, s príjemnou vôňou. Jadro broskyne je ľahké oddeliť od dužiny.
Plody broskyne sa zberajú v čase produktívnej, nie komerčnej zrelosti. Dozreté plody obsahujú menej kyseliny citrónovej a pektínu. Pre účely sušenia sa vyberajú starostlivo zrelé a neotlčené plody. Sušia sa na lieskach v jednej vrstve, zvyčajne narezané na 8 častí, a to na priamom slnku alebo pri umelom teple dva až štyri dni.
Obsahové látky a účinky
Broskyne sú bohaté na vodu (89%), cukry (10%), bielkoviny (1%) a obsahujú zanedbateľné množstvo tuku. Poskytujú vitamíny B1, B2, C a provitamín A, ako aj minerálne látky ako vápnik, železo, zinok, draslík, horčík a niacín. Jadrá broskyne obsahujú vitamín B17, ktorý je považovaný za potenciálne liečivý pri rakovine, avšak jeho nadmerná konzumácia môže viesť k nežiaducim účinkom. Kyanogénne glykozidy v jadrách sú toxické vo veľkých dávkach, ale zároveň vykazujú antioxidačnú a protizápalovú aktivitu a môžu inhibovať rast niektorých typov rakovinových buniek.
Broskyne majú mnohostranné účinky na zdravie:
- Pomáhajú pri kašli a astme.
- Uvoľňujú zápchu.
- Pôsobia protistresovo a upokojujúco, zlepšujú náladu a odstraňujú nervozitu.
- Zlepšujú krvný obeh a podporujú zdravie srdca.
- Upevňujú cievy a tkanivá.
- Pomáhajú pri redukcii hmotnosti.
- Vyrovnávajú hladinu cukru v krvi.
- Zvyšujú obranyschopnosť organizmu.
- Stabilizujú hladinu hormónov.
- Pomáhajú pri vylučovaní vody z tela.
Listy broskyne obsahujú chlorofyl, horčiny a ďalšie liečivé látky, ktoré sa využívajú pri liečbe onkologických ochorení. Majú protistresové, protizápalové, antivírusové a upokojujúce účinky.
Použitie broskýň
Broskyne nachádzajú široké uplatnenie:
- V potravinárstve: ako príchute do sladkých štiav, minerálnych vôd, limonád, žuvačiek, čajov. Konzumujú sa čerstvé, spracúvajú sa do kompótov, džemov, marmelád, štiav, alebo sa sušia.
- V kozmetike: vďaka príjemnej aróme sa používajú do krémov, masiek, aromatických olejov, mastí a telových pílingov.
- Výroba destilátov: broskyňa sa používa na výrobu rôznych destilátov.
Doma si z nich môžeme pripraviť chutné koláče, džemy či marmelády, no najlepšie chutia neupravené.
How to make strawberry jam - Mary Berry Cooks: Episode 1 Preview - BBC
Pestovanie broskýň
Broskyne vyžadujú slnečné a chránené stanovište s dobre priepustnou, mierne kyslou až neutrálnou pôdou. Sú citlivé na mráz, najmä na neskoré jarné mrazy, ktoré môžu poškodiť kvety. Vysádzajú sa zvyčajne v marci až apríli, najlepšie ako jednoročné rastliny, ktoré sa po vysadení zostrihnú na dve očká. Rez sa odporúča aj vo fáze ružového púčika v lete.
Stromčeky sa pestujú aj zo semena, pričom kôstka musí prejsť stratifikáciou (procesom umiestnenia vo vlhkom piesku na zabezpečenie klíčenia). Broskyne je možné pestovať aj v črepníkoch na balkóne.
Pre udržanie plodnosti a vzdušnosti koruny je potrebné pravidelné prerezávanie. Dôležitá je aj ochrana pred mrazom a škodcami, ako sú hmyz a vtáky.
Podmienky pre pestovanie
- Klimatické požiadavky: Broskyne obľubujú suché, kontinentálne, alebo mierne podnebie. Vyžadujú približne 500 hodín chladu ročne v rozpätí od 0 do 10 °C. Samotné stromy tolerujú teploty okolo -26 až -30 °C, no odumieranie kvetných pukov nastáva už pri -15 až -25 °C. Jarné mrazy pod -2 °C môžu poškodiť kvety.
- Pôdne podmienky: Vyžadujú hlbokú, priepustnú, hlinitú pôdu s nízkou hladinou podzemných vôd.
- Ochrana pred chorobami: Podnebie s častými zimnými zrážkami pri teplotách pod 16 °C nie je ideálne, pretože dážď podporuje kučeravosť listov broskýň, čo je závažná hubová choroba. V takýchto podmienkach sa často používajú fungicídy a pesticídy.
Typické kultivary broskýň začínajú prinášať ovocie v treťom roku života.
Broskyňa v histórii a literatúre
Hoci botanický názov Prunus persica odkazuje na Perziu, broskyne pochádzajú z Číny, kde sa pestovali už od obdobia neolitu. Novšie dôkazy naznačujú, že domestikácia mohla prebehnúť už v roku 6000 pred Kristom v provincii Zhejiang. Najstaršie archeologické nálezy broskýň pochádzajú z lokality Kuahuqiao. Archeológovia poukazujú na údolie rieky Jang-c'-ťiang ako na miesto, kde pravdepodobne došlo k skorému výberu vhodných odrôd. Broskyne sa spomínajú v čínskych spisoch a literatúre už od začiatku prvého tisícročia pred naším letopočtom.
V minulosti sa kôra, listy, jadierka a plody broskyne používali na liečbu mnohých ochorení zažívacích orgánov, obličiek, kašľa a astmy. Staršie generácie varovali pred konzumáciou jadierok, aby sa predišlo rakovine močového mechúra.