Broskyňa obyčajná (Prunus persica, syn. Persica vulgaris) je strom z čeľade ružovité (Rosaceae). Ide o opadavý menší strom s nízkou, široko rozloženou korunou, často dorastajúci len do veľkosti kra. Kôra je spočiatku hladká, neskôr sa rozpuká na brázdy a trhliny.
Botanická charakteristika
Listy broskyne sú kopijovité, dlhé 5-15 cm a široké 2-4 cm, na okraji mierne zúbkaté. Na rozdiel od marhule, ktorá má listy srdcovitého tvaru, sú listy broskyne kopijovité, 7-16 cm dlhé a približne 3 cm široké, s perovitým žilkovaním.
Kvety sú usporiadané jednotlivo alebo vo dvojiciach. Kvetné lupienky sú biele, ružové alebo červenkasté, nepredĺžené, s priemerom 2,5-3 cm. Broskyňa kvitne skoro na jar, pred olistením.
Plodom je kôstkovica, ktorá je husto zamatovo chlpatá, okrúhla a s výrazným podlhovastým švom. Kôstkovice sú spočiatku bledozelenej farby, ale počas dozrievania nadobúdajú rôzne farebné odtiene, pričom na slnečnej strane býva červená. Dužina plodov môže byť biela alebo žltá, je šťavnatá a aromatická s osviežujúcou chuťou. Jadro je ľahko oddeliteľné od dužiny. Kôstka je hlboko zbrázdená.
Pôvod a história
Hoci botanický názov broskyne - Prunus persica - odkazuje na Perziu, jej domovským územím je Čína. Broskyne sú považované za jedno z najstarších pestovaných ovocí, s pôvodom v Číne, kde boli známe už pred viac ako 4000 rokmi. V tejto krajine sa kultúrne pestujú od obdobia neolitu. Novšie archeologické dôkazy naznačujú, že k domestikácii došlo už v roku 6000 pred Kristom v provincii Zhejiang v Číne. Najstaršie archeologické nálezy broskýň pochádzajú z lokality Kuahuqiao neďaleko Hangzhou. Archeológovia poukazujú na údolie rieky Jang-c'-ťiang ako na miesto, kde pravdepodobne došlo k skorému výberu vhodných odrôd broskýň.
Z Číny sa broskyne dostali cez Hodvábnu cestu do Perzie a následne do starovekého Grécka a Ríma. V čínskej kultúre sú broskyne symbolom nesmrteľnosti, dlhovekosti a šťastia. Často sa objavujú v tradičnom umení, literatúre a na maľbách, kde predstavujú dlhovekosť a ochranu pred zlými duchmi. V gréckej a rímskej kultúre boli broskyne považované za exotické ovocie a symbol krásy. V mnohých európskych krajinách sú broskyne symbolom lásky a mladosti. Na Slovensku a v Česku sa broskyne často podávajú pri špeciálnych príležitostiach, kde symbolizujú šťastie a prajnosť. V niektorých regiónoch sa verí, že broskyňové kvety prinášajú šťastie do domácnosti.
Klimatické podmienky a pestovanie
Broskyne obľubujú suché, kontinentálne alebo mierne podnebie. Výnimku tvoria vysoké nadmorské výšky tropických a subtropických oblastí, napríklad v Ekvádore, Kolumbii, Etiópii, Indii a Nepále. Väčšina broskýňových kultivarov si vyžaduje 500 hodín ročného chladu v rozpätí od 0 až 10 °C, počas ktorého dochádza ku kľúčovým chemickým reakciám.
Samotné stromy zvyčajne tolerujú teploty okolo -26 až -30 °C. Odumieranie kvetných pukov sa začína vyskytovať medzi -15 a -25 °C, v závislosti od kultivaru. Ďalším klimatickým obmedzením sú jarné mrazy. Stromy kvitnú pomerne skoro (v marci), a kvety sa poškodia alebo usmrtia, ak teploty klesnú pod približne -2 °C. Ak však kvety nie sú úplne otvorené, znesú o niekoľko stupňov chladnejšie.
Podnebie s výraznými zimnými zrážkami pri teplotách pod 16 °C nie je pre pestovanie broskýň vhodné, pretože dážď podporuje kučeravosť listov broskýň, čo je najzávažnejšia hubová choroba. V takýchto klimatických podmienkach sa na pestovanie broskýň vo veľkej miere používajú fungicídy a pesticídy.
Na dozretie úrody je potrebné letné teplo s priemernými teplotami najteplejšieho mesiaca medzi 20 a 30 °C. Ideálne je slnečné stanovište s mierne vlhkou, dobre priepustnou pôdou. Pôdu vyžaduje hlbokú, priepustnú, hlinitú, s nízkou hladinou podzemných vôd.
Broskyňa je strom nižšieho vzrastu, dorastá do výšky 3-8 m. Pri nesprávnom reze sa konáre môžu vytiahnuť až do 6 mm. Vysádzajú sa od marca do apríla, najlepšie ako jednoročné rastliny. Po vysadení ich treba poriadne zostrihnúť na dve očká. Rez sa robí vo fáze ružového púčika v lete. Pestuje sa aj zo semena, vtedy kôstka musí prejsť stratifikáciou (vo vlhkom piesku). Broskyňu je možné pestovať aj v črepníkoch na balkóne.
Obľúbené odrody
Broskyňa obyčajná ´REDHAVEN´ je mimoriadne obľúbená odroda, ktorá vyniká svojimi veľkými, sladkými a šťavnatými plodmi. Dozrieva začiatkom augusta a patrí medzi skôr dozrievajúce odrody broskýň. Plody sú výrazne červené s jemným žltým líčkom, zatiaľ čo dužina je žltooranžová, pevná a dobre sa oddeľuje od kôstky. Do rodivosti vstupuje skoro a prináša každoročne bohatú úrodu. ´REDHAVEN´ je tiež odolná a vhodná na pestovanie aj v mierne vyšších polohách.
Jedinečná štruktúra broskýň: Ako rastú, kvitnú a prinášajú ovocie
Výživové a zdravotné vlastnosti
Surová dužina broskýň obsahuje 89 % vody, 10 % sacharidov, 1 % bielkovín a zanedbateľné množstvo tuku. Stredne veľká surová broskyňa s hmotnosťou 100 g dodáva 39 kalórií a obsahuje malé množstvo základných živín, žiadna z nich však nepredstavuje významný podiel dennej hodnoty.
Celkové polyfenoly v broskyniach sa pohybujú od 18 do 111 mg/100 g. Hlavnými zložkami fenolov sú kyselina chlorogenová, katechíny a epikatechíny, kyselina galová, kyselina elagová, rutín a izokvercetín. Broskyne s červenou dužinou sú bohaté na antokyány a malvínové glykozidy.
Podobne ako u mnohých iných kôstkovín z čeľade Rosaceae, semená broskýň obsahujú kyanogénne glykozidy vrátane amygdalínu. Tieto látky sa môžu rozložiť na molekulu cukru a plynný kyanovodík. Kyanogénne glykozidy sú toxické vo veľkých dávkach. Zatiaľ čo semená broskýň sú pri neodbornom požívaní toxické, sú terapeuticky zaujímavé vzhľadom na vysokú antioxidačnú a protizápalovú aktivitu a schopnosť inhibovať rast niektorých bunkových línií rakoviny prsníka.
Alergia alebo intolerancia na broskyne je pomerne častou formou precitlivenosti na bielkoviny obsiahnuté v broskyniach a príbuznom ovocí (ako sú mandle). Symptómy siahajú od lokálnych účinkov (napr. syndróm orálnej alergie, kontaktná žihľavka) až po závažnejšie systémové reakcie vrátane anafylaxie.
Broskyne sa považujú za ovocie s protistresovými a upokojujúcimi účinkami, zlepšujú náladu a krvný obeh, posilňujú cievy a tkanivá, pomáhajú pri redukcii hmotnosti a vyrovnávajú hladinu cukru v krvi. Zvyšujú obranyschopnosť organizmu, stabilizujú hladinu hormónov a pomáhajú vylučovať vodu z tela.
Spracovanie a využitie
Plody broskýň sa zberajú v čase produktívnej, nie komerčnej zrelosti. Skutočne dozreté plody broskyne neobsahujú toľko kyseliny citrónovej a pektínu.
Pre účely sušenia sa vyberajú starostlivo zrelé a neotlčené plody. Broskyne sa sušia na lieskach v jednej vrstve, narezané zvyčajne na 8 častí tak, že polovica sa nakrája ešte na 4 časti po dĺžke. Sušia sa na priamom slnku alebo na umelom teple dva až štyri dni.
Broskyne sú populárne v sladkých aj slaných jedlách. Často sa používajú do džemov, kompótov, koláčov a dezertov.
Nektarinka - varieta broskyne
Hladké, neplstnaté plody má nektarinka, ktorá je varietou broskyne obyčajnej.
Produkcia
V roku 2020 bola svetová produkcia broskýň 24,6 milióna ton. Broskyne sa vyvážajú hlavne zo Španielska a Talianka.